Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-45-2017.pdf
PDF · 141.47 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/45/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Lukáš Kočnar - PRO-FACTOR, s miestom podnikania Františkánska 4, 917 01 Trnava, IČO: 34 792 937, právne zastúpený: HARŠÁNY advokáti, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 50 481 355, proti žalovaným: v 1. rade: SANKA, s.r.o., so sídlom Kollárova 336, 908 48 Kopčany, IČO: 44 705 727, v 2. rade: Y. Z., bytom W. XXX, XXX XX W., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, Škarniclovská 1, 909 01 Skalica, IČO: 42 293 529, o zaplatenie 212,40 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 5Cb/47/2015-91 zo dňa 16.12.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd priznáva žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.6.2015 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 212,40 eur, úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 212,40 eur od 15.6.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola prostredníctvom obchodného zástupcu žalobcu uzatvorená dňa 14.4.2014 zmluva o vykonaní plošnej inzercie, ktorou sa žalobca zaviazal v súlade so zmluvou, za presne špecifikovaných podmienok zaistiť reklamu pre žalovaného a žalovaný sa zaviazal uhradiť dohodnutú cenu. Žalobca podľa bodu V. zmluvy vystavil dňa 4.6.2014 v súlade so zmluvou faktúru č. 140000349 za vykonanie inzercie na sumu 426 eur, ktorú žalovaný uhradil len čiastočne. Žalobca ho preto podaním zo dňa 4.11.2014 písomne vyzval na zaplatenie uvedenej sumy, na ktoré žalovaný nereagoval, takže záväzok žalovaného voči žalobcovi činí celkom sumu 212,40 eur. Zároveň si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania v súlade s čl. 5.5 Všeobecných podmienok, avšak v nižšej výške a to vo výške 0,1 % denne počnúc dňom nasledujúcim po lehote splatnosti uvedenej vo faktúre.
2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 5Cb/47/2015-91 zo dňa 16.12.2016 rozhodol výrokom I. tak, že žalobu proti žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade zamietol. Výrokom II. napadnutého rozsudku rozhodol tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov, zmluvou o prevedení plošnej inzercie, Všeobecnými podmienkami prevádzania plošnej inzercie, Dodatkom k zmluve, zmluvami o vyvesovaní reklamných plagátov pre Skalicu spolu s prílohami a faktúrami, podkladmi pre grafické spracovanie inzercie, faktúrou č. 140000349, záznamom o urgenciách platby, upomienkami, reakciou na
upomienku, oznámením termínu podania žaloby, reklamným plagátom, prehláseniami a vyhláseniami, zoznamom vývesných miest, fotografiami reklamných miest, záznamom o urgenciách platby, výpisom z účtu žalobcu, potvrdením o hmotnej zodpovednosti, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci: Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. S ohľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že žalobca ako podnikateľ prostredníctvom svojho zástupcu H. P. uzavrel so žalovaným v 1. rade dňa 14.4.2014 v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v súlade s ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka písomnú Zmluvu o prevedení plošnej inzercie na plagátoch Skalica - Holíč zmluva č. 3. Medzi stranami sporového konania nebolo sporné, že žalobca zastúpený oprávnenou osobou podpísal dňa 14.4.2014 spolu so žalovaným v 1. rade predmetnú zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal na základe písomných požiadaviek a podkladov inzeranta a následnej korektúry inzeranta zhotoviť plošnú inzerciu inzeranta na reklamné plagáty s kultúrnym či športovým programom a zaistiť po dohodnutú dobu vylepenie (vyvesenie) týchto plagátov s inzerciou inzeranta na reklamných miestach a to buď prostredníctvom kultúrnej organizácie alebo výlepovej služby a žalovaný v I. rade sa ako inzerant zaviazal zaplatiť za služby žalobcovi cenu 355 eur + DPH. Cena za dohodnutú službu bola žalobcom vyúčtovaná na základe vystavenej faktúry č. 140000349 zo dňa 4.6.2014 splatnej dňa 14.6.2014. V sporovom konaní ďalej nebolo sporné, že za služby dohodnuté v zmluve žalovaný v I. rade neuhradil druhú časť splátky v sume 212,40 eur. Súd považoval zmluvu uzatvorenú medzi stranami za platnú, v ktorej bola presne špecifikovaná cena za vykonanie služieb, pričom pre potreby tohto sporu rozhodujúc o spornej skutočnosti, v nej bola jasne stanovená povinnosť žalobcu zabezpečiť po dohodnutú dobu vylepenie (vyvesenie) plagátov s inzerciou žalovaného v I. rade na reklamných miestach. Ako vyplýva zo zmluvy, doba trvania zmluvy sa dojednala na 1 rok od prvého vylepenia (vyvesenia) reklamných plagátov, pričom podľa zmluvy o vyvesovaní reklamných plagátov pre Skalica-Holíč č. 10 zo dňa 20.5.2014 ako aj Zmluvy o vyvesovaní reklamných plagátov pre Skalicu č. 2 zo dňa 21.7.2009, ktoré žalobca uzatvoril so zhotoviteľmi, ktorí mali zaistiť vyvesenie plagátov na dohodnutých reklamných miestach, bola stanovená doba prvého vyvesenia (vylepenia) plagátov na deň 1.6.2014. Sporným však bolo, či žalobca na základe platne uzatvorenej zmluvy plnil svoju povinnosť vylepovať plagáty s inzerciou žalovaného v I. rade riadne v zmysle zmluvy. Žalobca považoval žalobu za dôvodnú predovšetkým s poukazom na zmluvu, faktúru, svedeckú výpoveď G. X., s ktorou mal žalobca uzatvorenú zmluvu o výlepe a ktorá zodpovedala za výlep plagátov a H. R., ktorý spolu s G. X. zabezpečoval výlep plagátov a tiež s poukazom na prehlásenie spoločnosti SPRÁVA MESTSKÉHO MAJETKU, s.r.o. a zmluvu s ňou uzavretou, na zoznamy výlepných miest, faktúry od spoločnosti SPRÁVA MESTSKÉHO MAJETKU, s.r.o. a fotografie, žalobca si splnil svoje povinnosti zo zmluvy, má nárok na odmenu a preto žiadal žalobe vyhovieť. Čo sa týka výlepu reklamných plagátov, podľa neho vypočutý svedok Y. potvrdil, že plagáty boli vylepované. Žalovaní v 1. a 2. rade považovali žalobu za nedôvodnú predovšetkým s poukazom na svedeckú výpoveď Róberta Dermíška, konateľa spoločnosti D-R, s.r.o. a U. Y. - fyzickú osobu podnikateľa, ale tiež H. R. a G. X., ktorí všetci potvrdili, že plagáty s inzerciou žalovaného v I. rade neviseli počas celého obdobia jedného roka, pretože sa stávalo, že plagáty boli prelepované cudzími plagátmi, čo bolo zistené kontrolami, s čím bol žalobca tiež oboznámený. Neodovzdávanie plagátov do spoločností, ktorých reklama bola na plagátoch inzerovaná, potvrdila zamestnankyňa prevádzky Pekáreň Kopčany J. N. v čestnom vyhlásení zo dňa 29.11.2016. Žalovaní v 1. a 2. rade videli rozpor aj vo výpovedi svedka R. ku skutočnostiam ohľadom prevádzky pekárne v Kopčanoch a vo výpovedi svedka R. a svedkyne X. s prehlásením Správy mestského majetku, spol. s r.o. Čo sa týka žalovanej v 2. rade, táto namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu keď tvrdila, že ručiteľský záväzok na ktorý sa žalobca odvoláva je neurčitý, nie je riadne uzavretý pretože žalovaná v II. rade nie je zmluvnou stranou, lebo zmluvu uzatvárala len ako štatutárny zástupca žalovaného v I. rade, nie je si tak vedomá ručiteľského záväzku. Zmluvu o prevedení plošnej inzercie podpísala len ako konateľka spoločnosti žalovaného v I. rade. V súvislosti so zmluvou žalobcovi nezadávala žiadne svoje osobné údaje, všetky údaje, ktoré uvádzala boli údajmi objednávateľa a to spoločnosti žalovaného v I. rade. Pri podpisovaní zmluvy si prečítala všetky údaje týkajúce sa zmluvných strán a predmetu zmluvy, avšak článok XIII. zmluvy s názvom „riešenie sporov“ týkajúci sa ručiteľského záväzku nečítala, pretože ju obchodný zástupca žalobcu ústne s obsahom zmluvy oboznámil, pričom jej však neuviedol nič ohľadom ručenia za záväzok, ktorý vznikne zo zmluvy. Zmluvu nepodpisovala ako ručiteľ, ani nepodpísala ručiteľskú zmluvu. Vzhľadom na uvedené sa súd najskôr zaoberal tým, či žalovaná v II. rade je pasívne vecne legitimovanou sporovou stranou, pričom po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaná v II. rade nie je v tomto sporovom konaní pasívne vecne legitimovanou stranou. Žalobca sa v konaní domáhal plnenia po
žalovanej v II. rade na podklade ručiteľského záväzku uvedeného v čl. VIII. zmluvy nazvaného „Riešenie sporov“, v zmysle ktorého bola zmluva zaistená ručiteľským záväzkom fyzickej osoby podpísanej na zmluve - žalovanej v II. rade. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného v I. rade súd zistil, že žalovaná v II. rade je osobou, ktorá mohla za uvedenú spoločnosť samostatne konať, teda aj podpísať so žalobcom predmetnú zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že na uzatvorenie zmluvy bola oprávnená žalovaná v II. rade a teda ako konateľka mohla podpísať zmluvu. Pokiaľ by žalovaná v II. rade ako konateľka žalovaného v I. rade nebola súhlasila s podpisom zmluvy ako konateľka a teda v zmysle podmienok čl. VIII. zmluvy aj ako ručiteľ, táto zmluva by nemohla byť uzavretá. V danom prípade súd považoval za preukázané, že Zmluva o prevedení plošnej inzercie medzi žalobcom a žalovaným v I. rade bola uzatvorená na formulári. Formulár zmluvy obsahoval aj predtlačený text o tom, že úhrada ceny podľa zmluvy je zaistená ručiteľským záväzkom fyzickej osoby podpísanej na zmluve za inzeranta, teda žalovanú v II. rade a táto osoba podpisom zmluvy súčasne prehlasuje, že ručiteľský záväzok preberá. V záhlaví zmluvy do predtlačeného textu meno a priezvisko osoby oprávnenej jednať za inzeranta bolo rukou dopísané meno a priezvisko konateľky žalovaného v I. rade a súčasne do predtlačeného textu funkcia bolo rukou dopísané - konateľ a rovnako v závere zmluvy pri inzerantovi bolo do predtlačeného textu meno podpísanej osoby dopísané aj meno a priezvisko konateľky žalovaného v I. rade, ale žiadne jej ďalšie identifikačné údaje na zmluve uvedené neboli, keď najmä nebol uvedený dátum narodenia a miesto bydliska a zmluva neobsahovala ani samostatné vyjadrenie o tom, že zmluvu konateľka žalovaného v I. rade súčasne podpisuje aj ako ručiteľ, ale na zmluve sa nachádza len jeden jej podpis, a to ako podpis osoby oprávnenej konať za žalovaného v I. rade. Súd mal za to, že v danom prípade nedošlo ku splneniu zákonných predpokladov pre vznik ručiteľského záväzku, teda k písomnému vyhláseniu žalovanej v II. rade o tom, že uspokojí žalobcu, ak si žalovaný v I. rade voči nemu nesplní povinnosť z titulu úhrady ceny, a teda konateľka žalovaného v I. rade jediným prejavom vôle mala konať aj ako konateľka za žalovaného v I. rade ako zmluvnú stranu a súčasne aj ako ručiteľka. Súd potom dojednanie o ručiteľskom záväzku vyhodnotil ako neplatný právny úkon, a to jednak z dôvodu, že osoba ručiteľa nebola určite a zrozumiteľne označená potrebnými osobnými údajmi na jej identifikáciu a jednak z dôvodu, že podpisom konateľky žalovaného v I. rade za spoločnosť žalovaného v I. rade malo dôjsť aj k podpisu jej ručiteľského záväzku ako fyzickej osoby, teda bez toho, aby zmluva obsahovala osobitnú časť o tom, že koná ako konateľka žalovaného v I. rade ako zmluvnej strany a osobitnú časť o tom, že koná ako ručiteľka - fyzická osoba a preto súd žalobu voči žalovanej v II. rade ako nedôvodnú zamietol. Súd nemal v konaní preukázané, že by žalobca preukázal dôvodnosť podanej žaloby. Zo znenia predmetu zmluvy dohodnutého medzi stranami považuje súd za účel a predmet plnenia zo zmluvy a teda povinnosť splnenia záväzku zo strany žalobcu za splnený tak, že na reklamných miestach dohodnuté reklamné plagáty s inzerciou zo strany žalovaného v I. rade budú umiestnené a viditeľné počas celého obdobia plnenia zmluvy zo strany žalobcu od 1.6.2014-1.6.2015, t.j. každý deň počas jedného roka od prvého vylepenia (vyvesenia) reklamných plagátov. Obdobie plnenia je dané júnom 2014, keď žalobca vystavil faktúru za plnenie ( č.l. 6 spisu ) s poukazom na článok 5.1 všeobecných podmienok prevádzania plošnej inzercie, podľa ktorých nárok zhotoviteľa na zaplatenie dohodnutej ceny za prevedenie inzercie vzniká v okamihu odovzdania plagátov s inzerciou k dotlači kultúrneho či športového programu pre prvý výlep. Nejedná sa preto len o splnenie záväzku žalobcu „zaistiť po dohodnutú dobu vylepenie (vyvesenie) týchto plagátov s inzerciou na reklamných miestach“, t.j. vylepiť reklamné plagáty, ale aj zabezpečiť ich viditeľnosť - t.j. ich reklamnú účinnosť počas celého obdobia trvania povinnosti žalobcu. V zmluve dohodnutý inštitút „zaistenia resp. zabezpečenia„ musí byť chápaný ako sústavné zaistenie vyvesenia plagátov po dobu jedného roka, neznamená to teda, že žalobca vylepí, resp. zabezpečí vylepenie plagátu a následne sa oň nestará, pretože tak by reklama resp. plošná inzercia neslúžila svojmu účelu nepretržite počas celého obdobia trvania zmluvy informovať o podnikateľskej aktivite žalovaného v I. rade. Splneniu tejto povinnosti sa žalobca nemôže zbaviť tým, že uzatvoril s iným podnikateľským subjektom zmluvný vzťah, na základe ktorého túto činnosť bude zabezpečovať iný subjekt. Za výsledok takejto činnosti stále zodpovedá žalobca. Žalovaný v I. rade reklamoval neplnenie povinností žalobcu listom zo dňa 22.9.2014 ( č.l. 26-30 ) a tiež zo dňa 13.11.2014 ( č.l. 31-33 ). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nepreukázal, že by si splnil svoju povinnosť vyvesovať plagáty s inzerciou žalovaného v I. rade riadne a v plnom rozsahu tak, aby reklama v prospech žalovaného v I. rade bola realizovaná a viditeľná každý deň na všetkých vývesných miestach, t.j. tam, kde reklama mala byť umiestnená. Tieto skutočnosti boli preukázané výpoveďou svedka U. Y., ktorý potvrdil, že na niektorých reklamných miestach plagáty vylepované neboli, podľa neho bola služba zo strany žalobcu v jeho prípade odhadom poskytnutá na 60 - 70 %, reklamné miesta obišiel v rámci kontrolovania, pričom na týchto miestach boli niektoré plagáty poprelepované alebo sa nenašli vôbec, celých a nepoškodených plagátov, ktoré pri kontrole zistil, bolo do desať vrátane miest v okolitých
dedinách a nepoškodený plagát sa vždy nachádzal umiestnený na reklamnom valci pri pošte v meste Skalica, na reklamnom mieste nachádzajúcom sa pri jeho bydlisku plagát vylepený nebol. Uvedené bolo ďalej preukázané výpoveďou svedka Róberta Dermíšeka konateľa spoločnosti D-R, s.r.o., ktorý vyvesenie plagátov sledoval a ktorý potvrdil, že plagát s inzerciou našiel umiestnený len na katastrálnom úrade v Skalici vo vchode na Námestí slobody v júni 2014, nikde inde však nič vylepené nebolo, žalobca mu priviezol do spoločnosti asi 5 plagátov a odvtedy (približne v máji až júli 2014) mu žiadne plagáty nepriniesol, približne v mesiaci máj až august 2014 svedok obchádzal a viackrát kontroloval reklamné miesta, kontroloval aj obec L. T., žiadne plagáty však na vývesných miestach neboli, aj v neskoršom období vyvesovanie plagátov sledoval, ale nikde plagáty nenašiel. Svedok G. J. kontroloval konkrétne obec L. T. a to dve autobusové zástavky, kostol a námestie, v Skalici zastávky a námestie, v Holíči poštu, vlakové nádražie v Holíči a v Skalici, autobusové zástavky v Holíči, mestské úrady. Nepriamo boli uvedené skutočnosti potvrdené aj spoločnosťou OAZA, s.r.o., čo vyplýva z výpovede svedka G. J., ktorému uvedená spoločnosť potvrdila, že nemôže nájsť reklamné plagáty. Vyplýva to taktiež aj z výpovede svedkyne G. X., ktorá zabezpečovala výlep plagátov a ktorá pripustila, že sa mohlo stať, že ňou vylepovaný plagát bol v priebehu mesiaca prelepený iným plagátom, prácu považovala za splnenú po vylepení plagátov a ich odfotografovaní, vylepenie plagátov nekontrolovala každý deň, nakoľko jej to zo zmluvy uzavretej so žalobcom nevyplývalo. Svedok H. R., ktorý plagáty na reklamných miestach vylepoval spolu s G. X. pripustil, že sa niekedy stalo, že pri vylepovaní nového plagátu starý plagát nebol, mohlo sa to stať vplyvom počasia, hlavne sa to stávalo na železných výveskách, plagát mohol byť aj prelepený, pokiaľ pri vylepovaní nových plagátov neboli na výlepných miestach staré plagáty, bolo to z dôvodu, že tieto boli prelepené inými plagátmi, nakoľko sa jedná o verejné priestranstvo, kde má každý prístup a môžu tam byť lepené aj iné plagáty, pričom nemal povinnosť vylepené plagáty kontrolovať na vývesných miestach do vylepenia ďalších plagátov a ani ich nekontroloval, kontrolu vykonal len vtedy, keď ich žalobca upozornil na reklamáciu. Tiež z čestného prehlásenia zamestnankyne prevádzky Pekáreň Kopčany J. N. zo dňa 29.11.2016 vyplýva, že reklamné plagáty s názvom Skalica - Holíč - kultúrny mesačník boli do ich prevádzky v období od 1.6.2014 do 1.6.2015 osobne doručené maximálne trikrát za uvedené obdobie nejakým pánom, ktorý u nich plagát nechal, pričom nežiadal o jeho vylepenie, ani o jeho vyvesenie, ani nikto nebol kontrolovať, či je plagát vyvesený, plagát bol vyvesený asi len raz na pár dní a to na predajnom pulte v predajni, v ostatných prípadoch bol plagát vyhodený, pretože si majitelia predajne neželajú vylepovanie, či vyvesovanie akýchkoľvek plagátov v priestoroch, či vo výkladoch predajne. Čo sa týka reklamných miest, žalobca nerozporoval, že by niektoré miesta uvádzané žalovanými v I. a II. rade alebo svedkami, ktorí reklamné miesta kontrolovali, neboli reklamnými miestami, na ktorých by nemal povinnosť zo zmluvy plniť. Žalovaní v I. a II. rade nesplnenie povinnosti zo strany žalobcu vyvesiť po dohodnutú dobu plagáty s inzerciou žalovaného v I. rade preukázali aj fotografiami niektorých vývesných miest, konkrétne potraviny na námestí v Holíči, obuv na námestí v Holíči, MAS v Holíči, Bazár Nádej v Holíči, Englerov dvor v Holíči, Chovateľské potreby v Holíči, Potraviny Lúčky v Holíči, pričom na reklamných miestach sa reklamný plagát, ktorý bol predmetom zmluvy medzi stranami, nenachádzal. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o tom, že vypočutý svedok Y. potvrdil vylepovanie plagátov, súd uvádza, že svedok potvrdil, že pri kontrole videl celých a nepoškodených plagátov do desať vrátane miest v okolitých dedinách, čo s poukazom na zoznam so 71 reklamnými miestami súd nepovažuje za preukázanie si riadneho plnenia zo strany žalobcu. Svedkovia navrhnutí žalobcom, ktorí zabezpečovali vylepovanie plagátov pripustili, že po vylepení plagátov tieto následne nekontrolovali, keďže uvedené nebolo náplňou ich činnosti, iba v dvoch alebo troch prípadoch vykonali kontrolu na podnet žalobcu po sťažnostiach inzerantov. Žalobca odkazoval na článok 4. všeobecných podmienok a tvrdil, že podľa uvedeného článku nie je povinný obnovovať vylepené a poškodené plagáty, súd však v tomto článku nenašiel žiadne ustanovenie týkajúce sa prelepovania plagátov a zbavenia tak žalobcu svojej zodpovednosti za riadne dodržanie predmetu zmluvy - zaistiť po dohodnutú dobu vylepenie (vyvesenie) plagátov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca nepreukázal, že splnil riadne svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zmluvy, a to zaistiť po dohodnutú dobu vylepenie plagátov s inzerciou žalovaného v I. rade na reklamných miestach, reklama neprebiehala v prospech žalovaného v I. rade ako služba počas celého obdobia a z toho dôvodu, nebolo možné žalobcovi priznať nárok na zvyšok žalovanej odmeny (druhá splátka vo výške 177 eur + DPH). Otázny by bol aj nárok na inú časť odmeny týkajúcu sa iného, resp. celého obdobia povinnosti žalobcu plniť svoje povinnosti, iná časť odmeny však nebola predmetom sporu, pretože ju žalovaný v I. rade uhradil. Na základe uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
3. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
4. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h), keď rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne posúdil vôľu žalovanej 2. v čase uzatvorenia zmluvy a to ručiť za záväzky žalovanej 1. ako fyzickej osoby. Spolu s podpísaním zmluvy žalovaná 2. podpísala aj ručiteľské vyhlásenie osoby konajúcej sa za inzeranta žalovanej 1. Uvedené vyhlásenie je upravené v čl. VIII. zmluvy. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil vôľu žalovanej 2. v čase uzatvorenia zmluvy a to ručiť za záväzky žalovaného 1. ako fyzickej osoby, nie ako osoby konateľa žalovaného. Máme za to, že podpísaním zmluvy žalovanou 2. ako štatutárnym orgánom a osobou oprávnenou konať za žalovanej 1. je dostatočne jasný a zrozumiteľný spôsob ručiteľského vyhlásenia žalovanej 2., pričom je splnená zákonná podmienka písomného vyhlásenia ručiteľa podľa § 303 Obchodného zákonníka. Na základe uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že súd v napadnutom rozhodnutí vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ručiteľské vyhlásenie žalovanej 2. je záväzok fyzickej osoby nezávislej od jej funkcie. Odvolateľ poukázal na to, že s jeho názorom o oprávnenosti návrhu voči žalovanej 2. sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, ktorý svojimi rozsudkami č.k. 4Cob/57/2013-150 zo dňa 22.04.2014 a č.k. 7Cob/48/2013-100 zo dňa 20.11.2014 rozhodol, že ručiteľský záväzok osoby konajúcej za inzerenta je platný a nezaniká dovtedy, kým dlh voči žalobcovi na zaplatenie ceny nebude vyrovnaný. S názorom žalobcu o oprávnenosti návrhu voči žalovanej 2. sa stotožnil aj Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v uznesení č.k. 31Cob/42/2014-66 zo dňa 15.04.2015. Skutočnosť, že žalobca zabezpečil výlep plagátov bola v konaní pred súdom preukázaná najmä listinnými dôkazmi, fotodokumentáciou a aj výsluchom svedkov p. X. a p. R. na pojednávaní dňa 01.12.2016. Svedkyňa X. vypovedala, že si riadne plnila povinnosti a zabezpečila výlep plagátov s inzerciou žalovaného 1. v meste Skalica, Holíč a okolitých obciach. Rovnako vypovedala, že výlep bol vykonávaný po celý rok t.j., od júna 2014 do mája 2015 na verejne prístupné plochy s možnosťou výlepu plagátov. Žalobca vyhotovil inzerciu žalovanej 1. a zabezpečil výlepu plagátu s inzerciou žalovanej 1. po dobu jedného roka prostredníctvom G. X. a Správy mestského majetku skalica s.r.o. - Turisticko-informačnej kancelárie. Súd prvej inštancie žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že žalobca mal počas celej doby platnosti zmluvy zabezpečiť viditeľnosť a sústavné vyvesenie plagátov za účelom informovať o podnikateľskej aktivite a sústavné vyvesenie plagátov za účelom informovať o podnikateľskej aktivite žalovanej 1., čo sa podľa názoru súdu nestalo. Pričom z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že plagáty vylepené boli, avšak čiastočne boli prelepené, alebo odstránené, čím žalobca nemal splniť svoju zmluvnú povinnosť a nevznikol mu nárok na dohodnutú odmenu. Skutočnosť, že plagáty boli viditeľné počas platnosti zmluvy a obdobia, kedy mal žalobca plagáty vylepovať potvrdil aj svojou výpoveďou svedok Y. na pojednávaní dňa 01.12.2016, kedy vypovedal, že služba podľa uzatvorenej zmluvy bola žalobcom poskytnutá na 60-70% (čo predstavuje asi 40 plagátov), pričom však niektoré plagáty boli poprelepované alebo sa nenašili vôbec. Svedok vypovedal, že boli aj plagáty, ktoré boli celé a nepoškodené. Podľa výpovedi svedka vždy sa nachádzal nepoškodený plagát umiestnený na reklamnom valci pri pošte v meste Skalica. Uvedený valec patrí pod správu Správy mestského majetku s.r.o., ktorá zabezpečovala v zmysle uzatvorenej zmluvy výlep a viditeľnosť plagátov s inzerciou žalovanej 1 aj na vývesných miestach, ktoré boli uzamknuté a teda nemohli byť tieto plagáty prelepené alebo odstránené. Pokiaľ sa jednalo o prelepenie alebo poškodenie, prípadne odstránenie vylepených plagátov išlo o čiastočné a ojedinelé prípady, a nemožno to generalizovať na všetkých 3000 ks vylepených plagátov (1500 ks A1 a 1500 ks A2) a urobiť záver, že všetky plagáty respektíve všetka inzercia jedného roka by všetkých 3000 ks plagátov, ktoré boli vylepené boli zničené alebo prelepené tak, aby inzercia žalovanej 1. nebola viditeľná. Svedkovia v konaní uviedli, že sa stávalo, že plagáty boli niekedy prelepené, avšak nevypovedali, že by všetky plagáty, ktoré vylepili boli prelepené, alebo poškodené tak, že inzercia žalovanej nebola viditeľná. Nakoľko výlepné miesta sú verejne prípustné nie je ani v možnosti žalobcu zabezpečiť nepretržitú viditeľnosť všetkých mesačne vylepovaných plagátov. Záver, že všetky plagáty resp. všetka inzercia
žalovanej 1. nebola viditeľná nie je v súlade s vykonaným dokazovaním v zmysle uzatvorenej zmluvy a bodu 4.2. Všeobecných podmienok prevádzania plošnej inzercie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že žalobca nezodpovedá ani neručí za viditeľnosť a nepoškodenie všetkých vylepených plagátov. Zoznam výlepných miest, ktoré boli žalovanému zaslané je orientačný (nezáväzný), pretože miesta, na ktorých sa výlep uskutočňuje sa môže počas dobý výlepu meniť (napr. zatvorenie prevádzky, poškodenie alebo odstránenie výlepnej plochy). Tieto skutočnosti potvrdila svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 15.03.2016 aj žalovaná 2., keď uviedla, že pri zatváraní zmluvy neboli dohodnuté konkrétne výlepné miesta. Na základe uvedených skutočností a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že si žalobca riadne splnil svoje zmluvné povinnosti a vznikol mu nárok na dohodnutú odmenu. Odvolateľ žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že súd rozsudkom zaviaže žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 212,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 212,40 eur od 15.06.2014 do zaplatenia, s tým, že zaplatením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a zaviaže žalovaných 1. a 2. spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že z dôvodu neoprávnenosti nároku žalobcu voči žalovanému v 1. rade je bezpredmetné ďalšie skúmanie pasívnej legitimácie žalovanej v 2. rade. Žalovaní majú za to, že súdom prvej inštancie bol dostatočne a správne zistený skutkový stav, kedy žalobcom v konaní nebolo preukázané, že by splnil svoje zmluvné povinnosti a to, ako ich sám v bode 1. zmluvy o prevedení plošnej inzercie špecifikoval „zaistí po dohodnutú dobu vylepenie (pozn. autora nie „výlep“ ako účelovo uvádza v odvolaní žalobca) týchto plagátov s inzerciou inzerenta na reklamných miestach“. Žalovaní sa plne stotožňujú s názorom súdu prevej inštancie, že uvedený zmluvný záväzok nebol zo strany žalobcu preukázateľné splnený, vychádzajúc z vykonaného dokazovania. Žalobca účelovo poukazuje len na časti výpovedí. U svedka S. Y. účelovo poukazuje na jeho výpoveď, že služba žalobcu voči osobe svedka bola poskytnutá tak na 60-70 %, bez ohľadu na ďalšie uvedené, že S. Y. nevadilo, keď bol plagát prelepený alebo zničený, ak tam našiel svoju reklamu, a že celých nepoškodených plagátov našiel v rámci kontroly tak 10 ks (teda určite nie 60-70%), ako je uvedené v ods. 33 rozsudku. Nesplnenie zmluvného záväzku jednoznačne potvrdzuje tiež výpoveď svedka R. J., práve ktorý žalovaného v 1. rade na neplnenie povinnosti žalobcu upozornil, a ktorý výslovne uviedol, že žiadne plagáty nikde neboli, že maximálne obdržal 5 plagátov do jeho prevádzky. Splnenie povinnosti vylepenia na výlepných miestach, nie to ešte na vylepenie plagátov počas dohodnutej doby (1rok), nebolo preukázané ani výpoveďami svedkov R. X., ani A. R., z ktorých výpovedí jednoznačne vyplynulo, že jednorazovým vylepením plagátov ich povinnosť skončila (ak to prebehlo) a že sa stalo, že pri nalepovaní tam starý plagát nebol vôbec, a že je pravdepodobné, že plagáty na výlepných miestach po celú dobu nenachádzali. Navyše keď p. R. uviedol, že prácu vykonával bezodplatne, nemožno očakávať, že by na vlastné náklady (benzín, čas) každodenne, resp. aspoň niekoľkokrát za miesiac kontrolu vykonával. V konaní žalovaní poukázali na rozpory výpovedí R. X. a A. R. s vyhlásením predloženým žalobcom ohľadom poštu plagátov a zároveň uvedený dôkaz opätovne potvrdil neúplnosť poskytnutého zmluvného plnenia žalobcom. Tiež bola spochybnená pravdivosť výpovedi a. R. vyhlásením D. N., ohľadom pravidelného dodávania plagátov do prevádzky pekárne v Kopčanoch, teda že plagáty boli do prevádzky doručené v predmetnom období doručené max. 3 krát, a vylepený bol len raz pár dní, lebo majitelia s vyvesením plagátu nesúhlasili. S ohľadom na uvedené žalovaní majú za to, že súd prvej inštancie riadne a dostatočne zistil skutkový stav a na základe správneho právneho posúdenia dospel k správnym skutkovým zisteniam. Čo sa týka pasívnej legitimácie žalovanej v 2. rade sa plne stotožňujú s prijatým záverom súdu prvej inštancie v bode 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalovaná 2. nie je pasívne legitimovanou v predmetnom spore. Zároveň poukázali na nerešpektovanie zásady hospodárnosti konania, kedy náklady právneho zastúpenia niekoľko násobne presiahli hodnotu bagateľného sporu vo výške 212,40 eur a už len samotné uplatňovanie práva žalobcom a následné odvolanie považujú za špekulatívne, odzrkadľujúc nepoctivý obchodný zámer žalobcu evidentný od počiatku zmluvného vzťahu so žalovaným v 1. rade, kedy na jednej strane sa žalobca zaviaže splniť dohodnuté povinnosti (čl. 1 Zmluvy) a bezprostredne na to v obchodných podmienkach zužuje či úplne vylučuje alebo prenáša na ďalšie mimozmluvné subjekty (čl. 4.2 VOP k zmluve, ale už neberie v úvahu 4.3), ale pôvodne dohodnutú cenu ponecháva v celom rozsahu
v platnosti, čím jednoznačne dochádza k snahe na bezdôvodné obohatenia na úkor žalovanej. Takéto zmluvné dojednania je v zmysle ust. § 265 Obč. zák. v absolútnom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a preto by nemalo požívať právnej ochrany výkonu práva. Tak ako žalobca hodnotí jednostanne a vytrhujúc z kontextu dôkazy, takisto vyvodzuje plnenie jeho zmluvných povinností. Na základe uvedených skutočností žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalobcu k plnej náhrade trov konania.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
10. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, teda aj žalobca znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena je sankcionované stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.
11. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že mu vznikol voči žalovanému v 1. rade nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny podľa zmluvy, keď v článku I. zmluvy sa žalobca zaviazal na základe požiadaviek a podkladov inzeranta a následnej korektúry inzeranta zhotoviť plošnú inzerciu inzeranta na reklamné plagáty s kultúrnym či športovým programom a zaistiť po dohodnutú dobu vylepenie (vyvesenie) týchto plagátov s inzerciou inzeranta na
reklamných miestach, keď inzerant sa „za to“ zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi cenu a to za podmienok ustanovených zmluvou, prílohami, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako inzerant za zaviazal zaplatiť cenu za to, že žalobca ako zhotoviteľ nielen zhotoví plošnú inzerciu pre inzeranta ale aj zaistí po dohodnutú dobu vylepenie plagátov s inzerciou inzeranta, avšak z vykonaného dokazovania nevyplýva, že si žalobca splnil tieto povinnosti. Čo sa týka všetkých ostatných námietok odvolateľa, v zmysle ktorých si žalobca mal riadne splniť svoje zmluvné povinnosti a teda mu vznikol nárok na dohodnutú odmenu, so všetkým námietkami sa už vysporiadal súd prvej inštancie, a preto odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bodoch 49., 50. a 51., s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.
12. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná v 2. rade nie je pasívne legitimovaná, nakoľko nedošlo u žalovanej k splneniu zákonných predpokladov pre vznik jej ručiteľského záväzku, teda k písomnému vyhláseniu žalovanej v 2. rade, že uspokojí žalobcu ako veriteľa, ak si žalovaný v 1. rade voči nemu nesplní povinnosť titulom úhrady ceny na základe zmluvy o vykonaní plošnej inzercie a v podrobnostiach odkazuje na jeho právnu argumentáciu v bode 48. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorou sa stotožňuje.
Z predmetnej zmluvy o prevedení plošnej inzercie na plagátoch zo dňa 14.4.2014 nesporne vyplýva, že bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektami a týkala sa ich podnikateľskej činnosti. V dôsledku toho v zmysle § 261Obchodného zákonníka je potrebné na daný právny vzťah aplikovať Obchodný zákonník. Podľa § 261ods. 4 Obchodného zákonníka sa potom treťou časťou spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa cit. ods. 1, z čoho vyplýva, že predmetný právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade, sa nevyhnutne spravuje výlučne Obchodným zákonníkom. V zmysle § 303 Obchodného zákonníka, aplikovaného na daný vzťah s poukazom na ust. 261 ods.4 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. V zmysle ust. § 303 Obchodného zákonníka je nepochybné, že prehlásenie o ručení musí obsahovať označenie veriteľa, dlžníka a ručiteľa, vymedzenie určitého ručením zabezpečovaného záväzku a prejav vôle ručiteľa, že tento záväzok uspokojí ak tak neurobí dlžník. Zákon teda vyžaduje, aby vyhlásenie celkom jednoznačne obsahovalo „záväzok ručiteľa, že ak dlžník svoj záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ“. Ručiteľské vyhlásenie v bode VIII. formulárovej zmluvy o prevedení plošnej inzercie na plagátoch vopred pripravenej žalobcom, obsahom ktorého malo byť len prehlásenie fyzickej osoby podpísanej na zmluve za inzeranta, že preberá ručiteľský záväzok, ktorým je zaistená úhrada ceny vrátane príslušenstva a úrokov podľa tejto zmluvy, ani podľa odvolacieho súdu nespĺňa podmienky pre vznik ručenia za predmetné záväzky dlžníka. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že v zmysle ust. § 303 Obchodného zákonníka žalovaná v 2. rade ani písomne neprehlásila, že veriteľa uspokojí ak dlžník ( žalovaný v 1. rade), si voči nemu nesplní záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy. V predmetnom vyhlásení teda nie je špecifikovaný čas plnenia žalovanej v 2. rade. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetný ručiteľský záväzok obsiahnutý v bode VIII. predmetnej zmluvy o prevedení plošnej inzercie na plagátoch nie je v súlade s cit. ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, a preto ručiteľský záväzok žalovanej v 2. rade platne vznikol. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutia iných odvolacích súdov v obdobných veciach nie sú pre odvolací súd záväzné.
13. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné.
14. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
16. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade, ktorí boli úspešní v konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
17. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.). Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).