Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8Sa-13-2018.pdf
PDF · 132.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne J. P., bytom ul. T. XXX/XX, XXX XX U., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 11.decembra 2017, číslo XXX XXX XXXX . 0, v sociálnych veciach takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím zo dňa 11.12.2017 č. XXX XXX XXXX 0 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14. júna 2017 vo veci priznania invalidného dôchodku rozhodol tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2017 vznikol pani J. P. nárok na invalidný dôchodok v sume XXX,XX EUR mesačne. Invalidný dôchodok sa priznáva podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 0 koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa pani J. P. zvyšuje invalidný dôchodok od 1. januára 2018 na sumu XXX,XX EUR mesačne. V súlade s § 80 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa invalidný dôchodok začne vyplácať až po zániku nároku na nemocenské.
2. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovanou správny súd zistil, že na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 16. januára 2017 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14. júna 2007, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov priznala žalobkyni invalidný dôchodok v sume XXX,XX eura mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky L. zo dňa 16. januára 2016 účastníčka konania je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 45 %
od 1. januára 2017. V súlade s § 80 zákona č. 461/2003 Z.z. sa invalidný dôchodok účastníčke konania nezačal vyplácať z dôvodu poberania nemocenského. Správny orgán 1. stupňa citoval ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Zb. zákonov, § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 80 zákona č. 461/2003 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že účastníčka konania bola uznaná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou za invalidnú. Zdravotný stav účastníčky konania bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka L. a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe zo dňa 16. januára 2017. Správny orgán 1. stupňa poukázal na to, že úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 18,5110. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Účastníčka konania v rozhodujúcom období úhrnom získala 7274 dní dôchodkového poistenia, ktoré predstavujú 19,9288 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období priemerný osobný mzdový bod je 0,9289 po úprave podľa § 63 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších prepisov má priemerný osobný mzdový bod hodnotou 0,9432. Správny orgán 1. stupňa konštatoval, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok získala účastníčka konania 8004 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek dosiahne účastníčka konania 21. januára 2029. Na účely výpočtu dôchodku sa preto započíta 33,9918 rokov dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu vzniku nároku na dôchodok je 11,3505 eura. Suma invalidného dôchodku je 163,80 eura mesačne. Správny orgán 1. stupňa v súlade s ustanovením § 82 a § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. g) zákona č. 461 2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sumu invalidného dôchodku zvýšil o 4 eura mesačne na 167,80 eura mesačne. Zároveň správny orgán poukázal na ustanovenie § 80 zákona č. 461/2003 Z.z. a konštatoval, že nárok na výplatu invalidného dôchodku vznikne až potom, keď zanikne účastníčke konania nárok na nemocenské. Suma dôchodkovej dávky, ktorá sa bude poistencovi vyplácať sa určuje až ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. Uvedený postup vyplýva z § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z., podľa ktorého sa na výpočet dôchodkovej dávky použije dôchodková hodnota platná v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku. Vzhľadom na uvedené správny orgán konštatoval, že o sume invalidného dôchodku, ktorá bude účastníčke vyplácaná Sociálna poisťovňa rozhodne po zániku nároku na nemocenské. Obdobie dôchodkového poistenia sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý tvorí časť lekárskej správy zo dňa 16. januára 2017.
3. V zákonom stanovenej lehote žalobkyňa podala voči uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa odvolanie, ktoré bolo Sociálnej poisťovni, ústredie doručené dňa 28.06.2017, v ktorom uviedla, že sa po posúdení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia jej stav zhoršil a poukázala na to, že v posudku nebola zohľadnená lekárska prepúšťacia správa z decembra 2016 neurologického oddelenia. Namietala, že jej doterajší zdravotný stav jej nedovoľuje sa zaradiť do akejkoľvek práce a je jej lekárom odporúčaný šetriaci režim. Účastníčka konania k odvolaniu predložila lekárske nálezy. Uviedla, že bolesti si vyžadujú opiáty aj 3x denne a často hľadať úľavovú polohu aj počas dňa.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
4. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.12.2017 číslo XXX XXX XXXX 0.
5. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobkyne, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, najmä citovala ustanovenie § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ustanovenie § 81 ods. 1 až 9 zákona č. 461 2003 Z.z., článok 52 ods. 1 písm. a), článok 52 ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady číslo 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, § 70 ods. 1, § 73 ods. 2, § 64 ods. 6, § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. g), § 82 a § 293dx, § 80 zákona č. 461/2003 Z.z..
6. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky L. 7. augusta 2017, ktorý zotrval na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený komplexne, zotrval na svojich posudkových záveroch a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo sídlom v L..
7. Zo záveru opätovného preskúmania zdravotného stavu vyplýva, že účastníčka konania sa pre X. Pre nález C. S a S bola účastníčka konania dňa 24. novembra 2015 operovaná a bolo vykonaná T.. Pre zvýraznenie klinických ťažkosti v apríli 2016 bolo u účastníčky konania vykonané kontrolné MRI vyšetrenie W. Bez zistených posunov operovaných úsekov krK. ktorá je v správnom postavení. Pre vystupňované bolesti J. účastníčky konania v novembri 2016 bolo vykonané aj MRI vyšetrenie J. bez útlaku nervových štruktúr v zobrazených segmentoch. V decembri 2016 bola účastníčka konania hospitalizovaná na Neurologickom oddelení v U. B. P., opätovne boli vykonané T.k. Neurologické vyšetrenie účastníčky konania z februára 2017 popisuje výraznú poruchu U.. Napriek komplexnej liečbe podľa subjektívnych údajov účastníčky konania pretrvávajú bolesti cQ. Pre výraznú nespokojnosť po vysvetlení podmienok posudzovania, I. a útok účastníčky konania na odbornosť posudkovej lekárky dňa 26. septembra 2017 sa posudkový lekár sociálnej poisťovne, ústredie rozhodol účastníčku konania opätovne posúdiť s účasťou odborníka pre neurológiu. Účastníčka konania na posúdení zdravotného stavu dňa 28. septembra 2017 bola vyšetrená odborníkom pre neurológiu. Odborným vyšetrením bolo zistené, že klinicky neurologický nález O.. Pretrvávajú najmä udávané bolesti účastníčky konania, ktoré nekorelujú s klinickým obrazom. Odborný lekár pre neurológiu u účastníčky konania navrhol zhodnotiť celú chrbticu pre poškodenie J. a to podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nakoľko je hodnotenie vyššie, t. j. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, čo posudkový lekár sociálneho poistenia akceptuje. Účastníčka konania je liečená pre eL. ťažkostiach. Ochorenie nie je samostatným L. z týchto dôvodov nemá ochorenie vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ostatné zhodnotené ochorenia účastníčky konania nie sú posudkovo významné a nemajú vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
8. Žalovaná konštatovala, že posudkový lekár sociálneho poistenia v zhode s odborníkom pre neurológiu uznávajú účastníčke konania mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % od 1. januára 2017.
9. Žalovaná mala preukázané v odvolacom konaní prepúšťacími správami z neurochirurgickej kliniky B. Z. od 23. novembra 2015 do 27. novembra 2015, z neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 27. októbra 2016, z prepúšťacích správ z neurologického oddelenia v Spišskej Novej Vsi od 16. decembra 2016 do 22. decembra 2016, z vyšetrenia T. C chrbtice, z neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 8. marca XXXX, z neurochirurgického vyšetrenia U. s. r. o. X., T.. T. G. zo dňa 7. augusta 2017, z neurologického vyšetrenia, T.. I., zo dňa 2. novembra 2016, z vyšetrenia MR LS chrbtice zo dňa 3. novembra 2016, z neurologického vyšetrenia z univerzitnej nemocnice I. L., T.. H. I., zo dňa 27. februára 2017, z vyšetrenia MR Th chrbtice zo dňa 9. februára 2017, z algeziologických vyšetrení, T.. V. zo dňa 8. februára 2017, zo dňa 21. februára 2017, zo dňa 13. marca 2017, zo dňa 20. apríla 2017, zo dňa 15. júna 2017, zo dňa 1. augusta 2017, zo dňa 4. septembra 2017, z algeziologických vyšetrení EuroPain S. - BJ zo dňa 11. mája 2017, zo dňa 7. augusta 2017 a zo dňa 13. septembra 2017, z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 2. decembra 2016, zo dňa 6. júna 2017, zo dňa 25. júla 2017, zo dňa 22. augusta 2017 a zo dňa 25. septembra 2017, z endokrinologického vyšetrenia, T.. T., zo dňa 3. augusta 2017 a z angiologického vyšetrenia, T.. I. zo dňa 18. septembra 2017, ako aj z vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníčky konania - choroby podporného a pohybového aparátu - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% od 1. januára 2017. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia nezvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.
10. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že účastníčka konania v odvolacom konaní preukázala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej
nároku na invalidný dôchodok. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o odvolaní. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu účastníčky konania, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
11. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že účastníčka konania k 1. januára 2017 dovŕšila 50 rokov veku. Pred vznikom invalidity, pred 1. januárom 2017, účastníčka konania získala 8 004 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že účastníčka konania ku dňu vzniku invalidity získala 21 rokov a 339 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity účastníčka konania splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov 1. januára 2017. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 1. januáru 2017, účastníčka konania získala 8 004 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. dosiahne účastníčka konania dovŕšením 62 rokov a 76 dní, 21. januára 2029. Dôchodkový vek bol ustanovený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 269/2016 Z. z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2017. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku účastníčka konania získala 4 403 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 12 407 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 33,9918 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 4,00 EUR mesačne na 186,00 EUR mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2018 o 4,10 EUR mesačne na 200,10 EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa invalidný dôchodok v roku 2018 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 0,8 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2017, to znamená najmenej o 4,10 EUR mesačne. Invalidný dôchodok účastníka konania je zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, o 4,10 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 1,50 EUR mesačne. O sume invalidného dôchodku, ktorá sa bude účastníčke konania vyplácať, sa rozhodne po zániku nároku na nemocenské.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného
12. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.12.2017 č. XXX XXX XXXX 0.
13. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala výrazne zhoršený zdravotný stav, poškodenie chrbtice, zhoršenie ťažkosti už pri miernej záťaži aj v kľude, namietala, že v noci sa budí na nepríjemné bolesti, hľadá si úľavovú polohu a trpí každú noc, problémy so spánkom ju vyčerpávajú a narúšajú jej denný rytmus, do obedu v plytkom spánku ešte s bolesťami dospáva do jedenástej dvanástej hodiny, nevysáva na odporúčanie. Uviedla, že od decembra 2016 navštevuje psychiatrickú ambulanciu, nakoľko situácia sa nezlepšuje, pravidelne navštevuje odborného lekára nielen pre bolesti v noci ale aj pre poruchu spánku. Citlivosť na zmeny počasia jej bolesti zhoršujú, používa aj brušný pás, cvičí primerane k bolestiam, opiáty od bolesti 2x1 jej nestačia. Žalobkyňa poukázala na nezohľadnenie lekárskej
prepúšťacej správy z neurologického oddelenia od 16.12.2016 do 22.12.2016 ako aj z T. vyšetrenia chrbtice.
14. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 12.03.2018 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
15. Žalovaná k námietke žalobkyne o nezohľadnení lekárskej prepúšťacej správy z neurologického oddelenia od 16.12.2016 do 22.12.2016 ako aj T. C vyšetrenia chrbtice uviedla, že pre výraznú nespokojnosť po vysvetlení podmienok posudzovania, lakrimozitu a útok žalobkyne na odbornosť posudkovej lekárky dňa 26. septembra 2017 sa posudkový lekár žalovanej, ústredie rozhodol žalobkyňu opätovne posúdiť s účasťou odborníka pre neurológiu. Žalobkyňa na posúdení zdravotného stavu dňa 28. septembra 2017 bola vyšetrená odborníkom pre neurológiu. Odborným vyšetrením bolo zistené, že klinický neurologický nález t. č. nezistil poškodenie T. Pretrvávajú najmä udávané bolesti žalobkyne, ktoré nekorelujú s klinickým obrazom. Odborný lekár pre neurológiu u žalobkyne navrhol zhodnotiť celú S. a to podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nakoľko je hodnotenie vyššie, t. j. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, čo posudkový lekár sociálneho poistenia akceptuje. Žalobkyňa je liečená L.. Ochorenie nie je samostatným psychiatrickým ochorením, ale ako G., z týchto dôvodov nemá ochorenie vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ostatné zhodnotené ochorenia žalobkyne nie sú posudkovo významné a nemajú vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
16. Žalovaná konštatovala, že pre posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené lekárske nálezy: Z.. 17. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom P.. Podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% od 1. januára 2017. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia nezvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.
18. Žalovaná konštatovala, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v L. vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne dňa 28. septembra 2017 a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne určil na 50 % od 1. januára 2017.
19. K námietkam žalobkyne žalovaná uviedla, že jej zdravotný stav bol žalovanou posúdený z podkladov, z lekárskych správ predložených ku dňu posúdenia zdravotného stavu. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o odvolaní. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Žalobkyňa doložila k správnej žalobe odborné lekárske nálezy z vyšetrení, ktoré absolvovala až po posúdení zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredia. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredia dňa 28. septembra 2017. Žalovaná pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzala z lekárskych správ, ktoré v čase jeho vydávania mala k dispozícií.
20. K námietke žalobkyne o nezohľadnení správ z psychiatrických vyšetrení, žalovaná uviedla, že pre posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne boli v odvolacom konaní zohľadnené aj lekárske nálezy z psychiatrických vyšetrení zo dňa 2. decembra 2016, zo dňa 6. júna 2017, zo dňa 25. júla 2017, zo dňa 22. augusta 2017 a zo dňa 25. septembra 2017.
21. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 09.04. 2018 namietala, že vôbec neboli zohľadnené správy z psychiatrických vyšetrení, namietala, že zhoršenie stavu nastalo po zodvihnutí pacientky na pracovnom turnuse v októbri 2016 od kedy je nám dlhodobej PN. Liečbu proti bolesti a stuhlosti sa nepodarilo od začiatku s efektom nastaviť. Dlhodobo bola
testovaná s výsledkami alergických reakcií až po odporúčaní neurologičky MUDr. I. v W. začala ambulanciu pre chronickú bolesť u MUDr. V. v L.. Užíva opiáty, liečba na psychiatrickej ambulancii je tiež bez efektu, budí sa v noci na bolesti, má problém nájsť si polohu. Ráno nie je schopná vstať a riadne pracovať ako bežne pracujúci človek. V závere žiadala o opätovné posúdenie invalidity s odbornými správami a aj po 28.09.2017.
22. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne, ktoré bolo správnemu súdu doručené 25.04.2018 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia v správnej žalobe. Má za to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia žalovaná vychádzala z lekárskych správ, ktoré v čase jeho vydávania mala dispozícii zdravotný stav bol žalovanou posúdený z podkladov z lekárskych správ predložených ku dňu posúdenia zdravotného stavu a preto navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Posúdene podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
24. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
25. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
26. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
29. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
30. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.
31. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
32. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
33. Podľa § 199 ods. 3 „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
34. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
35. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
36. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
37. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
38. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
39. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
40. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
41. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 42. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
43. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
44. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.
45. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
46. Podľa § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.
47. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania (§107 ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
48. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
49. Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je invalidita poistenca. Za invalidného poistenca sa v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
50. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3, 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z.z.).
51. Správny súd mal na základe predloženého dávkového spisu preukázané, že žalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 16. januára 2017, ktorá bola doručená žalovanej požiadala o invalidný dôchodok. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok rozhodla rozhodnutím č. 660 XXX XXXX 0 zo dňa 14. júna 2007, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov priznala žalobkyni invalidný dôchodok v sume 167,80 eura mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky L. zo dňa 16. januára 2016 účastníčka konania je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 45 % od 1. januára 2017. V súlade s § 80 zákona č. 461/2003 Z.z. sa invalidný dôchodok účastníčke konania nezačal vyplácať z dôvodu poberania nemocenského. Žalobkyňa, v postavení účastníka konania, podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 11.12.2017 č. XXX XXX XXXX X tak, že zmenila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2017 vznikol pani J. P. nárok na invalidný dôchodok v sume 186,00 EUR mesačne. Invalidný dôchodok sa priznáva podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 0 koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa pani J. P. zvyšuje invalidný dôchodok od 1. januára 2018 na sumu 200,10 EUR mesačne. V súlade s § 80 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa invalidný dôchodok začne vyplácať až po zániku nároku na nemocenské.
52. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 28.9. 2017 má správny súd preukázané, že žalobkyňa bola vyšetrená posudkovým lekárom sociálneho poistenia (bol opísaný objektívny nález), na stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia boli posudzované lekárske správy, konkrétne z neurochirurgickej kliniky Nové Zámky od 23. novembra 2015 do 27. novembra 2015, z neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 27. októbra 2016, z prepúšťacích správ z neurologického oddelenia v Spišskej Novej Vsi od 16. decembra 2016 do 22. decembra 2016, z vyšetrenia T., deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie. Podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% od 1. januára 2017. Z odborného lekárskeho
posudku ďalej vyplýva, že u žalobkyne nebolo stanovené iné zdravotné postihnutie, ktoré by zvýšilo percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.
53. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202 ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Z obsahu správnej žaloby pre správny súd v podstate iba vyplynulo, že žalobkyňa žiada preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom primárnym dôvodom je, že sa jej zdravotný stav zhoršuje v porovnaní so zdravotným stavom tak ako bol zistený Sociálnou poisťovňou dňa 28.9.2017 a túto skutočnosť preukazuje lekárskymi správami, vydanými po vydaní a právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
54. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti správnej žaloby vychádzal z odborného lekárskeho posudku, z ktorého má preukázané, že pri posudzovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou boli zohľadňované aktuálne lekárske správy, z ktorých vyplýva záver prijatý posudkovým lekárom žalovanej, ktorý bol následne prevzatý do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Teda je dostatočne odôvodnený záver o zaradení rozhodujúceho ochorenia žalobkyne - Choroby podporného a pohybového aparátu - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (kapitola XV, oddiel E, položka 3 písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.), pričom žalobkyni bol určený rozsah 50 %. V tejto súvislosti správny súd dáva žalobkyni do pozornosti, že pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý bol daný v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a to s poukazom na § 135 ods. 1 SSP. To konkrétne znamená, že musel byť vyhodnocovaný zdravotný stav, ktorý bol daný v tomto rozhodnom období a jeho zmena, resp. jeho zhoršenie, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Inak povedané, pokiaľ aj došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v porovnaní so zdravotným stavom, ktorý bol zistený ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, táto skutočnosť nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, ale na podanie novej žiadosti o invalidný dôchodok resp. žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu s tým, že k tejto žiadosti sa pripoja aktuálne lekárske správy, na základe ktorých bude posudzovaný zdravotný stav žalobkyne, pričom tento môže byť posudzovaný aj spätne, avšak najviac 3 roky (§ 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).
55. K námietke žalobkyne o nezohľadnení správ z psychiatrických vyšetrení, správny súd uvádza, že ani táto námietka nie je dôvodná, nakoľko pre posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne boli v odvolacom konaní zohľadnené aj lekárske nálezy z psychiatrických vyšetrení zo dňa 2. decembra 2016, zo dňa 6. júna 2017, zo dňa 25. júla 2017, zo dňa 22. augusta 2017 a zo dňa 25. septembra 2017. Žalobkyňa je liečená pre epizódu stredne ťažkej depresie pri B.. Z odborného lekárskeho posudku, má správny súd preukázané, že uvedené ochorenie je samostatným L., ale ako reakcia na somatické ťažkosti, z týchto dôvodov nemá ochorenie vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
56. Žalobkyňa v žiadnom podaní neuviedla konkrétne dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšej miere ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Vzhľadom na to, že posudzovanie zdravotného stavu je odbornou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru súdu posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne tieto podmienky spĺňajú. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, pobočky a ústredia v posudku zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobkyne, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného postihnutia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
57. Správny súd mal preukázané, že zdravotný stav žalobkyne v čase rozhodovania správneho orgánu bol zistený objektívne, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi. S poukazom na vyššie uvedené a citované ustanovenia správny súd zastáva v danej veci názor, že žalovaná náležite zistila skutkový stav veci, tento správne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnila. Preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
58. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
59. V konaní úspešnej žalovanej trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na to, že ich možno spravodlivo požadovať a naviac obsahom súdneho spisu má správny súd preukázané, že žalovanej ani trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.