Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13Co-65-2017.pdf
PDF · 104.07 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/65/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanej: Ľ. N., A.. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX M., o zaplatenie 486,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 30.03.2017, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 45,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 3.12.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.2 C.s.p. tak, že žalovanej ich náhradu nepriznal.
2. Súd prvej inštancie vo veci samej čiastočne vyhovel žalobe podľa ustanovení § 1, § 2, § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení, § 3, § 39 a 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 3, § 4 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v platnom znení. Pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého považoval za preukázané, že sporové strany uzavreli medzi sebou zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 19. marca 2014 č. XXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej sumu 250,- Eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi túto sumu a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 242,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 492,- Eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom boli uvedené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 97,88 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 144,12 Eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 492,- Eur, ak nie je dohodnuté inak, do 24. marca 2015, teda doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru mal nastať dňa 24. marca 2015. Spotrebiteľ zároveň vzal na vedomie, že výška RPMN je 96,8% a výška priemernej RPMN je 44,79 %. Z Dohody o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19. marca 2014 vyplýva, že žalovaná sa zaviazala uhradiť dohodnutú splátku riadne a včas v súlade s dohodou. Žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku 492,- Eur v 12 pravidelných mesačných splátkach po 41,- Eur vždy k 24. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 24. 4. 2014. Žalovaná zobrala na vedomie, že výška RPMN je 304,10% a výška priemernej RPMN je 44,79%. Zmluva obsahuje odkaz na podmienky zmluvy bližšie upravené vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru. Podľa bodu 7 všeobecných podmienok sa zmluvné strany dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 10,- Eur do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázané vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva. Podľa bodu 10 všeobecných podmienok, veriteľ a spotrebiteľ prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich zo zmluvy. Zmluvné strany si dohodli možnosť pred rozhodnutím sporu v konaní pred súdom využiť mediáciu, pričom z písomného vyhlásenia mediátora o skončení mediácie zo dňa 31. júla 2015, konaného v Bratislave vyplýva, že mediačné konanie, vedené na Mediačnom centre spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. pred mediátorom P.. X. X. bolo ukončené na základe skutočnosti, že žalovaná na základe výzvy neposkytla súčinnosť, nepotvrdila svoju účasť, nedostavila sa na výkon mediačnej činnosti v určenom čase, svoju neprítomnosť neospravedlnila dôležitými dôvodmi a nepožiadala o výkon mediačnej činnosti v iný termín.
3. Súd prvej inštancie považoval na nesporne preukázané poskytnutie spotrebiteľského úveru, vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, žalovanej vo výške 250,- Eur, ktorý žalovaná jednotlivými splátkami uhradila žalobcovi v sume 205,- Eur. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Nepochybne, zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a posúdiť ju i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
4. Ako takej, za aplikácie noriem spotrebiteľského práva, súd prvej inštancie konštatoval nedostatky úverovej zmluvy. V zmluve o úvere je uvedená RPMN vo výške 96,8% a v dohode o plnení v splátkach k zmluve o úvere uzatvorenej v ten istý deň, t.j. 19. 3. 2014, je uvedená RPMN 304,10%. Zmluva o úvere v spojení s dohodou o plnení v splátkach k zmluve o úvere obsahujú rozdielny údaj o RPMN a nie je zrejmé, ktorý z údajov o RPMN platí, či 96,8% alebo 304,10%. Vzhľadom k rozdielnosti výšky RPMN konštatoval súd prvej inštancie zmätočnosť v tejto časti a teda jeho neexistenciu v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písmeno j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže ide o obligatórnu náležitosť zmluvy, jej absencia má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere neobsahuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené podľa § 9 ods. 2 písm. k/ a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený celkový počet splátok a výška prvej a predposlednej mesačnej splátky, bez rozlíšenia, z čoho takáto splátka pozostáva, bez rozlíšenia istiny, riadnych úrokov, poplatkov a iných súm a ich termínov. Výška ostatných splátok ani v zmluve uvedená nie je, pričom takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a s cieľom príslušnej právnej úpravy. Súčasne súd prvej inštancie konštatoval, že priemerná hodnota RPMN aj RPMN značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistené z webovej stránky Národnej banky Slovenska, pričom v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka odplata nesmie podstatne presahovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval dohodnutú odplatu za dohodu v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú, resp. za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
5. Ďalej súd prvej inštancie považuje Všeobecné zmluvné podmienky za akt, ktorý žalovanú nezaväzuje podľa § 40 ods.1,3 Občianskeho zákonníka, keďže nie sú podpísané. To sa týka bodu 7 resp. 10 Všeobecných podmienok, v zmysle ktorých žalobca požaduje od žalovanej zaplatenie poplatkov za upomienky 10,- Eur, zmluvnú pokutu 33,- Eur a trovy mediačného konania 143,63 Eur. Žalobca ani nepreukázal, že mu vznikli trovy mediačného konania vo výške 143,63 Eur, keďže túto skutočnosť nedokladuje ani predloženie písomného vyhlásenia mediátora o ukončení mediácie. Preto súd prvej inštancie žalobcu v časti poplatkov za upomienky 10,- Eur, zmluvnej pokuty 33,- Eur a trov mediačného
konania 143,63 Eur zamietol. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že celá zmluva o úvere ako aj zmluvné dojednania sú na žalobcom predpísaných a predpripravených formulároch - tlačivách, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, sú vopred pripravené, s drobnými písmenami a po dopísaní údajov, resp. konkrétnych čísiel sa podpisujú bez možnosti zmeny zmluvných dojednaní zo strany spotrebiteľa. Zmluvné dojednania s drobnými písmenkami pritom ani nie sú podpísané účastníkmi, hoci napríklad na dojednanie o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná forma a dohoda oboch strán. Žalobcovi nie je možné priznať plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaná tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. Preto súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 45,- Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
6. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 45,- Eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v časti jeho výroku o zamietnutí žaloby prevyšujúcej priznanú istinu 45,- Eur s príslušenstvom, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca elektronickým podaním zo dňa 13. mája 2017, ktorým požiadal o zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. o vydanie rozsudku v znení žaloby žalobcu. Odvolateľ namietal dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p..
8. V odôvodnení odvolania žalobca poukázal na okolnosti uzavretia zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami s tým, že žalovaná neplatila splátky riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostala do omeškania, čím došlo k rozšíreniu jej záväzkov, vyplývajúcich zo zmluvy. Podľa odvolateľa je výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov jasne uvedené priamo na prednej strane zmluvy a dohody o plnení v splátkach, nemožno preto hovoriť o absencii akejkoľvek náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výška RPMN je uvedená aj v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej zmluve. Žalobca poskytol žalovanej pred podpísaním zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné informácie. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálnu možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Žalovaná uzatvorila zmluvu so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdila svojim podpisom. Dojednaný úrok predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a ide o podmienku, ktorá sa nepochybne týka predmetu plnenia či primeranosti ceny, vzhľadom na čo ju nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Hlavným predmetom Zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy mu budú poskytnuté finančné prostriedky vrátené. Úrok ako aj jeho zabezpečenie považuje žalobca za primerané a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. V prípade, že žalovaná po podpise zmluvy nadobudla dojem, že podpísala pre ňu subjektívne nevýhodnú zmluvu, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 14. kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy. Uvedené právo nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaná ako dlžník súhlasila s obsahom Zmluvy, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a s dohodou o splátkach. Pokiaľ ide o výšku príslušnej odplaty pri poskytnutí finančných prostriedkov a výšku úroku spojeného so spotrebiteľským úverom / zmluvou o úvere, tie sú v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedené, výrazne napísané
a uvedené pri sume poskytnutého úveru, teda klient musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Pri podpisovaní zmluvy o úvere mal okamžite vedomosť o tom, aká je cena úveru. Slovenská právna úprava v oblasti úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu atď.. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú o.i. aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Možno vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V závere odvolateľ poukázal na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. V prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované, v porovnaní s bankami, menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je podľa odvolateľa nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období, odvolávajúc sa na Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. XX I. XX/XXXX publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 67-68.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 z.č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovania § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie dôvody konštatuje, že súd prvej inštancie v spore v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd plne odkazuje na náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
11. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl.. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 19.3.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou takou je. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu jej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ktorý je základom pre uplatnený nárok žalobca ani nespochybňuje. Predmetná vec sa týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu
nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalovanej, vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.
13. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.
14. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozpornosť údajov RPMN v zmysle § 9 ods.2 j/ z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, t. j. týkajúcej sa ročnej percentuálnej miery nákladov. Neuvedenie tejto náležitosti v zmluve Zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods.1 písm. b/ cit. zákona) a to i v prípade jeho nejednoznačného uvedenia. Záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti zmluvy bol správny. Neplatnými sú i zmluvné podmienky, upravené odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré nespĺňajú náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch minimálne svojou formou bez náležitého preukázania uzrozumeného súhlasu spotrebiteľa jeho vlastnoručným podpisom.
15. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol vecne správne v celom odvolaním napadnutom rozsahu, vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania, vrátane jeho odôvodnenia, na ktoré odvolací súd plne odkazuje a preto potvrdzuje postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobcu v časti vyhovel, odvolacím súdom pre absenciu odvolania preskúmavaný nebol a nadobudol tak právoplatnosť.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého žalovaná, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti neúspešnému žalobcovi. Výšku priznaného nároku na náhradu trov určí postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).