Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5Co-180-2017.pdf
PDF · 88.4 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/180/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: W. L., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. L., G. O. XXXX/XX, o zaplatenie 393,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 27. januára 2017 č.k. 7C/226/2016-87 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 393,12 eur spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 21.10.2010 do 20.06.2011 vo výške 12,06 eur a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 393,12 eur od 21.06.2011 do zaplatenia, súčasne žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2/Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela so žalovaným dňa 29.06.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0312810280, na základe ktorej poskytla žalovanému úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 eur) s úrokovou sadzbou 17,70 % ročne, bez poplatku za poskytnutie úveru, s poplatkom za správu úveru v sume 50,- Sk mesačne, s dohodnutou mesačnou splátkou 1.316,- Sk (43,68 eur) splatnou ku 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.07.2006 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.06.2011. Žalobca vo svojom podaní doručenom súd dňa 21.09.2016 uviedol, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 139,99 eur, žalobca si však uplatňuje iba posledných 9 splátok v sume 393,12 eur. Zároveň uviedol, že v predmetnej veci nebola vyhlásená splatnosť úveru a úver sa stal splatným automaticky dňom konečnej splatnosti úveru dňa 20.06.2011. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1285/2009/CE zo dňa 10.12.2009 pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Oznámením o postúpení zo dňa 29.12.2009 túto skutočnosť oznámila žalovanému a zároveň mu oznámila, že pohľadávku vo výške 3.453,61 eur je možné uhradiť výlučne postupníkovi. 3/Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným vznikol spotrebiteľský vzťah uzavretím Zmluvy o splátkovom úvere dňa 29.06.2006. Na predmetný vzťah sa použijú ustanovenia zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa žalovaný ako spotrebiteľ zaviazal veriteľovi vrátiť. Súd považoval predmetnú zmluvu za typovú, vyhotovenú pre širší okruh spotrebiteľov. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal v pravidelných mesačných splátkach splácať.
4/Súd zdôraznil, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania, je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 zákona o bankách). 5/Žalobca na výzvu súdu uviedol, že právny predchodca žalobcu nevyhlásil mimoriadnu splatnosť. Splatnosť úveru nastala dňom konečnej splatnosti úveru dňa 20.06.2011. Bolo teda preukázané, že k predčasnej splatnosti jednotlivých splátok úveru zo strany pôvodného veriteľa - banky nedošlo, preto bolo potrebné ustáliť, čo bolo predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi SLSP, a.s. ako bankou a žalobcom 10.12.2009. 6/V prípade bankových úverov ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. 7/Žalobca žalobou uplatnil splátky splatné od 20.10.2010 do 20.06.2011. Žalobca však nepreukázal, že žalovanému bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva na zaplatenie splátok, s ktorými je žalovaný v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť klienta banky musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. 8/Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. 9/Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky). Vyplýva to napokon aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách: „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky), ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; ...“ Z dôvodovej správy k zákonu o bankách k § 92 vyplýva: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ (pozn. pôvodný odsek 7 sa stal odsekom 8 po novelizácii zákonom č. 552/2008 Z.z.). 10/Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu, napriek písomnej výzve banky, v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca zdôrazňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní z omeškania dlžníka splácať zročné splátky by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú (v prejednávanom prípade bolo poskytnutie úveru dohodnuté na 5 rokov) na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. 11/Súd ďalej konštatoval, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je však nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.
12/Ak mala byť predmetom postúpenej pohľadávky suma 3.453,61 eur (suma uvedená v prílohe k zmluve o postúpení), potom je zrejmé, že pôvodný veriteľ SLSP, a.s. ako banka postúpil zmluvou zo dňa 10.12.2009 nebankovej inštitúcii aj splátky nezročné, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo, čo mal súd v konaní preukázané. Predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 bola neexistujúca pohľadávka, preto táto cesia zo dňa 10.12.2009 je neplatnou. S poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie žalobu zamietol. 13/O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú, rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 14/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho súd nesprávne zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v konaní na strane žalobcu, pričom žalobca predložil relevantný dôkaz o postúpení pohľadávky od pôvodného bankového subjektu. Poukázal na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorých klient výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojím klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení zákona o bankách, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách odchylnú úpravu nevylučuje. Nie je pravdou záver súdu prvej inštancie, že môže dôjsť k postúpeniu len splatných pohľadávok. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v príslušnom ustanovení výslovne uvedené. Banky môžu postúpiť peňažné záväzky ako celok vrátane jeho príslušenstva. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Postúpením pohľadávky sa žalobca stal veriteľom tejto, základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka. Žalobca preto považoval za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou na neho prešli všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. V ďalšom zastal názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca tvrdí, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu vyhovel, prípadne napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15/Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 16/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že dôvodné nie je. 17/Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom prvej súdu prvej inštancie o absencii aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu nadobudnutia postúpenej pohľadávky contra legem. 18/Žalobca v odvolaní nespochybnil, že predmetom postúpenia nebol splatný peňažný záväzok. Právny predchodca žalobcu postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu v rozpore s výslovným znením zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 348/2001 Z.z. o bankách (kogentného charakteru). Ide o prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ, ktorá nastáva priamo zo zákona, a to od počiatku. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky. Postúpenie pohľadávky (cessio) je bežným právnym úkonom, pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, a to iba po výzve na splnenie, na základe písomnej výzvy banky, ak omeškanie trvá viac ako 90 dní. 19/Nemožno spochybňovať právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak za podmienky postupu súladného so zákonom a obchodnými podmienkami - po vyhlásení predčasnej
mimoriadnej splatnosti celého úveru, ktoré je výlučným oprávnením banky, ktorého realizácia prichádza do úvahy ešte pred postúpením pohľadávky. Z dôvodovej správy vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonodarca tak mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne, po stanovenú dobu a napriek písomnej výzve banky, v omeškaní. 20/V čase postúpenia pohľadávky peňažný záväzok nebol splatný, súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru o jeho neplatnom postúpení podľa § 39 OZ pre rozpor s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, v dôsledku čoho žalobca nie je nositeľom v konaní uplatneného nároku. 21/Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 22/V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd náhradu trov konania nepriznal, keďže mu nevznikli žiadne trovy (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 23/Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).