Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8C-102-2013.pdf
PDF · 94.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/102/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobkyne: U.. D. I., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX I.lava, zast.: advocatius s. r. o., Palackého 12, 814 99 Bratislava proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o. zo dňa 19.02.2013, sp. zn. 21/12/12.
Žalobkyňa m á nárok na 100%-nú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07.05.2013 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 21/12/12 zo dňa 19.02.2013 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o.
2. Žalobu odôvodnila tým, že v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť, pričom išlo o obdobnú rozhodcovskú doložku ako v jej prípade. Tiež si nevyjednala rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná, miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolal dodávateľ, tak sa mu musela podrobiť, a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý bol pre ňu nepredvídateľný a mala vážne pochybnosti o nestrannosti a objektívnosti rozhodcovského procesu. Pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Poukázala na rozsudky Súdneho dvora vo veciach Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98 a medzi Salvat Editores SA a José M. Sanchéz Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, rozhodnutia NS SR 6Cdo/1/2012 a uznesenia ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011. Rovnako navrhla naplniť ciele smernice, podľa ktorej sa mali štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nezaväzovali nekalé podmienky (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyni nikto s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej doložky a bol to diktát úverového zamestnanca. Nebolo na výber, iba prijať zmluvné podmienky vrátane rozhodcovskej doložky.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že rozhodcovské konanie prebiehalo na základe rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá nebola súčasťou inej zmluvy a nemala podobu
rozhodcovskej doložky, ako to tvrdí žalobkyňa. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Predmetná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou podmienkou. Možnosť oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu objektívne existovala nielen v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ale aj počas plynutia lehoty na odstúpenie od nej, či kedykoľvek následne. Tvrdenie žalobkyne ohľadom miesta rozhodcovského konania je účelové, nakoľko rozhodcovské konanie je písomným konaním. Miesto rozhodcovského konania bolo v Bratislave v mieste bydliska žalobkyne. Predmetom rozhodcovského konania bol majetkový spor vzniknutý z tuzemského právneho vzťahu. Ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nepripúšťa len také dojednania, ktoré ako jedinú možnosť riešenia sporov zo spotrebiteľskej zmluvy pripúšťa jeho prejednanie v rozhodcovskom konaní. To je v prípade rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX vylúčené vzhľadom na bod 3 a 5. Žalobkyňa ďalej nekonkretizovala tvrdenie, podľa ktorého mal rozhodca ignorovať predpisy na ochranu spotrebiteľa. Tvrdenie o nevysvetlení významu rozhodcovskej zmluvy popiera vlastnoručný podpis žalobkyne na rozhodcovskej zmluve a uzavretie danej zmluvy. O význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy bola žalobkyňa poučená aj písomne.
4. Súd uznesením, č.k. 8C/102/2013-70, zo dňa 11.04.2014 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 19.02.2013 Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., sp. zn. 21/12/12.
5. Súd prejednal spor v neprítomnosti zástupcu žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 10.01.2011, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 10.01.2011, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 21/12/12 zo dňa 19.02.2013, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 08.10.2013, poverením na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2013, spisom Slovenského rozhodcovského súdu, sp. zn. 21/12/12 a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 10.01.2011, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.500,- EUR, pričom žalobkyňa bola povinná vrátiť túto sumu spolu s úrokmi vo výške 3.375,54 EUR.
8. Strany ďalej dňa 10.01.2011 uzavreli rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledovných rozhodcovských súdov - Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici. Výber rozhodcovského súdu spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
9. Rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. 21/12/12 zo dňa 19.02.2013 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 2.635,64 EUR s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 17.04.2013 a nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2013 a vykonateľnosť dňa 23.04.2013.
10. Okresný súd Bratislava II vydal dňa 25.09.2013 poverenie č. XXXXXXXXXX na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, sp. zn. 21/12/12 zo dňa 19.02.2013. Súdny exekútor JUDr. Patrícius Baďura dňa 08.10.2013 vydal upovedomenie o začatí exekúcie.
11. Podľa § 40 ods. 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom ku dňu podania žaloby) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
12. Podľa § 40 ods. 2 cit. zákona, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. 10.01.2011), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
14. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
15. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. 10.01.2011), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. 10.01.2011), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 písm. a) cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
20. Podľa § 9 ods. 2, písm. f) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
21. Podľa § 9 ods. 2, písm. k) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
22. Podľa § 11 ods. 1, písm. a) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
23. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konaním podľa § 137 písm. c) CSP, teda sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. V predmetnom konaní sa vyhodnocuje existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku, a to podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vyhlásenia. Súd má za preukázané, že rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., sp. zn. SR 21/12/12 zo
dňa 19.02.2013 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.635,64 EUR spolu so zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania a nahradiť trovy rozhodcovského konania.
24. S účinnosťou od 01.01.2015 bol prijatý zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zákon č. 335/2014 Z.z. aj predchádzajúci č. 244/2002 Z.z. predstavujú z podstatnej časti procesnoprávne predpisy, pričom platí zásada uplatňovaná v procesnom práve, podľa ktorej na procesné úkony v súdnom konaní sa zásadne aplikuje procesné právo platné a účinné v čase uskutočnenia procesného úkonu, pokiaľ prechodné ustanovenia neurčujú inak. Naplnenie taxatívne vymedzených dôvodov podmienok žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku súd preto posudzoval podľa ustanovení účinných v čase podania žaloby.
25. Včasnosť podania žaloby súd skúmal takisto podľa predpisov účinných v čase podania žaloby, kedy účinný zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní predpisoval 30-dňovú lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Keďže rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 17.04.2013 a žaloba na tunajší súd bola podaná dňa 07.05.2013, zo strany žalobkyne bola dodržaná zákonná 30-dňová lehota.
26. Žalobkyňa odôvodňovala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku najmä neprijateľnosťou rozhodcovskej zmluvy a porušením práva na ochranu spotrebiteľa. Súd preskúmal písomné vyhotovenie zmluvy o revolvingovom úvere, pričom zistil, že neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Konečná splatnosť úveru musí byť stanovená presným časovým údajom (deň, mesiac, rok). Tento údaj nemožno nahrádzať údajom o počte splátok a dátume ich splatnosti. Zmluva rovnako v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Zo zmluvy tak malo byť žalobkyni zrejmé, aká časť jednotlivých splátok sa bude zarátavať na istinu a aká na úroky, prípadne iné poplatky. Zákonom stanovené členenie a označenie jednotlivých zložiek úveru nie je svojvoľné. Predstavuje prehľadné vymedzenie, aby sa dlžník ako spotrebiteľ dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby nebolo možné, že si veriteľ bude voči nemu uplatňovať aj nároky, ktoré mu neprislúchajú. Absencia predpísaných náležitosti má v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť finančné prostriedky len vo výške, ktorá jej bola reálne poskytnutá. Týmito skutočnosťami sa rozhodcovský súd v odôvodnení napadnutého rozhodcovského rozsudku nezaoberal. Keďže Slovenský arbitrážny súd súd pri rozhodovaní dostatočne neaplikoval normy spotrebiteľského práva, pričom len formálne potvrdil žalovaným uplatňované nároky, znamená to, že pri rozhodovaní v rámci rozhodcovského konania boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo predstavuje jeden z predpokladov na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
27. K porušeniu predpisov na ochranu práv spotrebiteľa došlo aj z ďalšieho dôvodu. Rozhodcovská zmluva bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere. Hoci sú obe zmluvy na samostatných tlačivách, je zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola uzatváraná súčasne so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX. Zmluva o úvere aj rozhodcovská zmluva sú tzv. formulárovými zmluvami, čo žalobkyňa (formu ani obsah) nemohla ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, t.j. v danom prípade predpismi účinnými ku 10.01.2011. Súd má za to, že rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, a preto je jej povahu potrebné považovať za neprijateľnú, a teda neplatnú (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Celú zmluvu tak mohla ako celok len prijať a podrobiť sa týmto podmienkam alebo celú zmluvu odmietnuť. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie by bolo potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania (rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním na všeobecnom súde), sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade veriteľ, teda žalovaný. Pokiaľ aj bola dojednaná možnosť účastníkov zmluvy obrátiť sa so svojím nárokom na všeobecný súd, možnosť voľby
pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Na základe uvedených skutočností je nevyhnutné považovať rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú.
28. Na základe vyššie uvedeného tak možno ustáliť, že rozhodcovský súd neposkytol žalobkyni ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
29. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci úspech, preto jej prislúcha nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.