Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/61/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v spore žalobkyne: W.. S. P., L. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX Bratislava, zastúpenej BARKOCI law firm, s. r. o. so sídlom Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 247 916, proti žalovanej: W.. D. J., L. XX.XX.XXXX, P. J. K. X/g, XXX XX Bratislava, zastúpenej AK IVANOVA s. r. o. so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 47 237 465, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na Okresný súd Bratislava I dňa 20.12.2017 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 18.12.2017, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len "CSP") v znení: "Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.09.2013 uzavretej medzi žalobkyňou, ako záložcom, a W.. D. J., O.. T., L.. XX.XX.XXXX, J. K. X/g, XXX XX Bratislava, ako záložným veriteľom, k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: Bratislava I, obec: BA-m.č. STARÉ MESTO, katastrálne územie Staré Mesto: Stavba so súp. č. XXXX postavená na pozemku parcely reg. "C", par. č. XXXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera: XXX C., spoluvlastnícky podiel: X/X, a Pozemok parcely reg. "C", par. č. XXXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera: XXX C., spoluvlastnícky podiel: X/X, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej."

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 30.07.2013 (poznámka súdu: žalobkyňa v texte žaloby nesprávne uviedla, že zmluva bola uzatvorená dňa 20.07.2013, z listinného dôkazu na č. l. 7 vyplýva deň jej uzatvorenia 30.07.2013) C. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. B.T. XX, XXX XX Bratislava, ako dlžník, uzavrela so žalovanou, ako veriteľom, zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie peňažnej sumy 25.000,- eur, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť do 30.08.2013. Dňa 11.09.2013 žalobkyňa, ako dlžník, uzavrela so žalovanou, ako veriteľom, zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie peňažnej sumy vo výške 25.000,- eur, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť do 11.03.2014. Záväzok vrátiť požičané peňažné prostriedky v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2013 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2013 bol zabezpečený zriadením záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.09.2013 uzavretej medzi žalobkyňou, ako záložcom, a žalovanou, ako záložným veriteľom, a to k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: Bratislava I, obec: BA-m.č. STARÉ MESTO, katastrálne územie Staré Mesto: Stavba so súp. č. XXXX postavená

na pozemku parcely reg. "., par. č. XXXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera: 210 m2, spoluvlastnícky podiel: X/X, a Pozemok parcely reg. "., par. č. XXXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera: 210 m2, spoluvlastnícky podiel: 1/1. Žalobkyňa lustráciou katastra nehnuteľností zistila, že k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam je na liste vlastníctva zapísaná o. i. nasledovná poznámka: "Oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom W.. D. J. (14.11.1982) na pozemok registra Q. T. G.. č. XXXX/X a stavbu so súp. č. XXXX na par. č. XXXX/X formou priameho predaja, G.-XXX/XX", čo svedčí o zámere žalovanej začať s výkonom záložného práva. Potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu v zmysle § 325 ods. 1 nariadením neodkladného opatrenia spočívajúcom v povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam odôvodnila žalobkyňa tým, že došlo k premlčaniu pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2013 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2013 a rovnako aj k premlčaniu záložného práva. Pohľadávka, ktorá vznikla na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2013 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2013 je v súčasnosti premlčaná, nakoľko nebola uplatnená v trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"), pričom prvýkrát bolo možné pohľadávku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2013 uplatniť pred súdom dňa 01.09.2013 (dlžník sa zaviazal vrátiť pôžičku do 30.08.2013) a pohľadávku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2013 bolo možné prvýkrát uplatniť pred súdom dňa 12.03.2014 (dlžník sa zaviazal vrátiť pôžičku do 11.03.2014). K premlčaniu pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2013 teda došlo dňa 01.09.2016 a k premlčaniu pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2013 došlo dňa 12.03.2017. V uvedené dni došlo taktiež aj k premlčaniu záložného práva, ktoré sa prvýkrát mohlo vykonať pre pohľadávku v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2013 dňa 01.09.2013 a pre pohľadávku v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2013 dňa 12.03.2014. Žalobkyňa naviac uviedla, že hoci na vyššie uvedenom liste vlastníctva bola žalovanou zapísaná poznámka týkajúca sa oznámenia o začatí výkonu záložného práva, táto však oznámenie o začatí výkonu záložného práva do dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opomenula doručiť okruhu osôb, pre ktorý predpokladá doručenie tohto oznámenia, a to záložnému veriteľovi a záložcovi (§ 151l ods. 1 . Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že konaním žalovanej nedošlo k platnému začatiu výkonu záložného práva, pričom v čase zápisu poznámky, ako aj v súčasnosti, je toto záložné právo premlčané. Žalobkyňa ďalej dôvodila neplatnosťou uznania dlhu tvrdiac, že Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2013 a Zmluva o pôžičke zo dňa 11.09.2013 obsahuje vo svojich ustanoveniach formuláciu označenú ako "uznanie záväzku". Vyslovila názor, že na účely posúdenia premlčania pohľadávok z týchto zmlúv je potrebné sa zaoberať otázkou platnosti takéhoto právneho úkonu, nakoľko môže spôsobiť aplikáciu rozdielnych ustanovení týkajúcich sa inštitútu premlčania a premlčacej doby. Zmluva o pôžičke zo dňa 30.07.2013 v článku 4 písm. c) obsahuje nasledovné ustanovenie: "Dlžník vyhlasuje, že uznáva svoj záväzok voči veriteľovi za podmienok dohodnutých podľa tejto zmluvy o pôžičke." Zmluva o pôžičke zo dňa 11.09.2013 v článku 4 písm. c) obsahuje nasledovné ustanovenie: "Dlžník vyhlasuje, že uznáva svoj záväzok voči veriteľovi za podmienok dohodnutých podľa tejto zmluvy o pôžičke." Podľa názoru žalobkyne, predmetné ustanovenia nemožno považovať za platné uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ, a to z viacerých dôvodov. V zmysle § 558 "Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní." Z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že uznanie dlhu okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Na základe uvedeného možno vyvodiť, že uznanie dlhu musí obsahovať: a) označenie účastníkov a dlhu, príp. práva, ktoré má byť predmetom uznania, b) vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a c) uvedenie uznávaného dlhu /čo do dôvodu vzniku a výšky/ (Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava : Eurokódex 2011). V prípade uznania záväzku obsiahnutého v Zmluve o pôžičke zo dňa 30.07.2013 a v Zmluve o pôžičke zo dňa 11.09.2013 možno konštatovať, že toto uznanie neobsahuje podstatné náležitosti ustanovené zákonom, pričom dôsledkom absencie týchto zákonných postulátov je absolútna neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Z tohto dôvodu možno jednoznačne dospieť k záveru, že v prípade neplatnosti uznania dlhu sa premlčanie pohľadávky posudzuje v zmysle § 101 a nie v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta OZ, to znamená, že pohľadávka sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Uznanie záväzku obsiahnuté v Zmluve o pôžičke zo dňa 30.07.2013 a v Zmluve o pôžičke zo dňa 11.09.2013 nespĺňa konkrétne nasledovné zákonné požiadavky: a) vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh, b) uvedenie uznávaného dlhu, čo do dôvodu a výšky. Svoju argumentáciu v otázke náležitostí uznania dlhu podporila žalobkyňa odkazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Českej republiky (Rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 501/2004 zo dňa 22.11.2005 a Rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 779/2002). Ak má mať písomné uznanie dlhu

žalobkyňou, ako dlžníkom, právne dôsledky uvedené v ustanovení § 558 OZ, je potrebné, aby došlo k uznaniu dlhu tak, čo do dôvodu, ako aj do výšky. Uznanie dlhu v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2013 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2013 nezahŕňa špecifikáciu dlhu a ani jeho vymedzenie čo do dôvodu a výšky, čo spôsobuje neurčitosť prejavu vôle. Predmetné nedostatky sú tak závažné, že v konečnom dôsledku zakladajú neplatnosť právneho tohto úkonu. Toto tvrdenie podporila žalobkyňa aj odkazom na rovnaký názor prezentovaný v Rozsudku NS ČR sp. zn. 33 Odo 507/2001 zo dňa 12.02.2002. Dôvod dlhu síce nemusí byť vždy v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený výslovne, ale musí byť jednoznačne dovoditeľný; rovnako tak uznanie dlhu čo do jeho výšky musí byť vyjadrené tak, aby výška bola objektívne určiteľná. Pri určitosti písomného prejavu v podobe uznania dlhu odkázala žalobkyňa na Rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 362/2005 zo dňa 28.06.2007 a Rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 1344/2006 zo dňa 30.09.2008. Ďalej mala žalobkyňa za to, že taktiež uznanie záväzku v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2013 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2013 obsahuje len všeobecný odkaz na podmienky dohodnuté v Zmluve o pôžičke zo dňa 30.07.2013 a v Zmluve o pôžičke zo dňa 11.09.2013, čo spôsobuje jeho nejasnosť a neurčitosť, nakoľko podľa predmetnej formulácie nie je možné jednoznačne vyvodiť, ktorý záväzok zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2013 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2013 mal byť uznaný. Tento svoj názor podporila odkazom na Uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 305/2008. Za ďalšiu dôležitú skutočnosť pri posudzovaní platnosti/neplatnosti uznania dlhu označila to, či dlh samotný v čase jeho uznania aj reálne existoval. V prípade, ak by v čase podpisu uznania dlhu, dlh neexistoval, možno dôvodne tvrdiť, že nemohla nastať ani platnosť uznania dlhu ako právneho úkonu, a to pre nemožnosť plnenia. Zmluva o pôžičke zo dňa 30.07.2013 vo svojom článku 1 vete druhej obsahuje nasledovné ustanovenie: "Dlžník svojim podpisom na tejto zmluve potvrdzuje prijatie pôžičky na svoj účet ...". Žalobkyňa uzavrela so žalovanou Zmluvu o pôžičke dňa 11.09.2013 v čase medzi 10.00 hod. až 11.00 hod. V Zmluve o pôžičke zo dňa 11.09.2013 v článku 1 veta druhá sa uvádza, že: "Dlžník svojim podpisom na tejto zmluve potvrdzuje prijatie pôžičky na svoj účet ...". Žalobkyni však v čase podpisu Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2013 neboli na účte pripísané peňažné prostriedky vo výške 25.000,- eur, tak ako sa uvádza v zmluve. K pripísaniu peňažných prostriedkov vo výške 25.000,- eur došlo až po uzavretí Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2013, a to v poobedňajších hodinách. O pravdivosti tohto tvrdenia predložila žalobkyňa listinný dôkaz - Informáciu banky (ČSOB) o pripísaný platby. Žalobkyňa ďalej uviedla, že rovnako ani dlžníčke C. C. neboli v čase podpisu Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2013 na jej bankovom účte pripísané peňažné prostriedky vo výške 25.000,- eur. K prevodu a pripísaniu uvedenej sumy došlo až vo večerných hodinách, pričom Zmluva o pôžičke zo dňa 30.07.2013 bola podpísaná zmluvnými stranami v ranných hodinách. Na základe toho vyvodila žalobkyňa záver, že k uznaniu záväzku došlo v čase, keď dlh ešte neexistoval, nakoľko zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt, ktorej právnym dôvodom je odovzdanie požičanej veci, k čomu v predmetnom prípade nedošlo. Súdna prax je zajedno v názore, že k odovzdaniu predmetu pôžičky pri peňažnej pôžičke môže dôjsť nielen fyzickým odovzdaním požičanej sumy, ale aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka (Fekete, I.: Občianky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava : Eurokódex 2011). Ani jeden spôsob v prípade uvedenej pôžičky nebol naplnený v čase uznania záväzku. Svoje tvrdenie o tom, že uznanie dlhu v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom, podporila žalobkyňa odkazom na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/214/2012 zo dňa 30.01.2013 a na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 261/2015. Žalobkyňa mala za to, že vyhlásenie C. C. v Zmluve o pôžičke zo dňa 30.07.2013 a vyhlásenie žalobkyne v Zmluve o pôžičke zo dňa 11.09.2013, ktoré mali mať účinky uznania dlhu, vznikli v čase, keď ešte žiaden dlh neexistoval. Bolo možné len predpokladať, že dlh môže vzniknúť, avšak nebolo možné určiť v akej výške vznikne. Uznať dlh je pritom právom dlžníka, ktorý toto právo má možnosť realizovať v budúcnosti, za predpokladu, že dlh vôbec vznikne, pričom toto právo realizovať nemusí. V prípade uzatvorenia dohody o vzdaní sa práv dlžníkom, ktoré vzniknú až v budúcnosti, takáto dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 574 ods. 2 v spojení s § 39 OZ, a to aj v prípade uznania dlhu prostredníctvom notárskej zápisnice. Po zohľadnení všetkých skutočností a s poukazom na rozhodovaciu činnosť slovenských a českých súdov k predmetnej právnej otázke, žalobkyňa zhrnula, že uznanie záväzku v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2013 a v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2013 je neplatné a v konečnom dôsledku nie je spôsobilé založiť plynutie premlčacej lehoty v zmysle § 110 ods. 1 veta druhá OZ. Tento fakt spôsobuje potrebu aplikácie ustanovenia § 101 OZ, použitím ktorého na daný právny vzťah možno konštatovať, že pohľadávka špecifikovaná v Zmluve o pôžičke zo dňa 30.07.2013 a Zmluve o pôžičke zo dňa 11.09.2013 je premlčaná. V súvislosti s premlčaním záložného práva, žalobkyňa citujúc ustanovenie § 100 ods. 2 OZ, podľa ktorého: "Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka", uviedla, že záložné právo patrí medzi práva, ktoré podliehajú premlčaniu

za splnenia podmienky, že došlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky, pričom vo všeobecnosti (ak napríklad nebol nárok zo zabezpečovacieho záväzku priznaný súdom alebo osobitne uznaný dlžníkom) sa záložné právo premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Žalobkyňa mala za to, že v danom prípade došlo k naplneniu všetkých podmienok predpokladaných zákonom na premlčanie záložného práva a možnosti začať s jeho výkonom, a to: a) došlo k premlčaniu pohľadávky zabezpečenej záložným právom, b) došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, premlčanej dobe, ktorá začala plynúť odo dňa, kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Poukázala na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 250/2011 zo dňa 08.12.2011, podrobne rozoberajúci problematiku záložného práva, podľa ktorého: "záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu (ďalej len "premlčanie záložného práva") je upravené v § 100 ods. 2 a premlčacia lehota tohto práva v § 101 OZ. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložné práva sa riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa Obchodným zákonníkom. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky." Žalobkyňa poukázala na to, že rovnaký právny názor vyplýva aj z Uznesenie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2302/2012 zo dňa 11.07.2013, Rozsudku NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2185/2009 zo dňa 21.12.2010, Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/246/2012. Z vyššie uvedeného žalobkyňa konštatovala, že v dôsledku premlčania samotnej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2013 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2013, ako aj v dôsledku premlčania záložného práva, a po zohľadnení konania žalovanej, ktorá postupuje v danej veci s cieľom uskutočniť výkon záložného práva, vznikla na strane žalobkyne neodkladná potreba upraviť pomery medzi stranami sporu. Potrebu bezodkladne upraviť pomery vzhliadla žalobkyňa najmä v tom, že žalovaná uskutočňuje kroky k začatiu výkonu záložného práva, ktoré je však už v súčasnosti premlčané. Žalobkyňa síce vzniesla u žalovanej voči výkonu záložného práva námietku premlčania, avšak naďalej pretrváva hrozba, že žalovaná bude bez ohľadu na uvedené pokračovať vo výkone záložného práva, a to formou priameho predaja zálohu. Keby nedošlo zo strany konajúceho súdu k nariadeniu neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva, mohlo by dôjsť k závažnému a nenávratnému zásahu do vlastníckych práv žalobkyne, čím by jej v konečnom dôsledku bola spôsobená značná ujma a jej právna pozícia by bola zhoršená do takej miery, že by sa jej viac už neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu v danej právnej veci. Danosť naliehavej potreby úpravy pomerov je v tom, že žalovaná uskutočňuje v súčasnosti kroky spojené s výkonom záložného práva, žalobkyňa sa ocitá v neistom postavení, pri ktorom je ohrozené jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zaťaženým premlčaným záložným právom. Z krokov, ktoré žalovaná do dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podnikla vyplýva, že v zásadných právnych otázkach týkajúcich sa predmetnej právnej veci nastávajú medzi stranami sporu zjavné rozpory. Výkon záložného práva žalovanou by spôsobil nenavrátiteľný stav, ktorý by bol výlučne na ujmu žalobkyne. Podľa žalobkyne, je potreba úprav pomerov medzi žalobkyňou a žalovanou odôvodnená ja existenciou ďalšej skutočnosti, a to tým, že v rozpore s príslušnými ustanoveniami sú na LV, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom záložného práva, zapísané dve poznámky týkajúce sa oznámenia o výkone záložného práva, pričom z dikcie ustanovenia § 151ma vyplýva, že pri pluralite záložných veriteľov je výkon záložného práva oprávnený vykonávať len jeden záložný veriteľ. V prípade, ak záložné právo začne vykonávať prednostný záložný veriteľ, tak ako je to v prípade žalobkyne, ostatní veritelia nemajú právo začať s výkonom záložného práva. Na základe všetkých prezentovaných skutočností mala žalobkyňa za to, že je potrebné bezodkladne nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva. Žalobkyňa uviedla, že v danej právnej veci plánuje podať žalobu o určenie, že tu záložné právo nie je. V prípade, ak by zo strany žalovanej medzičasom došlo k výkonu záložného práva, bola by zmarená aj možnosť právnej ochrany žalobkyne v súdnom konaní vedenom na základe predmetnej žaloby.

3. Navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobkyňa) súčasne k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva: Zmluvu o pôžičke uzavretú dňa 30.07.2013 medzi žalovanou, ako veriteľom, a C. C., ako dlžníkom (poznámka súdu: absentuje na nej podpis žalovanej

- veriteľa); Zmluvu o pôžičke uzavretú dňa 11.09.2013 medzi žalovanou, ako veriteľom, a žalobkyňou,

ako dlžníkom (poznámka súdu: absentuje na nej podpis žalovanej - veriteľa); Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretú dňa 11.09.2013 medzi žalovanou, ako záložným veriteľom, a žalobkyňou, ako záložcom, dlžníkom (poznámka súdu: absentuje na nej podpis žalovanej - záložného veriteľa); Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: Bratislava I, obec: BA-m.č. STARÉ MESTO, katastrálne územie Staré Mesto (vyhotovený dňa 19.12.2017, údaje platné k 18.12.2017); E-mailová informácia Č. S.. D.. zo dňa 07.12.2017 adresovaná na e-mail žalobkyne svedčiaca o pripísaní platby zo dňa 11.09.2013 z účtu č. D. dňa 11.09.2013 o 13:18 hod.

4. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 4C/61/2017-20 zo dňa 18. januára 2018, ktorým súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, bolo na základe odvolania žalovanej právoplatne zrušené Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/48/2018 zo dňa 28.02.2018 a vec bola vrátená Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Okresný súd Bratislava I v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu opätovne preskúmal podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to tak osvedčenosť nároku žalobkyne na jeho nariadenie, ako aj potrebu a odôvodnenosť jeho nariadenia, a dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 328 ods. 2 veta druhá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd doručí ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedourčuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

19. Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

20. Podľa § 100 ods. 2 veta tretia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník"), záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

21. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

22. Podľa § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

23. Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

24. Neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím konečným a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia nenadobúda navrhovateľ neodkladného opatrenia práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Táto predbežná úprava priamo neupravuje právny vzťah, o ktorom bude rozhodnuté až vo veci samej.

25. Pred nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba, naliehavosť) dočasne upraviť pomery účastníkov. Potreba okamžitej úpravy pomerov medzi účastníkmi dočasným predbežným opatrením je kumulatívnou požiadavkou na realizáciu predbežného opatrenia a nedá sa odôvodniť len z abstraktnej možnosti sťažovateľa nakladať s predmetom sporu, ale musí byť aj reálne preukázaná. Dôkazy slúžiace ako podklad rozhodnutia, ktoré nachádzajú vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, sa nedajú odvodiť len z abstraktnej možnosti sťažovateľa nakladať s predmetom sporu, ale musia byť mimo všetkých pochybností aj reálne preukázané (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 298/08 zo dňa 18.11.2008).

26. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. OSP). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 338/09 zo dňa 17.12.2009; R 20/1998).

27. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní; to je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz právna náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o nariadenie predbežného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2012 zo dňa 28.11.2012).

28. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobkyňa osvedčovala potrebu bezodkladného upravenia pomerov medzi stranami sporu tým, že keďže pohľadávky zabezpečené záložným právom v prospech žalovanej sú premlčané, je premlčané aj záložné právo, ktorým sú zabezpečené. Toto tvrdenie preukazovala žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi: 1. Zmluvou o pôžičke zo dňa 30.07.2013 uzatvorenou medzi C. C., ako dlžníkom, a žalovanou, ako veriteľom, predmetom ktorej bolo požičanie peňažnej sumy 25.000,- eur, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť do 30.08.2013 (ďalej len "Zmluva o pôžičke z 30.07.2013") a 2. Zmluvou o pôžičke zo dňa 11.09.2013 uzatvorenou medzi žalobkyňou, ako dlžníkom, a žalovanou, ako veriteľom, predmetom ktorej bolo požičanie peňažnej sumy vo výške 25.000,- eur, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť do 11.03.2014 (ďalej len "Zmluva o pôžičke z 11.09.2013").

29. Až z listinných dôkazov predložených žalovanou spolu s odvolaním proti Uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 4C/61/2017-20 zo dňa 18. januára 2018, ktorým súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, riadiac sa pritom ustanovením § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, súd zistil, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zamlčala súdu existenciu Uznania dlhu zo dňa 30.08.2016, ktorým C. C., ako dlžník, uznala čo do právneho dôvodu i výšky svoj splatný dlh v celkovej výške 25.000,- eur s príslušenstvom zo Zmluvy o pôžičke z 30.07.2013 (poznámka súdu: dňom podpisu tohto uznania dlhu C. C. je deň 30.08.2016, nie deň 26.08.2016, nakoľko v osvedčovacej doložke svedčiacej o legalizácii podpisu C. C. na tomto uznaní dlhu zamestnankyňa poverená notárom k vykonaniu legalizácie podpisu C. C. na tejto listine uviedla, že listinu pred ňou pani C. C. vlastnoručne podpísala, nie uznala podpis za vlastný).

30. Uznanie dlhu zo dňa 30.08.2016, ktorým C. C., ako dlžník, uznala čo do právneho dôvodu i výšky svoj splatný dlh v celkovej výške 25.000,- eur s príslušenstvom zo Zmluvy o pôžičke z 30.07.2013, je dôkazom toho, že pohľadávky vzniknuté z predmetných zmlúv o pôžičkách premlčané nie sú a taktiež nie je premlčané záložné právo na ich zabezpečenie, pretože C. C. uznala svoj dlh zo Zmluvy o pôžičke z 30.07.2013 čo do dôvodu i výšky v Uznaní dlhu zo dňa 30.08.2016, pričom toto uznanie dlhu obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované na platnosť a účinnosť uznania dlhu. V uznaní dlhu, v čase kedy pohľadávka zo Zmluvy o pôžičke z 30.07.2013 nebola premlčaná, sa C. C. zaviazala dlh vrátiť do 180 dní odo dňa podpísania uznania dlhu. Premlčacia doba v tomto prípade uplynie za desať rokov od uplynutia lehoty 180 dní odo dňa podpísania uznania dlhu v zmysle citovaného ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Zo žiadnych listinných dôkazov, ktoré má súd k dnešnému dňu k dispozícii, nevyplýva, že by C. C. uznaný dlh vrátila. Vzhľadom na tieto zistené skutočnosti, nemôžu obstáť argumentácie žalobkyne o neplatnosti uznania dlhu v Zmluve o pôžičke z 30.07.2013 a o premlčaní záložného práva obsiahnuté v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

31. Čo sa týka Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2013 uzatvorenej medzi žalobkyňou, ako dlžníkom, a žalovanou, ako veriteľom, predmetom ktorej bolo požičanie peňažnej sumy vo výške 25.000,- eur, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť do 11.03.2014, súd zistil, že žalobkyňa taktiež zamlčala skutočnosť, o ktorej súd získal vedomosť až z listinných dôkazov predložených žalovanou spolu s odvolaním, a to konkrétne z Návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 09.03.2017, doručeného Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.03.2017. Z tohto listinného dôkazu súd zistil, že Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 09.03.2017, doručeného Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.03.2017, si žalovaná uplatnila voči žalobkyni nárok na zaplatenie pohľadávky v sume 25.000,- eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o pôžičke z 11.09.2013, a to dňa 10.03.2017, teda v dobe, kedy pohľadávka zo Zmluvy o

pôžičke z 11.09.2013 premlčaná ešte nebola, nakoľko k jej premlčaniu došlo až dňa 12.03.2017. V zmysle ustanovenia § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Toto konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/10/2017.

32. Z predchádzajúcich bodov 29., 30. a 31. odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že obe pohľadávky zo zmlúv o pôžičkách (zo Zmluvy o pôžičke z 30.07.2013 a zo Zmluvy o pôžičke z 11.09.2013) zabezpečené záložným právom (na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 11.09.2013 medzi žalovanou, ako záložným veriteľom, a žalobkyňou, ako záložcom/ dlžníkom, pričom vklad tohto záložného práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod E.-XXXXX/XX dňa 23.11.2016) nie sú premlčané. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka).

33. Súd konštatuje, že žalobkyňa neosvedčila nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, ani potrebu a odôvodnenosť jeho nariadenia.

34. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené zistenia, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v zmysle § 328 ods. 1 v prvom výroku enunciátu tohto uznesenia.

35. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu tohto uznesenia podľa § 396 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

36. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Nakoľko bola žalovaná plne úspešná v prvoinštančnom i odvolacom konaní, súd jej priznal plnú náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania (v rozsahu 100%).

40. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 ods. d/ . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 .