Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-68-2002.pdf
PDF · 73.83 KB
Case nature
Subarea
2Er/68/2002
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti povinnému t. č. neexistujúci subjekt ALFA INVEST s. r. o., naposledy so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 024 180, na vymoženie pohľadávky vo výške 54,23 eura (1.633,60 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene, Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 35/02, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom sa dňa 15. 01. 2002 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 35/02 na vymoženie pohľadávky vo výške 54,23 eura (1.633,60 Sk) s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ro2603/01 zo dňa 29. 10. 2002. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5601 026283 zo dňa 25. 01. 2002, ktoré udelil Okresný súd Banská Bystrica na vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie. 2. Okresný súd Banská Bystrica na základe podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 21. 07. 2017 výpisom z obchodného registra zistil, že na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Cbr/226/2014-22 zo dňa 31. 03. 2015 bola obchodná spoločnosť s obchodným menom ALFA INVEST s. r. o., so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 024 180, zrušená bez likvidácie a v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka sa z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vymazáva. Z uvedeného dôvodu bol povinný dňa 21. 05. 2016 vymazaný z obchodného registra. 3. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. 4. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 6. Podľa § 18 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. 7. Podľa § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
9. Podľa § 20a ods. 3 Občianskeho zákonníka pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak. 10. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Cbr/226/2014-22 zo dňa 31. 03. 2015 súd zistil, že povinný - obchodná spoločnosť s obchodným menom ALFA INVEST s. r. o., bola zrušená bez likvidácie a v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka sa z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vymazáva. Povinný výmazom z obchodného registra zanikol bez právneho nástupcu, čím v priebehu konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Po povinnom tak nie je právny nástupca, ktorý by zodpovedal za jeho dlhy. 11. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že povinný ako právnická osoba v priebehu konania zanikol bez právneho nástupcu, čím nastala neodstrániteľná prekážka konania. Súd preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu nemajetnosti povinného a tým následnej strany procesnej subjektivity. 12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. 13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 14. Podľa § 203 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 01. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. 15. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 43,94 eura, ktoré pozostávali z 2 hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 13,28 eura, paušálnej odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 13,28 eura, náhrady hotových výdavkov vo výške 13,38 eura a dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 36,62 eura, t.j. vo výške 7,32 eura. 16. Trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti je povinný uhradiť povinný, voči ktorému sa exekúcia vedie (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku upravuje výnimku zo znenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a to v prípade procesného zavinenia oprávneného, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Nárok na náhradu trov exekúcie od oprávneného je nárokom, ktorý má svoj základ v ustanoveniach procesného práva, preto o zavinení oprávneného možno uvažovať len z hľadiska procesného zavinenia oprávneného majúceho príčinnú súvislosť s výsledkom konania (zastavením). 17. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od podania návrhu na vykonanie exekúcie do zastavenia exekúcie a dôvodu zastavenia, považuje súd za preukázané, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, t.j. že v budúcnosti dôjde k zániku povinného subjektu bez právneho nástupcu a jeho nemajetnosti, a preto nie je možné v danom prípade zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného podľa ustanovenia § 203 Exekučného poriadku. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade zastavenia exekúcie má súd možnosť a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Samotná skutočnosť, že povinný je nemajetným a stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, keďže Exekučný poriadok v § 203 presne stanovuje podmienky, za ktorých možno uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť nemajetnosti povinného a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. 18. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 351/07-11). Pri rozhodovaní zohľadnil súd aj tú skutočnosť, že od podania návrhu do výmazu povinného z obchodného registra uplynulo obdobie štrnástich rokov, počas ktorých mohol súdny exekútor exekúciu vykonávať. 19. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, (vyhlásenie za neprípustnú z dôvodu, že povinný stratil právnu subjektivitu) nie je dôvod na aplikáciu § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002), preto súd o trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku II. uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku I. uznesenia môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.