Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18Csp-54-2018.pdf
PDF · 84.7 KB
Case nature
Subarea
18Csp/54/2018
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, v spore navrhovateľky: P. Ľ., F. XX.XX.XXXX, Ž.F. T. XXXX/XX, F. W., proti odporcovi: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika konajúci prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava o návrhu navrhovateľky nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek použitia zmluvného ustanovenia označeného ako dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvoreného ako súčasť zmluvy spotrebiteľskom úvere v časti 3 bod 3. Číslo 42656986499010 zo dňa 21.08.20l4 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - M. F. W. E. Z., J. XX I., XXX XX F. W. aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. Súd poučuje žalovaného, že na Okresný súd Nové Zámky môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42656986499010 zo dňa 21.08.2014 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným .
III. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu nové zámky súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33 eur do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% , o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa návrhom doručeným na súd dňa 30.04.2018 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému zakázal aplikovať zmluvné ustanovenia označené ako dohoda o zrážkach zo mzdy, ktoré sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. návrh odôvodnil tým, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo dňa 21.08.2014 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 17 870.-eur . súčasťou zmluvy bolo aj ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy nachádzajúce sa v časti 3. bod 3. zmluvy. Poukázala na to, že zmluva o úvere je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou. Podľa nej nebola dohoda o zrážkach zo mzdy individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Poukázala na viaceré rozhodnutia Európskej komisie, komisie na posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách. Uviedla ďalej, že žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 11.04.2018. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici , 17Co 43/2013 zo dňa 12.02.2013 a na uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 21.07.2017 č.k. 1 Co16/2017 ktoré rozhodovali v obdobných prípadoch. Podľa nej sa nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva zo zrážky zo mzdy žalovanej dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu. Žalovanému nevznikli nenapraviteľná ujma preto, že žalovaný
má možnosť uplatniť svoje nároky súdnou cestou. Poukázala na obdobné uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co 30/2018.
2.Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom (predtým spoločnosť Cetelem Slovensko a.s.) a žalovanou mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 21.08.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. V časti 3 bod 3 tejto zmluvy je uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.
3.Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 11.04.2018 mal súd preukázané, že žalovaný uplatnil nárok na zrážky zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne.
4. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5.Podľa § 324 ods.3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6.Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7.Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8.Podľa § 325 ods. 2 písm.d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
9.Podľa § 331 ods. 1 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
10.Podľa § 328 ods.2 C.s.p.( prvá veta) o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti dní od doručenia .
11.Podľa § 337 ods.1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20170501> neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
12.Podľa § 337 ods.2 C.s.p. súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
13.Podľa § 2 ods.2 prvá veta zákona číslo 71/1992 v platnom znení ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd Jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podlá výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
14.Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona číslo 71/1992 Zb. v platnom znení sú od poplatku oslobodení spotrebitelia domáhajúci sa ochranu svojho práva podľa osobitného predpisu.
15.Nahliadnutím do internetového portálu www.orsk.sk <http://www.orsk.sk> mal súd preukázané že s účinnosťou ku dňu 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod 542097902 (nástupnícka
spoločnosť). Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARlBAS PERSONAÍ FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.
16.Súd v prvom rade skúmal, či účel požadovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné zabezpečiť zabezpečovacím opatrením. Preto, že sa nejedná o zabezpečenie finančnej pohľadávky, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tomto prípade možné nie je.
17.Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov sporových strán, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy sporových strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi sporovými stranami nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi sporovými stranami ( sporová strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci).
18.Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy sporových strán iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy sporových strán sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).
19.Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 C.s.p. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že sporové strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
20.V zmysle čl. 51 Ústavy SR je Civilný sporový poriadok zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana sporovej strane- žalobcovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie neodkladného opatrenia je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút neodkladných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jeho nariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do práv žalovaného.
21.Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka možno vo všeobecnosti uzavrieť ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Veriteľom môže byť právnická osoba aj fyzická osoba a pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda okrem onačenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť
vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená.
22.Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Je jednoznačné, že úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a žalovaná nemala nijakú možnosť ovplyvniť jej obsah a teda ani nesúhlasiť s časťou zmluvy označenou ako dohoda o zrážkach zo mzdy. Súd konštatuje, že postavenie žalobkyne a žalovaného pri uzatváraní zmluvy bolo jednoznačne nerovnomerné a v prospech žalovaného. Uplatnením dohody o zrážkach zo mzdy a jej skutočnosťou realizáciou by došlo k nenapraviteľnému porušovaniu majetkových práv žalobkyne. Súd sa stotožnil s jej závermi na ochranu práv spotrebiteľa, keď neodkladným opatrením môže zabrániť ďalšiemu výkonu zrážok zo mzdy a následne exekúcie, keď hrozí obava, že by zrážky zo mzdy ohrozovali jej majetok na základe uzavretých spotrebiteľských zmlúv, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 s.p. zn. 17Co/43/2013. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a vo výroku I. žalovanému zakázal dohodu o zrážkach zo mzdy aplikovať a zaviazal ho, aby o tejto skutočnosti informoval zamestnávateľa žalovanej.
23.Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stavov vo vzťahu k stranám sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy, nevznikne nenapraviteľná ujma preto, že žalovaný má možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, a preto súd prvej inštancie vo svojom druhom výroku uznesenia poučil žalovaného, že môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru .
24.Preto, že žalobkyňa je oslobodená v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch od súdneho poplatku pri podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako spotrebiteľ a preto, že súd žalobkyni vyhovel, zaviazal súd vo výroku III. tohto uznesenia na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaného.
25.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods.1 C.s.p. Súd poznamenáva, že o nároku na náhradu trov konania neodkladného opatrenia je potrebné rozhodnúť preto, že rozhodnutie, ktorým sa konanie končí , nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej ( porovnaj uznesenie Krajského súdu Prešov č.k.:19Co 27/2017 zo dňa 13.04.2017) . Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel - úspešná v tomto konaní bola teda žalobkyňa , súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.