Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6C/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: Obec Sirk, IČO: 00 328 812, sídlo 049 64 Sirk 71, zastúpený JUDr. Marianom Dzuroškom, advokátom so sídlom: Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému: P.. S. K., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž.E. XXX, XXX XX K., zastúpený advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., IČO: 36 646 181, sídlo Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 9.275,20 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Revúca č.k. 6C/6/2018-28 zo dňa 09.03.2018, v plnom rozsahu.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9.275,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.275,20 Eur od 16.02.2018 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 556,50 Eur na účet Okresného súdu Revúca v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 08.03.2018 proti žalovanému domáhal zaplatenia 9.275,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy od 16.02.2018 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 3T/3/2015 zo dňa 26.10.2016 právoplatným dňa 15.03.2017 bol žalovaný uznaný vinným okrem iného aj z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v rozpore s § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a v rozpore so Zásadami nakladania s finančnými prostriedkami Obce Sirk schválenými obecným zastupiteľstvom 26.01.2011 a v rozpore s uznesením č. 13/I./2011 schváleným obecným zastupiteľstvom dňa 26.01.2011 svojvoľne uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou 4 PUBLIC PROMOTION, s. r. o., sídlo Zvolenská cesta 4293/61, Banská Bystrica, predmetom ktorej bola kúpa a predaj kuchynského zariadenia do školskej jedálne za kúpnu cenu 23.880,- Eur, čím spôsobil Obci Sirk škodu vo výške nie menej ako 9.275,20 Eur.

2.Súd vo veci rozhodol najskôr platobným rozkazom č.k. 6C/6/2018-28 zo dňa 09.03.2018, ktorým podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel a proti ktorému podal žalovaný včas odpor vecne odôvodnený tým, že nie je zrejmé, ako žalobca dospel k vyčísleniu výšky škody, žalobcovi žiadna škoda nevznikla, nie sú naplnené základné predpoklady zodpovednostného vzťahu - porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť, ani zavinenie žalovaného, žalovaný zároveň vzniesol aj námietku premlčania, a navrhoval podanú žalobu zamietnuť. Na základe včas podaného vecne odôvodneného odporu preto súd podľa § 267 ods. 3 vydaný platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: pripojený spis Okresného súdu Revúca sp. zn. 3T/3/2015, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:

4.Žalovaný bol vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy dňa 27.11.2010 zvolený do funkcie starostu Obce Sirk. Uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 26.01.2011 bola schválená výška sumy 3.300,- Eur, o ktorých môže rozhodnúť starosta obce bez zvolania mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva. Na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 12.08.2014 malo byť prijaté uznesenie o schválení nákupu zariadenia školskej jedálne za najnižšiu ponuku vo výške 23.880,- Eur; tri ponuky na kúpu zariadenia však boli obci doručené až 15.08.2014, 17.08.2014 a 18.08.2014.

5.Dňa 19.08.2014 bola uzatvorená medzi Obcou Sirk v zastúpení žalovaným ako starostom na strane kupujúceho a spoločnosťou 4 PUBLIC PROMOTION, s. r. o. na strane predávajúceho kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj v zmluve vymenovaných hnuteľných vecí, ktoré mali tvoriť zariadenie kuchyne školskej jedálne v Obci Sirk za kúpnu cenu vo výške 23.880,- Eur. Kúpna cena v celej výške 23.880,- Eur bola vyfakturovaná piatimi faktúrami predávajúceho vystavenými 19.08.2014, splatnými 22.08.2014. Kúpna cena bola zaplatená Obcou Sirk prevodom z účtu dňa 21.08.2014.

6.V prípravnom konaní všeobecná hodnota kuchynského zariadenia bola určená odborným vyjadrením č. 1/2015 a jeho doplnením vypracovaným znalkyňou Ing. Danou Nemogovou vo výške 13.923,40 Eur. V konaní pred súdom všeobecná hodnota kuchynského zariadenia bola určená znaleckým posudkom č. 52/2016 vypracovaným znalcom Ing. Dušanom Kožiakom doplneným jeho výsluchom na hlavom pojednávaní dňa 26.10.2016 vo výške 14.604,80 Eur. Rozdiel vo výške dohodnutej kúpnej ceny (23.880,- Eur) a skutočnej hodnoty dodaného tovaru (14.604,80 Eur) tak predstavuje minimálne 9.275,20 Eur.

7.Zastupovaním Obce Sirk v trestnom konaní žalovaný dňa 18.12.2014 písomne poveril P. O.E., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. X, ktorá v tej dobe tiež vykonávala funkciu hlavnej kontrolórky obce. P. O. ako zástupca poškodeného pri svojom výsluchu dňa 21.05.2015 uviedla, že obec Sirk náhradu škody nežiada, pretože jej žiadna škoda nevznikla. Dňa 03.09.2015 sa uskutočnilo preštudovanie spisu, ktorého sa P. O. nezúčastnila, zúčastnila sa však hlavného pojednávania dňa 06.04.2016, na ktorom bola prokurátorom prečítaná obžaloba, z ktorej sa dozvedela o tom, že Obci Sirk konaním žalovaného škoda vznikla.

8.Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 3T/3/2015 zo dňa 26.10.2016 bol žalovaný spolu s M.B. S., H.. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX a P. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXX, uznaný vinným zo skutku v časti kvalifikovaného ako prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa dopustili tak, že žalovaný v presne nezistenej dobe od 12. augusta 2014 do 8. októbra 2014 v obci Sirk, v okrese Revúca ako starosta obce Sirk a zároveň zapisovateľ zápisnice z rokovania obecného zastupiteľstva v Sirku konaného dňa 12. augusta 2014 pri vyhotovovaní zápisnice uviedol v bode 3 písm. j/ tejto zápisnice, že „obec ide zakúpiť zariadenie v hodnote 23.800,- €, pričom prišli tri ponuky, kde najlacnejšia bola 23.880,- Eur s DPH a okolo 18. septembra majú dôjsť firmy namontovať konvektomaty, pričom za hlasovalo sedem poslancov a proti bolo 0 poslancov“ a následne aj spísal uznesenie obecného zastupiteľstva č. 5/VIII/2014, v ktorom uviedol, že „(obecné zastupiteľstvo) schvaľuje nákup zariadenia do školskej jedálne vo výške 23.880,- Eur, ktoré ako starosta obce podpísal a overil úradnou pečiatkou obce Sirk a správnosť a pravdivosť údajov uvedených v zápisnici a uznesení potvrdili svojimi podpismi obecným zastupiteľstvom z 12. augusta 2014 schválení overovatelia zápisnice poslanci obecného zastupiteľstva v Sirku M. S. a P. Z.Á., pričom v skutočnosti prítomní poslanci zapísaní na prezenčnej listine rokovania obecného zastupiteľstva z 12. augusta 2014 vôbec o zakúpení zariadenia do školskej jedálne v konkrétnej hodnote 23.800,- € nehlasovali, ale iba diskutovali, o čom všetci obžalovaní vedeli, keďže sa zúčastnili uvedeného rokovania obecného zastupiteľstva a navyše v čase konania zastupiteľstva obec Sirk neevidovala v registratúrnom denníku žiadnu ponuku na odpredaj zariadenia do školskej jedálne a tieto v počte 3 ponúk boli obci Sirk doručené až v dňoch 15. augusta 2014 až 18. augusta 2014. Žalovaný bol týmto rozsudkom tiež uznaný vinným zo skutku kvalifikovaného ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že na podklade už uvedenej zápisnice a uznesenia 19. augusta 2014 žalovaný ako starosta obce Sirk v rozpore s § 7 ods. 1, ods. 2 písm. b/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom v čase spáchania skutku, podľa ktorých je

orgán obce povinný hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia, majetok obce zveľaďovať, chrániť pred zneužitím a zhodnocovať, ďalej v rozpore so Zásadami nakladania s finančnými prostriedkami obce Sirk, ktoré boli schválené Obecným zastupiteľstvom v Sirku 26. januára 2011 s účinnosťou od 26. januára 2011 a v rozpore s uznesením č. 13/I/2011 schváleným Obecným zastupiteľstvom v Sirku 26. 01. 2011, svojvoľne uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou 4 PUBLIC PROMOTION, s. r. o. so sídlom na Zvolenskej ceste 4293/61 v Banskej Bystrici, predmetom ktorej bola kúpa a predaj kuchynského zariadenia do školskej jedálne za kúpnu cenu 23.880,- Eur, čím spôsobil obci Sirk, so sídlom v Sirku č. 71, v okrese Revúca, IČO: 00328812, škodu vo výške nie menej ako 9 275,20 Eur. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2017, týmto dňom podľa § 13a ods. 1 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. zanikla žalovanému funkcia starostu obce Sirk a v nových voľbách do orgánov samosprávy obcí určených rozhodnutím predsedu NR SR na deň 14.10.2017 (rozhodnutie č. 167/2017 Z. z.) bol za starostu obce Sirk zvolený M. U..

9.Podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona (Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku), kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 8 ods. 3 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. Podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

10.Všeobecnými predpokladmi zodpovednosti za škodu sú: protiprávny úkon (porušenie právnej povinnosti), vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, a napokon zavinenie. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, dôkazné bremeno leží na poškodenom (žalobcovi). Zavinenie je predpoklad subjektívnej povahy, jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá, pričom škodca (žalovaný) preukazuje, že škodu nezavinil; úmyselné zavinenie (ak sa vyžaduje) však preukazuje poškodený. Predmetom konania na základe podanej žaloby bola škoda spôsobená ako následok trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona, za ktorý bol žalovaný odsúdený právoplatným trestným rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 3T/3/2015. Ak naplnilo konanie škodcu zároveň aj znaky trestného činu, za ktorý bol právoplatne odsúdený, je súd v civilnom sporovom konaní viazaný odsudzujúcim výrokom trestného rozsudku (§ 193 . Súd je viazaný výrokom o vine - jeho skutkovou aj právnou časťou a to v rozsahu, v akom sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň aj dôležitými okolnosťami pre rozhodnutie o náhrade škody. Výškou spôsobenej škody nie je súd v civilnom sporovom konaní viazaný a to ani vtedy, ak je v trestnom rozsudku vo výroku táto škoda vyčíslená ako kvalifikačný znak skutkovej podstaty trestného činu. Hoci takto určenú výšku spôsobenej škody nemožno úplne ignorovať, pre výsledok sporového konania sú však rozhodujúce skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania (Zo zhodnotenia rozhodovania súdov SSR prejednaného a schváleného plénom NS SSR dňa 25. 11. 19756 sp. zn. Pls 2/76 - Rc 27/1977).

11.Z tohto hľadiska, pri viazanosti súdu predchádzajúcim právoplatným trestným rozsudkom, mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný bol trestným rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 3T/3/2015 zo dňa 26.10.2016 právoplatným dňa 15.03.2017 uznaný vinným zo skutku v časti kvalifikovaného ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 2 písm.

a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že ako starosta obce Sirk v rozpore s § 7 ods. 1, ods. 2 písm. b/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a v rozpore so Zásadami nakladania s finančnými prostriedkami obce Sirk, ktoré boli schválené Obecným zastupiteľstvom v Sirku 26. januára 2011 s účinnosťou od 26. januára 2011 a s uznesením č. 13/I/2011 schváleným Obecným zastupiteľstvom v Sirku 26. 01. 2011 svojvoľne uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou 4 PUBLIC PROMOTION, s. r. o. so sídlom na Zvolenskej ceste 4293/61 v Banskej Bystrici, predmetom ktorej bola kúpa a predaj kuchynského zariadenia do školskej jedálne za kúpnu cenu 23.880,- Eur, pričom skutočná hodnota dodaného zariadenia predstavovala iba 14.604,80 Eur (a to pri najvyššej vykonaným dokazovaním zistenej možnej hodnote dodaného zariadenia). Z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti naplnenie skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona vyžaduje spôsobenie škody porušením povinnosti (zákonom, zmluvou alebo rozhodnutím súdu stanovenej) osobou v postavení, z ktorého vyplýva povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, pričom sa vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 17 Trestného zákona). Zrkadlovým obrazom uvedených predpokladov trestnej zodpovednosti, naplnených konaním žalovaného, je potom v oblasti zodpovednosti za škodu aj naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu spočívajúcich v porušení právnej povinnosti, vzniku škody a ich vzájomnej príčinnej súvislosti.

12.Porušenie konkrétnej právnej povinnosti žalovaného je v skutkovej vete trestného rozsudku identifikované odkazom na ustanovenie § 7 ods. 1, ods. 2 písm. b/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom v čase spáchania skutku, podľa ktorých je orgán obce povinný hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia, majetok obce zveľaďovať, chrániť pred zneužitím a zhodnocovať, a odkazom na Zásady nakladania s finančnými prostriedkami obce Sirk, ktoré boli schválené Obecným zastupiteľstvom v Sirku 26. januára 2011 s účinnosťou od 26. januára 2011 a na uznesenie č. 13/I/2011 schváleným Obecným zastupiteľstvom v Sirku 26. 01. 2011, v zmysle ktorých starosta obce bol oprávnený do hodnoty 3.300,- Eur rozhodnúť aj bez zvolania mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva. Základnou všeobecne formulovanou povinnosťou každej osoby, ktorá má právo alebo povinnosť spravovať cudzí majetok (najčastejšie je to fyzická osoba v postavení štatutárneho orgánu právnickej osoby, alebo osoba opatrovníka alebo poručníka spravujúca majetok maloletých alebo nesvojprávnych osôb), je povinnosť konať pri správe zvereného majetku hospodárne a dbať na to, aby na zverenom majetku nevznikla škoda. Vo vzťahu k osobe vykonávajúcej funkciu starostu obce je táto povinnosť stanovená okrem zmieneného § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zákona č. 138/1991 Zb. aj v § 8 ods. 3 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Takto stanovená povinnosť majetok obce zveľaďovať, zhodnocovať a v zásade nezmenšený zachovať, chrániť ho pred poškodením a stratou, potom na jednej strane prakticky znamená, že orgány obce pri predaji majetku obce sú povinné postupovať tak, aby majetok obce predávali iba za primeranú protihodnotu - t.j. nie tzv. „pod cenu“ (čomu zodpovedá napr. § 9a ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., podľa ktorého prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať obchodnou verejnou súťažou, dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej znaleckým posudkom, s výnimkami podľa odseku 8). Takto stanovená povinnosť majetok obce zveľaďovať, zhodnocovať a v zásade nezmenšený zachovať, chrániť ho pred poškodením a stratou, potom zase na druhej strane prakticky znamená, že orgány obce (v tomto prípade starosta obce) pri nakladaní s finančným prostriedkami obce pri nákupoch tovarov alebo služieb sú tiež povinné postupovať tak, aby tovary a služby pre obec nakupovali (obstarávali) iba za primeranú protihodnotu - t.j. tak, aby hodnota nadobudnutého tovaru alebo poskytnutej služby zodpovedala výške vynaložených finančných prostriedkov z rozpočtu obce (pričom pravidlá v tejto oblasti upravuje zákon o verejnom obstarávaní). Základným obsahom porušenej povinnosti žalovaného je teda povinnosť starostu ako štatutárneho orgánu obce nakladať so zvereným majetkom hospodárne, t.j. nielen dodržaním formálnych pravidiel nakladania s majetkom obce stanoveným zákonom o obecnom zriadení alebo zákonom o majetku obcí, a na ich základe všeobecne záväznými nariadeniami a uzneseniami obecného zastupiteľstva, alebo zákonom o verejnom obstarávaní, ale aj dodržaním materiálneho obsahu tejto povinnosti v podobe zabezpečenia primeranej protihodnoty finančného majetku obce pri dodávaní obstarávaného tovaru.

13.Pre naplnenie predpokladu zodpovednosti za škodu v podobe vzniku skutočnej škody nie je rozhodujúca absencia povinnosti starostu obce nakupovať tovary za cenu určenú znaleckým posudkom. Vykonanie znaleckého dokazovania v trestnom konaní bolo podstatné len z hľadiska zisťovania skutkového stavu pre účely posúdenia dodržania resp. porušenia povinnosti žalovaného konať

hospodárne ako bola vymedzená v bode 12. odôvodnenia tohto rozsudku. Rovnako nie je pri posudzovaní vzniku škody rozhodujúce ani to, či boli dodržané alebo porušené okrem vyššie uvedených ustanovení napr. aj ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní (alebo ďalších zákonov), keďže k vzniku škody došlo až plnením uzatvorenej zmluvy poskytnutím tovaru v hodnote nezodpovedajúcej dojednanej kúpnej cene. Pre vznik škody ako skutočnej straty na majetku je rozhodujúci práve zistený rozdiel v hodnote nadobudnutého tovaru, ktorý bol preukázaný vykonaným dokazovaním ako rozdiel medzi dojednanou kúpnou cenou vo výške 23.880,- Eur a skutočnou hodnotou dodaného tovaru, o ktorej z vykonaného dokazovania znaleckými posudkami a výsluchom znalca v trestnom konaní mal súd preukázané, že skutočná hodnota dodaného tovaru dosahuje iba 14.604,80 Eur. Ako už bolo uvedené vyššie, výška škody uvedená v trestnom rozsudku nie je v tomto konaní pre súd záväzná, avšak iné dôkazy ako tie, ktoré boli vykonané už v trestnom konaní, neboli súdu v tomto konaní navrhnuté, preto súd vychádzal iba z dôkazov obsiahnutých v trestnom spise. Z takto zistenej hodnoty tovaru 14.604,80 Eur nadobudnutého za protiplnenie vo výške kúpnej ceny 23.880,- Eur potom strata na majetku obce predstavuje rozdiel uvedených hodnôt v rozsahu 9.275,20 Eur.

14.Priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného ako starostu obce konať hospodárne pri správe majetku obce a vzniknutou škodou vo výške 9.275,20 Eur vyplýva z imanentnej nadväznosti straty majetku na dodanie tovaru v hodnote nezodpovedajúcej výške poskytnutého protiplnenia.

15.Úmyselné zavinenie spáchaného trestného činu nemusí maž vždy za následok, že páchateľ úmyselne zavinil aj škodu týmto trestným činom spôsobenú a to spravidla vtedy, ak škoda vznikne ako vedľajší, páchateľom vopred nepredpokladaný alebo nechcený, následok spáchaného činu. Spôsobenie škody aspoň vo výške škody malej je však v prípade majetkových trestných činov priamo súčasťou objektívnej stránky už základnej skutkovej podstaty (porov. § 212 ods. 1, § 213 ods. 1, § 215 ods. 1, § 221 ods. 1 a najmä pre tento prípad rozhodujúci § 237 ods. 1 Trestného zákona). V prípade majetkovej trestnej činnosti tak úmyselné zavinenie dokonaného trestného činu je spojené práve aj s úmyselným zavinením vzniknutej škody, pretože (okrem pokusu trestného činu) je vylúčené, aby bol páchateľ odsúdený pre úmyselný majetkový trestný čin, z ktorého by nevznikla žiadna škoda. Inými slovami povedané, ak úmysel páchateľa nesmeruje k spôsobeniu škody, nemôže byť jeho konaním naplnená subjektívna stránka majetkového trestného činu, a konanie páchateľa nemôže byť vôbec ako tento trestný čin posúdené (a ak konanie nenaplnilo znaky iného trestného činu, páchateľ musí byť oslobodený). V rozsahu naplnenia znakov skutkovej podstaty je však súd v civilnom sporovom konaní viazaný právoplatným odsudzujúcim trestným rozsudkom (jeho skutkovou aj právnou časťou). Pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu pritom postačí už zavinenie vo forme prezumovanej nedbanlivosti, úmysel (ak je právne významný) musí byť preukázaný. Z obsahu trestného spisu (najmä znaleckých posudkov a fotodokumentácie) vyplýva, že dodaný tovar nebol nový, ale väčšinou bol používaný zjavne už dlhšiu dobu a časť tovaru bola značne opotrebovaná alebo dokonca poškodená. Toto aj v osobe bez potrebných odborných znalostí muselo vyvolať ak nie istotu tak aspoň vedomosť o možnej nedostatočnej protihodnote dodaného tovaru oproti výške finančného plnenia obce. S vedomosťou o možnej nedostatočnosti protihodnoty dodaného tovaru oproti výške finančného plnenia obce je potom spojené aj uzrozumenie (teda nepriamy úmysel) žalovaného o tom, že vyplatením dohodnutej kúpnej ceny môže obci vzniknúť škoda vo výške rozdielu hodnoty dodaného tovaru a jeho finančného protiplnenia. Podkladom pre dodanie tovaru bola iba uzatvorená kúpna zmluva a jej prechádzajúce cenové ponuky, ktoré o pôvode a kvalite tovaru neobsahovali žiadne podrobnejšie informácie. Nemožno však akceptovať, že by za tohto stavu bol žalovaný ako starosta obce oprávnený akceptovať dodanie tovaru v akejkoľvek kvalite nezodpovedajúcej výške dojednanej kúpnej ceny. Pri nedostatku odborných znalostí na strane žalovaného bol žalovaný povinný obstarať si k posúdeniu tejto skutočnosti ďalšie podklady (ktoré nemusia mať nutne formu znaleckého posudku), čo vyplýva z vyššie vymedzeného obsahu povinnosti žalovaného ako starostu obce spravovať majetok obce hospodárne t.j. slovami zákona tento majetok zveľaďovať, zhodnocovať a v zásade nezmenšený zachovať, chrániť ho pred poškodením a stratou. Preto jednak na základe vlastných skutkových zistení ako aj na základe viazanosti odsudzujúcim trestným rozsudkom za úmyselný majetkový trestný čin, ktorým bola spôsobená škoda, dospel súd k záveru o úmyselnom zavinení žalovaného na vzniknutej škode.

16.Námietku premlčania vznesenú žalovaným súd posudzoval podľa § 106 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k zistenému úmyselnému zavineniu škody žalovaným súd v tomto prípade aplikoval objektívnu premlčaciu lehotu podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka v trvaní desať rokov

odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Touto udalosťou je uzatvorenie kúpnej zmluvy, dodanie tovaru a zaplatenie jeho kúpnej ceny v mesiaci august 2014. Konanie vo veci bolo začaté 08.03.2018, t.j. ešte pred uplynutím objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty. Pre úspešné uplatnenie námietky premlčania by pritom postačilo, ak by uplynula subjektívna dvojročná premlčacia lehota podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého subjektívna premlčacia lehota pre nárok na náhradu škody je stanovená v trvaní dvoch rokov odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. V prípade, ak je škoda spôsobená právnickej osobe, vedomosť poškodeného o vzniku škody a zodpovednom subjekte je spojená spravidla so vznikom tejto vedomosti u osoby štatutárneho orgánu právnickej osoby, postačí však aj to, ak sa o škode dozvie napr. vedúci zamestnanec organizačného útvaru, alebo iný riadiaci zamestnanec, v ktorého oblasti pôsobnosti právnickej osobe škoda vznikla. Obec Sirk však patrí medzi malé obce, ktoré nemajú podrobnejšie vnútorné členenie a majú len minimum zamestnancov, preto v prípade žalobcu by pre posúdenie vzniku vedomosti žalobcu o vzniku škody bolo rozhodujúce poznanie jeho štatutárneho orgánu - teda starostu obce. Osobou, ktorá škodu obci spôsobila však v tomto prípade bol priamo žalovaný ako starosta obce, ktorý ako páchateľ činu o vzniku škody vedel už v mesiaci august 2014, v trestnom konaní však nemohol zastupovať záujmy obce Sirk pre kolíziu vzájomných záujmov (analogicky podľa § 30 Občianskeho zákonníka alebo podľa § 48 ods. 2 Trestného poriadku). Preto za okamih vzniku vedomosti štatutárneho orgánu žalobcu o vzniku škody by bolo možné považovať až vznik tejto vedomosti u starostu zvoleného v nových voľbách do orgánov samosprávy obcí vyhlásených na deň 14.10.2017 M. U., ktorý nahradil žalovaného vo funkcii starostu obce. Pri posúdení plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty odo dňa nadobudnutia vedomosti nového starostu obce (t.j. niekedy po 14.10.2017) námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná. Žalovaný ako starosta obce dňa 18.12.2014 písomne poveril zastupovaním obce v trestnom konaní P. O., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. X, ktorá v tej dobe tiež vykonávala funkciu hlavnej kontrolórky obce. S ohľadom na spôsob výberu osoby, ktorá mala obec Sirk v trestnom konaní zastupovať, priamo starostom obce (teda osobou, ktorej záujmy sa dostali do kolízie so záujmami subjektu, ktorého bol štatutárnym orgánom) však možno mať pochybnosti o spôsobilosti P. O. náležite nezaujato vykonávať funkciu zástupcu obce Sirk ako poškodeného v trestnom konaní, čo dokumentuje aj jej následný postup, kedy P. O. ako zástupca poškodeného pri svojom výsluchu dňa 21.05.2015 uviedla, že obec Sirk náhradu škody nežiada, pretože jej žiadna škoda nevznikla. Správny postup orgánov činných v trestnom konaní pri zastupovaní poškodenej právnickej osoby v trestnom konaní proti osobe vykonávajúcej funkciu jej štatutárneho orgánu mal byť taký, že opatrovníka na výkon práv poškodenej právnickej osoby mal v prípravnom konaní na návrh prokurátora ustanoviť sudca pre prípravné konanie analogicky podľa § 48 ods. 2 Trestného poriadku (ak by ho už skôr neustanovil súd analogicky podľa § 30 Občianskeho zákonníka). Aj keby, napriek týmto výhradám, mala byť za rozhodujúcu pre premlčanie nároku žalobcu na náhradu škody považovaná vedomosť P. O. ako zástupcu žalobcu o vzniku škody, potom pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty je rozhodujúce, kedy sa P. O. dozvedela o vzniknutej škode (teda nielen o protiprávnom úkone) a kto za škodu zodpovedá. Rozhoduje iba preukázaná vedomosť, nie vedomosť predpokladaná, alebo že osoba iba mohla vznik škody a zodpovednú osobu zistiť (ale napriek tomu nezistila); tento okamih pritom spravidla nemožno stotožniť až s dátumom právoplatnosti trestného rozsudku, ktorým bol škodca odsúdený za trestný čin, ktorým škodu spôsobil (napr. rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 477/2001 zo dňa 30.04.2002, sp. zn. 25 Cdo 61/2003 zo dňa 28.01.2004 a sp. zn. 25 Cdo 519/2002 zo dňa 13.11.2003). Dňa 03.09.2015 sa na záver prípravného konania uskutočnilo preštudovanie spisu, ktorého sa však P. O. nezúčastnila, a teda hoci už v tento deň mohla vznik škody a zodpovednú osobu zistiť, pre svoju neúčasť na preštudovaní spisu takéto zistenie nenadobudla. Z vykonaného dokazovania tak bolo preukázané iba to, že P. O.Á. sa o vzniku škody dozvedela najskôr na hlavnom pojednávaní dňa 06.04.2016, na ktorom v jej prítomnosti bola prokurátorom prečítaná obžaloba, ktorá túto informáciu obsahovala. Pri posúdení plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty od nadobudnutia vedomosti P. O. až dňa 06.04.2016 námietka premlčania vznesená žalovaným teda takisto nie je dôvodná, keďže žaloba bola súdu doručená ešte pred uplynutím dvojročnej lehoty dňa 08.03.2018.

17.Z dôvodov zhora uvedených preto súd podanej žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 9.275,20 Eur. Žalovaný sa dostal s plnením dlhu do omeškania počnúc od 16.02.2018 po uplynutí lehoty na zaplatenie určenej vo výzve žalobcu zo dňa 31.01.2018. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.275,20 Eur od 16.02.2018 do zaplatenia.

18.Žalobca bol v konaní úspešný plnom rozsahu, o trovách konania preto súd rozhodol podľa § 255 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19.Žalobca je osobne oslobodený od súdneho poplatku za žalobu podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb., súdny poplatok za žalobu predstavuje 556,50 Eur (6 % zo základu 9.275,20 Eur). Zároveň preto súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku za žalobu vo výške 556,50 Eur žalovaného.

20.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 tak, že žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť dlh žalobcovi a poplatkovú povinnosť na účet súdu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).