Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csr/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Q. T. XXX, zastúpená zástupcom: Občianske združenie OPOS, so sídlom v Trenčianskej Teplej, ul. A. Hlinku 1084/24A, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, vydaný dňa 24.04.2017 pod spisovou značkou: SRSAspA 01018/17.

II. Žalobkyni súd p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 26.06.2017 doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa v spojení s podaním zo dňa 15.08.2017 proti žalovanému domáha, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, vydaný dňa 24.04.2017 pod spisovou značkou: Y. 01XXX/XX, ďalej aj ako „rozhodcovský rozsudok“. Túto žalobu odôvodnila tým, že má námietky proti rozhodcovskému konaniu, pretože nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo jej nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo sa ním rozhodlo o vecí, ktorá je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitostí podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, že rozhodcovský rozsudok ju zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú alebo odporujúcu dobrým mravom, že výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, a nakoniec, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Spolu so žalobou predložila súdu aj kópiu predmetného rozhodcovského rozsudku.

2.1 Na doručenú žalobu reagoval žalovaný udelením plnej moci na jeho zastupovanie právnym zástupcom, ktorý dňa 29.09.2017 súdu doručil písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalovaný má za preukázané, že dňa 13.10.2008 uzatvorila žalobkyňa ako dlžník s právnym predchodcom žalovaného „Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky" (ďalej len Zmluva"), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 4.979,09 eur. Poskytnuté peňažné prostriedky sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 107,85 eur a dodržiavať podmienky uvedené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Nakoľko si žalobkyňa neplnila povinnosti z uzavretej Zmluvy riadne a včas, došlo z jej strany k porušeniu zmluvných podmienok podstatným spôsobom. Po postúpení pohľadávky na žalovaného viedol žalovaný s dlžníkom (žalobkyňou) mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota žalobkyne predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jej možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti, resp. v primeraných splátkach. Keďže žalovaný (veriteľ) nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne exekučného konania, poskytol žalobkyni možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach podľa uváženia žalobkyne a zaslal jej na podpis Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „Dohoda") spolu so Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou. Po predložení vyššie uvedených dokumentov mala žalobkyňa možnosť prezrieť si ich, oboznámiť sa s nimi a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplniť a podpísať v prípade, že s ich obsahom súhlasí. Žalobkyňa Dohodu a Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu vyplnila a podpísala dňa 05.11.2015 a od tohto momentu ich žalovaný považoval za platne uzavreté. V zmysle Dohody zo dňa 05.11.2015 žalobkyňa uznala záväzok vyplývajúci zo Zmluvy a zaviazala sa uhradiť žalovanému dlh pozostávajúci z istiny vo výške 2.150,33 eur, ostatného príslušenstva zo zmluvy vo výške 1.427,04 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.230,33 eur od 27.04.2015 do zaplatenia. Uznanú pohľadávku sa žalobkyňa zaviazala uhradiť v splátkach vo výške 50 eur, splatnými k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.11.2015. Uvedené dohodnuté splátky žalobkyňa rovnako ako podmienky dohodnuté v pôvodnej Zmluve opätovne porušila, nakoľko neuhrádzala dohodnuté splátky riadne a včas. I ústupky voči dlžníkovi (žalobkyni) musia mať svoje medze a nie je možné v rámci mimosúdneho riešenia pohľadávky neustále odkladať splatnosť existujúceho záväzku najmä v prípade ak dlžník prejaví snahu uhradiť svoj dlh, ktorý záväzne uzná a následne dohodu poruší bez splnenia jedinej dohodnutej splátky. Právomoc Rozhodcovského súdu na rozhodovanie v tejto veci bola daná Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou zo dňa 05.11.2015 (ďalej len „Rozhodcovská zmluva"), v ktorej sa žalobkyňa so žalovaným dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, ktorý bol do zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. Pokiaľ žalobkyňa vo svojej žalobe poukazuje na to, že nedala nikdy žalovanému resp. jeho právnemu predchodcovi právo na to, aby bol spor rozhodovaný pred rozhodcovským súdom poukazuje žalovaný na to, že sa tak stalo podpisom rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vzniknutý spor. Rozhodcovská zmluva v danom prípade okrem jasného označenia a opisu jej predmetu, obsahovala aj explicitné poučenie spotrebiteľa, ktoré informovalo spotrebiteľa o nasledujúcich možnostiach: možnosti odmietnutia rozhodcovského konania, možnosti vyslovenia neplatnosti uzavretej rozhodcovskej zmluvy na všeobecnom súde, možnosti brániť sa proti postupu rozhodcu, ako aj možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa tak mala viacero možností ako zabrániť rozhodcovskému konaniu, nakoľko záležalo na jej rozhodnutí, či sa predmetný spor prejedná pred rozhodcovským súdom, alebo rozhodcovské konanie ako také odmietne, prípadne požiada o vyslovenie neplatnosti uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Obsah Dohody ako aj Rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom (žalovaným) síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalovaná v rozhodcovskom konaní (žalobkyňa v súdnom konaní) na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipovala. Žalovaný je názoru, že Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlila podstatu rozhodcovského konania a dala možnosť výberu spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Nakoľko žalobkyňa doposiaľ nepreukázala, že bola predmetnú Rozhodcovskú zmluvu nútená podpísať, má žalovaný za to, že Rozhodcovská zmluva je platná a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Samotná rozhodcovská zmluva ani Dohoda neobsahujú prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia alebo formulácie, pričom v Dohode upravené uznanie dlhu a dohoda o jeho úhrade nepredstavuje z pohľadu dlžníka (v sporovom konaní žalobcu) tak náročný úkon. Žalovaný takisto zastáva názor, že žalobkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom Rozhodcovskej zmluvy, svojim podpisom vyjadrila svoju vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že ZoSRK umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZoSRK bol zrušený pre neplatnosť dojednania rozhodcovskej

zmluvy pri splnení všetkých zákonom stanovených podmienok. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k ZoSRK, v zmysle ktorej, je účelom návrhu zákona vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízkych rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Ďalším dôvodom je potreba zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti. Pokiaľ ide o námietku neplatnosti Zmluvy ako takej, v tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že je zrejmé, že na jej základe žalobkyňa peňažné prostriedky čerpala. Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že nemožno mať pochybnosti o platnosti Zmluvy, nakoľko žalobkyňa poskytnuté peňažné prostriedky čerpala, ale ich nevrátila riadne a včas. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný poukazuje na to, že žalobkyňa svoj splatný dlh dňa 05.11.2015 riadne uznala čo do právneho dôvodu a výšky. Na základe takto prejavenej vôle žalobcu došlo k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že dlh v čase uznania trval.

2.2 Na písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe, reagovala žalobkyňa písomným podaním zo dňa 14.11.2017, v ktorom v prevažnej miere citovala ustanovenia rôznych právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, zákon o ochrane spotrebiteľa, smernicu Rady ES 93/13/EHS z 05.04.1993), poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 z 06.10.2009 a na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoE/326/2010 z 09.08.2011. Ďalej uviedla, že s dohodou o uznaní záväzku prišiel za ňou domov pracovník žalovaného, ktorú jej nevysvetlil o čo sa jedná, tlačil na ňu, aby ju podpísala pod výhodou splácania dlžnej sumy v splátkach. Ak by vedela čo podpisuje, nikdy by túto dohodu nepodpísala.

3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila zástupkyňa žalobkyne a právny zástupca žalovaného.

4. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa zotrváva na podanej žalobe, ktorou sa domáha zrušenia predmetného rozsudku Rozhodcovského súdu. Dôvod na jeho zrušenie vidí jednak v neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, nakoľko táto je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s právami na ochranu spotrebiteľov. Poukazuje v tomto smere na uznesenie NS SR, sp. zn. 8MCdo/1/2014 z 30.03.2015, ktorý konštatoval pri rozhodcovskej zmluve rozpor s dobrými mravmi a neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky. Ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov tohto konania, nakoľko žalobkyňa nebola predvolaná na pojednávanie pred Rozhodcovským súdom. Tretím dôvodom je, že Rozhodcovský súd porušil všeobecne záväzné predpisy na ochranu spotrebiteľa. Nezaoberal sa právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa, nepodrobil úverovú zmluvu riadnej súdnej kontrole s ohľadom na tieto práva. Žalobkyňa samotnou úverovou zmluvou nedisponuje, avšak ako je zrejmé z rozhodcovského rozsudku, išlo o zmluvu uzavretú s VÚB, a.s., ktorá bola nazvaná ako Flexipôžička. Navrhla, aby súd zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok aj z dôvodu, že žalovaný nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, pretože nebol dodávateľom.

5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že účelom zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bola práve vyššia ochrana spotrebiteľov. Ak by sa uzavrelo, že je daná neplatnosť tejto zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, pretože ide o nejakú neprijateľnú podmienku, tak v takom prípade by samotný zákon bol neopodstatnený, neaplikovateľný a strácal by význam. Rozhodcovská zmluva podľa jej znenia obsahuje všetky náležitosti podľa § 3 predmetného zákona. Ak žalobkyňa poukazuje na to, že nebola predvolaná na pojednávanie, tak žalovaný poukazuje na článok 3, bod 5 rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého obligatórne sa nemusí nariaďovať pojednávanie, ale konanie sa vedie v zásade v písomnej forme. Ak by žalobkyňa chcela, aby sa konalo ústne pojednávanie, mohla o toto pojednávanie požiadať. Žalovaný nemá túto skutočnosť preukázanú. Preto zrejme ani nebola predvolaná na pojednávanie. Žalovaný bol oprávnený uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, pretože postúpením pohľadávky z postupcu na žalovaného prešli na neho aj ostatné práva zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda aj právo uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu.

6. Na vykonanom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 4 rozhodcovský rozsudok, č. l. 20 dohoda o uznaní záväzku, č. l. 22 spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, ktorý na základe citovaných ustanovení právnych predpisov následne aj právne posúdil.

7. Na základe návrhu žalovaného na začatie rozhodcovského konania zo dňa 17.02.2017, prebehlo pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, rozhodcovské konanie vedené pod spisovou značkou: SRSAspA 01018/17. Jeho výsledkom bolo vydanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 24.04.2017, ktorého zrušenia sa žalobkyňa podanou žalobou domáha. Predmetom rozhodcovského konania bola uplatnená pohľadávka žalovaného voči žalobkyni v sume 3.187,73 eur s príslušenstvom, ktorú nadobudol od VÚB a.s. (postupcu) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 25.05.2015. Táto pohľadávka vznikla postupcovi voči žalobkyni zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. 1605431457 z 13.10.2008, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver. Žalovaný bol v rozhodcovskom konaní ako žalobca plne úspešný. Rozhodcovské konanie prebehlo a rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 05.11.2015 medzi sporovými stranami, v ktorej bol žalovaný označený ako „veriteľ“ alebo „dodávateľ“ a žalobkyňa ako „dlžník“. Podľa jej znenia spormi riešenými v rozhodcovskom konaní mali byť tie, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod č. XXXXXXX. Na č.l. 20 spisu sa nachádza predmetná Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX z 05.11.2015. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá v rámci svojho predmetu podnikania až do 06.09.2016 nemala oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov.

8. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v účinnom znení, ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom (zákonný odkaz na § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a spotrebiteľom (zákonný odkaz na § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

9. Podľa § 3 ods.1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve.

10. Podľa § 45 ods.1 písm.a/, písm.e/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

11. Podľa § 52 ods.1, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12.1 Žalobkyňa sa žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z viacerých dôvodov, a to, že nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo jej nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo sa ním rozhodlo o vecí, ktorá je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitostí podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, že rozhodcovský rozsudok ju zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú alebo odporujúcu dobrým mravom, že výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia vecí a nakoniec, že žalovaný nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, pretože nebol dodávateľom.

12.2 Právo domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku je upravené v ustanovení § 45 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa § 46 ods.1 tohto zákona je možné podať žalobu o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Je zrejmé, že žalobkyňa túto podmienku splnila, pretože podala žalobu na súd dňa 26.06.2017 a napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 24.04.2017. Táto okolnosť nebola medzi sporovými stranami ani sporná.

12.3 Preto súd pristúpil ku skúmaniu dôvodnosti žaloby, teda práva domáhať sa zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku.

12.4 Súd ako prvú posudzoval zásadnú právnu skutočnosť, či žalovaný vôbec mal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, vzhľadom na predmet činnosti žalovaného, ktorý je súdu známy aj z jeho rozhodovacej činnosti (nakoniec vyplýva aj z Obchodného registra) a vzhľadom na predmet rozhodcovského konania (ktorým bola uplatnená pohľadávka zo spotrebiteľského úveru). Po tomto posúdení súd konštatuje, že žalovaný nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, pretože nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, ktorý podľa § 3 ods.1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní môže so spotrebiteľom uzatvoriť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu za účelom rozhodnutia spotrebiteľského sporu, ktoré medzi nimi vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisí. Spotrebiteľským sporom je pritom spor medzi dodávateľom (podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a spotrebiteľom (podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12.5 Žalovaný nemôže byť v danom vzťahu dodávateľom, pretože zo zisteného skutkového stavu je zjavné, že žalovaný nikdy so žalovanou neuzatvoril spotrebiteľskú zmluvu. Za takúto zmluvu nie je možné, v žiadnom prípade, považovať uzatvorenú Dohodu o uznaní záväzku z 05.11.2015. Uznanie (dlhu) totiž nie je samostatným zaväzovacím právnym dôvodom, ide iba o formu zabezpečenia existujúceho záväzku (pohľadávky). Takisto je potrebné uviesť, že žalovaný nikdy žalobkyni ako spotrebiteľke nedodal žiadnu službu alebo tovar. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá v prevažnej miere „skupuje“ pohľadávky dodávateľov, ktoré potom vymáha. Takisto je potrebné uviesť, že v zmysle ustálenej a jednotnej judikatúry platí, že postúpením pohľadávky neprechádza na postupníka celý záväzkový vzťah. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla. Teda ak VÚB a.s. postúpila na žalovaného pohľadávku z úverovej zmluvy (zároveň spotrebiteľskej zmluvy), ktorú uzatvorila so žalobkyňou, nestratila tým banka postavenie dodávateľa voči žalobkyni. Práva žalobkyne voči VÚB a.s. ako dodávateľovi (napr. právo odstúpiť od zmluvy, rôzne reklamačné práva a pod.) jej zostali nedotknuté postúpením predmetnej pohľadávky na žalovaného. Naďalej medzi nimi existuje právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Naopak medzi sporovými stranami takýto vzťah nie je. Vznikol by iba v prípade, že by bola medzi nimi uzatvorená iná spotrebiteľská zmluva. Ako teda vyplýva z uvedeného, žalovaný nemá postavenie dodávateľa z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, to má iba VÚB a.s.. Nie je tak správna argumentácia žalovaného, že žalovaný bol oprávnený uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, pretože postúpením pohľadávky z postupcu na žalovaného prešli na neho aj ostatné práva zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda aj právo uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu.

12.6 Vyššie uvedený záver nič nemení na tom, že pohľadávka, ktorá bola na žalovaného postúpená, je pohľadávkou zo spotrebiteľskej zmluvy, z čoho plynie tá skutočnosť, že právne postavenie dlžníka (spotrebiteľa) sa nemení. Samotný Občiansky zákonník zakazuje postúpenie pohľadávky, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil (§ 525 ods.1). Takisto je namieste poukázať, nad rámec potreby tohto odôvodnenia, že podľa § 529 ods.1 Občianskeho zákonníka platí, že námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Teda aj keď postupník pohľadávky voči spotrebiteľovi nie je jeho dodávateľom, má spotrebiteľ zo zákona zachované všetky práva, resp. námietky, ktoré by mohol vzniesť proti svojmu dodávateľovi, postupcovi pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy.

12.7 Už len pre existenciu tejto zásadnej právnej skutočnosti súd žalobe vyhovel a rozhodol o zrušení žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku. Z dôvodu hospodárnosti konania sa súd nezaoberal ostatnými dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku, resp. rozsiahlou obranou žalovaného. Ani prípadná neexistencia ďalších dôvodov podanej žaloby, resp. správnosť argumentácie žalovaného, by nemohla privodiť iné rozhodnutie súdu o podanej žalobe.

13.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobkyňa bola v konaní plne úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.