Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-16-2018.pdf
PDF · 107.5 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovanému: X. U., nar. X.X.XXXX, bytom Y. E., E. XX/XX, o zaplatenie 2.972,46 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10C/514/2015-70 zo dňa 1. júna 2017 -v zamietnutých úrokoch z omeškania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti úrokov z omeškania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1.351,22 Eur od 14.2.2014 do 17.5.2017, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti úrokov z omeškania rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že odporca (akt. žalovaný) je povinný zaplatiť navrhovateľovi (akt. žalobcovi) sumu 2.291,- Eur a náhradu trov konania na súdnom poplatku za návrh (akt. žalobu) vo výške 137,07 Eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 228,08 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (akt. žalobcu), vo zvyšku súd návrh (akt. žalobu) zamieta.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 3, § 39, § 40, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), s poukazom aj na procesné ustanovenie § 145 ods. 2, § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že strany sporu uzavreli dňa 26.10.2011 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu úveru 3.377 Eur. Žalovaný predložil doklad o zaplatení sumy 60,- Eur (19.04.2017, 17.05.2017 a 21.06.2016 splátky po 20,- Eur), keď žalobca predložil potvrdenie o prijatí splátok zo strany žalovaného spolu vo výške 1965,78 Eur do 17.03.2017. Celkom zaplatil žalovaný sumu 2.025,78 Eur.
4. Z vykonaného dokazovania okresný súd právne uzavrel, že v úverovej zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatením zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ako aj doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru poukazujúc na § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákon o spotrebiteľských úveroch, považuje sa poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.351,22 Eur (rozdiel sumy 3.377,- Eur a sumy 2.025,78 Eur) a vo zvyšku žalobu zamietol. Z dôvodu späťvzatia žaloby v istine vo výške 139,12 Eur, konanie v tejto časti zastavil. Žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne z istiny 1.351,22 Eur od 18.5.2017 do zaplatenia s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
5. Okresný súd povolil žalovanému zaplatiť priznanú sumu v splátkach po 20,- Eur mesačne vždy k 25. dňu toho ktorého mesiaca tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, keďže žalovaný poberá minimálnu mzdu, má vyživovaciu povinnosť na tri maloleté deti (z toho určenú na dve mal. deti vo výške 66,- Eur), platí nájomné na byt vo výške 250,- Eur a exekúciu vo výške 37,- Eur mesačne, pričom jeho družka má príjem cca 300,- až 350,- Eur.
6. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žalobca mal úspech 47,69 % a neúspech 52,69 %.
7. Proti tomuto rozsudku výlučne v časti zamietnutia úroku z omeškania podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že nesúhlasí s právnym posúdením veci, že žalovaný je povinný zaplatiť úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1.351,22 Eur od 18.5.2017 do zaplatenia, keď správne mal byť priznaný úrok z omeškania 8,25 % ročne už od 5.2.2014 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mala nastať splatnosť celého dlhu dňa 4.2.2014 s poukazom na bod 4.1. časti 3 Úverovej zmluvy, kedy pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) - v zamietajúcej časti výlučne v rozsahu úroku z omeškania a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať čiastočný úspech, keďže v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie nemožno rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa úroku z omeškania považovať v celom rozsahu za vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho čiastočnú zmenu podľa § 388 CSP, ako aj čiastočné potvrdenie podľa § 387 CSP v napadnutom rozsahu.
9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 2.972,46 Eur, úroku 16,9 % ročne zo sumy 3.017,06 Eur od 5.2.2014 do 24.11.2014, zo sumy 3.002,46 Eur od 25.11.2014 do 20.5.2015, zo sumy 2.972,46 Eur od 21.5.2015 do 23.3.2016, zo sumy 2.953,34 Eur od 24.3.2016 do 20.4.2016, zo sumy 2.933,34 Eur od 21.4.2016 do 21.5.2016, zo sumy 2.913,34 Eur od 22.5.2016 do 21.7.2016, zo sumy 2.893,34 Eur od 22.7.2016 do 24.8.2016, zo sumy 2.873,34 Eur od 25.8.2016 do 23.10.2016, zo sumy 2.853,34 Eur od 24.10.2016 do 18.2.2017, zo sumy 2.833,34 Eur od 19.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy, zo sumy 3.172,46 Eur od 5.2.2014 do 9.5.2014, zo sumy 3.122,46 Eur od 10.5.2014 do 16.9.2014, zo sumy 3.092,46 Eur od 17.9.2014 do 21.10.2014, zo sumy 3.052,46 Eur od 22.10.2014 do 24.11.2014, zo sumy 3.002,46 Eur od 25.11.2014 do 20.5.2014, zo sumy 2.972,46 Eur od 21.5.2015 do 23.3.2016, zo sumy 2.953,34 Eur od 24.3.2016
do 20.4.2016, zo sumy 2.933,34 Eur od 21.4.2016 do 21.5.2016, zo sumy 2.913,34 Eur od 22.5.2016 do 21.7.2016, zo sumy 2.893,34 Eur od 22.7.2016 do 24.8.2016, zo sumy 2.873,34 Eur od 25.8.2016 do 23.10.2016, zo sumy 2.853,34 Eur od 24.10.2016 do 18.2.2017, zo sumy 2.833,34 Eur od 19.2.2017 do zaplatenia.
10. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti sumy 1.351,22 Eur, úroku z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1.351,22 Eur od 18.5.2017 do zaplatenia, v sume 139,12 Eur konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol (suma 1.482,12 Eur, úrok 16,9 % ročne zo sumy 3.017,06 Eur od 5.2.2014 do 24.11.2014, zo sumy 3.002,46 Eur od 25.11.2014 do 20.5.2015, zo sumy 2.972,46 Eur od 21.5.2015 do 23.3.2016, zo sumy 2.953,34 Eur od 24.3.2016 do 20.4.2016 , zo sumy 2.933,34 Eur od 21.4.2016 do 21.5.2016, zo sumy 2.913,34 Eur od 22.5.2016 do 21.7.2016, zo sumy 2.893,34 Eur od 22.7.2016 do 24.8.2016, zo sumy 2.873,34 Eur od 25.8.2016 do 23.10.2016, zo sumy 2.853,34 Eur od 24.10.2016 do 18.2.2017, zo sumy 2.833,34 Eur od 19.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy, zo sumy 1.821,24 Eur od 5.2.2014 do 9.5.2014, zo sumy 1.771,24 Eur od 10.5.2014 do 16.9.2014, zo sumy 1.741,24 Eur od 17.9.2014 do 21.10.2014, zo sumy 1.701,24 Eur od 22.10.2014 do 24.11.2014, zo sumy 1.651,24 Eur od 25.11.2014 do 20.5.2014, zo sumy 1.621,24 Eur od 21.5.2015 do 23.3.2016, zo sumy 1.602,12 Eur od 24.3.2016 do 20.4.2016, zo sumy 1.582,12 Eur od 21.4.2016 do 21.5.2016, zo sumy 1.562,12 Eur od 22.5.2016 do 21.7.2016, zo sumy 1.542,12 Eur od 22.7.2016 do 24.8.2016, zo sumy 1.522,12 Eur od 25.8.2016 do 23.10.2016, zo sumy 1.502,12 Eur od 24.10.2016 do 18.2.2017, zo sumy 1.482,12 od 19.2.2017 do zaplatenia).
11. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie nebol žalobcom (ani žalovaným) vo vyhovujúcej časti (I. výrok), zastavenej časti (II. výrok), v zamietajúcej časti v sume 1.482,12 Eur, úroku 16,9 % ročne zo sumy 3.017,06 Eur od 5.2.2014 do 24.11.2014, zo sumy 3.002,46 Eur od 25.11.2014 do 20.5.2014, zo sumy 2.972,46 Eur od 21.5.2015 do 23.3.2016, zo sumy 2.953,34 Eur od 24.3.2016 do 20.4.2016 , zo sumy 2.933,34 Eur od 21.4.2016 do 21.5.2016, zo sumy 2.913,34 Eur od 22.5.2016 do 21.7.2016, zo sumy 2.893,34 Eur od 22.7.2016 do 24.8.2016, zo sumy 2.873,34 Eur od 25.8.2016 do 23.10.2016, zo sumy 2.853,34 Eur od 24.10.2016 do 18.2.2017, zo sumy 2.833,34 Eur od 19.2.2017 do zaplatenia (III. výrok) napadnutý odvolaním, nadobudol v týchto častiach právoplatnosť.
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v napadnutom rozsahu v časti úroku z omeškania zamietol (8,25 % ročne zo súm špecifikovaných v odseku 10), z toho dôvodu, že úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.
13. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcovi nepriznal zákonný úrok z omeškania a bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tak rozšíril aj na nepriznanie zákonného úroku z omeškania.
14. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným, fyzickou osobou, dňa 26.10.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 3.377,- Eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 67,35 Eur v počte
splátok 96 a celková suma na zaplatenie 6.043,20 Eur. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN vo výške 17,45 %, ročnú úrokovú sadzbu 16,19 %, priemernú RPMN 17,88 %, poplatok za poistenie 6,99 %.
18. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
19. Voči prítomnej osobe (osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí ihneď. Neprítomnej osobe (osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť fakticky doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a ako i (fakticky) nedoručený (adresátom skutočne neprevzatý) prejav vôle pôsobí voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle (R 27/2011).
20. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.2.2014 vyplýva, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 4.2.2014 a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 2.883,20 Eur. Písomnosť bola doručená na adresu žalovanému dňa 13.2.2014, čo v konaní nebolo ani zo strany žalovaného nijakým spôsobom spochybnené.
21. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere odvolací súd považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (tak ako to správne ustálil aj súd prvej inštancie). Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.
22. Ďalej odvolací súd konštatuje, že zo strany žalobcu ako odvolateľa nebolo spochybnený záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že predmetná zmluva neobsahuje údaj - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona o spotrebiteľských úveroch).
23. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 1.351,22 Eur ako rozdiel medzi poskytnutou sumou 3.377,- Eur a zaplatenou sumou 2.025,78 Eur, pričom zamietnutie žaloby v istiny 1.482,12 Eur nebola žalobcom napadnutá (ani) odvolaním.
24. Žalobca si uplatnil žalobou aj úrok z omeškania 8,25 % ročne (špecirkovaný v odseku 9), pričom súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel (I. výrok) a to z prisúdenej sumy 1.351,22 Eur od 18.5.2017. Úrok z omeškania pritom predstavuje tzv. zákonnú sankciu (považuje sa za príslušenstvo pohľadávky s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka citovaného v odseku 13) pre prípad omeškania dlžníka s platením peňažného plnenia. Nárok na úrok z omeškania tak vzniká žalobcovi (veriteľovi) automaticky zo zákona a nie je k tomu potrebná žiadna dohoda účastníkov zmluvy.
25. Vychádzajúc potom z predchádzajúceho odseku odvolací súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania 8,25 % ročne od 14.2.2014 do 17.5.2017 zo sumy 1.351,22 Eur žalobcovi priznanej napadnutým rozsudkom súdom prvej inštancie, keď v konaní nebolo sporné, že žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 4.2.2014 a to oznámením (o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) zo dňa 10.2.2014, ktoré bolo doručené na adresu žalovaného dňa 13.2.2014, čím sa teda dostalo do dispozičnej sféry žalovaného a preto mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s úhradou sumy 1.351,22 Eur (už priznanej žalobcovi súdom prvej inštancie) od 14.2.2014 t. j. deň nasledujúci po doručení mu Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (dňa 13.2.2014) do 17.5.2017, keďže už okresným súdom bol žalobcovi priznaný úrok od 18.5.2017 do zaplatenia. Požadovaná a tým potom i priznaná výška úrokov z omeškania 8,25 % ročne je v súlade so zákonom s odkazom na § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď výška základnej úrokovej sadzby zverejnená na webovej stránke T.., bola 0,25 % + 8 bodov, spolu tak predstavuje priznaných 8,25 % ročne.
26. V ostatnej časti súdom prvej inštancie zamietnutých úrokov z omeškania 8,25% ročne zo sumy 1.821,24 Eur od 5.2.2014 do 9.5.2014, zo sumy 1.771,24 Eur od 10.5.2014 do 16.9.2014, zo sumy 1.741,24 Eur od 17.9.2014 do 21.10.2014, zo sumy 1.701,24 Eur od 22.10.2014 do 24.11.2014, zo sumy 1.651,24 Eur od 25.11.2014 do 20.5.2014, zo sumy 1.621,24 Eur od 21.5.2015 do 23.3.2016, zo sumy 1.602,12 Eur od 24.3.2016 do 20.4.2016, zo sumy 1.582,12 Eur od 21.4.2016 do 21.5.2016, zo sumy 1.562,12 Eur od 22.5.2016 do 21.7.2016, zo sumy 1.542,12 Eur od 22.7.2016 do 24.8.2016, zo sumy 1.522,12 Eur od 25.8.2016 do 23.10.2016, zo sumy 1.502,12 Eur od 24.10.2016 do 18.2.2017, zo sumy 1.482,12 od 19.2.2017 do zaplatenia odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, keďže zamietnutie nebolo napadnuté samostatnou odvolacou argumentáciou, ako aj na skutočnosť, že zo strany žalobcu nebol spochybnený záver súdu prvej inštancie, že žaloba je dôvodná iba v časti sumy 1.351,22 Eur, ktorá bola žalobcovi aj priznaná (I. výrok).
27. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
28. S poukazom na vyššie uvádzané, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zamietnutých úrokov z omeškania s použitím § 388 CSP čiastočne zmenil (úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1.351,22 Eur od 14.2.2014 do 17.5.2017) a zároveň podľa § 387 CSP čiastočne potvrdil (odsek 26).
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane
32. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie aj na odvolacom súde, keďže žalobca dosiahol v konaní úspech 49,88 % (suma 1490,34 Eur pozostávajúca z priznanej sumy 1.351,22 Eur + späťvzatej sumy 139,12 Eur, ktoré zavinil žalovaný podľa § 256 ods. 1 CSP) a žalovaný dosiahol úspech 50,12 % (zamietnutá suma 1.484,12 Eur).
33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).