Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/42/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: AGROSERVIS - TECHNOLÓGIE, spol. s r.o., Hadovská cesta č. 6, Komárno, IČO : 36 519 421, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Majlingovou, so sídlom Pohraničná č. 7, Komárno, proti žalovanému: MEIXNER - KALINA, s.r.o., so sídlom Pácerová cesta 487/15, Šamorín, IČO: 36 261 173, zastúpený advokátom JUDr. Marianom Zányim, so sídlom Alžbetínske nám. č. 2, Dunajská Streda, o zaplatenie istiny 27.735,46 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Cb/125/2009-389 zo dňa 16.12.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku I. mení tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a IV. mení tak, že žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

III. Odvolací súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 27.735,46 eur s úrokom z omeškania 13,50% ročne počnúc od 11.3.2006 až do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu mala byť uzavretá zmluva o dielo dňa 02.09.2005, predmetom ktorej mala byť dodávka a montáž 3ks oceľových obilných síl, vrátane vstupných dvier, výstupného rebríka a nástupných plošín k druhému prstencu pre žalovaného ako objednávateľa. Žalobca mal svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o dielo riadne splniť dodaním diela do areálu spoločnosti VARIA spol. s r.o. v Zlatých Klasoch, rekonštrukcia skladov, kde žalovaný bol hlavným dodávateľom pre túto spoločnosť . Po odovzdaní diela žalobca účtoval žalovanému cenu diela faktúrou č. 21060006 s dátumom splatnosti 10.3.2006 na sumu 835.55,50 Sk (27.735,46 eur). Žalovaný poprel odôvodnenosť podanej žaloby voči nemu tvrdiac, že objednávateľom diela bola spoločnosti Dária spol. s.r.o. ako investor a poprel existenciu zmluvy o dielo so žalobcom, keď žiadnu zmluvu o dielo neakceptoval.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 17.09.2010 č.k. 5Cb/125/2009 - 94 vyhovel žalobe, proti ktorému podal odvolanie žalovaný a odvolací súd uznesením zo dňa 28.02. 2011, č.k. 21Cob/475/2010

- 118 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil na ďalšie konanie majúc za preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo ohľadne dodávky a montáži troch kusov oceľových síl, keď žalovaný predložený návrh zmluvy nepodpísal, a preto vznik akejkoľvek

zmluvy uzavretej medzi žalovaným a žalobcom nie je možné bez ďalšieho vyvodzovať z obsahu tzv. dodávateľskej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou VARIA, spol. s r.o. dňa 16.5.2005, naviac za stavu, keď predmetom tejto zmluvy bola dodávka stavebných prác bez bližšej špecifikácie samotných prác. V danom prípade existujú dôvodné pochybnosti o tom, či za prevedené práce by mal zaplatiť žalovaný, keď odvolací súd zdôraznil, že bolo nepochybné, že predmet diela ako aj jeho zhotovenie sa vykonalo v priestoroch obchodnej spoločnosti VARIA spol. s r.o. a z dodávateľskej zmluvy uzatvorenej medzi touto spoločnosťou a žalovaným jednoznačne nevyplýva, že by jej súčasťou bolo aj zhotovenie predmetného diela. Dôkazné bremeno v tomto smere je na žalobcovi, ktorý musí preukázať, že žalovaný je v predmetnej veci pasívne legitimovaný. Žalobcom tvrdené skutočnosti o pasívnej legitimácii žalovaného nevyplývajú ani zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 22.9.2006, pričom z tohto zápisu nevyplýva ani skutočnosť, že predmetom odovzdania diela boli 3 ks oceľových obilných síl. Odvolací súd považoval za nutné doplniť dokazovanie podrobným výsluchom osôb prítomných pri odovzdaní diela dňa 22.09.2006 za účelom zistenia, čo všetko bolo predmetom preberacieho konania a či v rámci rekonštrukcie skladov malo byť zhotovené aj dielo, ktorého nezaplatená cena je predmetom tohto konania. V prípade preukázania, že účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo bez určenia ceny za dielo, by bolo potrebné zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok (§ 546 ods. 1 Obchodného zákonníka).

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 5Cb/125/2009-389 zo dňa 16.12.2016 rozhodol výrokom I. tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 26.740,20 eur spolu s úrokom z omeškania 13,50% od 11.3.2006 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol. Súd na daný spor aplikoval s odôvodnením, že stranami sporu sú právnické osoby zapísané v Obchodnom registri. Súd prvej inštancie mal na základe výpovedí strán sporu za preukázané, že došlo medzi nimi k jednaniu o dodávke a montáži 3ks oceľových obilných síl v priemere 6,5m vo výške 9,0m vrátane vstupných dvier výstupného rebríka nástupných plošín ku druhému prstencu, kde sa žalovaný zaviazal pre zhotoviteľa vykonať prípravu zariadenia staveniska v článku I bod 2 s miestom odovzdania diela podľa článku II v areáli spoločnosti VARIA spol. s r.o., Zlaté Klasy v Mierove, keď spoločník D. S. potvrdil, že obdržal písomnú zmluvu o dielo zo strany žalobcu, ktorú však nepodpísal len z dôvodu, že nebolo zaručené, že im investor zaplatí naviac práce. Teda nenamietal objednávku oceľových síl na predmetnú stavbu investora. Obsah návrhu zmluvy nespochybnil. V súvislosti s jednaním o obsahu zmluvy o dielo medzi stranami sporu, svedok Ing. Z. N. potvrdil, že vyhotovenie obilných síl bolo z iniciatívy žalovaného, konkrétne zo strany pána S., ktorým bol oslovený, keď na predmetnej stavbe žalobca vykonával realizáciu technologickej časti pozberovej linky pre spoločnosť VARIA spol. s r.o., preto mali k dispozícii aj projekt stavby, vedel o poverení žalovaného vybudovať obilné silá. Osobne sa zúčastnil jednaní vyhotovenia troch oceľových obilných síl s miestom vykonania diela, keď prvému jednaniu došlo s pánom S. priamo na stavenisku v Mierove, kde sa riešila otázka, ktorú položil žalovaný, či vie žalobca pre neho vyhotoviť takto vymienené oceľové silá. Keďže sa jednalo o vyhotovenie oceľových síl v budove, ktorá mala vyše 100 rokov a podľa pôvodného projektu mali byť vybudované betónové silá, z obavy, že neunesie stavba takýto zásah, bola požiadavka na vyhotovenie oceľových síl, ktoré menej zaťažovali stavbu. Potvrdil, že mohol byť prítomný aj zástupca spoločnosti VARIA spol. s r.o., ale on jednal výlučne s pánom S.. V rámci týchto dojednaní sa dohodli na vyhotovení 3ks obilných síl, kde sa dohodla aj cena. Následne bola vypracovaná zmluva o vyhotovení diela svedkom, ktorú osobne odovzdal pánovi S., ktorý mal vyhlásiť, že potrebuje zmluvu preštudovať, zobral si ju so sebou a mala byť vrátená v určitej lehote poštou. Druhá zmluva bola vypracovaná so zvýšenou cenou po navýšení prstenca otca nového sídla. Ani jedna z písomných zmlúv nebola žalobcovi vrátená. Svedok potvrdil, že dielo bolo vyhotovené v krátkom čase pár týždňov, dodané spoločnosťou môj býkom, spol s.r.o., keď následne opakovane urgoval vrátenie podpísanej zmluvy, ktorú napriek prísľubom nevrátil. Rovnako svedok potvrdil, že po obdržaní faktúry žalovaným opakovane urgoval zaplatenie ceny diela, kde ako dôvod omeškania uvádzal problémy so spoločnosťou Varia, ktoré priebežne mali byť riešené. Rovnako potvrdil, že okrem tejto práce v Mierove vykonávali aj inú prácu na objednávku žalovaného, ale išlo o inú stavbu, kde montovali technologické zariadenia, kde sa s pánom S. nikdy nekontaktoval. Svedok Ing. Zoltán Nagy - konateľ spoločnosti VARIA spol. s r.o. potvrdil, že mali uzavretú zmluvu so žalovaným, ako hlavným dodávateľom diela skladu obilia č. 2, kde sa nachádzalo 6 nádrží na obilie. Dielo bolo riadne odovzdané žalovaným a okrem tejto spoločnosti nikdy s inou spoločnosťou v súvislosti s vykonaním tejto časti diela nejednal. Potvrdil, že pokiaľ išlo o projekt, tak bol financovaný z eurofondov, platila viazanosť zmluvou a mohol jednať len s vybraným zhotoviteľom. Pri odovzdávaní

diela bol prítomný on a zástupcovia zo strany žalovaného. Žalobca pri odovzdávaní nebol prítomný. Žalovaný dielo riadne odovzdal aj so zmenou, s ktorou on súhlasil. Za vykonané dielo vyplatil všetko, čo bolo podmienkou, aby mu boli poskytnuté prostriedky z eurofondov. O zmene pôvodne navrhnutých betónových síl na oceľové bol upovedomený žalovaným a privolaný na rokovania o zmene, ktoré prebehli v prítomnosti projektanta aj zástupcu žalovaného. Poprel prítomnosť žalobcu. Zmenu navrhol žalovaný, vzhľadom na jeho skúsenosti s obdobným dielom v obci G.. Jemu bolo jedno či silá budú vyhotovené z betónu alebo z kovu. Vylúčil možnosť, že by niekedy jednal v tomto smere so žalobcom. Vyhlásil jednoznačne, že dodávka kovových síl bola osobnou vecou žalovaného a žalobcu, on podnet na zmenu diela v tomto smere neinicioval. Podnet na zmenu mohol byť zo strany žalovaného alebo projektanta stavby, keď nikto iný okrem žalovaného nemal prístup na stavenisko a o prítomnosti iných dodávateľov bol povinný informovať žalovaný. Pri rokovaní o zmene projektu tieto mali byť lacnejšie oproti betónovým. Na rozdiel ceny si už nepamätal. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyhotovenie diela nerozporoval ani jeden z účastníkov konania, osvedčili pravosť zápisov o odovzdaní, prevzatí diela, ktoré bolo podpísané medzi hlavným investorom a hlavným dodávateľom, v rámci ktorého boli aj vyhotovené sklad obilia v počte 3ks síl. To sa malo zhotoviť aj s dodávateľskou zmluvou uzavretou medzi žalovaným ako zhotoviteľom diela a objednávateľom spoločnosťou VARIA spol. s r.o. dňa 16.5.2005, predmetom ktorého podľa bodu 3 pod bod 3 rekonštrukciu skladu a výstavu pozberových úprav produktov rastlinnej výroby zahrňujúcu podľa bodu 2 pod bod. 2.1 zahrnuté v prílohe k zmluve, kde podľa dojednania o cene, išlo o objekt pozberovej úpravy produktov rastlinnej výroby označené ako SO 01 v hodnote 2.450.093,98 Sk, sklad obilia 2 SO 02 v hodnote 677.320,-Sk, sklad obilia 2 SO 03 v hodnote 2.099.445,50 Sk, a spevnené plochy oplotenia brány SO 04 v hodnote 367.140,52 Sk, v celkovej cene 5.594,-Sk bez DPH. Po pripočítaní DPH19% sa zvýši cena o 1.062.860,-Sk, celkom cena diela takto činí 6.658.860,-Sk. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenia, že žalovaný dostal vyplatenú celú cenu diela, doložil výpisy z účtov spoločnosti Varia spol. o zaplatení ceny diela dňa 21.7.2005 2.380.000,-Sk, dňa 21.9.2005 1.500.000,-Sk, dňa 26.10.2005 500.000,-Sk, dňa 19.12.2005 380.000,-Sk, dňa 22.12.2005 595.000,-Sk, dňa 25.1.2006 952.000,- Sk, dňa 20.11.2006 349.860,-Sk, celkom 6.656.860,-Sk. Teda cenu dojednanú zmluvu o dielo, kde pôvodne mali byť vybudované betónové silá, keď podľa dojednaných zmien sa vybudovali oceľové silá, ktoré mali byť lacnejšie. Napriek tomu zaplatil investor cenu dojednanú v zmluve. Žalobca na základe toho fakturoval žalovanému faktúrou č. 21060006 vystavenou 1.3.2006 s dátumom splatnosti 10.3.2006 za vyhotovenie diela sumu 835.558,50 Sk čo zahrňovalo už aj DPH, ktorú faktúru podľa vyjadrenia konateľa žalovaného riadne prevzal a nepotvrdil ani, že by ju vrátil. Jedine nezaplatil faktúru pre spor so spoločnosťou VARIA spol. s r.o. pre nedoriešenie platieb prevedených naviac prác Súd prvej inštancie zistil, že žalobca uzavrel dňa 16.08.2005 zmluvu so spoločnosťou MONTOCOM spol. s r.o. o dodávke 3ks.oceľových obilných síl na základe objednávky žalobcu zo dňa 31.08.2005 s dodaním diela 16.09.2005, cene 395 000,-Kč. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k dojednaniu zmluvy o dielo konkludentne, za prítomnosti poverenej osoby za žalobcu Ing. Z. N., ktorého výpoveď súd považoval za vierohodnú vzhľadom na okolnosti o priebehu jednania so žalovaným, v osobe konateľa Maixnera, keď každý z konateľov tejto spoločnosti, konal samostatne, ktorého obsahom bolo dielo o dodávke oceľových síl na stavbe investora Varia s.r.o. v Mierove. Obsah jednania zmluvy o dielo bolo premietnuté do písomnej zmluvy, ktorú prevzal žalovaný, ktorú skutočnosť nikdy nepoprel. Žalobca poprel jednania so žalobcom bez vedomia žalovaného, ktorú skutočnosť žiadnym spôsobom žalovaný nespochybnil. Žalovaný sa rovnako nebránil pri tvrdeniach svedkyne Ing. P. a žalovaného, že v priebehu vyhotovenia stavby troch malých betónových síl došlo k zrúteniu steny a žalovaný mal obavu, že celá stavby sa môže zrútiť. Nie žalobca mal obavu z poškodenia stavby. To, že žalobca pracoval na stavbe pri realizácii technológie, je zrejmé, že na stavbe sa pohyboval v zastúpení Ing. N. a ten sa dozvedel o okolnostiach stavebných prác i vzniknutých problémov. Žalovaný sám potvrdil, že na základe zmeneného projektu základov na oceľové silá, tieto vybudoval, hoci už si nepamätal kedy k tomu došlo a vykonal aj osadenie oceľového sila, čo dosvedčil konateľ Ing. Ladislav Kalina, s tým že pri preberaní diela ako celku žiadne problémy nenastali. Konateľ žalovaného Eugen Maixner tvrdil, že do vyhotovenia diela, v časti ktorou boli oni poverení, mohol zasiahnuť aj iný zhotoviteľ. Bližšie neuviedol akým spôsobom, nakoľko z článku 2 bod.2.2 a 2.3 Dodávateľskej zmluvy zo dňa16.05.2005 zhotoviteľ, žalovaný bol povinný v rámci predmetu zmluvy uskutočniť všetky práce, dodávky, služby a výkony, ktoré bili potrebné k zahájeniu, dokončeniu a odovzdaniu predmetu zmluvy. Investor aj žalovaný potvrdili, že dielo bolo odovzdané žalovaným aj s vyhotovenými tromi oceľovými silami. Podľa názoru súdu prvej inštancie obsah zmluvy o dodaní oceľových síl na stavbu jednoznačne dojednali žalovaný a zástupca žalobcu. Žalovaný obe zmluvy, ktoré prevzal od žalovaného na podpis sám potvrdil,

že ich nevrátil, teda dojednal obsah zmluvy, akceptoval dodanie oceľových síl, ktoré sám umiestnil a vybudoval pre ne základy na základe zmeneného projektu. Rovnako tak obdržal aj faktúry ceny dodaných oceľových síl a až v priebehu vyhotovenia diela, po jeho odovzdaní a obdržaní ceny diela od investora kládol podmienku na vyplatenie dodávky žalobcu, vyplatením naviac prác investorom, ktoré neboli zohľadnené a na ktorých mal trvať, hoci žalobu v tomto smere nikdy neinicioval. Žalovaný nepoprel ani skutočnosť, že by namietal obsah týchto zmlúv a za tým účelom by vrátil žalobcovi, prípadne odkázal žalobcu na uzavretie zmluvy s investorom. Zmluvy si ponechal s odôvodnením, že ich potrebuje preštudovať. Na základe týchto skutočností, súd považoval jednoznačne zmluvu uzavretú konkludentne, keď úmysel žalobcu vyhotoviť oceľové silá pre žalovaného bol žalovanému známy od počiatku, na nehnuteľnosti, kde on realizoval stavebné práce na vyhotovení betónových síl. Žalobcom dodané dielo akceptoval na tomto stavenisku, keď stavbu odovzdal investorovi aj s tromi oceľovými silami, ako to potvrdil investor, ktorú dodávku nikdy nerozporoval. Tým boli plnené záväzky z takto uzavretej zmluvy, keď žalobca riadne vyúčtoval dodané dielo, ktorú cenu žalovaný nerozporoval, len opäť ju podmieňoval zmenou správania sa investora od ktorého očakával uznanie jeho naviac prác. Tým nikdy vlastne nespochybnil existenciu dojednania predmetnej dodávky až do podania žaloby , ktorú si žalobca uplatnil až odstupom času, keď bol uisťovaný žalovaným o vyplatení ceny po splnení požiadaviek žalovaného na zaplatenie naviac prác. Žalovaný iné dôkazy na svoje tvrdenia okrem vyhlásení, že so žalobcom v tomto smere nejednal, nepreukázal. Tým neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o tejto okolnosti. Vykonanie dôkazu požadované žalovaným na rozpísanie prác, ktoré neboli zaplatené investorom, kde tvrdil, že aj táto časť diela oceľové silá neboli zaplatené, súd považoval za nadbytočné, keď nevznikla pochybnosť, že dielo ako také podľa dojednanej pôvodnej ceny bola cena vyplatená v plnej výške , ktorej súčasťou boli tak tri malé betónové silá ako aj tri veľké betónové silá, ktoré, podľa tvrdení účastníkov mali byť drahšie ako oceľové. Oceľové silá neboli práce naviac. Na zistenie obvyklej ceny diela, súd nariadil znalecké dokazovanie ústavnom Technickou univerzitou v Košiciach, ktorý v znaleckom posudku číslo 13 vyhotovenej 01.06. 2016, konštatovala obvyklú cenu troch kusov oceľových síl v celkovej hodnote 26 749,20 eura bez DPH. K námietkam žalovaného doplnili posudok podaním dňa častí 24. 10. 2016 kde tieto podklady špecifikoval a zobral do úvahy aj porovnanie cenovej ponuky od nového opláštenia síl. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie obvyklej ceny vyhotovených oceľových síl podľa záveru znaleckého posudku, keď dojednanie ceny diela žalovaný spochybnil, vzhľadom na existenciu dvoch návrhov zmlúv predložené žalobcom s tým istým dátumom vyhotovenia 2.9.2005. Vo zvyšku čo do rozdielu uplatnenej pohľadávky ako neodôvodnenej žalobu zamietol.

4. Žalovaný tým, že nezaplatil cenu diela do dňa splatnosti faktúry, dostal sa do omeškania v zmysle § 365 Obchodného zákona, ktoré omeškania trvá až do doby zaplatenia tejto faktúry. Faktúra sa stala splatnou 10.3.2006, dňom nasledujúcim 11.3.2006 sa žalovaný dostal do omeškania. Úroky z omeškania medzi účastníkmi konania dohodnuté neboli, ktorého platia zákonom stanovené úroky z omeškania v rozhodnom čase v zmysle § 369 ods. 1 veta druhá o 10% vyššie, než bola základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu sa použije počas celého tohto polroka. Výška úrokov určenej Národnou bankou Slovenska predstavovala 3,50% x 10 = 13,50% ročne.

5. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď vzhľadom na úspešnosť žalobcu v konaní, súd mu priznal náhradu trov v planej výške.

6. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd vyhovel žalobe a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalovaný predovšetkým poukázal na tú skutočnosť, že vo veci už raz rozhodoval Krajský súd v Trnave, kedy uznesením č.k. 21Cob/475/2010- 118 zo dňa 28.02.2011 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Odvolací súd v uznesení uviedol, že medzi účastníkmi konania nedošlo k písomnému uzavretiu zmluvy ohľadne dodávky a montáže 3 ks oceľových obilných síl, nakoľko žalovaný zmluvu o dielo nepodpísal. Vzhľadom k tejto skutočnosti uviedol, že medzi účastníkmi nebolo preukázané, že vznikol medzi nimi zmluvný vzťah v písomnej forme, a preto vznik akejkoľvek zmluvy medzi nimi nie je možné bez ďalšieho vyvodzovať z obsahu tzv. dodávateľskej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou

VARIA spol s.r.o.. Krajský súd v Trnave podčiarkol, že naviac za stavu, keď predmetom zmluvy bola dodávka stavebných prác, tieto samotné stavebné práce neboli bližšie špecifikované. V dôsledku toho vyslovil pochybnosť o tom, či za prevedené práce mal zaplatiť žalovaný, nakoľko bolo nepochybne preukázané, že predmet diela, jeho zhotovenie sa vykonalo v priestoroch obchodnej spoločnosti VARIA spol s r.o. a z tzv. dodávateľskej zmluvy uzavretej medzi VARIA spol. s r.o. a žalovaným jednoznačne nevyplýva, že by jej súčasťou bolo zhotovenie predmetného diela. Túto skutočnosť, ako aj dôkazné bremeno spočívalo na žalobcovi, ktorý mal preukázať, že žalovaný je pasívne legitimovaný. Taktiež odvolací súd uviedol, že žalobcom tvrdené skutočnosti o pasívnej legitimácii žalovaného nevyplývajú ani zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela dňa 22.09.2006. Dokonca z tohto zápisu o odovzdaní a prevzatí diela nevyplývajú ani skutočnosti, že predmetom odovzdania diela boli 3 ks oceľových obilných síl. Prvostupňový súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a napriek tejto skutočnosti, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný tvrdí jednoznačne, že v súdnom konaní nebola preukázaná jeho pasívna legitimácia. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný obe zmluvy, ktoré mu zaslal žalobca síce prevzal, avšak ich podpísané nevrátil. Prvá zo zmlúv nebola uzavretá, ani podpísaná a druhá zmluva, ktorá bola zaslaná, bola antidatovaná s tým istým dátumom, ako prvá zmluva. Prvostupňový súd zaujal nesprávne právne stanovisko v tom, že pokiaľ žalovaný nevrátil podpísané zmluvy žalobcovi, že došlo k uzavretiu zmluvy konkludentným spôsobom. Táto právna úvaha neobstojí, nakoľko sa nejednalo o jednu zmluvu ale o dve zmluvy, ktoré neboli totožné, nakoľko aj cena uvedená v oboch zmluvách bola rôzna. Práve tá skutočnosť, že žalovaný nevrátil podpísané zmluvy žalobcovi svedčí o tom, že nesúhlasil s ich obsahom a pokiaľ ich nepodpísal, nedošlo k ich uzavretiu. Ako už uviedol žalovaný, k vykonaniu diela malo dôjsť na pozemku VARIA spol. s r.o. a predmetné oceľové obilné silá boli aj vlastníctvom tejto obchodnej spoločnosti. Následkom toho žalobca mal vymáhať cenu vyhotovenia diela od tejto obchodnej spoločnosti, keďže bolo jednoznačne preukázané, že ona bola vlastníkom predmetných nehnuteľností. Taktiež žalovaný poukázal na to, že ani pri odovzdaní diela nebol prítomný zástupca žalobcu. Bol tam len zástupca spoločnosti VARIA spol. s r.o. a zástupca žalovaného. Taktiež pochybnosti vnáša aj tá skutočnosť, že žalobca vyhotovil faktúru, ktorá sa mala stať splatnou dňa 10.03.2006 a žaloba proti žalovanému bola podaná až v roku 2009, čo svedčí o neistom postavení žalovaného v súdnom konaní, nakoľko po dobu troch rokov žalobca váhal s podaním žaloby. Žalovaný zdôraznil, že medzi obchodnou spoločnosťou VARIA spol. s r.o. a žalovaným bola dňa 16.05.2005 uzavretá len tzv. dodávateľská zmluva, pričom predmetom tejto zmluvy boli síce stavebné práce, avšak bližšie špecifikované neboli. Z tejto dodávateľskej zmluvy jednoznačne nevyplýva, že by jej súčasťou bolo aj vyhotovenie predmetného diela, ktoré je predmetom súdneho sporu. Túto skutočnosť podporne dokazuje, že nie je daná pasívna legitimácia žalovaného, aj zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 22.09.2006. Tohto úkonu sa nezúčastnil zástupca žalobcu, teda neprejavil žiadny aktívny záujem o prevzatie a odovzdanie diela. V tomto zápise nie je ani uvedené, že by predmetom odovzdania boli 3 ks oceľových obilných síl. Oceľové obilné silá týmto spôsobom prevzala obchodná spoločnosť VARIA spol. s r.o. a nie žalovaný. Žalovaný má za to, že jednoznačne v konaní nebola preukázaná jeho pasívna legitimácia. Predovšetkým absentuje položka uzavretia zmluvy určite a zrozumiteľne. Je síce pravdou, že žalobca vyhotovil dvakrát tú istú zmluvu o dielo, avšak ani v jednom prípade táto zmluva nebola určitá a zrozumiteľná, práve kvôli čomu nedošlo k jej akceptácii žalovaným aj vzhľadom na samotnú skutočnosť rôznej ceny diela uvedenej v jednej aj druhej zmluve. Práve tento moment je tiež rozhodujúci, že nedošlo k akceptácii tejto zmluvy a to, že ani jedna z týchto zmlúv nebola žalovaným podpísaná dokazuje, že s ňou nesúhlasil a v dôsledku toho nemožno chovanie a správanie sa žalovaného vykladať tak, že túto zmluvu konkludentne prijal. Už samotný fakt, že boli vyhotovené dve zmluvy, nastoľuje otázku, ku ktorej zo zmlúv sa mal žalovaný správať konkludentne, teda táto skutočnosť samotná vyvracia uzavretie právneho úkonu žalovaným konkludentne. Žalovaný poukázal na záver uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.02.2011, v ktorom vyslovil názor, že v prípade, ak by sa v priebehu konania preukázalo, že účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo bez určenia ceny za dielo, je potrebné zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že síce bol vo veci ustanovený súdny znalec, ktorý určil obvyklú cenu 3 ks oceľových síl, ale pokiaľ nebol preukázaný zmluvný vzťah medi žalobcom a žalovaným, mohlo by ísť o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré by bolo aj tak premlčané a žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela vyplýva, že tento sa realizoval dňa 22.09.2006. Žalobca vyhotovil faktúru dňa 01.03.2006 s dátumom splatnosti 10.03.2006. Je pozoruhodné, že došlo k vyhotoveniu faktúry predtým, ako dielo malo byť odovzdané. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Teda v krajnom prípade sa žalobca dňa 10.03.2006 dozvedel, kto má predmetnú faktúru zaplatiť. Teda následkom tejto skutočnosti je nutné považovať deň 10.03.2006 za rozhodný v tom smere, že od tohto dátumu je potrebné počítať dvojročnú premlčaciu lehotu, ktorá skončila dňa 10.03.2008 a žaloba bola podaná až dňa 27.03.2009.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dojednaniu zmluvy o dielo konkludentne. Túto skutočnosť potvrdili svedkovia Ing. Z. N. ako aj svedok Ing. Zoltán Nagy a v neposlednej miere toto potvrdil aj konateľ žalovaného Ing. Ladislav Kalina, ktorý uviedol, že vyhotovenie základov ako aj samotné osadenie oceľových síl realizoval žalovaný. Žalovaný zároveň hodnotu tohto diela premietol do ceny svojho diela, ktoré fakturoval spoločnosti VARIA spol. s r.o.. Zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol ten, kto tieto oceľové silá odovzdal konečnému odberateľovi v rámci zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 22.09.2006. Túto skutočnosť potvrdil konateľ žalovaného Ing. Ladislav Kalina na pojednávaní dňa 23.03.2010, kedy doslova uviedol, sklad obilia 3 SO 03 (uvádzané v zápise o odovzdávaní diela zo dňa 22.09.2006) sú oceľové silá, čo znamená, že odovzdávateľom oceľových síl v prospech spoločnosti VARIA spol. s r.o. bol jednoznačne žalovaný, ktorému tieto silá dodal žalobca. Ďalej konateľ uviedol, že základy pod oceľové silá robil žalovaný aj celkové osadenie oceľových síl. Žalobca má za to, že pasívna legitimácia žalovaného bola jednoznačne preukázaná. Žalobca zastáva názor, že námietka premlčania žalovaného je právne nepodložená, nakoľko na právo žalobcu na zaplatenie sumy za predmet dodaného diela je v zmysle § 397 Obchodného zákonníka sa vzťahuje štvorročná premlčacia lehota. Argumentácia právneho zástupcu žalovaného a jeho úvahu posudzovania právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako bezdôvodného obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka a vznesenú námietku premlčania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty považuje žalobca za názor, ktorý je v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami § 391 až 408 Obchodného zákonníka a aj publikovanými názormi Najvyššieho súdu SR, ČR ak aj nálezom Ústavného súdu SR. Podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS/92/2006, aj keď sa bezdôvodné obohatenie spravuje Občianskym zákonníkom, premlčanie práv z neho bude obchodných vzťahoch podliehať iným pravidlám, než ktoré platia v režime aj pre riešenie otázky premlčania iných práv v obchodných vzťahoch. Konštatuje sa, že má komplexnú úprav premlčania obsiahnutú v § 391 a § 408. Obdobne z rozhodnutia rozsudku NS SR sp.zn. 6 Obo/191/2003, z rozsudku NS SR sp.zn. Obdo V/2/2000 je vyslovený názor, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch sa premlčuje v štvorročnej premlčacej lehote, pričom táto lehota začína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Vzhľadom na uvedené, právo žalobcu nemôže byť premlčané, nakoľko k dodaniu diela došlo v marci 2006 a žaloba bola podaná 27.03.2009, preto by súd na námietku premlčania nemal prihliadať. Žalobca však opätovne zdôrazňuje, že z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi ním a žalovaným došlo k dojednaniu zmluvy o dielo. Podľa názoru žalobcu bolo preukázané, že dielo žalovaný od žalobcu prevzal a následne toto dielo odovzdal svojmu odberateľovi, za čo mu bola vyplatená cena diela.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadne nové skutočnosti neuvádza, len namieta skutočnosti, ktoré sú predmetom písomného odvolania žalovaného.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Odvolací súd podľa § 34 C.s.p. po zistení, že odvolanie žalovaného proti rozsudku v časti výrokov I., III. a IV. bolo podané včas ( § 362 ods. 1 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( § 355 ods. 2 C.s.p. ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( § 363 C.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky ( nie otázky skutkovej ), nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov strán v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj C.s.p. Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná.

11. Žalobca svoj nárok odvodzoval od zmluvy o dielo, ktorú mal uzatvoriť so žalovaným, ktorý poprel tvrdenia žalobcu, že by uzatvoril so žalobcom predmetnú zmluvu o dielo a namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

12. Podľa § 536 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo v zmysle Obchodného zákonníka je dohoda minimálne o určení zmluvných strán (zhotoviteľ a objednávateľ), o predmete zmluvy a o cene za jeho vykonanie (cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, prípadne sa zmluvy môžu dohodnúť, že uzavrú zmluvu aj bez spôsobu určenia ceny). Ako už konštatoval súd prvej inštancie a aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení, medzi stranami sporu nebola písomne uzatvorená zmluva o dielo, čo nebola ani medzi stranami sporu sporné.

13. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ktorým konštatoval, že strany sporu uzavreli konkludentnou formou zmluvu o dielo, čo súd prvej inštancie v prvom rade odvodzoval zo skutočnosti, že žalovaný prevzal od žalobcu obe zmluvy o dielo pripravené žalobcom na podpis, ktoré podpísané žalobcovi nevrátil, čím mal podľa názoru súdu prvej inštancie akceptovať dodanie oceľových síl, ktoré sám umiestnil a vybudoval pre ne základy na základe zmeneného projektu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Prejav vôle tvorí podstatu právneho úkonu, keďže vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom ( vyjadrením ) psychického vnútra človeka, rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný (vyjadrený napr. slovom, písmom, kresbou a pod.) spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať uvedené rozlišovacie znaky, charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku. Zložitejšia situácia nastáva ak je prejav vôle uskutočnený mlčky ( konkludentne ) a v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na ňu prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo 12/2011 ). Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za opodstatnené námietku odvolateľa, že práve tá skutočnosť, že žalobcom boli predložené žalovanému dva návrhy zmlúv o dielo, v ktorých neboli totožné ani predmet diela ani cena diela, nemožno nečinnosť žalovaného považovať za akceptáciu zmluvy o dielo, nakoľko takýmto postojom žalovaný nemohol ani akceptovať dva rôzne návrhy zmlúv o dielo. Práve naopak, nevrátenie žalobcovi zo strany žalovaného ani jedného návrhu zmluvy o dielo, ktoré neboli totožné, treba vykladať ako nesúhlas s ich obsahom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou MONTOCOM spol. s r.o. dňa 16.8.2005 ( č.l. 149) zmluvu, na základe ktorej si žalobca u tejto spoločnosti objednal dodávku a montáž 3 ks oceľových obilných síl a spoločnosť MONTOCOM spol. s r.o. faktúrou č. 32512 zo dňa 19.12.2005 vyfaktúrovala žalobcovi za dodávku a montáž sumu 245.000,-Kč po odrátaní zálohy v sume 200.000,- Kč.

Ako už odvolací súd konštatoval v zrušujúcom uznesení, že v konaní bolo nepochybné, že predmet diela ako aj jeho zhotovenie sa vykonalo v priestoroch obchodnej spoločnosti VARIA, spol. s r.o., a že z dodávateľskej zmluvy uzatvorenej medzi touto spoločnosťou a žalovaným nevyplýva, že by jej súčasťou bolo aj zhotovenie predmetného diela. Žalobcom tvrdené skutočnosti o pasívnej legitimácii žalovaného nevyplývajú ani zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 22.9.2006, pričom z tohto zápisu nevyplýva ani skutočnosť, že predmetom odovzdania diela boli 3 ks oceľových obilných síl. V zmysle ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ diela si splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. V konaní nebolo preukázané, že predmetné oceľové silá boli na základe žalobcom tvrdenej zmluvy o dielo odovzdané žalobcom ako zhotoviteľom žalovanému ako objednávateľovi diela, a že ich žalovaný ako objednávateľ prevzal, keď žalobca ani v konaní nepredložil žiadny dôkaz, na preukázanie tvrdenia, že predmetné dielo ako zhotoviteľ odovzdal žalovanému ako objednávateľovi. Naviac ani z obsahu zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 22.9.2006 podpísaného zástupcom žalovaného a zástupcom spoločnosti VARIA spol. s r.o., ktorého odovzdania sa žalobca nezúčastnil, čo nebolo sporné, nevyplýva, že predmetom odovzdania diela na základe zmluvy uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou VARIA spol. s r.o., boli predmetné oceľové silá. Žalobca nepreukázal v konaní, komu skutočne boli odovzdané oceľové silá a kto ich od žalobcu prevzal, keď žalovaný tvrdil, že oceľové silá prevzala spoločnosť VARIA spol. s r.o., ktorá ich aj užíva. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že konatelia žalovaného popreli uzavretie predmetnej zmluvy o dielo so žalobcom, keď Ing. Ladislav Kalina ako konateľ žalovaného tvrdil, že žalobca jednal bezprostredne o zmene obilných síl z betónových na kovové so spoločnosťou VARIA spol. s r.o., a že konštrukciu oceľových síl od dodávateľa neprevzal. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom odvolateľa pokiaľ ide o záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že uzavrel so žalovaným ústne zmluvu od dielo, predmetom ktorej mala byť dodávka a montáž 3 ks oceľových obilných síl do areálu spoločnosti VARIA spol. s r.o. v Zlatých Klasoch. Odvolací súd mal za preukázané, že zo strany žalovaného nedošlo k prejaveniu vôle uzavrieť zmluvný vzťah so žalobcom o takom obsahu, ktorý tvrdil žalobca. Podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo ani k získaniu majetkového prospechu na strane žalovaného (tento sa neobohatil), keďže nedošlo k zväčšeniu jeho majetku na úkor žalobcu. Žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že žalovaný je subjektom, ktorý užíva žalobcom dodané oceľové silá a má z nich prospech, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že oceľová silá užíva spoločnosť VARIA spol. s r.o., ktoré sú postavené na nehnuteľnosti vo vlastníctve tejto spoločnosti a nie vo vlastníctve žalovaného, čo nebolo v konaní sporné. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že príkladom plnenia bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je napr. majetkový prospech získaný vlastníkom nehnuteľnosti tým, že na jeho vec vynaloží iný subjekt určité majetkové hodnoty a tým ju zhodnotí, keď pasívne legitimovanou osobou na vydanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu by bol vlastník nehnuteľnosti, ktorá bola zhodnotená, čo však nie je daný prípad. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť nielen pokiaľ ide o nárok zo zmluvy o dielo (ako už bolo uvedené, žalobca nepreukázal jej uzavretie) ale ani pokiaľ ide o prípadné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, a preto námietku premlčania pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného neposudzoval.

14. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

15. Odvolací súd vzhľadom na uvedené v odvolaním napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, pretože neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

16. Pokiaľ ide o výrok III. a IV. napadnutého rozsudku vzťahujúci sa k nároku na náhradu trov konania, vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd zmenil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 388 v spojení s §

396 ods. 2 a § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, nárok na náhradu trov prvoinštnančného konania v plnom rozsahu.

17. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov prvoinštančného konania a aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

18. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .