Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Tos-11-2022.pdf
PDF · 66.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7Tos/11/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Martina Michalanského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7. apríla 2022, v trestnej veci odsúdenej O. R., v konaní o podmienečnom prepustení, o sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4Pp 6/2021 zo dňa 19. 1. 2022 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdenej O. R..
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. 4Pp 6/2021 zo dňa 19. 1. 2022 podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdenej O. R., D.. XX.X.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré jej boli uložené trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T 352/2014 zo dňa 5.8.2014, trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T 12/2014 zo dňa 5.1.2014, trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T 148/2014 zo dňa 19.9.2014, trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T 129/2014 zo dňa 3.7.2014, rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To 13/2006 zo dňa 8.3.2006 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 114/2005 zo dňa 6.12.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 4Tos 17/2015 zo dňa 11.5.2015.
Proti tomuto uzneseniu zahlásila sťažnosť odsúdená priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 19. 1. 2022, ktorú odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomných dôvodoch sťažnosti uviedla, že sa nestotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu. Zastáva názor, že v prejednávanom prípade sú splnené jednak formálne, ako aj materiálne predpoklady prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, za uloženia primeraných povinností a obmedzení pri stanovení dohľadu probačného a mediačného úradníka. Nesúhlasí s hodnotením ÚVTOS Levoča a to predovšetkým, že hodnotenie neodráža realitu. Osoba, ktorá hodnotenie vypracovala nemá poznatky o odsúdenej. Ústav s odsúdenou nekomunikoval a vychádzal len z dokumentácie, ktorá bola k dispozícii. Namietané hodnotenie je svojvoľné a arbitrárne. Odvoláva sa na všeobecné konštatovanie a charakteristiky, ktoré neboli bližšie rozvedené. Nepopiera, že sa dopustila množstva majetkových trestných činov, hlavne drobných krádeží. Doposiaľ nikto neskúmal, za akých okolností k nim došlo a v akom stave ich odsúdená spáchala. V konaniach sa súd nikdy nezaoberal, či v čase spáchania skutku odsúdená bola príčetná. Povinnosťou súdu bolo vykonať znalecké skúmanie a zamerať sa na otázky: či u odsúdenej nedošlo k zníženiu príčetnosti, za akých okolností došlo k spáchaniu trestných činov, osoby páchateľa, pomerov páchateľa a možnosti nápravy. Počas výkonu trestu odňatia slobody bolo dostatočným spôsobom preukázané, že odsúdená má pracovné návyky a chce pracovať aj v prípade prepustenia z výkonu trestu na slobodu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4Pp 6/2021 zo dňa 19. 1. 2022 a podmienečne prepustil odsúdenú z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu s primeranou skúšobnou dobou.
Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľka podala sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu.
Pokiaľ ide o podmienečné prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody zmysel nie je v tom, aby za dobré správanie bola odsúdená automaticky podmienečne prepustená po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že od odsúdenej možno predpokladať, že v budúcnosti i na slobode bude viesť riadny život s minimalizáciou rizika jej recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 53/08 zo dňa 14. 2. 2008).
Okresný súd v súlade s § 66 ods. 1 Tr. zák. vykonal dokazovanie k osobe odsúdenej a správne poukázal na hodnotenie odsúdenej vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého vyplýva, že resocializačná prognóza je nepriaznivá, program zaobchádzania plní iba čiastočne a riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké a podmienečné prepustenie sa neodporúča.
Majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že nie sú v danom prípade splnené podmienky uvedené v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zák. Rozhodujúce kritériá podmienečného prepustenia sú v uvedenej forme dané jednak v podmienke polepšenia odsúdenej, potvrdené jej súčasným chovaním a plnením uložených povinností vo výkone trestu odňatia slobody a jednak existenciou takých skutočností, z ktorých by bolo možné dôvodne usúdiť, že odsúdená po predčasnom prepustení na slobodu povedie riadny život.
V súlade s citovanou judikatúrou Ústavného súdu SR a v súlade aj s právnym názorom okresného súdu, odvolací súd dospel k záveru, že u odsúdenej nebola splnená materiálna podmienka ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože aj krajský súd dospel k záveru, že u odsúdenej vzhľadom k jej osobe opakovane sa dopúšťajúc trestnej činnosti (k dnešnému dňu 15 - krát súdne trestaná), nie sú splnené materiálne podmienky, t. j. že by sa dalo od odsúdenej dôvodne očakávať, že pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu bude viesť riadny život občana.
Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nemal žiadne pochybnosti o správnosti a zákonnosti rozhodnutia okresného súdu, a preto sťažnosť odsúdenej O. R. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.