Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa W. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v I. na ul. M. č. XX zastúpeného JUDr. Petrom Pórom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Kováčskej č. 32 proti manželke navrhovateľa X. Č. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v I. na ul. N. č. XX zastúpenej JUDr. Melániou Knopovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 o rozvod manželstva, o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 13.2.2017 č.k. 28C 146/2014-133 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie manželka navrhovateľa s návrhom, aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 rozsudok zmenil a návrh navrhovateľa na rozvod manželstva zamietol. Žiadala, aby jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm.b/ a ďalej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.f/ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku na str. 9 pod bodom 14. vyplýva, že súd prejednal na pojednávaní 13.2.2017 v neprítomnosti jej právnej zástupkyne vec. Potvrdila, že dňa 28.11.2016 vzali na vedomie, že pojednávanie realizované tohto dňa sa odročilo na deň 9.1.2017 z dôvodu uplynutia času určeného na pojednávanie, ako aj z dôvodu potreby dopočutia navrhovateľa a vypočutia svedkov M. S. a H. S. ich dcéry. Súd upovedomil navrhovateľa o tom, že na najbližšom pojednávaní súd dopočuje navrhovateľa, a preto jeho účasť na pojednávaní je nevyhnutná. Súd prvej inštancie mal na pojednávanie predvolať svedkov M. S. a H. S.V. z adresy I., M. Č.. XX. Dňa 5.1.2017 jej právna zástupkyňa telefonicky požiadala súd o odročenie pojednávania z dôvodu jej práceneschopnosti. Dňa 29.12.2016 spadla a zlomila si pravú ruku. Nezakladá sa na pravde, že by jej právna zástupkyňa nepreukázala svoju práceneschopnosť, ako to tvrdí zákonný sudca v odôvodnení napadnutého rozsudku. Lekárska správa z Kliniky úrazovej chirurgie UPS ambulancie zo dňa 29.12.2016 slúži ako dôkaz. Tejto žiadosti zákonný sudca vyhovel, o čom svedčí upovedomenie o odročení pojednávania vytýčeného na deň 9.1.2017 z dôvodu jej žiadosti jej právnej zástupkyne, a to na deň 13.2.2017 o 10.00 hod.. Dňa 12.2.2017 jej právna zástupkyňa e-

mailom oslovila zákonného sudcu a oznámila mu, že z dôvodu skomplikovania jej zdravotného stavu pri jej dlhodobej pracovnej neschopnosti sa pojednávania nemôže zúčastniť a z toho dôvodu žiada o odročenie pojednávania. Uvedenú skutočnosť oznámila aj právnemu zástupcovi navrhovateľa. Uviedla, že dôvodne trvá na osobnej prítomnosti jej právnej zástupkyne na pojednávaní, lebo ju už zastupuje tretí rok, kde ona musí čeliť bezdôvodným útokom nielen zo strany navrhovateľa, ale aj zákonného sudcu, ktorý jej postup v konaní bagatelizuje. Súčasne nesprávnym procesným postupom mu znemožňuje uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V zmysle čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Zákonný sudca ju ani právnu zástupkyňu dňa 13.2.2017 rozhodne neupovedomil a už nie e-mailom, že by pre absenciu riadneho zdôvodnenia akútnosti zhoršenia zdravotného stavu jej právnej zástupkyne a nepreukázanie skutočností, že ona trvá dôvodne na jej osobnej účasti na pojednávaní tak, ako to predpokladá ust. § 183 ods. 2 CSP, že ak neakceptoval jej návrh na odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôvodný, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Zákonný sudca tak nepostupoval, na pojednávaní dopočul ešte navrhovateľa a tiež svedka M. S., s ktorým ona je dlhodobo v spore ohľadom užívania domu na M. ulici v I., a to v jej neprítomnosti a v neprítomnosti jej právnej zástupkyne. Ide o dôkazy, ktoré boli získané nezákonne a sú v konaní nepoužiteľné, preto sa na ne nemôže prihliadať pri voľnom hodnotení dôkazov a na základe toho sudca dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že je nepochopiteľné, že v jej prípade postupoval zákonný sudca rigoróznym spôsobom, keď jej nesprávnym procesným postupom znemožnil realizovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a v prípade žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného súdom prvej inštancie na deň 10.10.2016 o 13.00 hod. zo strany právneho zástupcu navrhovateľa zákonný sudca tak nepostupoval. E-mailom dňa 10.10.2016 o 8.01 hod. oznámil jej právnej zástupkyni, že JUDr. Pór pred malou chvíľou telefonoval a zo zdravotných dôvodov požiadal o odročenie pojednávania. V tomto prípade zákonný sudca nemal problém so zrušením termínu pojednávania, aj keď JUDr. Pór svoju zdravotnú indispozíciu nijakým spôsobom nepreukázal, čo jej právna zástupkyňa zistila, keď nahliadla v informačnej kancelárii do súdneho spisu. Citovala čl. 10 základných princípov a konštatovala, že hodnotenie dôkazov by malo mať vždy dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní a malo by byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v podstatnej časti vtedy, ak sa týka skutočností, ktoré boli významné pre posúdenie veci z hľadiska hmotného, prípadne procesného práva. Súd prvej inštancie pri svojich úvahách vychádzajúc zo všeobecných predpokladov uzavrel, že 8 rokov hlbokej manželskej krízy účastníkov, ktorá dospela do krajnosti je dôvodom na rozvod manželstva, keď z jej účastníckej výpovede vyplýva, že manžel sa prejavuje veľmi agresívne, k jeho agresívnym prejavom dochádza vtedy, keď dôjde k ich stretnutiu v rámci domu, čo v nej evokuje, že konanie navrhovateľa a jej správanie nie je úplne v súlade s duševným zdravím, čo bolo vidieť aj na pojednávaní, akým spôsobom sa k nej správal. Takmer pri 59- ročnom manželstve je dôvodom, pre ktorý spoločnosť nemôže trvať na zachovaní manželstva, zvlášť pokiaľ sa o jeho záchranu doposiaľ manželka neusilovala, v tejto súvislosti poukazuje na to, že ešte na pojednávaní dňa 29.6.2015 žiadala, aby súd ich odkázal na pomoc mediátora, ktorý by bol zrejme spôsobilý poskytnúť im adekvátnu odbornú pomoc pri nezhodách, čo súd odignoroval. Konštatovala, že predpokladá, že jej manžel trpí stareckou demenciou, ide o závažnú duševnú poruchu, ktorá sa prejavuje v jeho neschopnosti samostatne riešiť problémy, nedostatočným sústredením, paranojou. Vyvinula sa u neho Alzheimerova choroba, ktorá prerástla do stredne ťažkého štádia, pričom sa u neho prejavuje fyzická a verbálna nadmerná agresivita, rovnako paranoja, keď ona mu má usilovať o život, má sústavne pracovať na tom, aby čo najskôr zomrel, iba z dôvodu, aby poberala dôchodok, čo vyplýva zo zápisníc. To, že by manželstvo bolo hlboko a trvale rozvrátené nevyplýva ani z účastníckej výpovede navrhovateľa ani z jeho účastníckej výpovede realizovanej v jej prítomnosti na pojednávaní, čo považuje za nezákonný dôkazný prostriedok nepoužiteľný pri voľnom hodnotení dôkazov realizovanom súdom prvej inštancie, a to konkrétne účastníckej výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 13.2.2017, pretože z účastníckej výpovede navrhovateľa dňa 25.5.2015 jednoznačne vyplýva, že hoci on sa od roku 2003 zdržiaval v I. na ul. M.. XX do roku 2009, pravidelne chodil na N., kde sa aj stravoval a ona mu varila. K nedorozumeniam medzi nimi malo dôjsť, keď mala pýtať od neho 40 €, keď ju obvinil z toho, že pred týždňom jej dal 5.000 € a ešte, že mu vzala televízor, mikrovlnnú rúru, rýchlovarnú kanvicu, k čomu malo dôjsť v roku 2009. Navrhovateľ uviedol, že aj keď ona má 3-izbový byt na N. XX v I., napriek tomu sa prihlásila na trvalý pobyt na M. XX v I., z dôvodu, aby mohla po ňom poberať dôchodok, keď zomrie a počas incidentu 23.10.2014 sa vyhrážal jej aj dcére so slovami, aby išli preč, dali mu pokoj, lebo ich zabije. Podľa navrhovateľa problém je v tom, že 6 rokov neposkytuje jej peniaze z dôvodu, pretože potrebuje

peniaze na pohreb. Na otázku, či bolo manželstvo harmonické navrhovateľ odpovedal, že áno, zlom nastal v tom, že ona neprišla bývať na M. XX a on jej peniaze nedával. Doma má na M. XX peklo, čo súvisí s ňou, preto by mohla dohovoriť aj dcére, aby mu vulgárne nenadávala, inak si myslí, že manželstvo bolo v poriadku a žili dobre. Preto možno jednoznačne vyvodiť záver, že súd prvej inštancie opakovane dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uzavrel, že 8 rokov hlbokej manželskej krízy, ktorá dospela do krajnosti aj pri takmer 59-ročnom manželstve je dôvodom, pre ktorý spoločnosť nemôže trvať na zachovaní manželstva, zvlášť, pokiaľ na jeho záchranu sa manželka doposiaľ neusilovala. Vzhľadom na uvedené chce zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hoci navrhovateľ od roku 2003 sa zdržiaval na M.Š. XX v I. až do roku 2009, hoci spolu manželia nebývali, spolu žili, tak ako to predpokladá ust. § 18 Zákona o rodine. Navrhovateľ pravidelne chodieval na N. XX, kde sa stravoval. Ich vzťahy sa nemenili, on však sa stával čoraz agresívnejším, verbálne aj fyzicky na ňu útočil, z čoho dospela k záveru, že navrhovateľ nie je duševne zdravý vzhľadom na jeho prejavy verbálnej a fyzickej agresivity voči nej a tiež vzhľadom na jeho paranoidné prejavy, ktoré zákonný sudca príkladmo uviedol vo svojej úvahe, že manželská kríza 8 rokov trvajúca dospela do krajnosti. Poukázala na to, že nejde o znaky údajne hlbokej manželskej krízy účastníkov, ale o prejavy duševnej choroby, ktorou navrhovateľ trpí, ktoré súd nebral do úvahy, preto trvá na tom, že súd na základe dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie nie je preskúmateľné z dôvodov nedostatkov odôvodnenia, preto navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok a návrh zamietnuť.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Skutočnosti uvádzané jeho manželkou v odvolaní sa nezakladajú na pravde. Má 92 rokov, túži svoj život dožiť v kľude a zdraví. Konštatoval, že manželke ide len o peniaze v prípade jeho smrti. Vzťahy medzi nimi sú hlboko a trvale rozvrátené, manželka má voči nemu veľmi negatívny postoj, robí všetko dlhé roky preto, aby mu len ubližovala. K argumentácii manželky uviedol, že jeho právny zástupca bol v dobe od 10.10. do 14.10. hospitalizovaný v nemocničnom zariadení, o čom bol súd upovedomený.

4. Manželka navrhovateľka vo vyjadrení k jeho vyjadreniu opätovne poukázala na to, že s výslovným súhlasom navrhovateľa sa nasťahovala do rodinného domu v I., na ul. M. č. XX, kde realizuje rovnako ako on svoje právo doživotného bývania, ktoré účastníkom vyplýva z vecného bremena, ktoré v ich prospech zriadila dcéra Ing. Y. S., podielová spoluvlastníčka rodinného domu v ideálnej polovici darovanej jej v roku 2007. V rodinnom dome v jej vyčlenenej miestnosti sa zdržiavala v pondelok, utorok, stredu, piatok, sobotu, preto sa nezakladá na pravde, že v rodinnom dome nebýva. Navrhovateľ sa o byt na N. ul. č. XX nezaujíma a nestará sa oň. Navrhovateľ je veľmi agresívny, v prípade akejkoľvek snahy o komunikáciu s ním ju priamo napáda, čoho dôkazom je incident, ku ktorému došlo v dome dňa 2.9.2016, kedy fyzicky nezaútočil len na ňu, ale svoju pozornosť zameral aj na ich dcéru, ktorú tiež začal biť. Takéto skutočnosti sa stávali opakovane.

5. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol v odôvodnení sa vysporiadal s

podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

10. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľa ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas ich dlhodobého spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako aj ich správanie súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva. Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z ust. § 23 Zákona o rodine citovaného v napadnutom rozsudku vyplýva, že zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, t.j. ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Z výpovede účastníkov konania, najmä z výpovede navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že majú medzi sebou dlhoročné problémy, ktoré sa im nepodarilo vyriešiť. Záujem manželky navrhovateľa o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľa zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva účastníkov konania vyplývajú zo skutočností, že nežijú spolu ako manželia. Odvolací súd k odvolacím námietkam manželky navrhovateľa poznamenáva, že ani doplnenie dokazovania nemôže ovplyvniť jednoznačný postoj navrhovateľa k manželstvu a nemôže ani preukázať eventuálnu skutočnosť, že by manželstvo s navrhovateľom mohlo v budúcnosti plniť svoj účel, ako sa ona domnieva a v predmetnom prípade nie je možné trvať na zachovaní manželstva, ak dlhodobo neplní základné funkcie a očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov účastníkov konania len na základe zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, ak sa v priebehu konania o rozvod manželstva problémy účastníkov konania nevyriešili (správanie manželov v priebehu konania je jedným z ukazovateľov intenzity vážneho narušenia a trvalého rozvratu ich vzťahov). K odvolacej námietke manželky navrhovateľa o nepreukázaní zdravotnej indispozície právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 10.10.2016 odvolací súd poznamenáva, že táto námietka je nedôvodná, pretože dňa 19.10.2016 písomným podaním nachádzajúcim sa na čl. 87 spisu právny zástupca navrhovateľa predložil súdu lekársku správu osvedčujúcu skutočnosť, že dňa 10.10.2016 sa nemohol zúčastniť pojednávania, pretože bol hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnicu L. Pasteura v Košiciach od 10.10.2016 do 14.10.2016, o čom svedčí fotokópia prepúšťacej správy nachádzajúcej sa na čl. 88 spisu. Ďalšia odvolacia námietka ohľadne nepreukázania zhoršeného zdravotného stavu právnej zástupkyne manželky navrhovateľa je taktiež nedôvodná, pretože z obsahu nevyplýva žiaden listinný dôkaz preukazujúci ani zhoršenie zdravotného stavu, ani komplikáciu zdravotného stavu právnej zástupkyne manželky navrhovateľa, konkrétne pripojenie lekárskej správy. Na čl. 115 spisu sa nachádza úradný záznam, v zmysle ktorého dňa 5.1.2017 o 9.30 hod. telefonicky oznámila právna zástupkyňa manželky navrhovateľa, že si zlomila ruku, a preto sa nemôže zúčastniť pojednávania a žiada o odročenie pojednávania a určenie nového termínu pojednávania, zároveň oznámila, že súdu dodatočne zašle potvrdenie od lekára, čo však neučinila, pretože v spise sa žiadna lekárska správa nenachádza. K ďalšej odvolacej námietke o neakceptácii jej návrhu na odročenie pojednávania nariadeného na deň 13.2.2017 odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 183 ods. 3 strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela a v žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 167/2010). Strana sporu musí preukázať lekárskym potvrdením existenciu nepriaznivého zdravotného stavu a tiež, že nemožno spravodlivo

žiadať nechať sa zastupovať v konaní iným advokátom, o čom opätovne sa v spise dôkaz nenachádza, preto so zreteľom na absenciu zdôvodnenia akútnosti dôvodu, pre ktorý žiadala pojednávanie odročiť a nepreukázanie tiež aj skutočnosti, že manželka navrhovateľa na jej osobnej účasti trvá skutočne odôvodnene (§ 183 ods. 1 , jej žiadosť o odročenie pojednávania sa nemohla akceptovať, a preto neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania z týchto dôvodov. Z týchto dôvodov už ostatné odvolacie námietky manželky navrhovateľa nie sú opodstatnené, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 52 tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v zmysle citovaného zákonného ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .