Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/52/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom vo veci navrhovateľky: O. K., E.. XX. XX. XXXX, I. Z. XXX, zastúpenej: JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.r.o., so sídlom A. Dubčeka 386/10, Žiar nad Hronom, proti manželovi: B. T. J., E.. XX. XX. XXXX, bytom S. T., S., T. U. M. XX X S., S. D. K. I. a S. Í., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: S. W. K., E.. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, na čas po rozvode manželstva, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky O. K., E.. XX.XX.XXXX a manžela B. T. J., E.. XX.XX.XXXX uzavreté XX.XX.XXXX v X. X. T. B. P. Z. S. M., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu MV SR - osobitná matrika Bratislava zväzok F., ročník XXXX, str. XXX, por. č. XXX r o z v á d z a .

II. Na čas po rozvode manželstva súd z v e r u j e mal. dieťa S. W. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky O. K., E.. XX.XX.XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec mal. dieťaťa B. T. J., E.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. dieťaťa S. W. K., E.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 130,00 € mesačne posielané vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozhodnutia o rozvode manželstva.

IV. Styk otca a mal. dieťaťa na čas po rozvode manželstva s a n e u p r a v u j e .

V. Súd prekladateľke a tlmočníčke A.. D. K. Š., I. XX, XXX XX I. I. p r i z n á v a nárok na tlmočné vo výške 458,16 €.

VI. Súd u p r a v u je účtovníčku tunajšieho súdu, aby prekladateľke a tlmočníčke A.. D. K. Š. zaplatila tlmočné vo výške 458,16 € z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu a to na účet U. S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

K.. Trovy spojené s tým, že manžel navrhovateľky k o n á v materinskom jazyku znáša štát.

VIII. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podaním zo dňa 27.10.2016 podala návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv k mal. S., v ktorom navrhovala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a maloletú S. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. sumou 130,00 € mesačne. V odôvodnení návrhu navrhovateľka uviedla, že manželstvo spočiatku bolo

harmonické, hoci občas sa vyskytli medzi účastníkmi konania nezhody v názoroch. Tieto sa časom stupňovali a viedli k postupnému ochladeniu v citovej oblasti a k rozvratu manželstva. V súčasnosti účastníci konania spolu nežijú a nemajú žiadne spoločné záujmy ani aktivity, intímne spolu nežijú, hospodária každý osobitne. Manželstvo nespĺňa už dlhšiu dobu žiadnu svoju funkciu a neexistuje reálny predpoklad na obnovu manželského spolužitia účastníkov konania. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu si navrhovateľka riadne plní svoje povinnosti, vyplývajúce z postavenia matky a príslušných ustanovení Zákona o rodine a nebráni maloletému dieťaťu v styku s druhým rodičom. Manžel navrhovateľky sa s maloletým dieťaťom vôbec nestretáva, neplní si rodičovské povinnosti a o maloletú S. W. nejaví vôbec žiadny záujem.

2. Manžel navrhovateľky je štátnym občanom členského štátu v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“). Právomoc Okresného súdu Žiar nad Hronom vo veci rozvodu je daná na základe ust. článku 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, v zmysle ktorého vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade K. I. a Í. tam má „domicil“. Právomoc Okresného súdu Žiar nad Hronom vo veci rodičovských práv k maloletému dieťaťu je daná na základe ust. článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, v zmysle ktorého súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a to so návrhom na začatie konania podaný dňa 27.10.2016, sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom mal. dieťaťa, plnomocenstvom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 05.04.2016, správou ÚPSVaR Banská Štiavnica zo dňa 12.01.2017 o poberaní štátnych dávok navrhovateľkou, správou OR PZ v Žiari nad Hronom zo dňa 19.01.2017 o vlastníctve motorových vozidiel navrhovateľkou, odpoveďou na lustráciu navrhovateľky v registri obyvateľov, správou o povesti navrhovateľky, správu kolízneho opatrovníka zo dňa 02.02.2017, vyjadrením navrhovateľky zo dňa 07.02.2017, potvrdením o pobyte navrhovateľky, výpisom z listu vlastníctva k.ú. Z., správami z administratívnej kontroly kontrolovanej osoby ÚPSVaR Banská Štiavnica zo dňa 25.11.2015, výpisom z účtu navrhovateľky, vyúčtovacou faktúra Stredoslovenská energetika, a.s., za dodávku elektrickej energie, faktúrou na úhradu vodného Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., vyjadrením navrhovateľky k výzve zo dňa 14.03.2017, platobný dekrét Obce Z., potvrdením o príjme B. S.. K., výplatnou páskou B. K. za január 2017, potvrdením o výške príjmu B. K., plnomocenstvom novej právnej zástupkyne navrhovateľky zo dňa 02.08.2017,odpoveďou HM Courts & Tribunals service zo dňa 23.08.2017, správou Veľvyslanectva SR v Londýne zo dňa 17.10.2017 a správou kolízneho opatrovníka zo dňa 24.03.2017.

4. Súd manžela navrhovateľky uznesením č.k. 24P/52/2016-15 zo dňa 30.12.2016 vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia k podanému návrhu písomne vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd zabezpečil úradný preklad uznesenia, výzvy súdu a návrhu na začatie konania do anglického jazyka. Súdne zásielky nebolo manželovi navrhovateľky možné doručiť cestou nariadenia (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch ani Cestou Haagskeho dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností, nakoľko K. I. vylúčila E.É. F., na ktorých mal bydlisko manžel navrhovateľky, vylúčila z používania nariadenia, resp. nebol určený orgán na doručovanie na tieto ostrovy. Pri doručovaní diplomatickou cestou Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v P. S. oznámilo, že zásielka nebola I. poštou doručená a bola vrátená späť na veľvyslanectvo s poznámkou adresáta odcestoval. Vzhľadom k tomu, že sa manželovi navrhovateľky nepodarilo doručiť návrh na začatie konania na jedinú súdu známu adresu, manžel navrhovateľky nebol zastihnuteľný ani na telefónnom čísle ani na e-mailovej adrese oznámenej kolíznym opatrovníkom, písomnosti mu boli opakovane doručené oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu postupom podľa § 106 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a 116 ods. 2 CSP.

5. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zo dňa 12.01.2017 vyplýva, že navrhovateľka poberá na ich úrade štátne dávky: prídavok na dieťa v sume 23,52 € mesačne a rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne.

6. Z oznámenia ORPZ v Žiari nad Hronom zo dňa 19.01.2017 vplýva, že na navrhovateľku nie je evidované žiadne motorové vozidlo.

7. Zo správy obce Z. o povesti navrhovateľky zo dňa 17.01.2017 vyplýva, že navrhovateľka má evidovaný trvalý pobyt v našej obci na adrese Z. Č.. XXX, XXX XX G. Ž.. Býva v rodinnom dome svojich rodičov spolu so svojou maloletou dcérou, o ktorú sa príkladne stará. Jej rodinné a finančné pomery im nie sú známe. Všetky záväzky voči obci má vyrovnané a pred komisiou verejného poriadku nebola nikdy riešená.

8. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 02.02.2017 uviedol, že matka počas vykonaného sociálneho šetrenia uviedla, že jej manžel je pôvodom W., avšak má I. občianstvo. Po jej odchode na Slovensko sa s ňou snažil opakovane skontaktovať a žiadal, aby sa vrátila k nemu späť. Matka však odmieta obnoviť spolužitie. Od manžela odišla v apríli 2015. Keď sa mal. dcéra narodila, túto skutočnosť manželovi oznámila, taktiež mu zaslala jej fotografie. Manželia žili spoločne na E. F., otec tam pracoval vo viniči na vinohradoch. Údajne zarábal cca 2 000,00 libier mesačne. Matka tam pracovala v reštaurácii, neskôr sa zamestnala u staršieho manželského páru ako chyžná v ich dome. Po narodení dcéry poslal otec matke 70 libier, balík s plienkami a balík s oblečením. Základnú detskú výbavičku zabezpečila matka. Otec v súčasnej dobe na výživu mal. S. dobrovoľne finančne ani naturálne neprispieva. Telefonicky sa na ňu neinformuje. Dcéru videl len na fotkách. Jedenkrát sa jej ozval, že plánuje mal. S. navštíviť, avšak nakoniec od toho upustil. Matka sa vyjadrila, že otec z ostrovov taktiež odišiel, avšak nepozná jeho súčasnú adresu. Matka má v súčasnej dobe priateľa, avšak mal. S. chce povedať pravdu, kto je jej biologickým otcom - keď to bude vhodné vzhľadom na jej vek. Nechce otcovi brániť v styku s ňou, obávala by sa však dať mu ju do W.. Bola by prístupná styku za jej prítomnosti, umožnila by manželovi aj vstup do ich domácnosti na dva - tri dni, aby mohol tráviť čas s ich mal. dcérou. Šetrením bolo zistené, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti a manželstvo je dlhodobo len formálnym zväzkom. Mal. S. má v domácnosti matky zabezpečené všetky životné potreby. V prípade rozvodu manželstva kolízny opatrovník navrhol zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať primeranou vyživovacou povinnosťou.

9. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 29.05.2018 navrhovateľka uviedla, že sa s manželom nevidela od apríla r. 2015, kedy ušla z K. I. a to z toho dôvodu, že ďalšie spolužitie s manželom bolo pre ňu neznesiteľné z psychického hľadiska. Taktiež zavážilo, že bola tehotná vo 4 mesiaci tehotenstva, pričom v zmysle zákonov ostrova, na ktorom žili kostra dieťaťa patrila otcovi a teda, ak by sa dieťa narodilo tam, automaticky by bolo dané otcovi. Manžel podľa informácií, ktoré má zdržiaval sa na predmetnom ostrove, na ktorom žili ešte asi pol roka, potom sa odsťahoval na neznámu adresu vo K. I.. Odvtedy sa s manželom nekontaktovali, raz po narodení dcéry manžel poslal balík, kde boli plienky a asi 70,00 libier. Pokiaľ ide o náklady na mal. dcéru, tak navrhovateľka uviedla, že medzi pravidelné mesačné náklady patria nasledovné: škôlka vrátane stravy 25,00 € mesačne, na jedlo na mal. dcéru minie približne 100,00 € mesačne, na oblečenie na malú 50,00 € mesačne (závisí od sezóny) na hygienu 25,00 € mesačne, na lieky 10,00 € mesačne a pokiaľ ide o výdavky na bývanie tie vychádzajú približne 50,00 € mesačne na jednu z nich. Teda celkové náklady na dcéru sú približne 260,00 € mesačne. Navrhovateľka je zamestnaná ako administratívny pracovník vo firme I., kde jej príjem činí 424,00 € mesačne s tým, že zamestnaná bude iba dokonca týždňa, potom je nútená ostať pracovať v tej istej firme, ale už ako podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia. Pokiaľ ide o jej iné príjmy poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70 € a prídavok na dieťa vo výške 23,68 €. Pokiaľ ide o jej pravidelné mesačné náklady, tak na stravu sú 100,00 €, na bývanie 50,00 €, na cestu do práce minie 50,00 €, na telefón 15,00 € a navyše spláca hypotéky, tak uviedla vo svojich písomných vyjadreniach. Spoločne s dcérou majú poistku 51,00 €, kde sú poistené obidve spoločne.

10. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a

povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 zákona čo rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi. Je to jediná prípustná forma zániku manželstva počas života oboch manželov. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi súd prihliadol aj na porušenie povinností manželov. Súd v spolužití manželov zistil neodstrániteľný a nenapraviteľný rozvrat a narušenie vzťahov medzi manželmi. Je nesporné, že manželia už spolu od apríla 2015 nežijú, navrhovateľka nevie, kde sa v súčasnosti jej manžel zdržiava. Manželia nemajú žiadne spoločné záujmy ani aktivity, intímne spolu nežijú, hospodária každý osobitne. Manželstvo nespĺňa už dlhšiu dobu žiadnu svoju funkciu a neexistuje reálny predpoklad na obnovu manželského spolužitia účastníkov konania. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže ďalej plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

12. Podľa čl. 5 o rodine a o zmene, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Nakoľko súd rozhodol, že manželstvo účastníkov konania rozvádza, súčasne rozhodoval o úprave ich výkonu rodičovských práv a povinností k mal. S. na čas po rozvode. Navrhovateľka navrhovala, aby bola zverené do jej osobnej starostlivosti. Nakoľko sa mal. S. nachádza od narodenia v osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá o ňu zabezpečuje každodennú starostlivosť, z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľka starostlivosť o svoje mal. dieťa zabezpečuje na požadovanej úrovni a nakoľko má navrhovateľka záujem sa o mal. S. aj naďalej starať a vychovávať ju, súd dospel k záveru, že je v záujme mal. S. a jej ďalšej nerušenej výchovy, aby starostlivosť o ňu zabezpečovala navrhovateľka - jej matka. Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu navrhovateľky a mal. S. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky), ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka navrhla úpravu styku mal. detí s otcom neupraviť a otec mal. detí žijúci na neznámom mieste vo K. I. úpravu styku nenavrhoval, súd styk otca s mal. dieťaťom s neupravil a ponechal ho na dohodu rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. Plnením vyživovacej povinnosti rodičov k deťom by mali byť uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Matka mal. S. si svoju vyživovaciu povinnosť plní osobnou starostlivosťou, starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení (bývanie, stravovanie, odievanie, hygiena) a hradí aj všetky náklady na uspokojovanie ostatných jeho potrieb (náklady na zdravotnú starostlivosť, náklady spojené so vzdelávaním, ako aj náklady na mimoškolské aktivity a záľuby). Pravidelné mesačné náklady na mal. S. sú nasledovné: škôlka 25,00 €, strava 100,00 €, oblečenie 50,00 €, hygienické potreby 25,00 €, lieky 10,00 €, náklady na bývanie tie vychádzajú približne 50,00 €. Celkové náklady na dcéru sú približne 260,00 € mesačne. Navrhovateľka je zamestnaná ako administratívny pracovník vo firme I., kde jej príjem činí 424,00 € mesačne. Poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70 € a prídavok na dieťa vo výške 23,68 €. Jej pravidelné mesačné náklady sú nasledovné: strava 100,00 €, bývanie 50,00 €, cesta do práce 50,00 €, telefón 15,00 €, splátky hypotekárnych úverov 231,06 € a 46,77 €. Spoločne s dcérou majú poistku s poistným 51,00 €, kde sú poistené obidve spoločne. Navrhovateľka vlastní rodinný dom, v ktorom býva spolu so svojou dcérou, rodičmi a tromi súrodencami. Majetkové pomery otca sa súdu nepodarilo zistiť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Vychádzajúc z priority výživného v rámci výdavkov otca mal. S., ktoré má prednosť pred uspokojovaním jeho vlastných potrieb a s prihliadnutím na odôvodnené potreby mal. S., súd výživné súd pre mal. S. stanovil vo výške 130,00 € mesačne, ktorá podľa názoru súdu pokrýva jej oprávnené nevyhnutné nároky. Súdom určené výživné pokrýva len polovicu nevyhnutných nákladov na mal. dieťa (bývanie, strava, lieky, oblečenie, hygienické potreby a náklady na materskú

školu), druhú polovicu nákladov znáša matka, ktorá okrem toho, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. dieťa si našla prácu, aby tak získala prostriedky na uspokojovanie jeho potrieb.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

Podľa § 155 ods. 2 CSP, trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlmočník a prekladateľ vykonávajú svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ďalej len „tlmočné“); ak je zadávateľov viac, zodpovedajú za zaplatenie tlmočného spoločne a nerozdielne.

17. Súd nariadil vo veci preklad písomností z jazyka slovenského do jazyka W. a naopak, pretože otec maloletého dieťaťa je občanom S. D.Á. K. I. W. S. Í., ktorých úradným jazykom je anglický jazyk. Prekladom písomností a tlmočením bola poverená súdna prekladateľka a tlmočníčka A.. D. K. Š.U., I. XX, XXX XX I. I.. Keďže prekladateľka požadovaný preklad zabezpečila riadne a včas, a vyúčtovanie tlmočného bolo v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z.z., o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, súd prekladateľke priznal tlmočné vo výške 458,16 €. Nakoľko trovy konania trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku znáša štát, súd súčasne upravil účtovníčku tunajšieho súdu, aby tlmočné vyplatila z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu na účet prekladateľky.

18. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.