Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-15-2018.pdf
PDF · 103.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3P/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. S., nar. XX. Xl. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov X. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. G., N. XX/XX a Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. G., o návrhu matky na zaplatenie nedoplatku na výživnom a zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Konanie o zaplatenie nedoplatku na výživnom z a s t a v u j e .
Z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletému M. S., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne od 24. 11. 2017, ktoré je povinný poukazovať do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
Zameškané výživné na maloletého M. S., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 24. 11. 2017 do 30. 06. 2018 vo výške 940,33 eur, je otec p o v i n n ý zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 7P/13/2010-10 zo dňa 17. 03. 2010, v časti o výživnom na maloletého M..
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom, ktorý došiel na súd dňa 20.02.2018, v spojení s podaním zo dňa 19.03.2018 domáhala zvýšenia výživného na maloletého M. zo sumy 70,- eur na sumu 200,- eur, od novembra 2017. Zároveň žiadala, aby otec vyrovnal dlh na výživnom, ktorý od 01.03.2010 do podania návrhu činil čiastku 5.650,- eur. V návrhu uviedla, že naposledy bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého M. v roku 2010 v sume 70,- eur. Dňa 24.11.2017 diagnostikovali maloletému diabetes melitus 1. typu, preto je potrebné mu pichať inzulín 4x denne. Keďže toto ochorenie si vyžaduje špeciálnu a nákladnú stravu a 24-hodinovú starostlivosť, musela zanechať zamestnanie, aby sa mohla o maloletého starať. K návrhu pripojila nasledovné listinné dôkazy: Oznámenie zo dňa 19.03.2018 o výške zameškaného výživného, lekársky posudok zo dňa 29.01.2018, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 31.01.2018, prepúšťacie správy zo dňa 04.12.2017 a 02.02.2018.
2. Otec ani kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadrili.
3. Matka na pojednávaní upresnila, že výživné žiada upraviť od 24.11.2017, t. j. odo dňa, kedy maloletému bolo ochorenie diagnostikované. Uviedla, že otec sa o dieťa roky nestará, nič mu nedával
a nedáva. Požadovaná suma je podľa nej adekvátna tomu, čo maloletý potrebuje. Návrh na zaplatenie nedoplatku na výživnom zobrala späť. Na pojednávaní predložila potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2017, výpis z účtu za mesiac 10/2017, potvrdenie o výške platených odvodov v roku 2017 a potvrdenie o výške poberaných dávok nemocenského poistenia v období od 07.06.2017 do 06.11.2017.
4. Otec na pojednávaní uviedol, že nie je schopný platiť vyššie výživné, on zarobí 160,- eur. So späťvzatím návrhu na zaplatenie nedoplatku na výživnom súhlasil. Predložil dôkazy potvrdzujúce platenie výživného - 2x rukou písané potvrdenia a 5 kusov podacích lístkov.
5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k tomu, že od ostatnej úpravy výživného ubehlo 8 rokov, dieťa navštevuje 2. stupeň základnej školy, pričom sa mu objavili zdravotné problémy, je daný dôvod na zmenu rozhodnutia o výške výživného. Žiadal návrhu matky vyhovieť v plnom rozsahu. So späťvzatím návrhu na zaplatenie nedoplatku na výživnom súhlasil.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, prečítaním listinných dôkazov, ktoré predložili rodičia na preukázanie svojich tvrdení, ako aj oboznámením sa s obsahom tunajšieho súdu sp. zn. 7P/13/2010 - s potvrdením o príjme otca za obdobie 3/2009-2/2010, so zápisnicou o pojednávaní zo dňa 17.03.2010 a s rozsudkom zo dňa 17.03.2010. Zároveň súd vykonal dokazovanie aj prečítaním listinného dôkazu - odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni. Po vykonaní týchto dôkazov zistil nasledovný skutočný stav:
7. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 7P/13/2010-10 zo dňa 17.03.2010, právoplatným 09.04.2010, súd schválil rodičovskú dohodu ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletému M. S., nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol maloletý M. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého po 70, - eur od 01.03.2010, vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. V tom čase bol otec zamestnaný v spoločnosti Ž., O. Q. M. N., K., kde dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok v období od 3/2009 do 2/2010 podľa potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 11.03.2010 vo výške 281,70 eur. Otec dňa 29.05.2018 vypovedal, že u tohto zamestnávateľa prekrýval strechy. Podľa potvrdenia zamestnávateľa tiež poberal daňový bonus na maloletého M.. Z výpovede otca na pojednávaní dňa 17.03.2010 mal súd za preukázané, že otec nemal inú vyživovaciu povinnosť, býval na slobodárni, kde platil mesačne 107,75 eur. Na pojednávaní dňa 29.05.2018 vypovedal, že majetok väčšej hodnoty nemal.
8. V čase ostatnej úpravy výživného otec nežil s matkou a dieťaťom v spoločnej domácnosti, a tak je tomu aj v súčasnosti. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.03.2010 súd zistil, že matka v tom čase bývala u svojej matky a bola na predĺženej materskej dovolenke bez nároku na rodičovský príspevok. Z výsluchu matky na pojednávaní dňa 29.05.2018 vyplynulo, že v tom čase matka bola nemajetná a nemala ďalšie vyživovacie povinnosti. Maloletý M. mal 3 roky a matka s ním bola doma.
9. V súčasnosti býva matka s dieťaťom v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej matky. V danom rodinnom dome býva so svojou matkou, ktorá je na starobnom dôchodku a so sestrou, jej partnerom a dvoma deťmi, ktorá sestra s rodinou býva na prízemí. Jej sestra je zamestnaná. Náklady na bývanie sú okolo 400,- eur. Dokedy maloletý M. neochorel, v uhrádzaní nákladov na bývanie sa striedala matka maloletého so svojou sestrou. Odkedy maloletý ochorel, matka maloletého na bývanie neprispieva žiadnou čiastkou. Matka vypovedala, že pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku, s príjmom 1.000,- eur mesačne + do 12/2017 poberala rodinné prídavky v Rakúsku vo výške 173,68 eur. Odkedy maloletý M. ochorel už tam nepracuje, je doma, nakoľko 4-krát denne si dieťa musí pichať inzulín. M. si síce aj sám vie pichnúť inzulín, matka mu však všetko pripravuje a varí mu. Matka uviedla, že sa už stalo, že jej volali zo školy, nakoľko M. bolo zle, keďže sa mu znížil cukor v krvi. Uviedla, že momentálne jej finančne pomáha rodina. Nemá žiadny majetok väčšej hodnoty, žiadne úspory, nehnuteľnosti. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
10. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 je zrejmé, že matka podala daňové priznanie za daný rok s nulovým základom dane. Z prvej strany výpisu z osobného účtu matky vedeného v N., M..N.., je zrejmé, že dňa 06.10.2017 bola na účet matky pripísaná suma 170,15 eur titulom rodinných prídavkov. Z potvrdení N., Rakúsko vyplýva, že matka v roku 2017 platila štvrťročne sumu 639,09 eur titulom odvodov, a titulom nemocenských dávok je bolo za obdobie od 07.06.2017 do 06.11.2017 vyplatených celkovo 5.427,04 eur.
11. V súčasnosti je maloletý M. žiakom 5. ročníka základnej školy v K. G., do školy chodí pešo, v škole sa nestravuje. Navštevuje platené krúžky - jogu raz za týždeň, za ktorú matka platí za 2 mesiace 50,- eur a raz za týždeň tiež strelecký krúžok, za ktorý matka platí polročne 10,- eur. Z prepúšťacích správ súd zistil, že maloletý bol hospitalizovaný v NsP Považská Bystrica v období od 24.11.2017 do 04.12.2017, pre novodiagnostikovaný diabetes melitus 1. typu a v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave n.o., Ľubochňa pre to isté ochorenie v období od 29.01.2018 do 02.02.2018. Matka má zvýšené výdavky v súvislosti so stravovaním maloletého, nakoľko tento musí jesť 7-krát denne, a to hlavne zeleninu, celozrnné pečivo, orechy. Mäso jedáva dieťa každý deň. Matka mu varí obed i večeru. Inzulín a pomôcky na aplikáciu inzulínu prepláca poisťovňa, avšak matka dieťaťu zakupuje výživové doplnky - Imunoglukán a iné vitamíny na podporu imunity, čo ju mesačne vyjde na cca 60,- eur. Kupuje Lioton gél, ktorý slúži na obnovu kože po vpichoch, keďže 4-krát denne treba dieťaťu zobrať krv z prsta (niekedy aj 5-krát keď má zlé výsledky) a 4-krát denne si pichá inzulín. Jedno balenie gélu matku vyjde na 12,- eur, ktoré vydrží na 3- 4 dni. Dieťa navštevuje aj psychológa, nakoľko zle znáša svoje ochorenie. Otec sa o dieťa nezaujíma asi 8 rokov. Rovnako dlhodobo otec neprispieva dobrovoľne na výživu maloletého, nič mu nedá ani na osobné sviatky maloletého, ani na Vianoce a pod.
12. Z výsluchu otca súd zistil, že tento v súčasnosti býva striedavo u kamarátov. Brigáduje cez spoločnosť S., N..V..Q.., I. U. X. a to v rozsahu, v akom ho potrebujú, pričom naposledy pracoval 15 dní, za čo dostane 130-140,- eur. V uvedenej spoločnosti chystá lešenie a upratuje. Uviedol, že je vyučený strojár, má ukončené stredoškolské vzdelanie. So svojím vzdelaním môže pracovať na sústruhu, na fréze, na brúske. Uviedol, že si nemôže nájsť prácu, nakoľko všade vyžadujú živnostenský list, a on kvôli odsúdeniu nemôže pracovať na živnosť. Na jeseň 2017 bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody pre neplatenie výživného na maloletého M.. Uviedol, že si peniaze požičiava od súrodencov. Nemá iné vyživovacie povinnosti. Majetok väčšej hodnoty nemá. S dieťaťom sa nestretáva a na jeho osobné sviatky, prípadne na Vianoce mu nič nedáva.
13. V súvislosti s ukončením pracovného pomeru v spoločnosti Ž. K. otec uviedol, že táto spoločnosť skrachovala. Následne si hľadal prácu formou brigád, aj z úradu práce ho posielali na konkurzy. Otec uviedol, že momentálne nemá v podstate žiadne zdravotné problémy, len v minulosti mal spálenú ruku, preto s ňou nedokáže riadne hýbať. Potvrdenie, prípadne rozhodnutie o tom, že má zníženú pracovnú schopnosť, nepredložil.
14. Z dvoch potvrdení o zaplatení výživného a 5-tich podacích lístkov súd zistil, že otec titulom výživného na maloletého M. zaplatil dňa 21.10.2017 sumu 150,- eur, dňa 26.03.2018 sumu 200,- eur, dňa 13.04.2017 sumu 140,- eur, dňa 24.05.2017 sumu 140,- eur, dňa 12.06.2017 sumu 140,- eur, dňa 11.07.2017 sumu 140,- eur a dňa 31.08.2017 sumu 70,- eur. Otec uviedol, že na toto výživné si požičal od svojho brata, kde má dlh cca 800,- eur. Uvedené čiastky boli podľa výpovede matky započítané na dlžné zameškané výživné.
15. Z oznámenia JUDr. Márie Krasňanovej, súdnej exekútorky zo dňa 19.03.2018 súd zistil, že zameškané výživné na maloletého M. bolo za obdobie od 01.03.2010 do 31.03.2018 vo výške 5.720,- eur.
16. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec v období od 01.05.2016 do 27.09.2016 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti H.-N., N..V..Q.., K. G., s vymeriavacím základom v mesiacoch 5,6,7/2016 vo výške 148,- eur mesačne, v období 8,9/2016 vo výške 0,- eur. V období od 30.01.2017 do 05.03.2017 pracoval na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti S., N..V..Q.., K. G., kde bol jeho vymeriavací základ nasledovný: 1/2017 vo výške 12,50 eur, 2/2017 vo výške 100,- eur, 3/2017 vo výške 30,- eur. V období od 29.03.2017 do 01.05.2017 pracoval na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti S., N..V..Q.., K. G., kde bol jeho vymeriavací základ v mesiacoch 3,4,5/2017 vo výške 28,33 eur mesačne. V období od 20.06.2017 do 28.07.2017 pracoval na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti S., N..V..Q.., K. G., kde bol jeho vymeriavací základ v mesiacoch 6,7/2017 vo výške 87,50 eur mesačne. V období od 02.08.2017 do 30.09.2017 pracoval na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti S., N..V..Q.., K. G., kde bol jeho vymeriavací základ v mesiacoch 8,9/2017 vo výške 100,- eur mesačne. V období od 10.01.2018 do 23.03.2018 pracoval na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti S., N..V..Q.., K. G., kde bol jeho vymeriavací základ v mesiaci 1/2018 vo výške 110,40 eur a v mesiaci 2/2018 vo výške 82,80 eur.
17. Podľa § 62 ods. 1 - 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 78 ods. 1 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
20. Podľa § 29 ods. 1, 3 CMP, (1) Navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (3) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
21. Nakoľko matka - navrhovateľka zobrala návrh, ktorým sa domáhala zaplatenia nedoplatku na výživnom späť, s ktorým späťvzatím otec i kolízny opatrovník súhlasili, súd konanie o danom návrhu zastavil.
22. Následne súd rozhodoval už len o návrhu matky na zvýšenie výživného.
23. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv...), ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové rekreačné potreby a pod.). Tieto potreby sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého M. nie sú manželia a nebývajú v spoločnej domácnosti. Otec uzavrel na pojednávaní dňa 17.03.2010 s matkou rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa zaviazal prispievať na výživu maloletého M. mesačne sumou 70,- eur od 01.03.2010. Uvedenú rodičovskú dohodu súd schválil rozsudkom č. k. 7P/13/2010-10 zo dňa 17.03.2010, právoplatným dňa 09.04.2010. Je nesporné, že od tejto doby sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého M., a to prirodzeným plynutím času, keď tento je o 8 rokov starší a vyspelejší - v čase úpravy výživného bol trojročný, nenavštevoval materskú školu, v súčasnosti je žiakom 5. ročníka základnej školy, preto matke v súvislosti s týmto nepochybne vzrástli celkové náklady potrebné na uspokojovanie potrieb maloletého. Okrem toho, od 24.11.2017 došlo k ďalšej zásadnej zmene pomerov na strane maloletého, keď mu bolo diagnostikované ochorenie diabetes melitus 1. typu, v súvislosti s ktorým ochorením má matka taktiež zvýšené výdavky na stravu maloletého, ako i výživové doplnky a masti. Hoci v čase ostatnej úpravy výživného bola matka, tak ako aj dnes, bez príjmu, medzitým pracovala v Rakúsku ako opatrovateľka za príjem 1.000,- eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že zdravotný stav maloletého si vyžadoval jej prítomnosť na Slovensku, bola nútená z tohto objektívneho dôvodu vzdať sa svojho príjmu. Na strane otca došlo tiež k podstatnej zmene pomerov, keď u otca došlo k poklesu príjmu v priemere zo sumy 281,70 eur na sumu cca 130-140,- eur.
25. Pri stanovení výšky zvýšeného výživného súd zobral do úvahy skutočnosť, že otec sa od rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená rodičovská dohoda okrem iného i ohľadne výšky výživného, s dieťaťom roky nekontaktuje, že napriek tomu, že sa k plateniu výživného sám zaviazal, toto neplatí dobrovoľne,
že prácu v odbore, v ktorom je vyučený, prípadne aj v inom odbore, ktorý ovláda, si riadne nehľadá (hoci preukázateľne má skúsenosti s prekladaním striech, prípadne stavaním lešenia, upratovania), pričom nepreukázal, že by mu v hľadaní si práce bránili objektívne okolnosti (napr. zlý zdravotný stav a podobne). Otec sa k hľadaniu si práce dlhodobo stavia nadmieru nezodpovedne, vyhľadáva výlučne brigádnické práce, ktoré sú slabo zaplatené a v minulosti odmietol pracovať na živnosť - uvedená skutočnosť vyplynula z jeho výpovede, keď uviedol, že „všade chcú, aby som pracoval na živnosť“, čím spôsobuje stav, keď nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na to, aby mohol v primeranej a adekvátnej výške náležite veku a potrebám maloletého M. prispievať na jeho výživu. Je všeobecne známe, že na trhu práce je dopyt po robotníkoch ako aj to, že výška minimálnej mzdy je v súčasnosti na úrovni 480,- eur. Otcove argumenty, že na živnosť nemôže pracovať vzhľadom k jeho odsúdeniu súd nemôže zobrať do úvahy, nakoľko v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) sa považuje za bezúhonného (ibaže by otec zatajil právoplatné odsúdenie aj za iný trestný čin ako zanedbanie povinnej výživy); okrem iného, ak neplatil výživné, za čo bol trestným súdom právoplatne odsúdený, treba pričítať zavinenie výlučne jemu.
26. Za vyššie popísanej situácie má súd za to, že pri rozhodovaní o zvýšení výživného treba vychádzať z potencionality príjmu otca. V danom prípade je rozhodujúci príjem, ktorý otec reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný - otec - je dlhodobo, rádovo niekoľko rokov, v podstate pasívny pri hľadaní si práce. Ak by otec pracoval výlučne za minimálnu mzdu, pri uplatnení daňového bonusu na 1 dieťa by zarábal 424,74 eur (bez uplatneného daňového bonusu by to bolo 403,18 eur - zdroj: www.vypocet- cistej-mzdy.sk). S prihliadnutím k tomu, že o maloletého sa po diagnostikovaní ochorenia stará výlučne matka, ktorá z tohto dôvodu musela zanechať prácu, ako aj s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého a to, že otec deklaruje v podstate minimálne náklady na život, má súd za to, že zvýšenie výživného zo sumy 70,- eur na sumu 200,- eur je primerané. Súd rozhodol o zvýšení výživného od 24.11.2017, nakoľko od tohto dátumu bolo maloletému diagnostikované ochorenie, kvôli čomu matke vznikli ďalšie zvýšené výdavky súvisiace s výživou maloletého.
27. V súvislosti so zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 24.11.2017 do 30.06.2018 vo výške 940,33 eur (pomerná časť za mesiac 11/2017 vo výške 30,33 eur + 7 x po 130,- eur za mesiace 12/2017-6/2018), ktorý nedoplatok - zameškané výživné - je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
28. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 7P/13/2010-10 zo dňa 17.03.2010, v časti o výživnom na maloletého M..
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP ).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok ).