Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11P-176-2015.pdf
PDF · 160.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/176/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci starostlivosti o maloletú J. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matka A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, Košice, prechodne N. XX, H., zast. JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 a otec S. Č.Á., J.. X.X.XXXX, bytom I. XX, H., zast. JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Maloletú J. Č., J.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. Č., J.. XX.X.XXXX v sume 200 EUR mesačne od 23.11.2015 do budúcna vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 23.11.2015 do 31.5.2018 vo výške 4.423,31 Eur, povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 EUR pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.
IV. Otec je o p r á v n en ý stretávať sa s maloletou J. P., nar. XX.X.XXXX každý párny týždeň v sobotu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. v mieste jej bydliska za prítomnosti matky.
V. Otec sa s maloletou J. Č., J.. XX.X.XXXX s t r e t n e v stanovený deň a hodinu v mieste jej bydliska a matka maloleté dieťa v stanovený deň a hodinu riadne a včas na stretnutie s otcom p r i p r a v í.
VI. Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 23.11.2015 žiadala, aby zveril maloleté dieťa J. Č., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 250 EUR mesačne od 1.11.2015 do budúcna.
2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 14.1.2016. Maloletú J. Č., J.. XX.X.XXXX navrhol zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka a otec sú povinní zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú striedavo v 2 týždňových intervaloch. Súd výživné neurčí. Každý z rodičov bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 5.2.2016 navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, výživné upraviť po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, finančných, majetkových možností povinného rodiča. Ohľadne nariadenia striedavej osobnej starostlivosti navrhol nariadiť znalecké dokazovanie.
4. Z výpovede matky súd zistil, že od roku 2007 žila s S. Č., z ktorého vzťahu sa dňa 26.7.2009 narodila maloletá J.. Otec dieťaťa bol rozvedený a v čase zoznámenia sa spolu s matkou dieťaťa starali o syna S.. Uvedené správanie jej imponovalo a sama považovala svojho partnera za rodinne založeného. Otec sa mohol s dieťaťom stretávať každý druhý víkend s tým, že ju veľmi prekvapilo, že dieťa sa vždy pýtalo ku matke a nikdy u nich neprespalo. V roku 2009 sa narodila maloletá J., pričom otec stratil akýkoľvek záujem o syna. Ku synovi sa správal ako keby neexistoval. Uvedené trvá do súčasnej doby, kedy v čase podania návrhu mal maloletý asi 12 rokov. Od začiatku spolužitia bola starostlivosť o domácnosť na jej pleciach, počas rodičovskej dovolenky sa otec nestaral o chod domácnosti a o potreby maloletej dcéry, rovnako ako ani o jej potreby. Platil síce inkasné poplatky a platby do fondu v bytovom dome a od roku 2011 splácal úver, ktorý si zobrali na zakúpenie bytu, ale pred narodením dcéry musela odovzdať materský príspevok, ktorý sa mal akumulovať na úhradu potrieb dieťaťa, s ktorými prostriedkami nakladal výlučne on. Približne od roku 2011, kedy pribudla spoločná hypotéka, otec dieťaťa začal vytýkať, že musí platiť všetko a že si sama užíva svoj príjem, rodičovský príspevok a začal jej intenzívne vytýkať každú položku, ktorú investovala do dcéry. Vždy uviedol, že dcéra má dosť, že nič ďalšie nepotrebuje.
5. Od počiatku vzťahu otec požíval alkoholické nápoje, tak ako to robil aj v minulosti. Spočiatku bol pod vplyvom alkoholu euforický, postupom času čoraz častejšie hľadal príležitosti, aby na nej nachádzal chyby a psychicky ju začal týrať. Bol schopný sa opiť, pil vždy sám v súkromí a keď sa opil, nemohla ho nechať samého s dcérou, ani sa spoľahnúť, že by dcéru nevystavoval nebezpečenstvu nejakej ujmy. Nikdy nevedela, keď bol s dcérou sám doma, že sa neopil a nešiel spať a tak nechal dcéru bez dozoru. Stávalo sa čoraz častejšie, že dcéra v čase, keď bol doma pod vplyvom alkoholu a spal, doviedla domov neznáme deti, túlavú mačku, deti sa hrali v zime s vodou, boli celé premočené a on bol s nimi ale značne opitý. Keď bol pod vplyvom alkoholu, jej aj dcére všetko zakazoval, musela navštevovať svoju starú matku z jej strany. Jej matku otec osočoval, hrubo jej nadával, pľul na ňu, to všetko sa dialo za prítomnosti dcéry. Rovnako pred dcérou hrubo nadával a osočoval aj matku. Dcére zvykol niečo sľúbiť, napríklad výlet, návštevu, dieťa sa na návštevu tešilo, ale keď mal sľub otec dieťaťa realizovať, opil sa a odmietol dcéru na výlet pustiť. Vyhrážal sa dieťaťu, že nikam bez jeho dovolenia nepôjde, že nesmie odísť z Košíc. Na výlet pôjde iba vtedy, keď jej to sám dovolí. Vyhrážky smerovali aj voči nej. V minulosti sa opakovane stávalo, že dcére dal sľub, že s nimi niekam pôjde, následne sa opil a ešte pod vplyvom alkoholu neváhal sadnúť si za volant a odviesť dcéru na miesto, ktoré sľúbil. Často ju tak ohrozoval. To, že si sadol za volant opitý, robil bežne, jeho opilecké excesy vyvrcholili v auguste 2015, kedy sa u otca odbúrali všetky sociálne zábrany, opil sa a o tretej nadránom vyšiel na terasu spoločného bytu a vykrikoval vulgarizmy na jej osobu. Na druhý deň po vytriezvení bol opäť útočný, agresívny, zrejme sa u neho prejavili abstinenčné príznaky, celý sa triasol. Všetko sa dialo pred maloletou dcérou. V noci zavolal svoju sestru, ktorá ho odviezla k lekárovi. Dal sa uznať za dočasne práceneschopného na celý týždeň a celý týždeň sa doma neukázal. Pre pretrvávanie vážnych rodinných problémov nechala dcéru vyšetriť psychológom, ktorý skonštatoval, že pre dcéru je predovšetkým potrebné zabezpečiť stabilné rodinné zázemie, kde sa cítila bezpečne a mohla sa sústrediť na školské povinnosti.
6. Matka je zamestnaná, s príjmom vo výške 590 EUR mesačne.
7. Maloletá J. v čase podania návrhu bola žiačkou prvého ročníka základnej školy, vo voľnom čase navštevovala tanečný krúžok a v rámci školského klubu aj krúžok šikovných rúk, bola zdravá, všetky poplatky súvisiace so starostlivosťou zabezpečovaním potrieb a školských pomôcok ako aj poplatkov za voľno časové aktivity uhrádzala matka dieťaťa, školský klub 11 EUR, strava v škole 25 EUR, tanečný krúžok 15 EUR, krúžok šikovných rúk polročne 10 EUR, ošatenie, liečiva, probiotiká, vitamín C, D 13 EUR mesačne, BB mlieko 33 EUR mesačne, ošatenie, strava, hygienické potreby v domácnosti.
8. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že skutočnosti tvrdené matkou nie sú pravdivé, žili v spoločnej domácnosti v družobnom vzťahu asi od roku 2008 a spolužitie bolo spočiatku usporiadané. V roku 2009 sa narodila maloletá J., pričom otcovstvo bolo uznané súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou. Nie je absolútne pravdou, že by vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje a mal útočiť na osobu matky, jednak si to nemôže dovoliť z titulu zamestnania, kde pracuje, v spoločnosti U.S. Steel Košice a
taktiež robil dizertačnú prácu, čo vyžaduje jeho absolútnu sústredenosť a triezvosť. Práve naopak všetky tieto okolnosti vyvolávala matka maloletej, ktorá sa na odchod zo spoločnej domácnosti pripravovala už asi 3 mesiace a potom, čo jej povedal, že žiada maloletú do striedavej starostlivosti, začala vyvolávať hádky a konfliktné situácie priamo pred maloletou aj napriek tomu, že ju prosil, aby to nerobila. Vulgárne mu nadávala a to v snahe odpútať ho od maloletej J. a J. od neho. O rodinu sa celý čas staral, všetko zabezpečoval aj finančne aj osobne, matka v rodine nemala o nič záujem, všetko platil on, svoje financie si nechávala pre seba. Nikdy sa matke maloletej ničím nevyhrážal a už vôbec nie maloletej dcére, keďže mal s dcérou veľmi dobrý vzťah.
9. Matka odišla zo spoločnej domácnosti dňa 1.11.2015 po nezhode medzi nimi spolu s maloletou dcérou. Od odchodu zo spoločnej domácnosti mu matka nedovolí stretávať sa s maloletou a brániť mu v styku s ňu a to napriek tomu, že má o styk záujem s tým, že neustále kontaktuje matku, aby mu umožnila styk s maloletou ale nedvíha mu telefón, taktiež jej píše SMS, na ktoré ona v deň stretávania tiež nereaguje. Matka vyberá maloletú zo školy skôr, aby ju nemohol vyzdvihnúť, keď po ňu nemôže ísť ona, chodí pre ňu svokra. Nemá záujem maloletú stresovať situáciou, ktorá sa deje medzi nimi, ktorú matka vytvára tým, že mu nedovolí sa stretávať s maloletou, preto pre ňu nechodí a nesnaží sa manipulovať s dcérou aj napriek tomu, že nie je nikomu zverená do výchovy. Od kedy sa matka s maloletou zo spoločnej domácnosti odsťahovali, s maloletou sa stretol iba párkrát a to na 15 minút. S maloletou dcérou mal vytvorený vždy dobrý vzťah, pravidelne ju vyberal od jej 3 rokov zo škôlky aj zo školy, pričom maloletá navštevuje v čase vyjadrenia prvý ročník základnej školy. S maloletou dcérou kreslil, chodil von, na krúžky, vozil ju, na prechádzky so psom, taktiež chodil s maloletou korčuľovať, pričom ju korčuľovať naučil. Dovtedy, kým sa matka odsťahovala spolu s dcérou, trávili spolu veľa času. S maloletou mali dobrý vzťah, maloletá ho mala rada a taktiež sa s ním chcela stretávať, matka ju však ovplyvňuje aj v jeho prítomnosti ho očierňuje.
10. Otec žije v 4-izbovom átriovom byte, maloletá má u neho vytvorené prostredie, v ktorom doteraz žila, navštevuje základnú školu v mieste bydliska, má v mieste bydliska aj kamarátky, je zvyknutá na prostredie. Otec sa vie o maloletú postarať, vie navariť, prať, vie ju zabezpečiť. Otec platí úver, ktorý si zobrali na byt vo výške 354 EUR mesačne, plyn 90 EUR mesačne, elektrina 50 EUR mesačne, voda 35 EUR mesačne, internet 16 EUR mesačne. Platí výživné na v tom čase maloletého S. vo výške 110 EUR mesačne. Má problémy s tlakom v súvislosti s vytvorenou situáciou, kde za lieky doplácal 5 EUR mesačne. Otec je zamestnaný v spoločnosti U.S. Steel Košice s čistým príjmom 1.200 EUR mesačne. Tak ako uviedol, okrem maloletej J. mal vyživovaciu povinnosť k synovi S., nar. 27.12.2002.
11. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie.
12. Súdom ustanovená znalkyňa PhDr. I. Y., PhD. vypracovala znalecký posudok pod č. XX/XXXX zo dňa 18.10.2016.
13. V závere znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že vzťahy medzi rodičmi sú emocionálne vysoko negatívne, narušené bez možnosti rekonštrukcie ich vzťahu, ak aj prehodnotia ich postoj k výchove maloletej. Podľa informácií získaných znaleckým dokazovaním rodičia medzi sebou nekomunikujú, ak tak iba jednostranne, otec posiela SMS rôzneho tvaru a obsahu matke. Osobnostné predpoklady rodičov sú determinované predchádzajúcou skúsenosťou maloletej s oboma rodičmi. S matkou má maloletá vytvorený pozitívny citový vzťah, priamu emocionálnu väzbu, k otcovi sa správa v odpore, nechce s ním komunikovať, spomína na to zlé, čo im urobil v čase spoločného spolunažívania v jednej domácnosti. Je teda ťažké zhodnotiť osobnostné predpoklady bez kontextu k maloletej J.. U oboch rodičov by bol za normálnych podmienok vytvorený vhodný výchovný a priemerný model na to, aby dieťa progredovalo psychicky aj fyzicky. Na základe zistených skutočností psychologickým vyšetrením a znaleckým dokazovaním nie sú u rodičov v súčasnosti vytvorené predpoklady na striedavú starostlivosť. Maloletá je v súčasnosti už čiastočne emocionálne stabilizovaná, odchodom zo spoločnej domácnosti sa negatívne spomienky a prežité udalosti pomaly spracuvávajú aj pri asistencii pedopsychiatra. Maloletá napriek stabilizácii je vo vysokom ohrození a akýkoľvek negatívny zážitok ju môže ohroziť a ovplyvniť jej psychickú pohodu. Citová väzba maloletej k matke je výrazne pozitívne orientovaná, saturovaná priamym citovým kontaktom bez prípravy, sú k sebe spontánne, majú intenzívny očný ako aj taktilný- dotykový kontakt. Maloletá sa k matke túli, pri odchode sa držia za ruky. Citovú väzbu maloletej k otcovi posúdila na základe ich vzájomnej interakcie, ktorá prebiehala na báze rozhovoru, teda otec sa maloletej pýtal a ona mu odpovedala. Citová väzba otca k maloletému dieťaťu je pozitívna, podľa jeho vyjadrenia.
Citová väzba matky k dieťaťu je vysoko pozitívna a má priamy dosah na prax v reálnom živote, čo reflektuje aj maloleté dieťa. Vzhľadom na udávaný alkoholizmus otca, jeho nekontrolovateľné správanie ako aj jazda pod vplyvom alkoholu, za ktorú mu bol odobratý aj vodičský preukaz, by malo byť vyšetrenie otca, u psychiatra sa otec odmietol podrobiť odberu krvi na zistenie miery užívania, škodlivého užívania, či zneužívania návykovej látky - alkoholu. Znalkyňa považuje toto správanie otca za determinujúce a rovnako ho považuje za istú formu nepriameho poukazu, pretože odberom krvi by toxikologická skúška jasne preukázala to, akým spôsobom otec alkohol užíva.
14. Prípadný negatívny vzťah maloletej k otcovi je na základe znaleckého vyšetrenia a dokazovania založený na skúsenosti dieťaťa s otcom. Vzťah si maloletá k otcovi rekonštruovala po prežitých udalostiach, ktoré zhodnotila v priebehu pol roka a to vo výpovedi troma slovami u pedopsychiatra ako aj na znaleckom dokazovaní a to: pitie, fajčenie a krik u otca ako správanie opakujúce sa. Maloletá odmieta kontakt s otcom sama na základe prežitej skúsenosti s ním, od obdobia, kedy sa problémy v rodine začali riešiť aj v jej prítomnosti.
15. Znalkyňa v závere uviedla, že maloletá si želá byť zverená do osobnej starostlivosti matky, styk s otcom špecifikovala tak, že sa s otcom stretávať toho času nechce. Vzhľadom na potrebu diagnostiky alkoholizmu u otca bude kompetentnejšie vedieť posúdiť na základe psychiatrického vyšetrenia znalec psychiater. Znalkyňa však navrhla zákaz styku otca s maloletým dieťaťom.
16. So závermi znaleckého dokazovania nesúhlasil otec.
17. Následne súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Mgr. I. H., ktorý vypracoval znalecký posudok pod č. X/XXXX dňa 6.4.2018.
18. Po štúdiu spisového materiálu a odbornom vyšetrení konštatoval zistenie týchto skutočností: Osobnosť matky je extrovertovaná, vysoko senzitívna a vysoko vnímavá na vonkajšie podnety. Osobnosť disponuje i črtami nedôverčivosti a cieľavedomosti. Prítomná je zvýšená hladina úzkosti a potreba uisťovať sa. Matka aktuálne netrpí a podľa dostupných informácií ani netrpela závažnými psychopatologickými problémami. Osobnosť matky nemá patologickú štruktúru a spĺňa kritériá duševnej zrelosti dospelého človeka.
19. Osobnosť otca je extrovertovaná, dominantná, senzitívna, aktívna. Osobnosť má i črtu neistoty a vzťahovačnosti. Prítomný je zvýšený sklon k prežívaniu úzkosti, pričom nie vždy vie takto vyprodukovanú tenziu konštruktívne spracovať a následne môže reagovať impulzívne. Otec aktuálne netrpí a podľa dostupných informácií ani netrpel závažnými psychopatologickými problémami. Osobnosť otca nemá patologickú štruktúru a spĺňa kritériá duševnej zrelosti dospelého človeka.
20. Vzájomný vzťah rodičov je v základoch narušený, komunikácia viazne a opakovane prechádza do priamych či nepriamych konfrontácií. Sporadicky a čiastočne fungovala nepriama komunikácia cez SMS.
21. Rodičia aktuálne nie sú schopní kooperovať a nekonfliktne komunikovať v otázkach výchovy maloletej. Vzájomnú komunikáciu je preto žiaduce minimalizovať a podľa možnosti ju realizovať bez prítomnosti maloletej J., nakoľko práve silne negatívne vzájomné postoje rodičov v nej podnecujú prežívanie strachu a ďalších nepríjemných emócií. Obaja rodičia disponujú predpokladmi pre zabezpečenie primeraných a vhodných podmienok na výchovu maloletej.
22. Vzhľadom na nefunkčnú vzájomnú komunikáciu rodičov, pretrvávajúce prežívanie vzájomných partnerských ukrivdení, prítomnosť zvýšenej senzitivity a pohotovosti v interpersonálnych konfliktoch u oboch rodičov a prítomnosť prežívaných negatívnych emócií mal. J. voči svojmu otcovi konštatuje absenciu predpokladov na striedavú výchovu u rodičov maloletej.
23. Psychický vývin maloletej J. je primeraný jej veku, celkovo je sociálne i kognitívne zrelá, intelektovo nadpriemerná. Psychický vývin je komplikovaný a neprimerane zaťažovaný neurotickým prežívaním otca ako existenčnej hrozby pre ňu a jej matku.
24. Citová väzba maloletej k matke je vysoko pozitívna, intenzívna. U matky vyhľadáva bezpečie a ochranu pred subjektívne vnímanou hrozbou zo strany otca. Citová väzba maloletej k otcovi je aktuálne
sýtená emóciami hnevu a strachu. Maloletá J. v sebe rozvinula strach, že ju otec od matky zoberie, unesie a už nevráti. Tento strach matka podporuje svojimi vyjadreniami. Najmä pred matkou sú reakcie na otca výrazne odmietavé. Citová väzba mal. J. k otcovi však nie je úplne negatívna, zahŕňa aj pozitívne emočné prežívanie.
25. Vzťah maloletej k matke je blízky, preferenčný, spontánny, nie však nekritický. Vzťah maloletej k otcovi je odmietavý. Chýba jej prežívanie dôvery voči otcovi. Vzťah maloletej J. k otcovi však nie je úplne negatívny. Zahŕňa aj pozitívnu zložku, ktorá sa okrem iného manifestuje v prítomnej túžbe po znovuobnovení vzťahu rodičov.
26. Maloletá prežíva prevažne negatívne svoj vzťah k otcovi. Príčiny sú viaceré. Uvedený vzťah pramení z nepríjemných skúseností maloletej s otcom v minulosti, ďalej s matkou posilňovaného vnímania otca ako existenčnej hrozby. Ďalším zdrojom je absencia bezpečnej a pozitívnej atmosféry pri stretnutiach dcéry s otcom v minulosti. Na základe porovnania vyjadrení rodičov i maloletej konštatuje, že obaja rodičia svojimi vyjadreniami priamo alebo nepriamo ovplyvňujú maloletú negatívnym smerom voči osobe druhého rodiča. Názory maloletej sú kontaminované, ovplyvnené aj interpretáciou matkiných názorov a postojov voči otcovi.
27. Styk maloletej s ktorýmkoľvek z rodičov sám o sebe neohrozuje psychické a fyzické zdravie, zdravý vývoj a výchovu maloletej. Jej zdravý psychický vývoj ohrozuje styk s otcom, pokiaľ je maloletou otec vnímaný ako bezprostredná hrozba. Ako niekto, kto môže jej alebo jej matke ublížiť na zdraví či živote. Uvedené vnímanie otca maloletú neurotizuje. Maloletá J. aktuálne odmieta kontakt s otcom, úplne otca odmieta pravdepodobne od leta 2017, kedy sa uskutočnilo posledné stretnutie otca s maloletou. Dôvodom je masívny strach maloletej z otca. Maloletá si aktuálne neželá stretávať sa s otcom. Jej vôľa je ovplyvňovaná vyššie vnímaným masívnym strachom z otca, ktorý je posilňovaný matkinými postojmi a vyjadreniami.
28. Psychická pohoda a stabilita maloletej je v priamej úmere k prežívaniu strachu z otca. Pokiaľ tento nie je aktivovaný, čo sa v súčasnosti deje elimináciou vzájomných stretnutí dcéry a otca, psychická stabilita maloletej J. sa posilňuje a úzkostné prežívanie sa vytráca. Pri reálnych či očakávaných stretnutiach s otcom je tomu naopak.
29. Znalec odporučil maloletú J. zveriť do starostlivosti matky, odporučil upraviť styk otca s maloletým dieťaťom takým spôsobom, ktorý bude postupne zmenšovať mieru subjektívne prežívanej hrozby z otca u maloletej. Odporučil, aby sa maloletá s otcom stretávala každý druhý víkend v rozsahu 2 hodín.
30. Matka sa k vypracovanému znaleckému posudku vyjadrila v rozsiahlom podaní zo dňa 27.5.2018, pričom navrhla ďalšie dokazovanie a to výsluchom znalcov PhDr. Y., MUDr. V., Mgr. H., prípadne zistiť názor maloletej J..
31. Advokát matky v záverečnej reči navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť vo výške 200 EUR mesačne od 1.11.2015 do budúcna, k úprave styku sa nevyjadril.
32. Otec v záverečnej reči prostredníctvom advokáta uviedol, že súhlasí s tým, aby maloletá J. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, na výživu je ochotný prispievať sumou 100 EUR mesačne, ohľadne úpravy styku navrhuje, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky.
33. Kolízny opatrovník navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, výšku výživného určiť s prihliadnutím na majetkové, zárobkové pomery oboch rodičov a potrieb maloletého dieťaťa. Úpravu styku ponechal na úvahu súdu.
34. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2017 do 3/2018 vo výške 1.187 EUR netto.
35. Zamestnávateľ otca v písomnom podaní zo dňa 5.6.2017 oznámil, že u otca bola zmena pracovného zaradenia k 1.6.2016 z pracovného miesta procesný inžinier pre výrobu valcovní na pracovné miesto velinár - žíhač z dôvodu zrušenia pracovného miesta (organizačné dôvody).
36. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem bol vo výške 525,77 EUR.
37. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.
38. Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
39. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
40. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
41. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
42. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
43. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
44. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
45. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s prihliadnutím na závery znaleckých posudkov ako i stanovisko otca, ktorý so zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti matke súhlasil.
46. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
47. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
48. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
49. Súd po podrobnom a dôslednom zisťovaní pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 200 EUR mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov s odôvodnením potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácností. Maloleté dieťa je školopovinné, vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem matky činí v priemere 525 EUR netto a príjem otca v priemere 1.187 EUR netto. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
50. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 200 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané.
51. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
52. Na strane otca vzniklo dlžné výživné za obdobie od 23.11.2015 vypočítané do 31.2018 vo výške 4.423,31 EUR. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: určené výživné po 200 EUR mesačne, alikvotná časť za mesiac 11/2015, 200 EUR: 30 dní= 6,66 EUR x 7 dní= 46,62 EUR, 12/2015 do 5/2018, 30 mesiacov po 200 EUR, spolu 6.000 EUR, dlžné výživné takto predstavuje 6.046,62 EUR. Od dlžného výživného súd odpočítal platby otca, ktorý mal prispievať na výživu maloletej po 100 EUR mesačne na základe neodkladného opatrenia. Otec s výnimkou mesiacov november 2015, december 2015, apríl 2017, máj 2017, júl 2017, január 2018 a február 2018 platil po 100 EUR mesačne, takto vypočítal súd. Otec v prípade, že by platil po 100 EUR mesačne, tak by mal zaplatených za uvedené obdobie alikvotná časť za mesiac november 2015 100 EUR: 30 dní= 3,33 EUR x 7 dní= 23,31 EUR, 30 mesiacov x 100 EUR= 3.000 EUR, takto by mal otec zaplatených 3.023,31 EUR, od uvedenej sumy však odpočítal mesiace, kedy otec výživné nezaplatil, spolu 1.400 EUR, výživným, ktorým prispel na výživu maloletého dieťaťa predstavuje sumu 1.623,31 EUR. Túto sumu súd odpočítal od celkového dlžného výživného a to 6.046,62 EUR - 1.623,31 EUR, dlžné výživné takto predstavuje sumu 4.423,31 EUR. Dlžné výživné súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 EUR mesačne spolu s bežným výživným s prihliadnutím na majetkové, zárobkové pomery na strane otca.
53. Pri výpočte dlžného výživného súd vychádzal z oznámenia a listinných dôkazov predložených matkou.
54. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 55. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
56. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
57. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.
58. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
59. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.
60. Právo styku rodiča s dieťaťom je právo, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; „deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v čl. 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v čl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v čl. 29 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä čl. 9 bod 3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba, že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacim čl. 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené čl. 8 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Je len logické, že v prípade konfliktného až nenávistného vzťahu medzi rodičmi sa dieťa stáva nástrojom na vypovedanie tohto vzťahu medzi rodičmi. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Teda výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Ani takéto rozhodnutie však nemôže byť definitívne a súd sa po jeho vyhlásení nemôže uspokojiť s tým, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté. Z intenzity tohto zásahu do práva na ochranu rodinného života vyplýva požiadavka pozitívneho záväzku, to znamená vytváranie predpokladov preto, aby zrušený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Táto požiadavka je navyše zosilnená povinnosťami súdu podľa § 115 CMP, ktorý explicitnou úpravou presadzuje možnosť vykonania procesných úkonov pred začatím konania, nota bene, aby v konaní starostlivosti o maloletých viedol rodičov detí k riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti o maloleté dieťa. Pri tejto činnosti súd vybavuje podnety a upozornenia fyzických osôb a právnických osôb ohľadne výchovy maloletého a robí iné vhodné opatrenia. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh uplatnený. Judikatúra sa s týmto postojom vysporiadala už v roku 1967, keď súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (R 96/1967). Zásadne nemožno obmedzenia alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku
s dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Ak teda súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé o sebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Dôvodom teda na zákaz styku môže byť potencionálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma inej než v zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a pod.). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita. Psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa, k narušeniu dôjde v prípade, ak rodič vykonáva svoje rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa. Zo všetkých uvedených dôvodov by dôsledné odhalenie a posúdenie skutočnej príčiny, ktorá viedla jedného z rodičov k podaniu návrhu na súdne obmedzenie alebo zákaz styku druhého z rodičov, malo byť pilierom, na ktorom bude rozhodnutie súdu postavené, aby bol zachovaný najlepší záujem dieťaťa.
61. Súd dospel k záveru s prihliadnutím na znalecký posudok vypracovaný Mgr. I. H. a upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. v mieste bydliska matky za prítomnosti matky. Vzhľadom na dlhý časový odstup odkedy otec nebol s dieťaťom v kontakte, súd sa priklonil k realizácii styku otca s maloletým dieťaťom zatiaľ v intervale každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod.. Citová väzba maloletej k matke je pozitívna, u matky vyhľadáva bezpečie a ochranu pred hrozbou zo strany otca. Väzba maloletej k otcovi je síce na emóciami hnevu a strachu, pričom maloletá rozvinula v sebe strach, že ju otec od matky zoberie, unesie a už nevráti. Tento strach však podporuje matka svojimi vyjadreniami. Najmä pred matkou sú preto reakcie maloletej na otca výrazne odmietané. Citová väzba mal. J. k otcovi však nie je úplne negatívna, zahŕňa aj pozitívne emočné väzby. Maloletá prežíva prevažne negatívny postoj k otcovi, príčiny sú však viaceré. Vzťah pramení z nepríjemných skúseností maloletej s otcom v minulosti a matkou posilňovaného vnímania otca ako existenčnej hrozby. Napokon obaja rodičia svojimi vyjadreniami priamo alebo nepriamo ovplyvňujú maloletú negatívny smerom voči osobe druhého rodiča. Názory maloletej sú kontaminované ovplyvnené aj interpretáciou matky, ich názorov a postojov voči otcovi. Styk maloletej s ktorýmkoľvek z rodičov sám o sebe neohrozuje psychické a fyzické zdravie, zdravý vývoj a výchovu maloletej. Vzhľadom na vykonané dokazovanie ako aj vypracovaný znalecký posudok Mgr. I. H. a súd už ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a to výsluchom znalcov, prípadne nariadením opätovného znaleckého dokazovania súd nevykonal, nakoľko ich považuje za nedôvodné. Je toho názoru, že znalecký posudok Mgr. I. H. je vypracovaný v konaní, jasne diagnostikuje vzájomné vzťahy rodičov a dieťaťa, na čo sú bez ďalšieho potrebné odborné vedomosti. Tento znalecký posudok dáva dostatok podkladov pre zákonné rozhodnutie v merite veci a z odbornej diagnostiky vzájomných vzťahov nepochybne vyplýva, že zákaz styku s maloletou nie je v jej záujme, ale naopak je v jej záujme úprava styku s otcom za účelom obnovenia ich vzájomného vzťahu po dlhšej dobe odlúčenosti, pričom súd na túto skutočnosť pri určení frekvencie stretávania sa prihliadol. Právo otca participovať na osobnej starostlivosti dieťaťa a jeho výchove je obmedzené už samotnou skutočnosťou, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Zásadne súd určuje rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykoná, len on má právo rozhodnúť o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. Z obsahu základného práva čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nevyplýva pre všeobecný súd ústavná povinnosť vykonať dôkazy, ktoré označil účastník konania (uznesenie Ústavného súdu SR IÚS75/96). Súd nevykonal ďalšie znalecké dokazovanie, pretože za daného stavu to nepovažoval za vhodné. Výsledky dokazovania a vykonané dokazovanie dáva dostatočný základ pre rozhodnutie v merite veci a to aj vypracovaným znaleckým posudkom ako i správou kolízneho opatrovníka. Okrem iného poukazuje aj na to, že neustále znalecké dokazovanie a vyšetrenie maloletého dieťaťa nepochybne zaťažuje jeho psychiku. Aj keď znalecký posudok vypracovaný PhDr. I. Y. je nepochybne vypracovaný v súlade s právnymi predpismi, záverom znaleckého posudku sa nepriklonil, nakoľko je toho názoru, že zákaz styku otca s maloletým dieťaťom nie je v jeho záujme. Autoritatívne súd upravil styk otca s maloletou, pretože súčasné vzťahy medzi rodičmi maloletej akúkoľvek dohodu vylučujú a participácia otca na starostlivosti o maloletú je nepochybne v jej záujme (poukazuje pritom aj na záujem maloletej o osobu otca). Komunikácia otca s dieťaťom by sa mala viesť v duchu prítomnosti a nie návratu do minulosti. V ďalšom súd poznamenáva, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov (§ 187 CSP), ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy a je treba ho hodnotiť ako každý dôkaz (§ 191 ods. 1 CSP) jednotlivo a tiež v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Rovnako poukazuje na ust. § 209 ods. 2 CSP, ktorý
ustanovuje osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, čo platí pre vykonávanie súkromného znaleckého posudku predloženého aj v priebehu konania. Súkromný znalecký posudok je nevyhnutné hodnotiť komplexne, t.j. vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Ak by súd ponechal bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca, znamenalo by to vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov a poprelo by to možnosť súdu hodnotiť ho podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a preniesť zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. Tento postup je z ústavného hľadiska neakceptovateľný.
62. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zabezpečuje bezproblémový výkon styku s maloletým dieťaťom. Pri rozhodovaní vzal súd do úvahy najmä na plnenie potrieb maloletej v rámci psychickej a fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený spokojný a bezpečný harmonický vývin maloletej s tým, že bude mať možnosť kontaktovať sa so svojim otcom, zatiaľ čo bude žiť v stabilnom prostredí, v ktorom je zvyknutá, má vytvorené väzba a kde po návrate s otcom pociťuje istotu a bezpečie.
63. Podľa ust. § 57 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
64. Štátu súd náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na to, že ide o mimosporové konanie, kde je typická dominancia princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto bol súd povinný vykonať aj dôkazy, nakoľko to bolo potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
65. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.