Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10C-4-2017.pdf
PDF · 89.53 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: Österreichisches Rotes Kreuz, Landesverband Salzburg, Sterneckstraße 32, 5020 Salzburg, Rakúska republika, zast.: JUDr. Petrom Zajacom, advokátom, so sídlom Jána Stanislava 3080/39, 841 05 Bratislava - Karlova Ves proti žalovanému: W. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. D.. E.. U. XXXX/X, XXX XX A., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 4 139,60 eura, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 4.139,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 4.139,60 Eur od 01.08.2014 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.05.2017 domáhal v konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 4 139,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 4 139,60 Eur od 01.08.2014 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 875,70 Eur a trovy konania na tom skutkovom základe, že žalobca Rakúsky červený kríž, krajinské združenie Salzburg, poskytol žalovanému medicínske služby (transport helikoptérou z miesta dopravnej nehody, lekárske ošetrenie, lieky), ktoré vyúčtoval faktúrou č. 43003029, pričom žalovaný za poskytnuté služby doposiaľ nezaplatil.
2. Vo vyjadrení zo dňa 03.05.2018 žalobca uviedol, že strany si na riešenie predmetného sporu nezaložili právomoc súdu dohodou. V zmysle čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) sa osoby s bydliskom na území členského štátu bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Vychádzajúc z tohto ustanovenia majú právomoc v danej veci konať a rozhodnúť súdy Slovenskej republiky. Strany si nezvolili právny poriadok v súlade s čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). V zmysle čl. 4 ods. 1 písm. b), resp. ods. 2 nariadenia Rím I sa zmluvný vzťah spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. Keďže poskytovateľ služieb, resp. zmluvná strana, ktorá uskutočnila plnenie charakteristické pre zmluvu, t.j. žalobca, má sídlo v Rakúsku, na právny (zmluvný) vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa aplikuje rakúsky právny poriadok. Medzi stranami vznikla zmluva (zmluvný vzťah) označovaná aj ako tzv. „zmluva o preprave chorých“. V danom prípade zmluva vznikla okamihom vykonania tiesňového volania za účelom poskytnutia služby
žalovanému záchranárskou organizáciou, t.j. žalobcom. Pre platný vznik tejto zmluvy nie je rozhodujúce, či tiesňové volanie vykonal sám zranený alebo iná osoba (sám zranený nemusí byť vždy schopný takéto volanie vykonať). Zmluva o preprave chorých uzatvorená medzi stranami predstavuje aj tzv. zákonný záväzkový vzťah. Tento vzťah predstavuje v zmysle § 1035 Všeobecného občianskeho zákonníka Rakúskej republiky (Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch - ďalej len „ABGB“) tzv. konanie bez príkazu. Konanie bez príkazu sa aplikuje iba výnimočne, a to pri faktickom, skutočnom konaní. Takéto konanie sa realizovalo aj v tomto prípade (išlo o ošetrenie žalovaného a jeho transport do nemocnice). Takéto konanie možno ďalej z právneho hľadiska subsumovať pod tzv. konanie bez príkazu v núdzi podľa § 1036 ABGB. Z ustanovenia § 1036 ABGB vyplýva, že žalobca má nárok na náhradu vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s obstaraním záležitosti žalovaného za účelom odvrátenia jemu hroziacej škody. Keďže sa na právny vzťah medzi stranami aplikuje rakúske právo (absencia dohody o voľbe rozhodného práva), uplatnená výška úrokov z omeškania vyplýva z ustanovenia § 1000 ods. 1 ABGB.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní skúmal podaný návrh z hľadiska jeho prípustnosti v zmysle § 3 ods. 6 a ods. 7 zákona o upomínacom konaní a dospel k záveru, že žalobca uplatňuje nárok, ktorý je v časti v rozpore s právnymi predpismi, a to v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. patria žalobcovi len v sume 40,- Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. V rozpore s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. si žalobca vyčíslil tiež trovy právneho zastúpenia. Súd výzvou zo dňa 31.05.2017 vyzval žalobcu, či súhlasí, aby súd vydal platobný rozkaz v časti, ktorej sa rozpor s právnymi predpismi netýka a zároveň ho poučil, že ak bude súhlasiť s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, v zmysle § 8 ods. 1 zákona o upomínacom konaní platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. Žalobca s vydaním platobného rozkazu súhlasil, preto sa súd v ďalšom konaní zaoberal len nárokom v tejto časti.
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.06.2017 platobný rozkaz sp. zn. 5Up/64/2017, ktorým uložil žalovanému povinnosť, aby zaplatil žalobcovi sumu 4 139,60 Eur s príslušenstvom alebo aby v tej istote podal odpor na tomto súde.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk a žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, platobný rozkaz sa podľa § 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní zrušil a vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 14.12.2017.
6. Súd bezúspešne zisťoval pobyt žalovaného lustráciou v Registri obyvateľov SR, Sociálnej poisťovni, prostredníctvom Zboru väzenskej a justičnej stráže aj Obvodného oddelenia Policajného zboru Lučenec. Oznámenie o podanej žalobe súd v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a vyzval žalovaného na vyjadrenie k podanej žalobe. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
7. Na vytýčené pojednávanie sa žalovaný nedostavil, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal bez jeho prítomnosti.
8. Na pojednávaní vytýčenom vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítaním žaloby, faktúry č. 43003029 zo dňa 31.07.2014, predžalobnej výzvy na zaplatenie 5.450,40 Eur, fotokópie doručenky, súpisu úkonov inkasnej spoločnosti, výpisu z registra združení, vyjadrenia žalobcu obsahujúceho súhlas na vydanie platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor s právnymi predpismi netýka, platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Up/64/2017 zo dňa 15.06.2017, správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Lučenec, vyjadrenia žalobcu k výzve zo dňa 03.05.2018 a zistil tento skutkový stav:
9. Žalobca dňa 21.07.2014 poskytol žalovanému medicínske služby v Rakúskej republike - zásah lekára vrtuľníkovej záchrannej služby, transport helikoptérou z miesta dopravnej nehody - stavenisko Flachauwinkel do Nemocnice Schwarzach, lekárske ošetrenie a lieky, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 43003029 zo dňa 31.07.2014 vo výške 4 139,60 Eur. Výzvou zo dňa 09.03.2017 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 4 139,60 Eur, úrokov z omeškania 435,10 Eur a inkasných nákladov 875,70 Eur. Žalovaný doposiaľ dlžnú sumu žalobcovi nezaplatil.
10. Predmetné konanie sa začalo dňa 26.05.2017 doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica. Na konania začaté od 10. januára 2015 sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie). Podľa čl. 4 ods. 1 tohto nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. V zmysle citovaného ustanovenia a s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, súd dospel k záveru, že na konanie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov (§ 48 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov). Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, teda súd, v obvode ktorého má žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, adresu trvalého pobytu (§ 13 a 14 Civilného sporového poriadku), t.j. Okresný súd Lučenec. Vzhľadom na absenciu voľby rozhodného práva účastníkmi konania sa súd prvej inštancie zaoberal aj otázkou určenia rozhodného hmotného práva. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb. Podľa čl. 4 ods. 2 nariadenia Rím I, ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. Sídlo žalobcu sa nachádza v Rakúskej republike, preto súd na vec aplikoval rakúske hmotné právo.
11. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzku súd prvej inštancie posúdil právny vzťah účastníkov ako občianskoprávny spor s cudzím prvkom, na ktorý vzhľadom na vyššie uvedené určenie rozhodného práva aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
12. Podľa § 1035 ABGB kto neobdržal oprávnenie vyplývajúce z výslovnej alebo konkludentnej dohody, zo súdneho rozhodnutia alebo zo zákona, nesmie sa spravidla miešať do záležitostí iného. Ak by tak urobil , je zodpovedný za všetky následky.
13. Podľa § 1036 ABGB kto, hoci aj nepovolane, obstaral cudzie záležitosť za účelom odvrátenia hroziacej školy, tomu je povinný nahradiť nutne a účelne vynaložené náklady ten, koho záležitosť bola obstaraná.
14. Podľa § 1000 ods. 1 ABGB výška úrokov z omeškania v prípade absencie dohody o ich výške alebo v prípade, že nárok na ne vyplýva zo zákona, pokiaľ nie je zákonnou normou stanovené inak, je 4 % p.a.
15. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému medicínske služby, ktoré spočívali v zásahu lekára vrtuľníkovej záchrannej služby a s tým spojeným ošetrením. Poskytnuté služby žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou v sume 4 139,60 Eur. Žalovaný žalobcovi dlžnú sumu doposiaľ neuhradil. Skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd žalobu žalobcu za dôvodnú a žalobcovi priznal istinu 4 139,60 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur (v kontexte právneho názoru Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní). Keďže žalovaný je v omeškaní so splnením svojho dlhu, priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 4 % ročne od 01.08.2014 do zaplatenia.
16. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže v spore mal plný úspech. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).