Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/22/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci navrhovateľky: R. V., nar. XX.XX.XXXX, adresa U. V., S. S. XXXX/XX, proti manželovi: P. V., nar. XX.X.XXXX, adresa U. V., S. S. XXXX/XX, o návrhu na rozvod manželstva, o späťvzatí návrhu po vydaní rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9Pc//10/2017-18 zo dňa 28.9.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie I. výrokom manželstvo účastníkov konania a to navrhovateľky R. V., rod. X., nar. XX.XX.XXXX a manžela navrhovateľky P. V., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom Dunajská Streda rozviedol, II. výrokom vyslovil, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku navrhovateľka podaním zo dňa 9.10.2017 doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.10.2017 zobrala návrh na rozvod manželstva späť a žiadala konanie zastaviť, pričom dôvod späťvzatia uviedla zmierenie s manželom po rozhodnutí súdu prvej inštancie.

3. Na výzvu súdu, či druhý manžel súhlasí so späťvzatím návrhu tento manžel odvolaciemu súdu dňa 16.5.2018 písomne oznámil, že so späťvzatím návrhu nesúhlasí. K žiadnemu zmiereniu medzi manželmi nedošlo, naďalej žijú oddelene.

4. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákon č. 161/2015 <. Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Podľa § 29 ods. 1, 2 a 3 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

6. Podľa § 95 ods. 1 ak navrhovateľ vzal návrh (na rozvod manželstva - pozn. odvolacieho súdu) späť, súd konanie nezastaví, ak druhý manžel so späťvzatím návrhu nesúhlasí.

7. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 370 ods. 1 zákon č. 160/2015 <. Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. V zmysle ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

9. Dispozičný princíp je základným princípom civilného procesu, ktorý je síce typický pre konanie sporové, uplatňuje sa však aj v konaniach nesporových, ktoré je možné podať len na návrh, akým je potom i konanie predmetné o rozvod manželstva. Vychádzajúc plne zo zásady „autor dominus litis“, t,j. tu navrhovateľ je pánom konania je na ňom, či bude konanie začaté a či bude tiež ukončené. Konkrétne sa dispozičný princíp prejavuje v práve realizovať tzv. dispozičné úkony, ktorými je nakladanie s konaním, predmetom. Niektoré z týchto úkonov sú v dispozícií všetkých účastníkov konania, niektoré môžu realizovať iba účastníci v určitom procesnom postavení.

10. Späťvzatie návrhu na začatie konania je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení navrhovateľa ako účastníka konania s dominantným postavením, ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa navrhovateľa dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia návrhu je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie druhá procesná strana (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/136/2010).

11. V prejednávanej veci ide o konanie o rozvod manželstva iniciované navrhovateľkou, s ktorým rozvodom manželstva druhý manžel súhlasil.

12. V danom prípade je zrejmé, že navrhovateľka svojím späťvzatím návrhu, ešte pred právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, uplatnila svoje právo disponovať konaním, ktoré jej vyplýva práve z dispozičného princípu. Po prejavení, či uplatnení tohto práva je povinný súd skúmať súhlas, resp. vážne dôvody nesúhlasu druhého účastníka so spaťvzatím návrhu.

13. Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne vecou voľnej sudcovskej úvahy. Dikcia „z vážnych dôvodov nesúhlasí“ indikuje, že nemusí ísť o nevyhnutné dôvody alebo záujmy právne.

14. Otázkou, čo možno považovať za vážne dôvody pre nesúhlas so späťvzatím sa súdna judikatúra vysporiadala, pričom poukazuje na to, že zákon bližšie nestanovuje, čo možno za vážne dôvody na strane druhého účastníka považovať, preto treba vždy zvážiť a to so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu a na povahu uplatňovaného práva, či nesúhlas so späťvzatím je založený na právnom alebo inom (napr. morálnom, procesne ekonomickom a pod.) záujme protistrany, odôvodňujúci požiadavku, aby o veci bolo meritórne rozhodnuté aj napriek nedostatku vôle osoby oprávnenej inak disponovať s návrhom (t.j. navrhovateľa). Posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní vážnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného práva, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 136/2010).

15. V danom prípade nemožno opomenúť, že predmetom konania je konanie o rozvod manželstva, v rámci ktorého sa vychádza z hmotnoprávnej úpravy Zákona o rodine, v rámci jeho ustanovení z § 22 a nasl., z ktorých ustanovení vyplýva, že k rozvodu je možné pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (konkrétne § 22 uvedeného zákona). Naša právna úprava pritom vychádza z jediného dôvodu rozvodu a tým je kvalifikovaný rozvrat manželstva.

16. Navrhovateľka v späťvzatí návrhu tvrdí, že účastníci po vyhlásení rozsudku o rozvode manželstva obnovili spolužitie a svoj návrh na rozvod označila za unáhlený. Druhý manžel i keď so zastavením konania nesúhlasí, v nesúhlase len stručne tvrdí, že k žiadnemu zmiereniu s navrhovateľkou nedošlo, naďalej žijú oddelene (zrejme mal na mysli, že navrhovateľka naďalej pracuje v zahraničí a domov chodí

len cez víkend, ako aj on, keďže pracuje ako kamionista, čo vyplynulo z dokazovania pred súdom prvej inštancie), tieto svoje tvrdenia ale ničím neosvedčil (t.j. nepredložil o nich žiaden dôkaz, ani žiaden dôkaz nenavrhol vykonať), napriek tomu, že ho ťaží dôkazné bremeno o existencii vážnych dôvodov nesúhlasu so zastavením konania. V danom prípade sú tu potom protichodné tvrdenie účastníkov, s dôkazným bremenom na strane druhého manžela, ktoré neuniesol. Navyše v danom prípade ide o 38 ročné manželstvo, keď z výpovede druhého manžela na prvoinštančnom pojednávaní nie je možné odvolacím súdom vyvodiť jednoznačné stanovisko a presvedčenie manželstvo rozviesť, vo výpovedi druhý manžel len spochybňuje tvrdenia navrhovateľky o požívaní alkoholických nápojov a o negatívnom správaní sa po ich užití, pričom uvádza, že: „keď sa navrhovateľka chce rozviesť, nech ich súd rozvedie.“.

17. Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru o potrebe rešpektovať práve navrhovateľku ako účastníka konania, ktorému prináleží dispozícia s návrhom na jeho začatie pri súčasnom zachovaní postupu § 370 v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Odvolací súd preto späťvzatie návrhu pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

18. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že i vzhľadom na dané rozhodnutie, môže ktorýkoľvek z manželov a to kedykoľvek znovu podať návrh na rozvod manželstva, v ktorom konaní bude mať možnosť preukázať kvalifikovaný rozvrat ich manželstva.

19. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a 58 CMP, s použitím § 396 ods. 1 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov ani nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .