Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/78/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: JASONA s.r.o., Rokošská 5, Bánovce nad Bebravou, IČO: 46 266 224, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/ BEZ/2016/5401 O-218/2017 zo dňa 9.6.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trenčín č. IPTN/ KAHIP/ROZ/2017/94 070/2016/2.1/G zo dňa 22.2.2017 a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. uložená pokuta 500 € za porušenie povinnosti podľa ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce, keď ako zamestnávateľ na prevádzke „BIG STORY caffe & bistro", Rokošská 5/A, Bánovce nad Bebravou uzatvoril s fyzickými osobami Sandrou X. dohodu o vykonaní práce zo dňa 07.05.2015 na dohodnutú pracovnú úlohu „pomocné práce pri prevádzkovaní kaviarne: vykladanie, dokladanie tovaru, upratovanie v prevádzke" a F. B. dohodu o vykonaní práce zo dňa 20.01.2015 na dohodnutú pracovnú úlohu „upratovacie práce v prevádzke zamestnávateľa", avšak v rámci takto dohodnutých pracovných úloh nešlo o prácu jednorazového charakteru vymedzenú výsledkom práce, ale o opakujúcu sa pracovnú činnosť vymedzenú druhovo a podľa ust. § 119 ods. l v nadväznosti na § 223 ods. 2 Zákonníka práce, keď ako zamestnávateľ na prevádzke „BIG STORY caffe & bistro", Rokošská 5/A, Bánovce nad Bebravou, v období máj 2015 - august 2015, poskytol zamestnancovi Sandre Švarcovej, pracujúcej na základe dohody o vykonaní práce, mzdu nižšiu ako je minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom, nakoľko na základe predloženého dokladu - dohoda o vykonaní práce zo dňa 07. 05. 2015 a výplatný lístok za mesiace máj 2015 - august 2015 uvedenému zamestnancovi vyplácal odmenu vo výške 2 eurá/h, pričom na základe nariadenia vlády č. 297/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2015, mal uvedenému zamestnancovi poskytnúť odmenu vo výške 2,184 eur za každú zamestnancom odpracovanú hodinu. 2. V správnej žalobe žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľné vymedzenie vytýkaného konania. Za ďalší nedostatok považoval nevymedzenie času spáchania skutkov, ktoré podľa jeho názoru nespĺňajú znaky správneho deliktu, a riadne nezdôvodnenie uloženia pokuty. Poukázal tiež na to, že, v napadnutom rozhodnutí sa prvostupňový správny orgán nevysporiadal s námietkami odvolacieho orgánu v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí a že vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie. Nezákonnosť rozhodnutia je daná aj tým, že žalobca v zastúpení

konateľkou nemal možnosť sa vyjadriť k protokolu, resp. nebol podpísaný všetkými prítomnými osobami, nebol prítomný pri vyhotovovaní dodatku č. 1 protokolu, v protokole a jeho dodatku nie sú uvedené jeho námietky a Inšpektorát práce nevykonal úkony nariadené odvolacím orgánom smerujúce na odstránenie vytýkaných vád. Vo vzťahu k výške pokuty argumentoval, že oba druhy dohôd sú rovnako odvodovo zaťažené a že nedoplatok na minimálnej mzde predstavoval len 2,184 € a bol doplatený. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe sa domáhal zamietnutia žaloby. Mal za to, že žalobné dôvody sú totožné s odvolacími dôvodmi, s ktorými sa už skôr plne vysporiadal. Poukázal na to, že protokol bol prerokovaný s oprávnenou osobou žalobcu, F. U., prokuristkou. Vytýkané porušenia predpisov zo strany žalobcu podľa neho napĺňajú všetky zákonné znaky správnych deliktov a výšku pokuty náležite odôvodnil pri zohľadnení všetkých zákonných kritérií. S poukazom na rozhodnutia NS SR zdôraznil fakultatívnosť nariadenia ústneho pojednávania vo veci. 4. Žalobca v ďalšom vyjadrení zo dňa 26.9.2017 namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi. Vzhľadom na rovnaké odvodové zaťaženie oboch dohôd podľa neho nevznikla štátu žiadna škoda. 5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.10.2017 zhodnotil napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, za zákonný. 6. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 195 SSP, a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 7. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: 8. Inšpektorát práce Trenčín vykonal v dňoch 2.12.2015 a 22.2.2016 u žalobcu kontrolu na dodržiavanie ustanovených pracovnoprávnych predpisov, mzdových predpisov a zákazu nelegálnej práce. 9. V rámci výkonu kontroly zistil nedostatky spočívajúce v tom, že zamestnávateľ na plnenie svojich úloh a zabezpečenie svojich potrieb nie výnimočne uzatváral s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - dohody o vykonaní práce, ktoré nie sú vymedzené výsledkom, čím porušil § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Porušenie spočíva v tom, že z celkového počtu zamestnancov kontrolovaného subjektu bol podľa zamestnávateľom predloženého dokladu „Zoznam pracovných pomerov - prac. pomery od 1.1.2015 do 31.12.2015 1 zamestnanec na pracovnú zmluvu a 22 zamestnancov na dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov, pričom podľa druhu práce uvedeného v dohodách o vykonaní práce „pomocné práce pri prevádzkovaní kaviarne: vykladanie, dokladanie tovaru, upratovanie v prevádzke BIG STORY caffe&bistro“ nejde o výnimočnú a jednorazovú činnosť, ktorou zamestnávateľ zabezpečuje predmet činnosti. Porušenie ďalej spočíva v tom, že zamestnávateľ na plnenie svojich úloh a zabezpečenie svojich potrieb uzatvoril s fyzickými osobami, napr. Sandra X., nar. XX.X.XXXX, dohodu o vykonaní práce zo dňa 7.5.2015 na dohodnutú pracovnú úlohu „pomocné práce pri prevádzkovaní kaviarne: vykladanie, dokladanie tovaru, upratovanie v prevádzke“, a Stanislava B., nar. X.X.XXXX, dohodu o vykonaní práce zo dňa 20.1.2015 na dohodnutú pracovnú úlohu „upratovacie práce v prevádzke zamestnávateľa“. V rámci takto dohodnutej pracovnej úlohy však nejde o prácu jednorazového charakteru vymedzenú výsledkom práce, ale ide o opakujúcu sa pracovnú činnosť vymedzenú druhovo. Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce mzdu nižšiu ako je minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom, čím porušil § 119 ods. 1 v nadväznosti na § 223 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v zmení neskorších predpisov. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ poskytol zamestnancovi napr. Sandra X., nar. XX.X.XXXX, pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 7.5.2015 odmenu nižšiu ako je minimálna odmena ustanovená v zákone č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Na základe zamestnávateľom predloženého dokladu „Dohoda o vykonaní práce uzatvorená podľa § 226 Zákonníka práce“ zo dňa 07. 05. 2015 a „Výplatný lístok“ za mesiace máj 2015 - august 2015 zamestnávateľ zamestnancovi vyplácal odmenu vo výške 2 eurá/h, pričom na základe Nariadenia vlády SR č. 297/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2015, mal zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi odmenu vo výške 2,184 eur za každú zamestnancom odpracovanú hodinu. 10. Kontrolou konštatované pochybenia správny orgán premietol do protokolu z inšpekcie práce zo dňa 22.2.2016, ktorý v rovnaký deň podpísala a prevzala v obchodnom registri zapísaná prokuristka žalobcu Soňa U., ktorá sa k zisteným porušeniam predpisov vyjadrila tak, že im porozumela a budú odstránené v termíne. 11. Na podklade kontrolných zistení Inšpektorát práce začal voči žalobcovi správne konanie o uloženie pokuty, o čom ho upovedomil oznámením zo dňa 29.4.2016. V oznámení správny orgán špecifikoval

predmet správneho konania spočívajú v prerokovaní rovnakých skutkov ako boli popísané v protokole z inšpekcie práce s uvedením zákonných ustanovení príslušných právnych predpisov, ktoré mali byť vytýkaným konaním porušené, vrátane hroziacej pokuty do 100.00 €. 12. Rozhodnutím č.070/2016/2.1./G IPTN/KAHIP/ROZ/2016/452 zo dňa 12.7.2016 Inšpektorát práce Trenčín uložil žalobcovi pokutu 1.500 € za spáchanie správnych deliktov, ktorých sa žalobca podľa tvrdení správneho orgánu dopustil na rovnakom skutkovom a právnom základe ako bol uvedený v protokole z inšpekcie práce zo dňa 22.2.2016. 13. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 12.7.2016 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/5401 O-614/2016 zo dňa 2.11.2016, ktorým odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil Inšpektorátu práce Trenčín na nové konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že výrok týkajúci sa porušenia § 223 ods. 1 je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľné vymedzenie vytýkaného konania, lebo nie je zrejmé, či porušenie zákona spočíva v porušení podmienky výnimočnosti uzatvárania dohôd alebo v porušení podmienky vymedzenia práce výsledkom, prípadne v oboch porušeniach. Za vadu označil aj nevymedzenie času spáchania skutku v prípade konštatovaného porušenia § 119 ods. 1, nedostatočné odôvodnenie výšky pokuty a nenariadenie ústneho pojednávania na prerokovanie veci. 14. Po oznámení o pokračovaní v správnom konaní zo dňa 1.12.2016 správny orgán prvého stupňa dňa 20.1.2017 vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu o inšpekcii práce, ktorý bol doručený na vyjadrenie žalobcovi dňa 24.1.2017. V ňom správny orgán spresnil znenie porušenia § 223 ods. 1 tak, že zamestnávateľ na plnenie svojich úloh a zabezpečenie svojich potrieb uzatváral s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - dohody o vykonaní práce, ktoré nie sú vymedzené výsledkom, čím porušil § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ na plnenie svojich úloh a zabezpečenie svojich potrieb uzatvoril s fyzickými osobami, napr. Sandra X., nar. XX.X.XXXX, dohodu o vykonaní práce zo dňa 7.5.2015 na dohodnutú pracovnú úlohu „pomocné práce pri prevádzkovaní kaviarne: vykladanie, dokladanie tovaru, upratovanie v prevádzke“, a Stanislava B., nar. X.X.XXXX, dohodu o vykonaní práce zo dňa 20.1.2015 na dohodnutú pracovnú úlohu „upratovacie práce v prevádzke zamestnávateľa“. V rámci takto dohodnutej pracovnej úlohy však nejde o prácu jednorazového charakteru vymedzenú výsledkom práce, ale ide o opakujúcu sa pracovnú činnosť vymedzenú druhovo. V ostatnej časti zostal protokol nezmenený. 15. Novým rozhodnutím Inšpektorát práce Trenčín č. IPTN/KAHIP/ROZ/2017/94 070/2016/2.1/G zo dňa 22.2.2017 uložil pokutu 500 € už na skutkovom základe uvedenom v bode 1. 16. Proti rozhodnutiu prvého stupňa podal žalobca odvolanie dôvodiac tým, že Inšpektorát práce Trenčín nenapravil chyby vytýkané v prvom odvolacom rozhodnutí. Rozhodnutie prvého stupňa naďalej považoval za nepreskúmateľné a nenapĺňajúce zákonné náležitosti odôvodnenia. V odvolaním napadnutom rozhodnutí nebol vymedzený čas spáchania skutku, ktoré nevykazujú známky správneho deliktu. Uloženie pokuty nie je náležité odôvodnené a na prejednanie veci nebolo nariadené ústne pojednávanie. Kontrolovaný subjekt sa nemohol vyjadriť k vydanému protokolu a nebol prítomný pri vyhotovení dodatku. Žalobca mal tiež za to, že postupom správnych orgánov bol ukrátený na práve na spravodlivý proces. V protokole a ani v jeho dodatku nie sú uvedené jeho námietky k nim a Inšpektorát práce Trenčín nevykonal žiadne úkony nariadené odvolacím orgánom. 17. Žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 9.6.2017, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 12.6.2017, nové rozhodnutie Inšpektorátu práce zo dňa 22.2.2017 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán odstránil všetky pôvodne vytýkané nedostatky. Poukázal na nesprávne druhovo formulovaný predmet dohôd o vykonaní práce, pre ktoré je typické dosiahnutie určitého výsledku. Vyslovil sa, že žalobca riadnym nevyplatením minimálnej mzdy porušil § 119 ods. 1 a protokol bol riadne prerokovaný s oprávnenou zástupkyňou žalobcu. Námietku týkajúcu sa nenariadenia ústneho pojednávania s poukazom na rozhodovaciu činnosť NS SR vyhodnotil za nedôvodnú. Odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo podľa neho, a to aj v časti odôvodnenia pokuty, riadne zdôvodnené. 18. Podľa § 119 ods. 1 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce (ďalej len ) mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom. 19. Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

20. Podľa § 223 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti. 21. Podľa § 226 ods. 1 Zákonníka práce dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov. 22. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 297/2014 Z. z. ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2015, suma minimálnej mzdy na rok 2015 sa ustanovuje na : a) 380,00 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a b) 2,184 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. 23. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len zákon o inšpekcii práce) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. 24. Podľa § 14 ods. 1 veta prvá zákona o inšpekcii práce protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. 25. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. 26. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.. 27. Podľa § 21 ods. 3 veta prvá zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Podľa § 21 ods. 1 veta prvá Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. 29. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty za spáchanie správnych deliktov, ktorých skutkové podstaty spočívali v tvrdeniach správnych orgánov o nesprávnom dojednaní dohôd o vykonaní prác na práce, ktoré nemali povahu jednorazovej činnosti vymedzenej jej výsledkom, čo je typický znak dohôd o vykonaní prác, a o vyplatení nižšej ako zákonnej minimálnej mzdy, čím došlo k porušeniu ustanovení § 223 ods. 1 a § 119 ods. 1 v spojení s § 223 ods. 2 Zákonníka práce. 30. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného žalobca považoval za nezákonné z dôvodov, s ktorými sa správny súd nestotožnil. V rozhodnutí zo dňa 22.2.2017 prvostupňový správny orgán odstránil nejasnosti čo do určenia konania, v ktorom správny orgán videl porušenie ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Na rozdiel od znenia dotknutej časti skutkovej vety uvedenej v protokole z inšpekcie práce, do rozhodnutia zo dňa 22.2.2017 správny orgán prevzal upravené znenie tohto skutku, v ktorom už presne konkretizoval, že za nedostatok považoval zmluvný typ ( dohody o vykonaní prác), ktoré žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril so zamestnankyňami Sandrou X. a Stanislavou B., pričom z pohľadu dojednaných činností nejde o dohody o vykonaní prác. Takto formulovaný skutok čo do

spôsobu, miesta a času jeho spáchania podľa názoru správneho súdu spĺňa kritéria určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. 31. Požiadavka žalobcu na časové vymedzenie skutku je podľa úvahy správneho súdu bezpredmetná aj preto, že správnymi orgánmi vytýkaný nedostatok vo vzťahu k ustanoveniu § 223 ods. 1 Zákonníka práce sa týkal len formy, akou bol upravený pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a jeho zamestnankyňami, a ktorý preto nebol závislý od času porušenia právneho predpisu, nakoľko sa viazal nanajvýš len na dátum uzatvorenia preverovaných dohôd o vykonaní prác. Pokiaľ ide o druhý skutok, správny súd aj ten považuje za dostatočne a nezameniteľne definovaný. Zo skutkovej vety, ktorá charakterizovala konanie žalobcu ako porušenie ustanovenia § 119 ods. 1 Zákonníka práce, úplne zjavne vyplýva, že minimálna mzda nebola riadne vyplatená za konkrétne mesiace máj až august 2015, o čom nebolo medzi účastníkmi sporu. Uvedený popis skutku preto vylučuje, aby bol zamenený za iné konanie žalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k bývalej zamestnankyni Sandre X.. 32. Aj keď je pravdou, že postup pri prijímaní dodatku č. 1 sa vymyká právnej úprave podľa zákona o inšpekcii práce, nakoľko dodatok bol prijatý až v štádiu konania o uložení pokuty, upravené znenie skutku týkajúce sa porušenia ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce a uvedené v novom rozhodnutí zo dňa 22.2.2017, je z pohľadu vymedzenia predmetu správneho konania totožné s jeho znením uvedeným v obsahu protokolu z inšpekcie práce. Nakoľko protokol predstavuje záväzný podklad pre konanie o uložení pokuty čo do skutkového vymedzenia zistených porušení právnych predpisov (predmetu správneho konania), tento musí byť zachovaný po celý priebeh správneho konania ako takého, t.j. od jeho prvotného ustálenia v protokole o inšpekcii práce až do skončenia konania o uložení sankcie. Je potrebné si uvedomiť, že predmetom záujmu je konanie žalobcu, teda skutok, a nie samotný správny delikt, ktorý je len právnym pomenovaním samotného skutku, resp. právnym vyjadrením a kvalifikovaním. Možno preto zhrnúť, že prvostupňovým správnym orgánom skutkové nedostatky ustálené pri výkone inšpekcie práce sú určujúce pre zachovanie totožnosti skutku počas celého nasledujúceho správneho konania, v ktorom sa rozhodovalo o uložení sankcie za protiprávne konanie žalobcu. Pre naplnenie uvedenej požiadavky (zachovanie totožnosti skutku) sa nevyžaduje, aby opis skutku čo do konkrétnych skutkových okolností prípadu v rámci jednotlivých právnych úkonov a rozhodnutí, ktorými sa začínajú rôzne fázy správneho konania, musel byť úplne zhodný. Zhoda sa vyžaduje len čo do podstatných skutkových okolností. Nesmie sa zmeniť len podstata skutku, ktorá je určovaná účasťou žalobcu na určitej udalosti, z ktorej vzišiel následok ohrozujúci alebo porušujúci chránené záujmy. Preto totožnosť skutku bude zachovaná, ak bude zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania alebo následku. S poukazom na uvedený výklad nemožno v prejednávanom prípade konštatovať, že by úpravou znenia skutku čo do tvrdeného porušenia ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce, ku ktorým dospeli správne orgány vo svojich rozhodnutiach, došlo k vybočeniu z hraníc podstaty skutku, ktorý bol v protokole o výsledkoch kontroly kladený na zodpovednosť žalobcovi. 33. S poukazom na vykonané a vyhodnotené dôkazy možno preto prijať záver, že zistené nedostatky spočívajúce v porušení ustanovená Zákonníka práce spĺňajú zákonné znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce. 34. Námietky žalobcu, že nemal v zastúpení konateľkou možnosť sa vyjadriť k protokolu, resp. nebol podpísaný všetkými prítomnými osobami, že nebol prítomný pri vyhotovovaní dodatku č. 1 protokolu a že v protokole a jeho dodatku nie sú uvedené jeho námietky, súd vyhodnotil za nedôvodné. Dokazovaním vykonaným pred správnymi orgánmi bolo preukázané, že s protokolom bola riadne oboznámená oprávnená zástupkyňa žalobcu Soňa U., ktorá je v obchodnom registri zapísaná ako prokuristka žalobcu, a ktorej bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k obsahu protokolu. Správny orgán si tým splnil svoju zákonnú povinnosť prerokovať protokol so zástupcom kontrolovaného subjektu a poskytnúť mu priestor na vyjadrenie sa k porušeniam uvedeným v protokole. Nakoľko pri vyhotovení dodatku č. 1 zmena spočívala len vo vypustení časti pôvodných zistení správneho orgánu a ponechaní tých časti výsledkov kontroly, ktoré boli konštatované aj v pôvodnom protokole, nebolo povinnosťou Inšpektorátu práce Trenčín opätovne prerokovať so zástupcom žalobcu rovnaké skutočnosti ako pri protokole. Neuvedenie vyjadrení žalobcu k protokolu do obsahu dodatku k protokolu sa môže formálne javiť ako pochybenie na strane správneho orgánu. Nemožno však opomenúť fakt, že dodatok, ktorý fakticky predstavuje reakciu prvostupňového správneho orgánu na pred tým vydané zrušujúce rozhodnutie odvolacieho orgánu vo veci uloženia pokuty (vo veci samej), bol vydaný až v štádiu konania o uložení pokuty. Vzhľadom k tomu sa dodatkom nemenia výsledky inšpekcie práce zaznamenané v protokole, ktoré predstavovali skutkový a právny základ pre očakávané konanie o uložení pokuty. Preto s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prejednávaného prípadu vydaný dodatok č. 1 k protokolu neplní úlohu dodatku tak ako to má na mysli ustanovenie § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii, a to aj z dôvodu, že žalobca k oboznámenému

protokolu nezaujal žiadne relevantné stanovisko. Vydaním namietaného dodatku k protokolu preto nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k ukráteniu žalobcu na jeho subjektívnych právach. 35. Požiadavka žalobcu na nariadenia ústneho pojednávania na prerokovanie veci je podľa správneho súdu nedôvodná. Na podklade dôkazných prostriedkov, ktoré žalobca predložil Inšpektorátu práce Trenčín, bol správnym orgánom náležite zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie zákonného rozhodnutia a bez potreby nariadenia ústneho pojednávania, ktoré sa v danom prípade vzhľadom na dôkaznú situáciu nejavilo ako účelné. A nakoľko ani samotný zákon o inšpekcii práce nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, bol procesný postup prvostupňového správneho orgánu v tomto ohľade v súlade so zákonom. 36. Pochybenie správneho orgánu správny súd nevzhliadol ani pri odôvodnení uloženej pokuty. Inšpektorát práce Trenčín pri jej ukladaní zohľadnil všetky zákonné kritéria, ktoré vyžaduje ustanovenie § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii. Správny orgán bral do úvahy menšiu závažnosť zistených nedostatkov, v dôsledku ktorých bol iba jeden zamestnanec ukrátený na malej časti mzdy, ako aj nedodržanie zákonného zmluvného typu pri úprave pracovnoprávnych vzťahoch, ktoré súviseli s výkonom dojednanej činnosti, v dôsledku čoho boli zamestnankyne vystavené riziku nerešpektovania ich ostatných zákonných práv. K zistenému porušeniu zákonných ustanovení došlo len vo vzťahu k dvom zamestnankyniam z celkového počtu jedenásť zamestnancov, pričom sa jednalo o dvojnásobné porušenie povinností zo strany žalobcu, u ktorého správne orgány v minulosti nezaznamenali žiadne nedostatky. S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam má správny súd za to, že pokuta, ktorá spĺňa požiadavky prevencie a represie, bola vymeraná pri dolnej hranici zákonnej sadzby v súlade so zákonom a riadne odôvodnená. 37. Vzhľadom k vyššie uvedenému správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nie je v rozpore so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 38. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

39. Pretože v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a na ich náhradu žalovanému správny súd ani nezistil spravodlivý dôvod, náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.