Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky V. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v B. na T. ul. č. X zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 16 proti povinnému U. L. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v B. na T. ul. č. X zastúpenému JUDr. Jaroslavom Čollákom advokátom so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 19 v konaní o určenie výživného pre manželku o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 3.10.2017 č.k. 10Pc 3/2016-324 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia manželského výživného od povinného. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.b/ a f/ a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že jej návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná jej náhradu trov konania, alternatívne navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Vyjadrila názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, a to hlavne z dôvodu, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže nevedno, na základe čoho súd ustálil, že bola manželovi neverná. Z rozsudku nie je možné vyvodiť, ako k svojmu záveru súd dospel. Túto neveru osvedčoval iba žalovaný, pričom jeho jediným dôkazom bola jeho výpoveď. Uviedla, že vo všeobecnosti je nevera v našom kultúrnom kontexte definovaná ako milostný pomer s inou osobou ako s tou, s ktorou sa žije v manželskom zväzku. Súd prvej inštancie si pripojil súdny spis Okresného súdu Košice II sp.zn. 14P 124/2016 o rozvode účastníkov konania, pričom podľa zápisnice z pojednávania z 20.1.2017 je zrejmé, že výslovne uviedla, že neveru fingovala a hrala s tým účelom, že sa chcela rozviesť a vedela, že manžel bez riadneho dôvodu nebude súhlasiť s rozvodom. V uvedenom konaní, ako aj v konaní o určenie povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu (OS Košice II 14P 197/2016), v trestnom konaní (OO PZ Košice, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP1541/2-VYS-KE2016), ktoré všetky spisy si súd pripojil ku konaniu o manželské výživné a aj v konaní vo veci samej stále rovnako vypovedala o spôsobe života s povinným, ktorý ju neustále chcel mať pod kontrolou, pričom túto kontrolu zabezpečoval nielen jej finančnou odkázanosťou na neho, ale aj neustálou kontrolou jej osoby, jej notebooku, jej mobilu a podobne. Rovnako vypovedala aj o tom, že na želanie manžela obmedzila všetky svoje kontakty a stretávala sa len s ľuďmi, ktorí patrili do jeho okruhu priateľov a známych, na jeho výslovné želanie ostala doma a starala sa o rodinu a deti. Všetko plnila

podľa jeho predstáv a až do konca roku 2015. Vtedy si uvedomila vzhľadom na svoj vek a aj životné skúsenosti, že to, čo sa jej spočiatku páčilo a čo brala ako prejav lásky, láskou určite nie je. Začala sa cítiť v manželstve neuveriteľne zväzovaná. Rovnako v každom konaní vypovedala aj o tom, že sa v tom čase spriatelila s U. W., ktorý jej rozhovormi veľmi pomáhal. Na nápravu doterajšieho spôsobu života si zvolila „neveru“ - fingovaný účelový vzťah, kedy jej partnerom v tomto na jej výslovnú žiadosť bol U. W., ktorý bol ochotný „spolupracovať“ pri dôkazoch o ich „vzťahu“. O fingovanosti vzťahu chcela podrobnejšie vypovedať aj pri svojom výsluchu 11.4.2017, avšak jej to nebolo súdom umožnené (sudca dvakrát prerušil pre svoju chorobu pojednávanie, pričom povinnému priestor na rozsiahle vyjadrenie bol daný dvakrát). Podľa nej tak nebola v konaní zachovaná rovnosť strán a jej právo na spravodlivý proces. Je zrejmé, že forma nápravy, ktorú si predstavovala, nedopadla podľa jej predstáv. Miesto toho, aby povinný začal o ich vzťahu rozmýšľať a začať hľadať možnosti nápravy, zvolil úplne inú cestu, ako predpokladala. Nič to nemení na tom, že nie je možné ju za „neveru“ sankcionovať, pretože svojmu manželovi nikdy neverná v pravom slova zmysle nebola. K uvedenému predkladá ako dôkaz prehlásenie U. W.. Poukázala na § 71, § 15, § 75 ods. 2 Zákona o rodine a ďalej uviedla, že povinný dosahoval a dosahuje nadštandardný príjem. Vo svojich podaniach poukazovala na viacero skutočností z ich manželského života, okrem iného aj na to, že práve financie tvorili zložku a formu kontroly jej života a moci nad ňou a na týchto svojich tvrdeniach zotrváva. Jej dôstojný život ako rovnocennej partnerky svojho manžela nemôže byť ustálený len ako možnosť, že jej umožňuje zdieľať s ním jeho rodinný dom. Dôstojne žiť znamená vedieť zabezpečiť si svoje osobné potreby bez toho, aby bolo nutné žobroniť o každý cent a vopred manžela informovať o jej osobných potrebách, pričom on tieto povinnosti voči nej nemá a ani ich sám dobrovoľne iniciatívne nedodržiava. Sám povinný sa netajil tým, že od augusta 2016 spravil všetko pre to, aby mohla prostriedky patriace do BSM použiť iba na nákup potravín pre domácnosť, prípadne natankovanie benzínu do motorového vozidla, ktorým zabezpečuje rozvoz detí podľa potreby, na rozdiel od povinného, ktorý z týchto prostriedkov vykrýva všetky svoje osobné potreby, zakupuje si šatstvo, obuv, kozmetiku, používa ich na trávenie voľného času, výletov, dovoleniek a darov. Ona svoje potreby okrem stravy zabezpečiť nevie.

3. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že navrhovateľka sa opätovne snaží prezentovať svoju osobu ako martýra, ktorému z jeho strany boli upierané všetky práva, najmä právo nekontrolovateľne disponovať s finančnými prostriedkami rodiny. Domnieva sa, že dostatočne preukázal, aké úsilie vynaložil na zachovanie dobrých rodinných vzťahov a najmä vzťahu k navrhovateľke. Tvrdenia navrhovateľky, že z jeho strany absentovala vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a rešpektovanie, vôbec nekorešponduje s reálnym stavom. Práve navrhovateľka podala bezdôvodne na neho trestné oznámenia, volala na neho políciu, osočovala ho tak v práci, ako aj pred blízkymi osobami a v neposlednom rade nemala v úcte dodržiavanie vzájomnej vernosti. Čestné prehlásenie pána W. doložené k podanému odvolaniu je vzhľadom na výpovede navrhovateľky nielen pred súdom, ale aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní možné považovať za znevažovanie týchto orgánov. Napriek neúnosnému manželskému vzťahu sa snažil zamerať svoju pozornosť predovšetkým na deti, finančne zabezpečoval všetky potreby detí, robil nákupy do domácnosti, splácal rodinné dlhy, auto, na ktorom jazdila výlučne manželka, pričom tieto náklady boli preukázané v konaní. Finančné prostriedky, s ktorými denne mohla navrhovateľka disponovať, mesačne predstavovali sumu cca 900 €. Aj k tomu pristúpil až po tom, čo zistil, že navrhovateľka má „iný vzťah“ a peniaze, ktoré by mala spotrebovať rodina, využíva na realizáciu sa v tomto vzťahu a s človekom, ktorého on nemá dôvod akokoľvek finančne podporovať. Napriek týmto financiám, ktoré mala navrhovateľka reálne k dispozícii, jej to nepostačovalo, zadlžila sa a k dnešnému dňu jej dlhy predstavujú sumu cca 21.500 €. Má za to, že práve tieto dlhy odôvodňujú jej žiadosť o manželské výživné. Nikdy navrhovateľke nebránil vo vlastnej sebarealizácii, práve naopak podporoval ju a snažil sa zabezpečiť jej prácu. Účelový sa mu javí postoj navrhovateľky, keď mohla pracovať na 4-hodinový úväzok za 1.000 € mesačne v čistom a túto prácu nevykonávala, pričom v súčasnej dobe predložila pracovnú zmluvu so spoločnosťou CPK Slovakia s.r.o., kde pracuje od 8.00 hod. do 10.00 hod. za hrubú mzdu 110 €. Napriek tomu domov prichádza až okolo 18.00 hod..

4. Navrhovateľka v replike uviedla, že zotrváva v celom rozsahu na podanom odvolaní. Opäť zdôraznila, že sa jednalo len o účelový - fingovaný mimomanželský vzťah, ktorý bol jej zúfalou snahou o nápravu ich narušeného manželstva. Chcela dosiahnuť len to, aby sa manžel zamyslel nad pomermi v manželstve a zmenil svoj postoj. Ľutuje, že zvolila takéto krajné riešenie, ktoré vyvolalo u jej manžela úplne opačný efekt. Čestné prehlásenie U. W. osvedčuje pravdivosť jej tvrdenia, avšak manžel chce veriť nepravde. S manželom žijú 14 rokov, preto ju manžel musel spoznať a musí vedieť, že nie je pravdou, čo si o nej

v súčasnosti myslí a v afekte tvrdí aj pred súdom. Keby bola takou hroznou osobou, ako ju vykresľuje, prečo by s ňou chcel zostať a podľa jeho tvrdenia denne plakal, keď zistil, že ho má podvádzať. Je si vedomá, že manžela ovládol hnev voči nej, že je to len dôsledok psychického tlaku, ktorý obaja prekonali a odpúšťa mu. V zúfalej situácii robia ľudia zúfalé činy. O jej skutočnom zámere svedčí aj skutočnosť, že sa nechce rozvádzať a súdne konanie o rozvod bolo pre ňu precitnutím, kedy si uvedomila, že manželovi na nej záleží, ako aj na ich rodine, len to nedával najavo tak, ako si to ona želala. Vyššie uvedené však nič nemení na tom, že má právo na rovnakú životnú úroveň ako manžel a naopak je v rozpore s dobrými mravmi, že sa musí tohto práva dožadovať súdnou cestou, a to aj po tom, čo sú jej manželovi zrejmé dôvody, pre ktoré si zúfalo vymyslela vzťah, v dôsledku čoho jej zamedzil nakladanie so spoločnými finančnými prostriedkami. Pravdou je, že jej manžel, ako sám tvrdil, jej ponúkol, že jej bude platiť nájom, ak odíde z domu, z čoho je zrejmé, že súčasné odmietanie platenia manželského výživného je len akousi osobnou pomstou, ktorá má absurdný pôvod vo fikcii. Verí, že jej manžel prehodnotí svoj postoj a ona nebude nútená žiadať manželské výživné súdnou cestou. Do času, kým sa tak stane je ale nútená zotrvať na podanom odvolaní.

5. Povinný v duplike uviedol, že navrhovateľka opäť klame, že nemala mimomanželský pomer, ide jej len o peniaze. Uvádza dôkazy, ktoré jednoznačne potvrdzujú jej neveru s W., keď v júni 2016 bola v gynekologickej ambulancii MUDr. B. v Prešove, či nemá pohlavnú chorobu, keďže sa dozvedela, že jej milenec žil „zvláštnym“ životom. Poprosila ho, či jej vybaví také vyšetrenie, ale v Prešove, lebo sa hanbí v Košiciach. K tomu predkladá lekársky nález MUDr. B.. Ďalej prikladá dôkazy, a to jej komunikáciu s W., ktoré správy si odfotil, keď prišla domov opitá. Navrhovateľka u PhDr. A. sama potvrdila, že mala mimomanželský pomer. K tomu prikladá časť znaleckého posudku. Sama to potvrdila aj svojej kamarátke, ktorá to na polícii potvrdila, konkrétne C. C., pričom predkladá dôkaz kópiu časti zápisnice z vyšetrovania u JUDr. Č. ORP-1541/2-VYS-KE2016. Ďalej uviedol, že ju dvakrát videl v aute, ako ho drží medzi nohami a bozkáva sa s ním, videli to aj viacerí známi. Sama sa k tomu osobne priznala, a to v dome svojej matky v marci 2016, kde odišla od detí, aby mohla byť s W. nerušene, v januári 2016 večer po tom, ako ju pristihol, ako robí nemravné veci s W. v aute - doslova uviedla, že prvýkrát s ním súložila v aute. Ďalej v máji 2016, keď sa vrátila od matky s tým, že jej chýba, že jej chýbajú deti a že on o nej všade rozpráva, ako ju preťahoval a je to úbožiak atď.. W. u vyšetrovateľky na polícii na otázku, či mal intímny pomer s pani L. uviedol, že sa nebude k tomu vyjadrovať, vyplýva to už z citovaného spisu OR. Manželka mu sama potvrdila, že sa s ním okrem iného vyspala na Veľkú noc 2016 v dome jej matky. Doma vykrikovala v januári 2016, že s ním chce žiť (s W.). Priznala to aj v manželskej poradni u PhDr. D., u psychologičky PhDr. U., na ich sedení s riaditeľkou školy Park Angelinum... Uviedol, že má vedomosť o tom, že W. sa cielene zameriava na oblbovanie žien s cieľom finančného prospechu, má vraj podobných prípadov so ženami za posledné roky viacero, vraj pani G., pani L., presné podrobnosti sú vraj v súdnych spisoch. Odporúča navrhovateľke, aby sa spamätala a neskúšala donekonečna ďalšie a ďalšie podvody a klamstvá.

6. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku jasné, zrozumiteľné a presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože logicky vyplýva z vecne správnych úvah a zo zistených skutkových okolností posúdených v kontexte so všetkými relevantnými skutočnosťami vo vzťahu k predmetu konania. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami navrhovateľky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na

súde prvej inštancie a ani v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci.

9. K odvolacím námietkam navrhovateľky dodáva, že sama navrhovateľka v tomto konaní v účastníckej výpovedi na pojednávaní 11.4.2017 potvrdila svoju mimomanželskú známosť „ pretože potrebovala niekoho po svojom boku a išlo o účelový vzťah“. Zisťovanie, či zo strany navrhovateľky išlo v skutočnosti o reálny alebo fingovaný vzťah nie je pre posúdenie jej správania ako súladného či nesúladného s dobrými mravmi podstatné vzhľadom na spôsob jej prezentácie tohto vzťahu pred manželom (povinným), ktorý už samotný bol porušením povinností manželov vyplývajúcich z § 18 Zákona o rodine, konkrétne povinnosti rešpektovať dôstojnosť druhého manžela a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi v odvolacom konaní.

10. Pokiaľ navrhovateľka namieta, že v konaní nebola zachovaná rovnosť strán a jej právo na spravodlivý proces, nakoľko povinnému bol daný priestor na rozsiahle vyjadrenie dvakrát, pričom ona chcela pri svojom výsluchu 11.4.2017 podrobnejšie vypovedať o fingovanosti svojho vzťahu, odvolací súd dodáva, že z obsahu zápisníc o pojednávaní nepochybne vyplýva, že na pojednávaní 11.4.2017 bol daný priestor navrhovateľke pre jej spontánnu výpoveď, aby podstatným, jasným a stručným spôsobom zhrnula všetky okolnosti, ktoré považuje za potrebné v súvislosti s podaným návrhom, pričom k výsluchu povinného pristúpil súd až na ďalšom pojednávaní 27.6.2017, a to rovnakým spôsobom, pričom zápisnice z pojednávania boli právnym zástupcom účastníkov konania doručené a na poslednom pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok 3.10.2017, na ktorom boli i vykonané listinné dôkazy, mali účastníci dostatočný priestor na svoju argumentáciu, bolo im umožnené predniesť záverečný prednes, preto nie je možné dospieť k odôvodnenému záveru, že by v konaní nebola zachovaná rovnosť strán a porušené právo niektorého z účastníkov konania na spravodlivý proces.

11. Napokon z vykonaného dokazovania nie je možné dospieť k záveru, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, že by životná úroveň manželov nebola rovnaká, nakoľko všetky náklady týkajúce sa zabezpečenia spoločných potrieb rodiny, teda aj navrhovateľky zabezpečuje výlučne povinný vrátane nákladov spojených s bývaním, vzdelávaním a starostlivosťou o deti, stravovaním, splácaním leasingových splátok za auto v užívaní navrhovateľky, vrátane tankovania, uhrádzaní dlhov rodiny s tým, že príjem rodiny zabezpečuje v podstate len povinný a aj napriek správaniu sa navrhovateľky jej poskytuje denne 30 €, čo je priemerne mesačne 900 €, s ktorými má hospodáriť, preto nemožno dospieť k záveru o nerovnakej životnej úrovni manželov s poukazom na to, že táto neznamená matematickú rovnosť v príjmoch, resp. v obnose finančných prostriedkov, ktorými disponuje ten ktorý z manželov. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal aj skutočnosťou, že navrhovateľka nevyužíva dostatočne svoje možnosti a schopnosti podieľať sa na uspokojovaní potrieb rodiny a zvyšovaní jej životnej úrovne, z čoho vyplýva, že sama si vytvára stav finančnej odkázanosti na manželovi.

12. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 52 CMP, podľa ktorého v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom s ohľadom na okolnosti prípadu nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo priznanie trov spravodlivé podľa § 55 CMP.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .