Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-201-2017.pdf
PDF · 101.05 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/201/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu v sporovej veci žalobcov: 1. Y. Y., nar. X. T. XXXX, W. XXX/XXX, 2. A. G., nar. XX. J. XXXX, B. XX, R. P., 3. PhDr. B. K., nar. XX. L. XXXX, N. D. XXX, A. W., 4. Mgr. A. G., nar. XX. T. XXXX, B. XX, R. P. 5. T. M., nar. XX. J. XXXX, K. XXX/XX, R. P., 6. Mgr. N. B., nar. XX. P. XXXX, H. XXXX/X, B., 7. U. B., nar. XX. M. XXXX, T. XXXX/X, B., 8. L. W., nar. XX. T.XXX, T. XXXX/X, B., spoločne zastúpených: JUDr. Jolana Černá, advokátka, Jahodná, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Okresný úrad Trnava, o určenie, že žalobcovia sú dedičia po poručiteľke F. B., na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 15 C 3/2016-85 zo 4. novembra 2016 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. II. Žalovanej sa priznáva voči žalobcom ako spoločne a nerozdielne zaviazaným nárok na náhradu 100 % odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 15C/3/2016-85 zo 4. novembra 2016 súd prvej inštancie I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že sú dedičmi po poručiteľke F. B., rod. Q., právom ich otca - neb. N. B. st. ako závetného dediča po menovanej, a II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:
3.1 Žalobcovia sú potomkami nebohého N. B., st. nar. XX. J. XXXX, zomr. XX. T. XXXX. Poručiteľka F. B., rod. Q., nar. XX. T. XXXX, zomr. XX. T. XXXX, spísala 26. júla 1980 vlastnoručný závet, v ktorom určila, že svoj dom po svojej smrti zanecháva vdove R. T. (D. R.), stavebný pozemok zanecháva T. P. a polia zanecháva N. B.. Po smrti F. B., ktorá zomrela ako bezdetná vdova, prebehlo pod sp. zn. D 804/80 dedičské konanie na bývalom Štátnom notárstve v Dunajskej Strede. Závetný dedič N. B. st. na pojednávaní 22. septembra 1980 po poučení dedičstvo po poručiteľke odmietol. Odmietnuté dedičstvo bolo v rozhodnutí štátneho notárstva vymedzené ako poľnohospodárska pôda v užívaní socialistickej organizácie vedená vo vložkách č. 980 (parcela č. 2603/3), 1165 (parcela č. 960), 670 (parcela č. 2418/3), 676 (parc. č. 751/2, 752/2, 753/2), 677 (parcela č. 1216/2), 768 (parcela č. 1541/2), 888 (parcela č. 2444/3), 890 (parcela č. 1561/2), 467 (parcela č. 1215), 671 (parcela č. 1479/2, 1480/2), 26 (parcela č. 2418/2, 2444/2, 2603/2). Takto vymedzenú poľnohospodársku pôdu, ako aj ostatné hnuteľné veci, hotovosť a záhradu parc. č. 162 nadobudol podľa rozhodnutia štátneho notárstva z 27. februára 1980 československý štát ako odúmrť.
3.2 Žalobcovia si 22. decembra 2004 uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade v Dunajskej Streda nárok na vrátenie vlastníctva podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., ktorý im tento úrad priznal rozhodnutím č. L XXXX/XXXXX-XXXXX. V tomto rozhodnutí bolo vyslovené, že žalobcovia sú oprávnenými osobami podľa § 2 ods. 2 písm. c) a e) zákona č. 503/2003 Z. z. a spĺňajú podmienku § 3 ods. 1 písm. k) tohto zákona na vrátenie vlastníckeho práva k pozemkom, keďže tieto prešli na štát v dôsledku odmietnutia dedičstva N. B., ktoré sa stalo v tiesni. Dňa 30. decembra 2014 žalobcovia podali na súd návrh na prejednanie novoobjaveného majetku po nebohej F. B., rod. Q., keďže podľa nich boli z pôvodného dedičského konania D 804/80 vynechané nehnuteľnosti podrobnejšie opísané v návrhu nachádzajúce sa v k. ú. A. W.. Za dedičov zo zákona označili právnych nástupcov po nebohom N. B.. Toto konanie o dedičstve sa vedie pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 5 D 141/2014. Súdna komisárka 8. januára 2016 vyhotovila súpis aktív, pričom vzhľadom na to, že žalobcovia popierali právo štátu - Slovenskej republiky nadobudnúť nehnuteľnosti poručiteľky ako odúmrť, súdny komisár oznámil, že podá súdu návrh na prerušenie konania do rozhodnutia o spornej skutočnosti. Uznesením č. k. 5 D 141/2014-176 právoplatným 30. marca 2016 potom súd prvej inštancie prerušil toto dedičské konanie a odkázal žalobcov, aby proti štátu podali žalobu o určenie, že sú dedičmi poručiteľky právom nebohého N. B., keďže ich tvrdenie možno považovať za menej pravdepodobné.
4. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalobcovia podali určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., resp. § 137 písm. c) C. s. p. Túto žalobu však podali podľa § 175k ods. 1 a 2 O. s. p. na základe odkazu súdu. V tomto prípade teda nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení. Vo veci samej potom uzavrel, že závet napísaný vlastnoručne poručiteľkou F. B. nešpecifikuje jednotlivé pozemky, ktoré prenecháva závetnému dedičovi, preto by tento zdedil všetky pozemky, ktoré boli ku dňu smrti v jej vlastníctve. Závetný dedič vyhlásil, že tieto pozemky odmieta, pričom toto vyhlásenie nemožno odvolať. Keďže v závete chýbala ich špecifikácia, treba mať za to, že ich odmietol všetky. Tie pozemky, ktoré boli zistené a poňaté do súpisu v dedičskom konaní sp. zn. D 804/80, prešli na československý štát ako odúmrť. Žalobcovia využili zákonnú možnosť a požiadali o navrátenie vlastníctva k týmto pozemkom. Súd nespochybnil existenciu tiesne pri odmietaní dedičstva k poľnohospodárskej pôde v čase socializmu a považoval za správny aj postup súdu v konaní 5 D 141/2014, ktorý žalobcov odkázal na podanie žaloby o určenie dedičského práva. Závet poručiteľky F. B. by sa vzťahoval aj na novoobjavené dedičstvo, t. j. na novoobjavené pozemky. Pretože však závetný dedič odmietol nehnuteľnosti, takisto sa na tieto pozemky vzťahuje toto odmietnutie. Účinky zákona č. 503/2003 Z. z. nie je možné rozširovať aj na novoobjavené nehnuteľnosti a toto dedičstvo teda treba zo strany závetného dediča považovať podľa § 467 Obč. zák. za odmietnuté. V dôsledku odmietnutia niet závetného dediča a na jeho miesto tak nemôžu nastúpiť prípadne ďalší dedičia zo závetu, ale dedičia zo zákona. Tých však podľa obsahu pripojených spisov niet, takže novoobjavené dedičstvo musí pripadnúť štátu.
5. Včas podaným odvolaním sa žalobcovia domáhajú zmeny tohto rozsudku tak, že sa ich žalobe vyhovie. Namietli, že v konaní bolo jasne preukázané, že závet poručiteľky sa vzťahoval na všetky jej poľnohospodárske pozemky a ich závetným dedičom by mal byť predchodca žalobcov, t. j. N. B.. Zápisnica z pôvodného dedičského konania D 804/80 je opravovaná a nie je zrejmé, či tento podpísal odmietnutie dedičstva. Žalobcovia si uplatnili nárok na vrátenie vlastníctva k pozemkom, ktorému bolo vyhovené, a v rozhodnutí obvodného pozemkového úradu sa konštatuje, že žalobcovia spĺňajú podmienku § 3 ods. 1 písm. k) zákona č. 503/2003, teda že dedičstvo bolo odmietnuté v tiesni. Súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo toto konštatovanie nebral do úvahy. Tento súd operuje s odmietnutím dedičstva ako s platným právnym úkonom a nezaoberá sa tým, že k odmietnutiu došlo v tiesni. Hoci nespochybňuje existenciu tiesne v období socializmu, napriek tomu vzťahuje odmietnutie dedičstva urobené v tiesni aj na novoobjavený majetok poručiteľky. Úkon urobený v tiesni nespĺňa podmienku platnosti právneho úkonu, pretože nbol urobený slobodne a vážne. Ak je úkon urobený v tiesni dôvodom na navrátenie pozemku nadobudnutých štátom, potom nemožno súhlasiť s tým, že ten istý úkon zabraňuje právnym nástupcom pôvodného dediča nadobudnúť novoobjavený majetok po pôvodnej poručiteľke. Takto sa totiž na dve časti toho istého dedičstva vzťahujú iné pravidlá a k tejto druhej časti už žalobcovia nemajú možnosť sa dostať. Žalobcovia poukázali v tejto súvislosti na to, že v konaní D 804/80 okresný prokurátor upozornili zástupcu štátu ako dediča na prevedenie šetrenia ohľadom zistenia pozemkov, avšak toto vykonané nebolo. Takým postupom by sa do dedičského rozhodnutia dostali všetky nehnuteľnosti poručiteľky, ktoré by jej mohli byť v roku 2005 prinavrátené. V dôsledku nezodpovedného postoja štátu sú momentálne v situácii, že môžu stratiť časť svojho dedičstva.
6. Žalovaná vo vyjadrení navrhla „potvrdiť uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda a žalobu žalobcu zamietnuť“. Poukázala na to, že v rozhodnutí D 804/80 je presne vymedzený hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý pripadol závetným dedičom. N. B. dedičstvo odmietol. Pozemky prejednávané teraz v konaní 5 D 141/2014 neboli predmetom pôvodného dedičského konania a neboli predmetom platného závetu. Závetný dedič však dedičstvo po poručiteľke odmietol ako celok, toto odmietnutie nemožno odvolať. Obvodný pozemkový úrad v Dunajskej Strede nemôže zmeniť rozhodnutie Štátneho notárstva v Dunajskej Strede a zákon č. 503/2003 Z. z. sa nevzťahuje na dedičské konanie o novoobjavenom majetku poručiteľky.
7. Žalobcovia v replike nesúhlasili s názorom, že by novoobjavené parcely neboli predmetom platného závetu. Podľa formulácie v závete poručiteľka myslela na všetky svoje „polia“, ktoré zanechala N. B.. Úkon - odmietnutie dedičstva urobený v tiesni nemôže byť platný a nemôže vyvolávať právne následky.
8. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvala na svojich skorších stanoviskách.
9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v ods. 3.1 a 3.2 tohto rozsudku. Tento skutkový stav aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z nesporných skutočností (§ 151 a § 186 ods. 3 C. s. p.) a z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. a medzi stranami ani neboli sporné. Súd prvej inštancie v odsekoch 4 až 12 svojho rozsudku zrozumiteľne opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé podstatné skutkové zistenia urobil, ako vyhodnotil prípadné rozpory medzi nimi. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise. Samotné hodnotenie dôkazov potom zodpovedá formálnej logike, ako aj všeobecným skúsenostiam.
11. Súd prvej inštancie sa v prerokúvanej veci správne zaoberal najskôr otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanom určení v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. účinného v čase podania žaloby, ako aj § 137 písm. c) C. s. p. účinného v čase jeho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatuje, že v prerokúvanej veci nie je na strane žalobcov potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, pretože boli na podanie žaloby odkázaní uznesením podľa § 175k ods. 1 a 2 O. s. p. uznesením súdu v konaní o dedičstve. Takto vyslovený právny názor súdu prvej inštancie však nezodpovedá existujúcej judikatúre, keďže súd prvej inštancie si nedostatočne ujasnil vzťah medzi konaním o novoobjavenom majetku poručiteľa podľa § 175x O. s. p. a pôvodným dedičským konaním
12. Podľa § 175x ods. 1 O. s. p. platilo, že ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (§ 175zca) nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Podľa judikatúry platí, že dôvodom dodatočného dedičského konania podľa citovaného ustanovenia nie je vadné skutkové zistenie, ktoré mohlo mať vplyv na rozhodnutie, ktorým bolo pôvodné dedičské konanie skončené, ani porušenie procesných zásad pri konaní o rozhodovaní veci, ale neúplnosť skutkových podkladov týkajúcich sa len rozsahu majetku a dlhov poručiteľa. Konanie o novoobjavenom majetku na rozdiel od obnovy konania neotvára vec už právoplatne skončenú, ale naopak, na výsledky pôvodného dedičského konania nadväzuje, vychádza z nich, ale v ničom do stavu ním vytvoreného nezasahuje. I v novom konaní sa postupuje podľa rovnakých ustanovení, aké sa použili v pôvodnom konaní. Z uvedeného potom vyplýva, že v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva je okruh účastníkov v zásade ten istý ako bol v pôvodnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo. Objavenie ďalšieho poručiteľovho majetku nemôže byť totiž príležitosťou k tomu, aby ten, kto nevyužil alebo premeškal možnosť domáhať sa svojho práva v občianskom súdnom konaní cestou žaloby na vydanie dedičstva, dosiahol touto cestou uspokojenie svojho prípadného nároku na dedičstvo alebo jeho časť (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 108/2008).
13. V prerokúvanej veci súd prvej inštancie celkom správne skutkovo ustálil, že po poručiteľke F. B. sa viedlo konanie o dedičstve pred býv. Štátnym notárstvom v Dunajskej Strede pod sp. zn. D 804/80. Toto
dedičské konanie bolo skončené rozhodnutím z 27. februára 1981, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva - dom pre D. R., stavebný pozemok pre T. P. a poľnohospodárska pôda v užívaní socialistickej organizácie, ako aj ostatné hnuteľné veci, hotovosť a záhrada československému štátu ako odúmrť. V tomto rozhodnutí sa konštatuje, že tretí závetný dedič, ktorému boli závetom poručiteľky odkázané poľnohospodárske nehnuteľnosti (t. j. N. B.), dedičstvo odmietol v dôsledku čoho sa naňho v konaní ďalej neprihliadalo. Podľa citovaných záverov judikatúry k ustanoveniu § 175x O. s. p. to potom znamená, že ani v novom konaní o dedičstve k novoobjavenému majetku sp. zn. 5 D 141/2014 by nemohol byť N. B. účastníkom konania a nebolo by možné s ním konať ako s dedičom. Aj v tomto dedičskom konaní je totiž potrebné vychádzať z takého okruhu dedičov, aký bol ustálený už citovaným právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva z 27. februára 1981. Aj keby N. B. žil, nemalo by to žiaden vplyv na jeho postavenie v tomto konaní a nemohlo by to viesť k tomu, že by sa s ním znova začalo konať ako s dedičom a účastníkom konania o dedičstve. Rozhodnutím štátneho notárstva z 27. februára 1981 bolo totiž právoplatne ustálené, že N. B. dedičstvo odmietol a prestal byť jednak účastníkom konania, jednak dedičom po poručiteľke. Z už citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Cdo 108/2008 potom vyplýva, že vôbec nebol namieste postup súdu v konaní 5 D 141/2014, ktorým tento podľa § 175k ods. 2 O. s. p. odkázal žalobcov ako dedičov po N. B. na podanie žaloby o určenie ich dedičského práva. V tomto prípade takýto postup vôbec neprichádzal do úvahy, keďže dedičské právo N. B. - a tým konzekventne aj odvodené dedičské právo dedičov po ňom - je aspoň pre konanie o dedičstve vyriešené právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva z 27. februára 1981. Preto sa nemôže N. B. znova „navrátiť“ v konaní o dedičstve o novoobjavenom majetku.
14. Pretože v konaní 5 D 141/2014 vôbec neprichádzal do úvahy postup podľa § 175k ods. 2 O. s. p., nemožno žalobu žalobcov považovať za žalobcu vychádzajúcu z tohto ustanovenia. Nejde teda o žalobu zakladajúcu sa na tomto ustanovení, pri ktorej nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem (porov. cit. rozhodnutie 2 Cdo 108/2008). Naopak, ich žalobu treba považovať za všeobecnú žalobu o určenie, že tu je právo alebo právny vzťah, podľa § 80 písm. c) O. s. p., resp. § 137 písm. c) O. s. p., ktorej podmienkou prípustnosti je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ten je daný spravidla tam, kde dôjde k odstráneniu stavu právnej neistoty a posilneniu postavenia žalobcu. Ako však už bolo uvedené, v konaní o dedičstve o novoobjavenom majetku súd nemôže znova zisťovať okruh účastníkov ani okruh dedičov, teda ani postupovať podľa § 175k ods. 2 O. s. p. Žaloba o určenie, že žalobcovia sú dedičmi po F. B. právom neb. N. B., však nepovedie k žiadnemu posilneniu postavenia žalobcov, pretože takéto určenie nebude mať pre prebiehajúce konanie 5 D 141/2014 žiaden význam. Žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na žiadanom určení, lebo ich právne postavenie sa týmto určením nijako neposilní, v dôsledku čoho je ich žaloba podľa § 80 písm. c) O. s. p. a § 137 písm. c) C. s. p. procesne neprípustná.
15. Súd prvej inštancie však vo výsledku dospel k správnemu názoru, že žalobcovia v novom konaní nemôžu mať úspech práve preto, že odmietnutie dedičstva N. B. má účinky aj pre novoobjavené konanie o dedičstve. Tento právny záver však nesprávnym spôsobom premietol do zamietnutia žaloby z meritórnych dôvodov, keď správne tak mal urobiť v podstate len odkazom na nedostatok naliehavého právneho záujmu. Samotné vecné dôvody, ktoré k tomuto záveru vedú, sú však v oboch prípadoch v podstate totožné. Z uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne.
16. V tejto súvislosti sú nedôvodné odkazy odvolateľov na rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej Strede, ktorým im bolo navrátené vlastníctvo k pozemkom, ktoré sú vymedzené v rozhodnutí Štátneho notárstva v Dunajskej Strede z 27. februára 1981. Predovšetkým totiž treba povedať, že reštitučné zákonodarstvo je svojou povahou výnimočné zákonodarstvo, ktorého cieľom je vo vymedzenom období napraviť určité konkrétne krivdy, ktoré sa v minulosti stali (porov. napr. nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 468/2012). Preto zo samotnej existencie reštitučného zákonodarstva nemožno ani vyvodzovať bez ďalšieho vplyv na občianskoprávne a súkromnoprávne vzťahy, ktoré už boli založené. Inak povedané, ak § 3 ods. 1 písm. k) zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku ustanovil odmietnutie dedičstva v tiesni ako reštitučný dôvod, nie je tým bez ďalšieho vyslovené to, čo tvrdia žalobcovia v odvolaní, teda že mi takéto odmietnutie bolo neplatným právnym úkonom. Úlohou posúdiť platnosť či neplatnosť odmietnutia dedičstva bolo predovšetkým úlohou štátneho notárstva v konaní o dedičstve, ktoré tak v prerokúvanej veci urobilo tým, že v rozhodnutí z 27. februára 1981 potvrdilo nadobudnutie dedičstva štátu ako odúmrť, čím uznalo platnosť tohto vyhlásenia o odmietnutí dedičstva. Podľa ustálenej judikatúry sa platnosť právneho úkonu musí posudzovať podľa okolnosti existujúcich v čase jeho urobenia a okolnosti, ktoré nastali po jeho
vzniku, nemôžu mať na jeho platnosť vplyv (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 1 M ObdoV 16/2006, Zo súdnej praxe 38/2010). Preto na platnosť odmietnutia dedičstva urobeného N. B. v roku 1980 nemôže mať vplyv okolnosť, že v roku 1992, resp. neskôr v roku 2003 bolo odmietnutie dedičstva v tiesni označené za reštitučný dôvod v zákone č. 229/1991 Zb. resp. zákone č. 503/2003 Z. z. Napokon si treba ujasniť aj to, že predpokladom reštitučného nároku bolo, aby pozemok na štát reálne prešiel. Ak by odmietnutie dedičstva v tiesni malo mať za následok bez ďalšieho neplatnosť vyhlásenia o odmietnutí dedičstva, takéto vyhlásenie by nemohlo mať tieto účinky a nemohlo by teda viesť k nadobudnutiu dedičstva štátom ako odúmrti. V dôsledku toho by nebolo možné vlastnícke právo ani „navrátiť“, pretože by nikdy nezaniklo. Naopak nevyhnutným predpokladom nadobudnutia dedičstva ako odúmrti bolo, aby odmietnutie dedičstva zo strany dediča bolo platné a tiež aby neexistoval iný závetný a zákonný dedič, ktorý by namiesto štátu toto dedičstvo mal nadobudnúť. Aplikácia žalobcami namietaného dvojitého režimu je potom logickým dôsledkom vplyvu reštitučného zákonodarstva, nie nedostatkom alebo nesprávnosťou.
17. Záverom však treba zdôrazniť, že v tu prerokúvanej veci súd právoplatne nerieši otázku, či odmietnutia dedičstva N. B. na pojednávaní pred štátnym notárstvom 22. septembra 1980 bolo či nebolo platné z hľadiska vtedajších predpisov. V tomto konaní sa rieši výlučne otázka, či sa žalobcovia môžu domáhať vyriešenia alebo zlepšenia svojej pozície žalobou o určenie, že súd dedičmi po poručiteľke F. B. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uzavrel, že v tomto konaní sa takéhoto určenia domáhať nemôžu, pretože takéto určenie pre nich nebude mať žiaden praktický význam, keďže sa nebudú môcť stať účastníkmi konania sp. zn. 5 D 141/2014. Tým však nie je vyriešená otázka, či žalobcom skutočne svedčí alebo nesvedčí dedičské právo po poručiteľke. Treba totiž poukázať na § 485 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Toto ustanovenie sa podľa § 487 Obč. zák. použije aj vtedy, ak dedičstvo pripadlo štátu ako odúmrť. V dôsledku tohto rozsudku tak bude súd v konaní 5 D 141/2014 pokračovať len so štátom, ktorému zrejme potvrdí nadobudnutie prejednávaného majetku ako odúmrti podľa § 467 Obč. zák. Takéto nadobudnutie dedičstva štátom však nebude žalobcom, ktorí o sebe tvrdia, že sú dedičmi po poručiteľke, domáhať sa vydania dedičstva od štátu samostatnou žalobou po skončení dedičského konania. V takomto konaní sa potom bude ako prejudiciálna otázka riešiť aj otázka dedičského práva žalobcov, ktorá - ako sa opätovne zdôrazňuje - týmto rozsudkom nie je meritórne vyriešená s účinkami právoplatnosti (§ 229 a 230 C. s. p.). Nemožno takisto vylúčiť, že ak štát mal v konaní D 804/80 vykonať šetrenie ďalších nehnuteľností a neurobil tak, mohlo by to voči žalobcom zakladať nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb.
18. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C. s. p. potvrdil (výrok I).
19. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. súd priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom. Keďže ich pomer na konaní nemožno určiť presným podielom, je ich pomer spoločný a nerozdielny (výrok II).
20. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3:0).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.