Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/95/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému B. Q., C.. XX.XX.XXXX, S. O. A. XX, XXX XX O. A., o zaplatenie 306,34,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 15Csp/37/2016-45 zo dňa 08. decembra 2016, takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 716 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. , § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1, § 101, § 53 ods. 1, 4 písm. v) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok, článok 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci mal za preukázané, že žalobca viedol pre žalovaného vkladový účet. Nepriznal všetky uplatňované nároky z výpisov z účtu s dátumom od 01.06.2013 do 07.08.2016 a z výpisov z účtu pred týmto dátumom vzhľadom na ich premlčanie. Žaloba bola totiž podaná až dňa 08.08.2016 a teda všetky pohľadávky splatné pred 08.08.2013 sú premlčané, pritom v spotrebiteľských veciach súd prihliada na premlčanie z úradnej povinnosti. Zdôraznil, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Zo Zmluvy o vkladovom účte nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve, pretože aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom dostane do nepovoleného prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo strany banky. Takisto nepriznal úroky vo výške 28% p.a. zo sumy 306,34,- Eur - tzv. debetné úroky z vyššie uvedených dôvodov. Nepriznal ani poplatok za vedenie účtu a poplatok za vedenie exekúcie z dôvodu, že žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie strán o povinnosti žalovaného platiť úroky a poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu vkladového účtu ako aj ich výšku. Mal za to, že tieto poplatky vzhľadom na dobu ich účtovania a vytvárania väčšieho debetného zostatku, sú v rozpore s dobrými mravmi, tieto poplatky majú sankčnú povahu, čo je neprípustné a ich

hlavným cieľom je zvyšovanie zisku žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa pomeru jej úspechu vo veci, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

4. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to v rozsahu zamietnutej časti a v časti trov. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že podľa bodu 8.9 VOP je klient (žalovaný) povinný splatiť povolené prečerpanie na žiadosť banky, pričom za žiadosť sa považuje aj zníženie limitu na 0,- Eur. Z uvedeného jasne vyplýva, že žalovanému vznikla povinnosť vyrovnať povolené prečerpanie najneskôr ku dňu 29.10.2013, a keďže žalobca si nárok uplatnil 08.08.2016, nie je ho podľa názoru žalobcu možné považovať za premlčaný. Namietal, že žalobca ním aktívne nevytvára debetný zostatok, ale len na ťarchu účtu započítava poplatky, s ktorých účtovaním žalovaný podpisom zmluvy súhlasil. Ďalej uviedol, že zákon o platobných službách výslovne neustanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Poukázal na rozsudok vo veci C42/15 Home Credit vs. Bíróová, ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Uviedol, že nie je možné sa stotožniť ani s tvrdením súdu, že účtované poplatky majú sankčnú povahu, ani že ich účtovaním žalobca navyšuje svoj zisk. Tieto tvrdenia podľa jeho názoru nevyplývajú z predložených listín dôkazov a nezodpovedajú skutočnosti, nakoľko poplatok za vedenie účtu predstavuje náhradu nákladov banke v súvislosti s vedením účtu pre klienta, príplatok za vedenie exekúcie predstavuje náhradu nákladov v banke v súvislosti s vedením účtu, na ktorý je naviazaná exekúcia alebo výkon rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v zamietavej časti v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

8. Z obsahu spisu vyplýva, že predchodca žalobcu Dexia banka Slovensko, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 22.11.2005 Zmluvu o vkladovom účte (ďalej len „Zmluva o vkladovom účte“), predmetom ktorej bolo zriadenie vkladového účtu pre žalovaného ku dňu podpisu Zmluvy o vkladovom účte. Vkladový účet bol zriadený bez výpovednej lehoty s ročnou frekvenciou výpisov doručovaných osobne. Vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytovania úveru (ďalej len „VOP“) účinných od 01.07.2016 bolo povolené prečerpanie bežného účtu upravené v bode 8. VOP. Súčasťou VOP bol aj Sadzobník poplatkov. Z výpisu účtu č. 11 za obdobie od 01.11.2013 do 13.11.2013 (č.l. 12) vyplýva vyrovnanie zostatku zatv. účtu vo výške 306,34,- Eur. V spise sa nachádzali aj výpisy z účtu žalovaného č. 6 -10 (č.l. 23 až 27). Odvolací súd žalobcu prípisom zo dňa 12.04.2018, doručeným dňa 16.04.2018 vyzval, aby predložil Zmluvu o povolenom prečerpaní zo dňa 01.02.213, inak bude mať za to, že medzi zmluvnými stranami uvedená zmluva nebola uzavretá. V podaním zo dňa 24.04.2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.04.2018 odpovedal na výzvu súdu, pričom ako prílohou uvedeného podania boli Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní, Zmluva o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 09.05.2013, výpisy z účtu č. 1 -11, VOP a Sadzobník poplatkov.

9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Dôvodom podania odvolania žalobcom bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).

16. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7Cdo 7/2010).

17. Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

18. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi predchodcom žalobcu, spoločnosťou Dexia banka Slovensko a.s. a žalovaným, založeným dňa 22.11.2005 Zmluvou o vkladovom účte, predmetom ktorej bol záväzok predchodcu žalobcu zriadiť a viesť vkladový účet pre žalovaného.

19. V predmetnej veci nie je sporné, že ide o spotrebiteľský vzťah, pretože Zmluva o vkladovom účte je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje žalobca v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

20. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ žalobu zamietol, teda nepriznal žalobcovi sumu 306,34,- Eur, ktorá pozostávala z poplatkov za vedenie účtu, za vedenie exekúcie a z úrokov pri nepovolenom prečerpaní účtu. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie zákonné a vecne správne. Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná zmluva neupravuje, konkrétne aké odplaty za služby by boli, a za akých podmienok žalovaný povinný platiť, táto len odkazuje na VOP banky. Úrokové sadzby produktov, a ani VOP, neboli individuálne dojednané. Súd prvej inštancie podrobil prieskumu aj poplatky za poskytovanie služieb (okrem iného) a sadzby, ktorými bolo nepovolené prečerpanie úročené. Poplatkové zaťaženie spotrebiteľa bez poskytnutého protiplnenia banky je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľné.

21. V súvislosti s uplatnenými poplatkami, spolu s úrokmi, žalobca poukazuje predovšetkým na príslušné články všeobecných obchodných podmienok, ktoré majú byť súčasťou zmlúv uzavretých medzi bankou a klientom, a tvoria časť ich obsahu.

22. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca ohľadom nároku na zaplatenie v súdnom konaní uplatnenej pohľadávky, odkazuje na VOP a Sadzobník. Ide o podmienky, ktoré vypracovala a presadzuje banka. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť ním individuálne dojednané, čo predpokladá aj vyššie citované ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah.

23. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Takéto podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sa považujú za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka) a ich neprijateľnosť znamená zároveň ich neplatnosť. Teda VOP, na ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich neprijateľnosť. Inými slovami, individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP zmluva odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť dojednania VOP vyplýva aj z toho, že neboli dátumované a ani nikým podpísané. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne rozhodol, ak žalobu žalobcu ohľadom sumy 306,34,- Eur, tvorenej poplatkami za vedenie účtu, za vedenie exekúcie a úrokmi pri nepovolenom prečerpaní účtu, zamietol.

24. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

25. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II. ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

26. Odhliadnuc od skutočnosti, že zákonná úprava pojem „nepovolené prečerpanie účtu“ nepoužíva, z vyššie uvedeného podania žalobcu možno dôvodne vyvodiť, že žalobca týmto slovným spojením používaným v jeho VOP a dokumentoch, mienil označiť priebežné nesplácanie, či nedodržiavanie požiadavky banky na priebežné znižovanie záporného salda účtu klienta (žalovaného). V ust. čl. 3. 12 VOP žalobcu upravuje stav, ak „nastane“ nepovolené prečerpanie účtu a pre takýto prípad upravuje tzv. „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, ktorý úrok má zodpovedať „debetnej úrokovej sadzbe vyhlasovanej žalobcom“. Treba však opakovane zdôrazniť, že žalobca so žalovanou nemal uzavretý žiaden zmluvný vzťah právne relevantným spôsobom o prečerpaní (existencii možnosti prekročenia) peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovanej poskytnutých bankou, či už z hľadiska výšky prečerpania, spôsobu splácania prečerpania ako aj iných podmienok súvisiacich s poskytovaním takejto služby bankou. Uvedené nemožno nahradiť, ani zhojiť jednostranným oznámením banky formou výpisov z účtu doručovaných žalovanej na jej adresu, na ktorých je uvedená výška prečerpania, aj úroková sadzba prečerpania, ako namieta v odvolaní žalobca.

27. Odvolací súd poukazuje na to, že síce na jeho výzvu žalobca doručil Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, táto však bola dátumovaná na deň 09.05.2013 a nebola podpísaná žalovaným ako klientom a takisto nebola opatrená pečiatkou a podpisom zodpovedného zamestnanca žalobcu. Z uvedeného dôvodu nemožno predmetnú zmluvu považovať za platne uzatvorenú.

28. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého článok 10 odsek 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 odsek 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti

musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. Žalobca tvrdí, že niektoré náležitosti (poplatky) nie sú uvedené v zmluve, ale vo VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, odkazujú na ďalší dokument, a to Sadzobník poplatkov a tieto je banka, ako je uvedené vo VOP, oprávnená zmeniť z dôvodov tam uvedených. V tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“

29. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

30. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods.1 C.s.p..

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).