Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoP-28-2018.pdf
PDF · 81.92 KB
Case nature
Subarea
17CoP/28/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X. S. - Y., nar. XX.XX.XXXX a U. S. - Y., nar. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom D., v konaní o návrhu otca na zverenie detí do osobnej starostlivosti otca, určenie vyživovacej povinnosti matky na mal. deti a úpravu styku matky s deťmi, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. februára 2018, č. k. 26P/224/2017-29, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku o uložení povinnosti matke platiť na výživu mal. X. sumu 80 eur mesačne a mal. U. sumu 50 eur mesačne, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia detí do osobnej starostlivosti otca a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil matke maloletých detí povinnosť prispievať na výživu mal. X. sumou 80 eur mesačne a na výživu mal. U. sumu 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca, s účinnosťou od nariadenia neodkladného opatrenia do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň súd vyslovil, že neodkladné opatrenie zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadené. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 2 ods. 1, 2 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 360 ods. 1, 2, § 366, § 367 ods. 1 CMP. Pokiaľ ide o návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti súd bol toho názoru, že návrh v tejto časti nie je dôvodný, keďže nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby neodkladného a okamžitého zásahu súdu formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu a vyjadrení účastníkov podľa názoru súdu nepochybne vyplynulo, že obe deti sú vo faktickej osobnej starostlivosti otca, pričom matka sa riadne s deťmi stretáva každý druhý víkend od piatka do nedele. Nie je preto daná naliehavá potreba okamžitého zásahu súdu, nie je potrebné okamžite a bezodkladne upravovať pomery a neodkladným opatrením zverovať maloleté deti iba do osobnej starostlivosti otca. Skutočnosť, že takéto rozhodnutie otec potrebuje k zápisu maloletej do základnej školy, ktorú mimochodom maloletá už navštevuje, prípadne skutočnosť, že matka odmieta štandardné spôsoby liečby, nie je podľa názoru súdu dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia. Súd bol toho názoru, že v tejto časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pričom konečná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bude riešená v konaní vo veci samej. Pokiaľ ide o návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne uloženia povinnosti platiť výživné, súd uviedol, že uloženie tejto povinnosti je možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo Zákona o rodine. V zmysle Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z doposiaľ preukázaných a zistených majetkových a zárobkových pomerov otca a matky vyplýva, že obaja sú zamestnaní, resp. majú pravidelný príjem. Matka na deti žiadnym spôsobom neprispieva, preto v tejto časti súd považoval návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. Pri určení výšky výživného vychádzal súd zo správy kolízneho
opatrovníka a zohľadnil tak príjmy a výdavky oboch rodičov a bol toho názoru, že je plne v možnostiach a schopnostiach matky prispievať na výživu maloletej X. sumou 80 eur a na výživu maloletého U. sumou 50 eur mesačne, a preto ju súd k tejto povinnosti neodkladným opatrením zaviazal. Vyživovacia povinnosť je matke stanovená do rozhodnutia súdu vo veci samej, v ktorej je potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie ohľadom zistenia majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov maloletých detí.
2. Proti tomuto uzneseniu, v časti nariadenia neodkladného opatrenia ohľadne uloženia povinnosti matky platiť na výživu maloletých detí - X. sumou 80 eur mesačne a U. sumou 50 eur mesačne, podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie matka maloletých detí. Žiadala uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti zamietnuť. Zároveň s podaným odvolaním podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov, prípadne zverenia do jej osobnej starostlivosti, vrátane určenia vyživovacej povinnosti otcovi detí a upravenia styku otca s maloletými deťmi. Predovšetkým namietala základné tvrdenie otca, že sa v prevažnej miere sám staral o maloleté deti od roku 2015 a rozporovala tvrdenia otca, označené otcom ako dôvody podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V danej veci sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti, ktorým bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne zverenia do jeho osobnej starostlivosti zamietnutý. Uviedla, že vo vzťahu k ostatným odvolaním napadnutým výrokom uznesenia, týkajúcich sa určenia vyživovacej povinnosti z jej strany, tieto podľa jej názoru nie sú dôvodné. Ona maloletým deťom v čase pred ich odlúčením (v mesiacoch 8/2017 -11/2017) riadne poskytovala osobnú starostlivosť takmer nepretržite 5 dní v týždni a zabezpečovala aj nákupy potravín a potrebného oblečenia. V čase odlúčenia aj naďalej deťom zabezpečovala nákupy potrebných vecí vrátane oblečenia, pričom osobnú starostlivosť do času nariadenia neodkladného opatrenia mohla deťom poskytovať len vtedy, kedy jej to umožnil otec. V peňažnej forme otcovi na výživu doposiaľ neprispievala, a to s poukazom na otcom sľubované uzavretie rodičovskej dohody, na druhej strane sa však o deti vždy, keď to mala umožnené, riadne osobne starala a zároveň im kupovala, čo potrebovali. Dodala, že dodatočne samostatným podaním predloží odvolaciemu súdu doklady o platbách, ktoré má vo svojej dispozícii a ktoré preukazujú aj ňou uvádzané tvrdenia.
3. K podanému odvolaniu matkou maloletých detí sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril otec maloletých detí. Žiadal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol správne, vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Súd sa venoval majetkovým pomerom účastníkov, ako aj ostatným kritériám, ktoré sú v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine pre rozhodnutie o výške výživného potrebné a správne usúdil, že nevyhnutné opatrenie vo veci nariadenia výživného je dôvodné, keďže deti sú v jeho faktickej starostlivosti a matka na ich výživu neprispieva. Doklady - výpisy z účtu, ktoré matka predložila a ktorými dokumentovala jej podieľanie sa na nákladoch spojených s výživou detí, sú jednak bez bližšieho vysvetlenia nepreskúmateľné a tiež pokiaľ matka tvrdí, že ide o doklady o tom, že nakupovala deťom potraviny a oblečenie v čase, keď sa o ne osobne starala, celkom zrejme nejde o doklady o tom, že prispievala na ich výživu otcovi detí. Je pochopiteľné, že matka deťom v čase, keď sa realizuje jej styk s nimi, zabezpečuje základné životné potreby, avšak toto fakticky vecné plnenie nemôže zamieňať s výživným, a to aj z toho dôvodu, že matka zabezpečuje osobne starostlivosť o deti iba zlomok času v porovnaní s ním a vôbec to nie je z dôvodov na jeho strane, ako sa snaží v odvolaní matka tvrdiť.
4. K odvolaniu matky maloletých detí podal písomné vyjadrenie aj kolízny opatrovník, ktorý poukázal na svoju správu zo šetrenia pomerov z 22.02.2018. V rámci uvedenej správy navrhol súdu prvej inštancie, aby návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, teda aby ponechal deti do rozhodnutia vo veci samej v starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na výživu detí sumou primeranou opodstatneným potrebám maloletých detí, na ktorej správe a jej záveroch aj zotrváva. Ďalej uviedol, že na základe telefonátu matky vykonali v domácnosti otca opakované šetrenie v apríli 2018, pričom v starostlivosti o maloleté deti zo strany otca neboli zistené žiadne nedostatky. Pokiaľ ide o doplnené podanie matky, z tohto nie je preukázané, že výdavky, ktoré matka prezentuje výpisom z bankového účtu sú aj výdavkami spojenými s maloletými deťmi. Aj keď uznesenie súdu prvej inštancie je v časti výživného predbežne vykonateľné, matka v mesiaci marec a apríl 2018 výživné k jeho rukám neuhradila. Dodal, že v časti výživného sa stotožňuje s výrokom súdu prvej inštancie a odporúča matke detí určiť povinnosť prispievať na výživu maloletej X. sumou 80 eur mesačne a na maloletého U. sumou 50 eur mesačne, keďže otec takto určeným výživným v nevyhnutnej miere pokryje základné potreby detí.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku v napadnutej časti bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v tejto odvolaním napadnutej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
6. Odvolaním matky maloletých detí nebol napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia detí do jeho osobnej starostlivosti, preto v tejto časti je uznesenie súdu prvej inštancie právoplatné.
7. Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
10. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
11. Neodkladné opatrenie v zmysle § 366 CMP slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej, ale zásadne len dočasnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Obsah tohto predbežného opatrenia súvisí s otázkou výživy maloletého dieťaťa. Výživa, rovnako ako výchova maloletého dieťaťa je inštitútom rodinného práva, ktorý má normatívne vyjadrenie v Zákone o rodine. Na druhej strane rodičovská starostlivosť, ktorá môže byť obsahom neodkladného opatrenia, je inštitútom procesného práva. Jeho úprava obsahuje provizórnosť ako pojmový znak neodkladných opatrení. Dočasnosť opatrenia spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie (§ 322 CSP). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené.
12. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť na návrh (ak ide o inú než maloletú osobu) alebo aj bez návrhu (ak ide o výživné pre maloleté dieťa). Uloženie tejto povinnosti je možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo Zákona o rodine.
13. V predmetnej veci po jej preskúmaní krajský súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatoval, že boli splnené zákonné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v časti výživného, a to existencia právneho vzťahu a potreba bezodkladnej úpravy vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom.
14. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že rodičia maloletých detí nie sú manželmi, pričom v súčasnosti otec od decembra 2017 býva s maloletými deťmi u svojej priateľky v M.. Matka má uvádzaný trvalý pobyt v obci H. (okres M.), pričom toho času býva v F.. Otec ako SZČO dosahuje priemerný hrubý zárobok 2.700 eur mesačne, na deti poberá rodinné prídavky. Žije v spoločnej domácnosti u priateľky, ktorá je takisto SZČO a jej priemerný zárobok je asi 1.700 eur mesačne, pričom v spoločnej domácnosti s ňou žije aj jej maloletá dcéra. V súčasnosti maloletá X. je žiačkou prvého ročníka ZŠ na V. ulici v M., v škole chodí na obedy a navštevuje aj školskú družinu, taktiež navštevuje A.. Maloletý U. navštevuje Súkromnú materskú školu L. v M., kde náklady na škôlku predstavujú do 220 eur mesačne. Matka maloletých detí je rovnako SZČO a jej priemerný hrubý zárobok predstavuje 1.300 eur mesačne. Za prenajatý byt v F. matka hradí 450 eur mesačne. S maloletými deťmi sa matka stretáva každý druhý víkend. V tom čase sa o deti riadne stará, zabezpečuje deťom stravu, prípadne podľa potreby zakupuje iné nevyhnutné potreby. Matka v odvolaní voči uzneseniu súdu prvej inštancie, podanom spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že otcovi maloletých detí neprispieva žiadnou finančnou sumou na výživu maloletých detí.
15. Z uvedeného vyplýva, že matka neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v dostatočnom rozsahu vzhľadom na jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery, ako aj vzhľadom na fakt, že osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje prevažne otec detí. Za formu plnenia vyživovacej povinnosti matky nemožno v danej veci považovať iba zakupovanie stravy, prípadne ošatenia, obuvi alebo darčekov počas styku matky s maloletými deťmi. S poukazom na takto zistené skutočnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo odôvodnene nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola matke mal. detí uložená povinnosť platiť na výživu maloletej X. sumu 80 eur mesačne a na výživu maloletého U. sumu 50 eur mesačne, ktorá suma výživného zabezpečí skutočne iba základné a nevyhnutné potreby maloletých detí. Odvolací súd zdôrazňuje, že táto vyživovacia povinnosť je stanovená matke mal. detí iba do rozhodnutia vo veci samej, v rámci rozhodovania ktorej bude súd vykonávať podrobnejšie dokazovanie aj ohľadne osobných, majetkových a zárobkových pomerov, z ktorých zistení bude následne pri rozhodovaní vo veci samej vychádzať.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.