Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/47/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. J. D., členov JUDr. L. P. a JUDr. D. R., PhD., v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra A., so sídlom C. XXXX/X, XXX XX A., proti žalovanému: Inšpektorát práce A., so sídlom W.n, za účasti spoločnosti U. tepelné hospodárstvo, a.s., I.: XX XXX XXX, G. F. XH, XXX XX U., o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného o výsledku inšpekcie práce č. I.-XX-X-X.X/P-EXX,AXX-XX zo dňa 03.09.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie žalovaného Inšpektorátu práce A. č. I.-XX-X-X.X/P-EXX,AXX-XX zo dňa 03.09.2015 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 19.04.2017 podanou správnou žalobou sa prokurátor Krajskej prokuratúry A. domáhal zrušenia protokolu o výsledku inšpekcie práce Inšpektorátu práce A. č. I.-XX-X-X.X/P-EXX,AXX- XX zo dňa 03.09.2015 (ďalej aj „napadnutý protokol“) z dôvodu, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež preto, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

2. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný vykonal v spoločnosti U. tepelné hospodárstvo, a.s., v dňoch XX.XX.XXXX, 19.06.2015, 12.08.2015, 25.08.2015 a 03.09.2015 u žalovaného inšpekciu práce v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“). Výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení pracovnoprávnych predpisov, mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Výsledky inšpekcie práce boli zhrnuté do napadnutého protokolu, ktorý bol dňa 03.09.2015 prerokovaný s predsedom predstavenstva a členom predstavenstva kontrolovaného subjektu, ktorí s ním vyjadrili súhlas a vzali na vedomie závery v ňom uvedené, čo následne inšpektor práce vzal na vedomie. V bode I. B) 1. napadnutého protokolu inšpektor práce opísal zistené nedostatky - označené ako „Diskriminácia“ nasledovne: „Zamestnávateľ nezabezpečil výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi a nezabezpečil nezneužívanie týchto práv a povinností na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu a spoluzamestnancov, čím porušil § 13 ods. 3 Zákonníka práce. (Porušenie spočíva v tom, že T.. I.. A. L., U., člen predstavenstva a zamestnanec kontrolovaného subjektu, prostredníctvom psychického nátlaku prejavujúceho sa nadmernou kontrolou, vyhrážkami a verbálnymi útokmi na podriadených zamestnancov I.. B. G. a J. U., sa dopustil takého konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a svojím konaním zneužíval práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu na škodu spoluzamestnancov I.. B. G. a J. U..

/na základe predložených dokladov - zápisnica o podaní informácie zo dňa 02.06.2015 s fyzickými osobami: J. U., nar. XX.XX.XXXX, B. G., nar. XX.XX.XXXX, L. B., nar. XX.XX.XXXX a T. F., nar. XX.XX.XXXX. Zápisnica o podaní informácie zo dňa 12.08.2015 s fyzickými osobami: B. G., nar. XX.XX.XXXX, J. U., nar. XX.XX.XXXX a C. T., nar. XX.XX.XXXX. Zápisnica o podaní informácie zo dňa 25.08.2015 s fyzickými osobami: L. N., nar. XX.XX.XXXX, T. Q., nar. XX.XX.XXXX, I. B., nar. XX.XX.XXXX a T. F., nar. XX.XX.XXXX. E-mailová komunikácia medzi p. T. F. a p. A. L. zo dňa 12.12.2013, sťažnosť p. J. U. - e-mail zo dňa 25.07.2014 a sťažnosť p. B. G.. Zápis zo zasadnutia Dozornej rady zo dňa 18.12.2014. Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo strany pána Ľuboša L. zo dňa 29.01.2015/)“.

3. V časti napadnutého protokolu označenej „Opatrenia“ inšpektor práce v súlade s ustano-vením § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce nariadil „povinnosť v bode I. B) 1. dodržiavať trvale. Inšpektor práce ďalej v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá zamestnávateľovi povinnosť

- prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin,

- doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.“

4. Proti napadnutému protokolu podal prokurátor Krajskej prokuratúry protest č.k. B zo dňa 25.08.2016, a navrhol ho zrušiť, dôvodiac, že ním bolo porušené ustanovenie § 14 ods. 1, ods. 2 zákona o inšpekcii práce a § 3 ods. 7 Správneho poriadku. Uloženie opatrení v protokole o inšpekcii práce podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce má byť formulované jednoznačne, t.j. musí spĺňať požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti vyžadovanej pre výrok rozhodnutia. Z napadnutého protokolu nie je možné zistiť, akými konkrétnymi skutkami a kedy JUDr. Ing. A. L., U.. sa dopustil takého konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Nie je zrejmé, v čom konkrétne žalovaný identifikoval výkon práv T.. I.. A. L., U.. ako taký, ktorý je na úkor tam menovaných spoluzamestnankýň v rozpore s dobrými mravmi. Prokurátor namietal, že napadnutý protokol je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože v ňom chýba konkrétny opis skutku - presná formulácia obsahujúca vecné, časové a miestne určenie konania. Formálne konštatovanie zistených nedostatkov sa premietlo aj do opatrení, keď z protokolu nie je možné zistiť, čo konkrétne má zamestnávateľ napraviť. V protokole kontrolovanému subjektu uložené povinnosti a opatrenia sú nezrozumiteľné a nevykonateľné a tým aj nezákonné.

5. Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. G./Q./XXXX/XXXX zo dňa 02.11.2016 protestu prokurátora Krajskej prokuratúry A. nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor Krajskej prokuratúry A. dňa 15.11.2016 odvolanie, o ktorom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dňa 27.02.2017 rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-M_OOP 9522/2017 rozhodlo tak, že odvolanie prokurátora zamietlo a rozhodnutie Národného inšpektorátu práce zo dňa 02.11.2016 potvrdilo. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dospelo k záveru, že napadnutý protokol spĺňa minimálne náležitosti stanovené § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce. Obsahuje opis porušenia a konkrétne dôkazy, z ktorých vyplýva skutkový stav a ktoré preukazujú konštatované porušenie. Ministerstvo zdôraznilo, že s uloženými opatreniami inšpektora práce vyslovil súhlas štatutár kontrolovaného subjektu a následne prijal potrebné opatrenia.

6. Žalobca v podanej správnej žalobe zdôraznil, že je nesporné, že protokol o výsledku inšpekcie práce nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, nevzťahuje sa naň požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia podľa Správneho poriadku, resp. podľa osobitného predpisu, a tieto jeho náležitosti sú upravené osobitne, konkrétne v ustanovení § 14 zákona o inšpekcii práce. Zo zákona však vyplýva, že výsledkom inšpekcie, počas ktorej boli zistené nedostatky, je autoritatívne uloženie opatrení kontrolovanému subjektu na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Napriek tomu, že nejde o sankciu, predstavuje tak uloženie opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Preto aj takéto uloženie opatrení odstrániť nedostatky zistené inšpekciou musí mať svoj základ v riadne zistenom skutkovom stave a musí byť odôvodnené, a to nielen s poukazom na právnu úpravu a všeobecný odkaz na výsledky inšpekcie, či úkony vykonané v rámci kontroly. Samotné opatrenie musí byť formulované jednoznačne, t. j. musí spĺňať požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti vyžadovanej pre výrok rozhodnutia.

7. Žalobca namietal, že z napadnutého protokolu nie je možné zistiť, akými konkrétnymi skutkami a kedy JUDr. I.. A. L. U.., člen predstavenstva a zamestnanec kontrolovaného subjektu, prostredníctvom psychického nátlaku prejavujúceho sa nadmernou kontrolou, vyhrážkami a verbálnymi útokmi na podriadených zamestnancov I.. B. G. a J. U. dopustil sa takého konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a svojím konaním zneužíval práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu na škodu spoluzamestnancov I.. B. G. a J. U., čím mal podľa obsahu protokolu kontrolovaný subjekt porušiť § 13 ods. 3 Zákonníka práce (viď časť I. B) 1. napadnutého protokolu). Na uvedené zistenia nadväzujú opatrenia uložené inšpektorom práce kontrolovanému subjektu a uloženie povinností.

8. Z obsahu zápisníc zo dňa 12.08.2015 a zo dňa 02.06.2015 o podaní informácie J. U. pracovne zaradenou na sekretariáte - personálnom oddelení vyplýva, že voči nej mal byť zo strany T.. I.. A. L. U.. od roku 2012 doposiaľ vyvíjaný psychický nátlak. Konkrétne jej mal v bližšom neurčenom čase so zvýšeným hlasom povedať, že škodí firme. Ďalej si pred ňou „vylieval“ zlosť voči iným osobám, dožadoval sa materiálov bez súhlasu jej priameho nadriadeného, protestoval voči ňou vyhotoveným zápisniciam, žiadal od nej návrh zmluvy daňového poradcu, mal jej v bližšie neuvedenom čase povedať, že „ja si nájdem prácu kedykoľvek, ale Ty si už zamestnanie nenájdeš.“ Z obsahu zápisníc zo dňa 12.08.2015 a zo dňa 02.06.2015 o podaní informácie I.. B. G. - vedúcej finančného oddelenia vyplýva, že voči nej mal tiež T.. I.. A. L. U.. vyvíjať psychický nátlak, pretože v bližšie neurčenom období od januára 2013 doposiaľ uznával len prácu svojich podriadených, jej práca nebola dôležitá, zadával jej nesplniteľné úlohy, nad rámec jeho zatriedenia vyžadoval od nej informovanie o udalostiach vo firme, ktoré nespadali pod jeho kompetencie. Vyhrážal sa jej, že ak nestiahne list, ktorý napísala na dozornú radu, tak si ponesie dôsledky. Ďalej diskrimináciu a nátlak zo strany T.. I.. A. L. U.. pociťovala v tom, že bola pozvaná na poradu obchodného úseku, kde bola rozoberaná jej práca, dostávala (bližšie nekonkretizovanú) osočujúcu poštu, dohováranie pre jej aktivity vo veci žiadosti zamestnancov na spoločné sedenie zamestnancov obchodného úseku, neváženie si jej práce, presadzovanie iba obchodného úseku, dohováranie za uzamknutie počítača. V nadväznosti na to žalobca zdôraznil, že z obsahu protokolu nie je zrejmé, ktoré z uvedených skutočností považoval inšpektorát za preukázané (kto ich dosvedčil), kedy k nim došlo a u ktorých z nich zistil ich rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s výkonom práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. Teda z napadnutého protokolu sa nedá zistiť, ktoré z tvrdení zamestnankýň považovala inšpekcia práce za pravdivé a preukázané a ktoré v nich uvedené skutočnosti napĺňali znaky šikany (rozporu s dobrými mravmi). Nemožno opomenúť, že T.. I.. A. L. U.. nevystupoval vždy len ako účastník pracovnoprávnych vzťahov (viď jeho nesúhlas ako podpredsedu predstavenstva so znením zápisnice spísanej zo zasadnutia predstavenstva, jeho žiadosti o podklady z pozície podpredsedu predstavenstva). Žiadosti T.. I.. A. L. v postavení podpredsedu predstavenstva o podklady ani jeho nesúhlas so znením zápisnice zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti nezakladajú rozpor s dobrými mravmi na pracovisku. Čo sa rozumie pod „vylievaním si“ zlosti voči iným osobám, dožadovaním sa materiálov bez súhlasu priameho nadriadeného, uznávaním práce len svojich podriadených, zadávaním nesplniteľných úloh, vyžadovaním informácií nad rámec jeho zatriedenia, nie je v protokole ani v jeho prílohách konkretizované. Rovnako neurčito vyznievajú aj tvrdenia o diskriminácii a nátlaku, ktoré mali spočívať v pozvaní na poradu obchodného úseku, kde bola rozoberaná práca I.. Kataríny G., o bližšie nekonkretizovanej osočujúcej pošte, dohováranie pre aktivity I.. B. G. vo veci žiadosti zamestnancov na spoločné sedenie zamestnancov obchodného úseku, neváženie si jej práce, presadzovanie iba obchodného úseku, dohováranie za uzamknutie počítača.

9. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého protokolu a jeho nezrozumiteľ-nosť pre nedostatok dôvodov, pretože v ňom chýba konkrétny opis skutku (presná formulácia obsahujúca vecné, časové a miestne určenie konania). Formálne konštatovanie zistených nedostatkov sa premietlo aj do opatrení, keď z protokolu nie je možné zistiť, čo konkrétne má zamestnávateľ napraviť. V protokole kontrolovanému subjektu uložené povinnosti a opatrenia sú nezrozumiteľné a nevykonateľné a tým aj nezákonné. Napadnutý protokol je tak v časti obsahujúcej opatrenia nepreskúmateľný, a to pre nedostatok dôvodov uvedených v časti I. B) 1. V napadnutom protokole žalovaný konštatuje porušenie právnych ustanovení bez toho, aby boli dostatočným spôsobom konkretizované zistenia, ktoré tomu nasvedčujú. Následne výsledkom postupu inšpekcie práce bolo uloženie opatrenia odstrániť zistené porušenia predpisov a ich príčin. Opatrením ukladajúcim povinnosť dochádza k zásahu do práv a povinností kontrolovaného subjektu ako účastníka administratívneho konania, na čom nič nemení skutočnosť, že kontrolovaný subjekt s výsledkom kontroly, ktorú napokon spoluinicioval, súhlasil. Právny názor, že uloženie opatrení odstrániť nedostatky zistené inšpekciou musí mať základ v riadne

zistenom skutkovom stave a musí byť odôvodnené nielen s poukazom na právnu úpravu a odkazom na výsledky inšpekcie, ale samotné opatrenie musí byť formulované jednoznačne, t.j. musí spĺňať požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti vyžadovanej pre výrok rozhodnutia, je podľa žalobcu v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/19/2014 a sp. zn. 1Sžo/162/2007). Opatrenie uložené kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce možno považovať za opatrenie smerujúce k nastoleniu zákonného stavu a k odstráneniu zistených nedostatkov v činnosti kontrolovaného subjektu. Jeho účelom nie je sankcionovať, ale dosiahnuť stav riadneho fungovania verejnej správy. Je dôležité, aby bolo ukladané len v prípadoch, kedy skutočne došlo k nedostatkom vysloveným v protokole o výsledku vykonanej kontroly.

10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, vyplýva zo zápisníc o podaní informácie zamestnancov uvedených v texte nedostatku v bode I písm. B) bod 1. Tým konaním je nátlak T.. I.. A. L., U.. prejavujúci sa nadmernou kontrolou, vyhrážkami a verbálnymi útokmi voči zamestnankyniam I.. B. G. a J. U.. G., v ktorom sa takéhoto konania T.. I.. A. L., U.. dopustil, je obdobie, ktoré bolo kontrolované výkonom inšpekcie práce, teda od januára 2012 do ukončenia výkonu inšpekcie práce (údaj uvedený na 2. strane protokolu). Žalovaný má preto za to, že bol náležité zistený skutkový stav veci, nakoľko nevychádzal len z tvrdenia dotknutých zamestnankýň. V rámci výkonu inšpekcie práce boli spísané zápisnice o podaní informácií so všetkými dostupnými osobami, ktoré prispeli k náležitému objasneniu skutkového stavu veci a spolu s ďalšími dokladmi preukazujúcimi porušenie ustanovenia § 13 ods. 3 Zákonníka práce. Porušenie povinnosti uvedenej v ustanovení § 13 ods. 3 Zákonníka práce je vo svojej konštrukcii spojené s pojmom dobré mravy. V prípade, ak by vypadla kontrola porušenia citovaného ustanovenia Zákonníka práce z kompetencie inšpektorátov práce, výkonom inšpekcie práce by nebolo možné kontrolovať dodržiavanie a následne vyvodzovať príslušné dôsledky pri porušení povinností, ktorých obsahom je také správanie zamestnávateľa, prípadne spoluzamestnancov, ktoré vykazujú známky bossingu, mobbingu alebo inej formy šikany na pracoviskách. Žalovaný zdôraznil, že napriek skutočnosti, že pojem dobré mravy v pracovnoprávnych vzťahoch nie je priamo definovaný, k dobrým mravom patria všetky alebo značná časť všeobecne uznaných noriem morálky v každej spoločnosti a pri každej forme medziľudských vzťahov, a preto je možné preukázať taký výkon práv a povinností vyplývajúcich (nielen) z pracovnoprávnych vzťahov, ktorý je v rozpore so značnou časťou všeobecne uznaných noriem morálky v určitej spoločnosti. Ku konkrétnosti konania žalobcu inšpektorát práce konštatuje, že konkrétne konanie, z ktorého vyplynulo porušenie citovaného ustanovenia Zákonníka práce uvedeného v protokole, je obsiahnuté v písomných dokladoch uvedených v napadnutom protokole, z ktorých vychádzali závery inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte.

11. Opatrenie uložené kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce je podľa žalovaného opatrením smerujúcim k nastoleniu zákonného stavu a k odstráneniu takého konania, ktoré je vedené ako protizákonné a je opísané v texte nedostatku v bode I písm. B) bod 1 napadnutého protokolu o výsledku inšpekcie práce. Kontrolovaný subjekt (zamestnávateľ) je povinný zabezpečiť, aby povinnosť uvedená v § 13 ods. 3 Zákonníka práce bola v ďalšom období po ukončení inšpekcie práce dodržiavaná trvale. Z textu je zrejmé, že inšpektor práce nenariadil kontrolovanému zamestnávateľovi odstrániť zistený nedostatok, keďže už z charakteru porušenia povinností je zrejmé, že tak nie je možné učiniť spätne. Záverom svojho vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný skonštatoval, že kontrolovaný zamestnávateľ vyjadril svoj súhlas so zisteniami uvedenými v napadnutom protokole nielen počas výkonu inšpekcie práce, ale aj vo svojom vyjadrení zo dňa 27.10.2016, pričom na zasadnutí dozornej boli prijaté potrebné opatrenia v zmysle napadnutého protokolu s tým, že bývalý člen predstavenstva T.. I.. L. L., U.. bol už v minulosti upozorňovaný na protiprávne konanie, v jeho prípade sa teda jedná o opakujúce sa a pokračujúce protiprávne konanie. Zamestnávateľ sa vyjadril, že napadnutý protokol považuje za zrozumiteľný a súhlasí so závermi, ktoré sú v ňom uvedené, rovnako mu je zrejmý charakter a obsah protiprávneho konania.

12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého opatrenia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti opatreniu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalobcovi na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalovaný.

13. Na pojednávaní zotrvali účastníci konania na obsahu svojich prednesov. Žalobca navrhol žalobe vyhovieť, žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

15. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

16. Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

17. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

18. Pred meritórnym vyhodnotením preskúmavanej veci považuje správny súd za vhodné vyporiadať sa s procesnou námietkou žalovaného prezentovanou v jeho vyjadrení k správnej žalobe, podľa ktorej je potrebné považovať za žalovaný subjekt v tejto veci Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, čo má mať svoj základ v ustanovení § 180 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak je žalobcom prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť. V konaní o proteste prokurátora rozhodovalo v poslednom stupni Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ako vyplýva z jeho rozhodnutia č. XXXXX/XXXX-M_OOP 9522/2017 zo dňa 27.02.2017. K tejto námietke sa v replike vyjadril žalobca a s jeho právnym názorom sa správny súd stotožňuje. Žalobca uviedol, že podľa § 45 ods. 1 SSP prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo

vyhovené. Ustanovenie § 180 ods. 2 SSP, na ktoré sa odvoláva žalovaný, nemožno vytrhávať z kontextu ustanovení upravujúcich príslušnosť správneho súdu. Rozhodnutie orgánu verejnej správy (v tomto konkrétnom prípade Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) o nevyhovení protestu prokurátora je len obligatórnou procesnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby prokurátor mohol využiť svoje zákonné oprávnenie podať v zákonnej lehote súdu správnu žalobu, ktorá však vždy zo zákona smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej. Protest prokurátora je návrhovým oprávnením prokurátora a rozhodnutie orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora nemá vplyv na právne vzťahy založené rozhodnutím resp. opatrením, proti ktorému pre jeho rozpor so zákonom prokurátor podal protest prokurátora. Správna žaloba tak vždy smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu, ktoré vydal orgán verejnej správy vo veci samej, teda nepodáva sa proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora. Nevyhovenie protestu prokurátora je len procesným predpokladom pre podanie správnej žaloby prokurátorom, čo napokon konštatuje aj dôvodová správa k Správnemu súdnemu poriadku. Rovnaký mechanizmus bol uplatňovaný aj pri rozhodovaní súdov o žalobách podávaných prokurátorom podľa predchádzajúcej právnej úpravy.

19. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že napadnutý protokol žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, t.j. z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť spočívajúcu v absencii uvedenia konkrétneho konania s označením miesta spáchania, času, spôsobu realizácie osobou T.. I.. A. L., U.. použitím konkrétnych slov, či viet, ktoré svojím obsahom a formou boli spôsobilé byť vyhodnotené ako nadmerná kontrola, vyhrážky alebo verbálne útoky a ktoré súčasne spĺňajú kritérium rozporu s dobrými mravmi. Ak žalovaný v napadnutom protokole k opisu skutku uviedol iba to, že T.. I.. A. L., U.. „prostredníctvom psychického nátlaku prejavujúceho sa nadmernou kontrolou, vyhrážkami a verbálnymi útokmi na podriadených zamestnancov I.. B. G. a J. U., sa dopustil takého konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a svojím konaním zneužíval práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu na škodu spoluzamestnancov I.. B. G. a J. U.,“ nie je aj podľa názoru správneho súdu z takejto zovšeobecňujúcej formulácie zrejmé, čoho konkrétneho, na akých miestach a v akom čase, sa uvedený vedúci zamestnanec dopustil, či vo vzťahu k vymenovaným zamestnankyniam išlo o jednorazové konanie alebo došlo k jeho opakovaniu. Nestačí, že je to zrejmé z jednotlivých výpovedí, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Presný a s iným obdobným konaním nezameniteľný opis konania napĺňajúceho atribút protiprávnosti, ako rezultát myšlienkotvornej činnosti orgánu verejnej moci, ustaľujúcej skutkový stav vyhodnotením vykonaných dôkazov, na ktorý právnoaplikačnou činnosťou v procese subsumpcie (podradenie zisteného skutkového stavu pod právnou normou stanovené pravidlo správania sa vyjadrené všeobecnými znakmi) nadviaže zovšeobecňujúci rezultát o porušení určitej právnej normy (tzv. právna kvalifikácia alebo právna veta), musí byť esenciálnou súčasťou protokolu o výsledku inšpekcie práce, ak ukladané opatrenia a povinnosti kauzálne nadväzujú práve na skutok, ktorý bol vyhodnotený ako rozporný s právom. To, čo žalovaný uviedol v časti I. B. 1 napadnutého protokolu (viď z napadnutého protokolu citované pasáže vyššie v tomto bode rozsudku), a čo vytrvalo obhajuje ako konkrétny opis protiprávneho konania, je už výsledkom interpretácie právnej normy (subsumpcie), tzv. právnou kvalifikáciou skutku, nie však samotným opisom skutku. Na tejto konštatácii veľa nemení ani to, že žalovaný pri pokuse o opis protiprávneho konania použil mená konkrétnych osôb. Je potrebné prisvedčiť názoru žalobcu, že z napadnutého protokolu nie je možné zistiť, čo konkrétne má zamestnávateľ napraviť, ak nie je zrejmé, akým konkrétnym konaním prostredníctvom svojho zamestnanca porušil ustanovenie § 13 ods. 3 Zákonníka práce. Protokol o výsledku inšpekcie práce, ukladajúci opatrenia a povinnosti, je správnym aktom zasahujúcim do sféry práv a povinností kontrolovaného subjektu a takýto zásah, ak jeho autorom je orgán verejnej moci, musí byť vždy jasne identifikovaný, určito formulovaný a zrozumiteľne vyjadrený, aby mohol byť následne vykonateľný. Mieru nezrozumiteľnosti napadnutého protokolu dokresľuje aj absencia lehoty, v rámci ktorej má kontrolovaný zamestnávateľ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Zamestnávateľovi bola síce uložená povinnosť doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie, avšak nie je možné určiť začiatok plynutia tejto lehoty, nakoľko lehota na prijatie (splnenie) opatrení zamestnávateľovi určená nebola. Tým, že v napadnutom protokole nie je uvedený konkrétny opis skutku, je podľa názoru správneho súdu dôvodná aj ďalšia žalobná námietka poukazujúca na nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Právne posudzovať možno až skutok, ktorý je konkrétne vyjadrený, preto pri jeho absencii je akékoľvek právne posudzovanie predčasné, t.j. nesprávne.

20. K žalobnej námietke poukazujúcej na to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, správny súd uvádza, že sa s touto námietkou nestotožňuje. Preskúmaním administratívneho spisu dospel k záveru, že tento obsahuje dostatok podkladov (dôkazov) na to, aby predmetnú vec bolo možné riadne posúdiť a že je možné bežnými právnickými aplikačnými a interpretačnými zručnosťami aj pri takejto dôkaznej situácii ustáliť skutkové zistenia tak, aby zodpovedali kritériám jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti a aby súčasne formulovaný skutok bol nezameniteľný s iným podobným konaním. Uvedené však nevylučuje, aby žalovaný po vrátení administratívneho spisu doplnil sám dokazovanie podľa vlastného uváženia.

21. V kontexte právneho názoru správneho súdu vysloveného v bode 19. tohto rozsudku bude úlohou žalovaného po vrátení administratívneho spisu na podklade už zadovážených dôkazov a po ich vyhodnotení ustáliť skutkový stav a tento následne v protokole o výsledku inšpekcie práce jasne, určito a zrozumiteľne vyjadriť opisom konkrétneho konania (k jeho kvalitatívnym atribútom viď úvahy vyššie), ktorým podľa žalovaného došlo k porušeniu ustanovenia § 13 ods. 3 Zákonníka práce a v nadväznosti na to uložiť kontrolovanému subjektu príslušné opatrenia a povinnosti spôsobom a použitou formuláciou zabezpečujúcimi ich materiálnu vykonateľnosť, ktorej imanentnou súčasťou je aj určenie lehôt, v rámci ktorých sa ukladané povinnosti majú splniť.

22. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

23. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania ne-vyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.