Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/147/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou v právnej veci žalobcu: Bc. R. D., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C., právne zastúpená: B. kancelária Z.. A. N., s.r.o., P.: XX XXX XXX, so sídlom R. XX, XXX XX H. T., proti žalovanému: Bc. M. N., nar. 19.XX.XXXX, Z. XX, N. E., o zaplatenie XX.XXX,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 22.030,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej a to v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.11.2017, doručenou súdu dňa 20.11.2017 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej žalovanú istinu 22.030,- eur a tiež náhradu trov konania. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovanú poznala už dlhšiu dobu. Žalobkyňa hľadala v roku 2015 pozemok, na ktorom by si mohla postaviť rodinný dom a vtedy jej žalovaná povedala, že ona predáva pozemok v meste Šurany, časť Nový Svet, na ktorom má postavený aj starší rodinný dom. Jednalo sa o nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, pre obec Šurany, katastrálne územie Šurany na liste vlastníctva číslo 3684. Žalovaná predmetné nehnuteľnosti kúpila rok predtým, t.j. v roku 2014, ale tvrdila, že sa rozišla s priateľom, ktorý pochádzal z Bánova a preto tam ona ísť nechce. Žalobkyňa povedala žalovanej, že ju tie nehnuteľnosti zaujímajú s tým, že ten rodinný dom možno dá zbúrať. Niekedy koncom novembra 2015 žalobkyňa vykonala obhliadku týchto nehnuteľností a následne sa so žalovanou ústne dohodli na kúpnej cene vo výške 23.000,- eur. Žalobkyňa aj poskytla zálohu v sume 10.000,- eur a to dňa 1.12.2015. Potom ešte poskytla žalovanej sumu 2.000,-eur dňa 2.3.2016, dňa 22.4.2016 sumu 1.030,-eur, dňa 12.5.2016 sumu 1.000,- eur, dňa 8.7.2016 sumu 2.000,-eur, dňa 1.8.2016 sumu 3.000,-eur, dňa 8.8.2016 sumu1.500,-eur a dňa 19.9.2016 sumu 1.500,-eur. Tieto peňažné prostriedky žalobkyňa poskytla vždy na účet, ktorý jej žalovaná uviedla. Žalobkyňa tieto peňažné prostriedky poskytla žalovanej preto, lebo ju žalovaná vždy poprosila, či by jej žalobkyňa nemohla poslať ďalšie peniaze titulom zálohy na kúpnu cenu s tým, že tie peniaze potrebuje. Peňažné prostriedky žalobkyňa spočiatku zasielala na účet vedený v banke VÚB, a.s. číslo účtu 3094504253. Po určitom čase, na základe žiadosti žalovanej, poslala žalobkyňa peniaze na iný účet, takisto v banke VÚB, a.s., číslo účtu 2460567955. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že žalovanej, ktorú poznala maximálne dôverovala a bola preto naivná v tom smere, že si ani nepreverila list vlastníctva, na ktorom boli vedené predmetné nehnuteľnosti. Až neskoršie, niekedy v auguste 2016, začala žalobkyňa žalovanú urgovať častejšie, že kedy konečne podpíšu kúpno- predajnú zmluvu. Žalovaná však na výzvy reagovala rôznymi výhovorkami ohľadne jej tehotenstva, zdravotného stavu a podobne. Neskoršie, v januári 2017 jej žalovaná aspoň písomne potvrdila , že jej žalobkyňa vyplatila sumu 22.000,-eur s tým, že ohľadne platby v sume 1.030,-eurtak z nej 30,- eur malo predstavovať poplatok za komunálny odpad, resp. za elektrinu. Dňa 3.11.2017 na základe žiadosti

žalobkyne, žalovaná svoj dlh opakovane potvrdila aj svojim podpisom overeným na Mestskom úrade v Šuranoch. Žalobkyňa začiatkom roka 2017 zistila, že žalovaná má dlhy zrejme aj voči iným subjektom, nakoľko na liste vlastníctva, do výpisu ktorého žalobkyňa až vtedy prvýkrát nahliadla, elektronicky na www.katasterportal.sk <http://www.katasterportal.sk/> bola vyznačená ťarcha a to v prospech banky VÚB, a.s., pričom k týmto ťarchám pribudli aj ďalšie ťarchy v podobe exekučných záložných práv. Vtedy žalobkyňa zistila, že žalovaná ju v podstate podviedla, nakoľko takto žalobkyňa tieto nehnuteľnosti nadobudnúť nemôže a v podstate ani nechce. Žalovaná pritom musela vedieť o tom, že proti nej boli začaté exekučné konania už predtým, keď od žalobkyne vyššie uvedené peňažné prostriedky žiadala, nakoľko zriadeniu exekučného záložného práva predchádza konanie, v rámci ktorého dlžník je upovedomený a vyzývaný na zaplatenie svojho dlhu. Po týchto skúsenostiach a zisteniach žalobkyňa žalovanej oznámila, že už nechce od žalovanej odkúpiť tieto nehnuteľnosti a keďže žiadna písomná ani ústna zmluva medzi nimi nebola uzavretá ( ani zmluva o budúcej kúpnej zmluve ), nemala žalobkyňa písomne ani od čoho odstúpiť. Vzhľadom na tieto skutočnosti má žalobkyňa za to, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na jej úkor a preto žiada, aby bola žalovaná zaviazaná súdom na vrátenie bezdôvodného obohatenia.

2. Žaloba bola žalovanej riadne doručená, žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nárok žalobkyne právne relevantným spôsobom nespochybnila.

3. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.9.2018 sa dostavil predvolaný právny zástupca žalobcu, neprítomná bola riadne predvolaná žalovaná. Táto podaním zo dňa 25.5.2018, doručeným súdu len jeden deň pred pojednávaní, síce požiadala o nový termín pojednávania pre bližšie nešpecifikované zdravotné a rodinné problémy a tiež uviedla, že boli zistené ,, nové skutočnosti ohľadom prejednávanej veci“, ktoré budú vraj doručené súdu. Tieto však tiež nijakým spôsobom nekonkretizovala.

4. Podľa § 179 ods. 1 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

5. Súd podotýka, že už na deň 26.4.2018 bol vo veci stanovený termín pojednávania. Žalovaná , ktorá bola naň riadne predvolaná už vtedy, taktiež len dva dni pred stanoveným termínom pojednávania, požiadala o zmenu termínu, údajne z dôvodu ,, zmeny právneho zástupcu, ktorý sa musí s daným prípadom a jeho dokumentmi oboznámiť“. Súd jej žiadosti vtedy vyhovel, stanovil nový termín pojednávania na 29.5.2018, t.j. žalovanej bol poskytnutý dostatočný časový priestor na to, aby sa prípadný jej právny zástupca mohol riadne na pojednávanie pripraviť. Žalovaná doposiaľ súdu nepredložila plnú moc preukazujúcu, že sa skutočne dala vo veci zastúpiť, t.j. dodatočne nepreukázala dôvodnosť jej predchádzajúcej žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť dňa 26.4.2018. Žalovaná teda svojou neopodstatnenou a dodatočne ani nepreukázanou žiadosťou zmarila pojednávanie ktoré sa malo konať 26.4.2018. Preto súd jej následnú , vyššie uvedenú opätovnú žiadosť zo dňa 25.5.2018, taktiež riadne nezdôvodnenú, podanú len deň pred pojednávaním, vyhodnotil ako účelovú, podanú s cieľom oddialiť prejednanie veci. Súd uvádza, že napriek jej oznámeniu uvedenému v predmetnej žiadosti, že ,, boli zistené nové skutočnosti ohľadom prejednávnej veci, ktoré budú súdu doručené“, ktoré žalovaná v žiadosti ani neuviedla, tieto žalovaná súdu doposiaľ ani nedoručila. Keďže išlo zo strany žalovanej o opätovnú žiadosť o odročenie pojednávanie, bez riadneho špecifikovania a popísania dôvodov, ktoré by súd mohol riadne posúdiť, t.j. bez preukázania dôvodnosti jej žiadosti, súd túto, ako už bolo uvedené neakceptoval a s poukazom na ustanovenie § 179 a nasl. C.s.p. vec dňa 29.5.2018 prejednal v neprítomnosti žalovanej.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise.

7. Ako bolo uvedené, žalobkyňa sa zaplatenia žalovanej sumy domá od žalovanej titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť žalovanou tak, že prijala od žalobkyne plnenie na základe kúpnej zmluvy, k uzavretiu ktorej však nedošlo.

8. Podľa § 451 odsek 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 50a Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 150 ods. 1C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa § 153 ods. 1 ,2 a 3 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

9. Zo žalobkyňou tvrdeného skutkového stavu, ktoré tvrdenie protistrana, t.j. žalovaná výslovne nepoprela a ktoré z uvedeného dôvodu súd považuje podľa § 151 ods. 1 C.s.p. za nesporné a tiež z listinných dôkazov- prehlásenia žalovanej z 3.11.2017 a z 23.1.2017, mal súd za preukázané, že žalobkyňa mala záujem o kúpu nehnuteľnosti od žalovanej za kúpnu cenu 23.000,-eur. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a z vyššie uvedených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaná prevzala od žalobkyne sumu 22.030,-eur ako platbu za pozemok a dom na Novom svete číslo 20, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy a ktoré sú zapísané na LV číslo 3684. K uzavretiu písomnej kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve však nedošlo. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení § 50a) , § 46 a § 588 Občianskeho zákonníka , kúpna zmluva o prevode nehnuteľností musí mať písomnú formu a takisto písomnú formu musí mať aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Je teda zrejmé, že žalovaná prijala vyššie uvedené platby za nehnuteľnosti , napriek tomu, že k platnému uzatvoreniu zmluvného vzťahu nedošlo. V konaní nebol preukázaný iný právny titul, ktorým by prijatie platby v celkovej sume 22.030,-eur zo strany žalovanej bolo dôvodné. Veď aj zo samotných prehlásení žalovanej, nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že tieto platby boli prijaté ako platby za vyššie uvedené nehnuteľnosti, pričom uzavretie platnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej by vznikol žalovanej nárok na tieto platby titulom kúpnej ceny, resp. iného zmluvného vzťahu, preukázané nebolo. Keďže žalovaná prijala od žalobkyni plnenie bez právneho dôvodu, má sa za to že na jej strane došlo k bezdôvodnému

obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto je žalovaná v zmysle §451 ods.1 Občianskeho zákonníka povinná toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd zato, že nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy je dôvodný a to titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z listinných dôkazov založených v spise ( prehlásenia žalovanej z 3.11.2017 a 23.1.2017 ) ako už bolo uvedené mal súd za preukázané, že žalovaná prijala od žalobkyni za nehnuteľnosti , ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy , žalovanú sumu 22.030,-eur. K platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ani iného zmluvného vzťahu nedošlo, preto platby prijaté žalovanou predstavujú bezdôvodné obohatené spočívajúce v majetkovom prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. Žalovaná v konaní nepreukázala, že toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni, ktorá v jej prospech plnila bez právneho dôvodu už vrátila, preto ju súd na úhradu žalovanej sumy zaviazal v celom rozsahu.

10. Súd na doplnenie uvádza, že žalovaná v priebehu celého konania nárok žalobkyne nijakým spôsobom nespochybnila. Aj keď v poslednej žiadosti o odročenie pojednávania uviedla, že doloží nejaké nové skutočnosti, neuviedla však žiadne vlastné tvrdenia o žalobkyňou uvádzaných skutkových okolnostiach, preto takéto oznámenie súd s poukazom na § 151 ods. 2 C.s.p. nepovažoval za právne relevantné popretie skutkového tvrdenia žalobkyne.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej súd aj priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu voči neúspešnej žalovanej. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku a to na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.