Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/192/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874, proti žalovaným: 1/ V. F., nar. XX. XX. XXXX, F. X, XXX XX W., štátny občan SR, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585441, adresa na doručovanie KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, agentúra Košice, Mäsiarska 11, 040 01 Košice, o zaplatenie 481,06 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30. 5. 2016 sa žalobca domáhal na žalovaných v 1. a 2. rade spoločne nerozdielne zaplatenia sumy 481,06 EUR spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 20. 10. 2014 až do úplného zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade dňa 6. 5. 2014 ako vodič osobného motorového vozidla evidenčné č. W. XXX Z., spôsobil poistencovi žalobcu zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Skutkový stav bol zistený na základe hlásenia o úraze a vyčíslenia liečebných nákladov. Zavinenie žalovaného vyplýva zo správy ORPZ Prešov, Okresný dopravný inšpektorát Prešove zo dňa 22. 7. 2014. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 74 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach bol poškodený poistencom žalobcu. Z toho titulu žalobca uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 481,06 EUR. Poukázal na to, že poškodenému poistencovi žalobcu bola zavineným protiprávnym konaním žalovaného spôsobená ujma na zdraví, na následky ktorej bol liečený v zmluvných zdravotníckych zariadeniach. Žalobca vynaložil náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 481,06 EUR. Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, žalobca má právo uplatniť voči tretej osobe nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom vydaným dňa 15. 6. 2016, č.k. 12C/192/2016-13, proti ktorému dal v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaný v 2. rade.

4. Žalovaný v 2. rade nepopieral, že ku škodovej udalosti, ktorú mal spôsobiť žalovaný v 1.rade, mal povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavreté u žalovaného v 2. rade. Žalovaný namietal, že pri predmetnej škodovej udalosti nedošlo k poškodeniu zdravia V. S. a poukázal na to, že to potvrdzuje správa Okresného riaditeľstva policajného

zboru Prešove zo dňa 22. 7. 2014. Nakoľko, ak by došlo k poškodeniu zdravia poistenca žalobcu, došlo by k prehodnoteniu a škodová udalosť bola kvalifikovaná ako dopravná nehoda v zmysle ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke a nie ako škodová udalosť v zmysle § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke.

5. Žalovaný v 2. rade uviedol, že podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzku motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len PZP) má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Uviedol, že žalobca nepreukázal, že zranenie, v dôsledku ktorého žalobca uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jeho poistenca V. S., bolo spôsobené motorovým vozidlom poisteným u žalovaného v 2. Rade, evidenčné č. W. XXX Z.. Mal však za to, že nebola preukázaná príčinná súvislosti medzi škodovou udalosťou zo dňa 6. 5. 2014 a ujmou na zdraví V. S.. Na podporu svojich tvrdení odkázal na právnu vetu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 3. 2007 sp.zn. 3Cdo/32/2007 a rozsudok zo dňa 31. 7. 2012 sp.zn. 6Cdo/89/2011.

6. Súd vo veci v dôsledku podaného odporu proti platobnému rozkazu zo strany žalovaného v 2. rade uznesením zo dňa 8. 9. 2016 zrušil platobný rozkaz.

7. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 3. 10. 2016 (č.l.sp. 28) vyjadril k odporu podaného zo strany žalovaného v 2. rade a poukázal na to, že dňa 30. 6. 2014 bolo žalobcovi doručené hlásenie o úraze, ktoré preukazuje poškodenie zdravia V. S. v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 6. 5. 2014. Uviedol, že z hlásenia o úraze je zrejmé, že poškodený bol zranený pri dopravnej nehode ako vodič na ulici R.. N. M. W. a predložil hlásenie o úraze. Poukázal na to, že v správe Okresného riaditeľstva policajného zboru Prešov zo dňa 22. 7. 2014 bol uvedený V. S. ako účastník dopravnej nehody s motorovým vozidlom evidenčné č. W. XXX Z. a považuje nárok za dostatočne preukázaný.

8. Žalovaný v 1. rade sa podaním doručeným súdu dňa 4. 10. 2016 vyjadril k žalobe a uviedol, že spôsobil škodovú udalosť motorovým vozidlom, v čase udalosti vo vozidle nebol sám a v prípade potreby vie uviesť mená osôb prípadných ako svedkov. Uviedol, že po zistení nepožitia alkoholu u oboch účastníkov príslušník polície, ktorý bol privolaný na miesto udalosti, túto uzavrel ako škodovú. Následne o škodovej udalosti informoval žalovaného v 2. rade, kde mal uzatvorené a riadne uhradené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Následne poukázal na to, že žalobca si mal uplatniť náhradu škody priamo u poisťovateľa, prečo k jej úhrade nedošlo, vedomosť nemal.

9. Žalovaný v 2. rade nesúhlasil s argumentáciou žalobcu a k dôkazu - hlásenie o úraze, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30. 6. 2014 uviedol, že tento nemožno považovať za dostatočný na preukázanie ním tvrdených skutočnosti. Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že správa Okresného riaditeľstva policajného zboru v Prešove zo dňa 22. 7. 2014, konštatuje, že sa jednalo o škodovú udalosť v zmysle § 64 ods. 3 a nie že išlo o dopravnú nehodu v zmysle ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávky, čo znamená, že pri šetrení tejto škodovej udalosti príslušným orgánom policajného zboru nebolo zistené žiadne zranenie v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou, ani zranenie V. S.. Z týchto dôvodov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

10. Na uvedenú argumentáciu žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa 23. 12. 2016 (č.l. sp. 46) a opätovne poukázal na kópiu hlásenia o úraze zo dňa 6. 5. 2014 a poukázal na to, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhol, aby súd zaviazal žalovaných spoločne nerozdielne k úhrade pohľadávky.

11. Žalovaný v 1. rade aj žalovaný v 2. rade zotrvali na svojich argumentoch a žalovaný v 2. rade doplnil, že žalobca nepredložil žiaden nový dôkaz.

12. Súd vo veci vyžiadal na žalobcovi predloženie listinných dôkazov, ktoré by preukázali presnú špecifikáciu, aké zdravotné úkony boli realizované na ošetrenie poškodeného V. S.. Žalobca na to reagoval a súdu predložil výpis z účtu poistenca od 6. 5. 2014 bez ďalšieho vysvetlenia.

13. Žalobca predložil súdu listinné dôkazy, a to vyrozumenie k oznámeniu o poistnej udalosti zo strany žalovaného v 2. rade zo dňa 15. 5. 2015 č.l. sp. 3, stanovisko k poistnej udalosti zo dňa 22. 4. 2015 adresované zo strany žalobcu žalovanému 2. rade č.l. sp. 4 až 5, vyrozumenie k oznámeniu o poistnej udalosti zo strany žalovaného v 2. rade zo dňa 9. 12. 2014, výzvu na úhradu vynaložených nákladov adresovanú žalovanému v 1.rade zo dňa 25. 9. 2014 č.l. sp. 7 až 8, vyčíslenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia V. S. za úkony od 23. 5. 2019 do 27. 8. 2014, správu Okresného riaditeľstva policajného zboru, dopravného inšpektorátu v Prešove zo dňa 22. 7. 2014 č.l. sp. 11, hlásenia úrazu zo dňa 30. 6. 2014 vydaného Fakultnou nemocnicou s poliklinikou J. A. Raimana Prešov zo dňa 6. 5. 2014 č.l. sp. 44, výpis z účtu poistenca V.N. S. za obdobie od 6. 5. 2014 do 27. 8. 2014.

14. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20. 6. 2017 č.k. 12C/192/2016-69 tak, že žalobu zamietol. Po podaní odvolania súd druhej inštancie uznesením č.k. 1Co/48/2017-6 zo dňa 9. 1. 2018 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd druhej inštancie uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie je vychádzať z toho, že žalobca v zmysle predložených listinných dôkazov uniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich nárokov čo do základu a dôkazné bremeno, pokiaľ videl spochybnenie výšky týchto nákladov alebo nepreukázanie samotnej príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a poškodením zdravia V. S., leží na žalovaných v 1. a v 2. rade.

15. Súd vo veci doplnil dokazovanie, pričom žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 30. 4. 2018 oznámil, že došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti a žalobcovi bolo poukázané poistné plnenie vo výške 481,06 EUR.

16. Žalobca však, ďalej namietal priznanie uplatnených úrokov z omeškania s poukazom na to, že žalobca listom zo dňa 25. 9. 2014 vyzval žalovaného v 2. rade k náhrade vynaložených liečebných nákladov v sume 481,06 EUR a vzniknutých trov konania v sume 3,90 EUR. Žalovaný v 2. rade listom zo dňa 9. 12. 2014 ukončil likvidáciu predmetnej škodovej udalosti a vyrozumel žalobcu o tom, že jeho žiadosti o refundáciu nákladov spojených s liečeným nevyhovuje, nakoľko žalobca nepreukázal, že k vzniku škody na zdraví jeho poistenca došlo pri predmetnej škodovej udalosti zo dňa 6. 5. 2014. Žalovaný v 2. rade uviedol, že nebol vo veci nečinný, so šetrením predmetnej poistnej udalosti začal, akonáhle mu bola oznámená a ako už bolo vyššie uvedené, dňa 9. 12. 2014 skončil prešetrenie predmetnej škodovej udalosti, poskytol žalobcovi písomne dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť plnenie. Poukázal na to, že v trojmesačnej lehote (§11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP) od oznámenia žalobcu o poistnej udalosti zo dňa 6. 5. 2014 splnil listom zo dňa 9. 12. 2014 podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP zabavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Omeškanie vo vzťahu k žalobcovi je potrebné posudzovať osobitne podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie, určené podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP.

17. Žalobcovi bolo doručené predmetné vyjadrenie žalovaného v 2. rade dňa 15. 5. 2018, ktorý sa k tomu nevyjadril.

18. Súd vo veci opätovne vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 29. 5. 2015 a zistil tento skutkový stav veci:

19. V konaní nebolo sporné, že dňa 6. 5. 2014 v čase o 19.00 hod. v Prešove na ulici L. Novomeského došlo k stretu motorových vozidiel, podľa správy Okresného riaditeľstva policajného zboru Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove zo dňa 22. 7. 2014 mal súd zistené, že táto udalosť v cestnej premávke potvrdzovala všetky zákonom stanovené znaky škodovej udalosti v zmysle ustanovenia § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších právnych predpisov. U škodových udalostí sa nevykonáva objasňovanie, účastníci sa dohodli na zavinení a preto bolo šetrenie ukončené na mieste, vyplnením a podpísaním tlačiva zavedeného na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších právnych predpisov (v tejto správe bolo uvedené, že účastníkom škodovej udalosti bol žalovaný v 1. rade, ktorý porušil ustanovenie § 22 ods. 1 písm. l zákona č. 272/1990 Zb. o priestupkoch porušením § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

20. Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že následkom úrazu bola jeho poistencovi poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú uhradil. Nakoľko ku vzniku úrazu jeho poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaného v 1. Rade, uplatnil si úhradu za takto poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a to za spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky vo výške 304,79 EUR, lekárske služby prvej pomoci vo výške 8,78 EUR, položku lekárne, výdajne, optiky, distribútori - 28,42 EUR, špecializovanú ambulantnú starostlivosť - 139,07 EUR, spolu 481,06 EUR.

21. Žalovaný v 2. rade namietal predovšetkým príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a zraneniami, ktoré mal V. S. mať spôsobené pri tejto s škodovej udalosti. Odôvodňujúc to tým, že stret motorových vozidiel bol šetrený ako škodová udalosť, nie ako dopravná nehoda, pri ktorej by došlo k ublíženiu na zdraví kohokoľvek.

22. Žalobca poukazoval na hlásenie o úraze, ktoré mu bolo predložené zo strany subjektu, ktorý vykonal ošetrenie poškodeného V. S..

23. Žalovaný v 2. rade súdu predložil oznámenie o poistnom plnení zo dňa 24. 4. 2018, v zmysle ktorého mal súd zistené že žalobcovi bolo poukázané poistné plnenie podľa ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka na základe predložených dokladov vo výške 481,06 EUR, ktorá bolo predmetom konania.

24. Podľa § 420 ods. l zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Občianskeho zákonníka), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

25. Podľa § 442 ods.1, 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

26. Podľa § 813 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Ak prešlo na poistiteľa právo podľa ods. 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.

27. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka sú : a) porušenie právnej povinnosti b) existencia škody c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou d) zavinenie.

28. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t. j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.

29. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že, žalovaný v 1. rade porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bol zodpovedný za spôsobenú škodovú udalosť, čo žalovaný v 1. rade ani nepopieral, táto skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná ani nebola.

30. Žalobca príčinnú súvislosť preukazoval hlásením o úraze vydaným dňa 6. 5. 2014 Fakultnou nemocnicou s poliklinikou J. A. Raimana Prešov, zrejme na základe tvrdení poškodeného.

31. V priebehu konania žalovaný v 2. rade predložil oznámenie o poistnom plnení zo dňa 24. 4. 2018, ktorým mal súd preukázané, že žalobcovi plnil uplatnenú sumu vo výške 481,06 EUR, z týchto dôvodov v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže žalovaný nárok bol žalobcovi zo strany žalovaného v 2. rade už poskytnutý.

32. Podľa § 217 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) - Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

33. Pokiaľ ide o úrok z omeškania.

34. Podľa § 11 ods. 7 zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

35. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu

36. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sn. zn. 8Co/151/2016 zo dňa 14. 6. 2016, ktorý je aplikovateľný aj v danie právnej veci kde sa uvádza: „Súd prvého stupňa postupoval dôsledne pri posudzovaní nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania a správne ustálil vznik jeho nároku na ich zaplatenie v súlade s ust. §11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. v nadväznosti na nesplnenie povinnosti uvedenej v ust. § 11 ods. 6 cit. zákona. Vzhľadom na to, že odporca v trojmesačnej lehote od oznámenia navrhovateľa o škodovej udalosti splnil listom zo dňa 14.6.2012 podmienku v zmysle §11 ods. 6 písm. b) cit. zákona, a to do troch mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov odmietnutia poskytnúť mu plnenie, nevznikla mu povinnosť navrhovateľovi zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 1 1 ods. 8 cit. zákona a jeho povinnosť plniť tak vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a do omeškania by sa odporca mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť navrhovateľovi výšku priznanej náhrady škody...Odvolací súd zastáva názor, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 cit. zákona je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) v 3-mesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť.

37. Uvedené možno dovodiť aj zo znenia čl. 4 ods. 6 smernice 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16.mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS, podľa ktorého členské štáty zavedú povinnosť, podporenú primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami, že do troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní svoju pohľadávku na náhradu škody buď priamo voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo voči jej likvidačnému zástupcovi, a) poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené, alebo b) poisťovňa, ktorej je adresovaná žiadosť o náhradu škody, alebo jej likvidačný zástupca poskytne odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne určená alebo škody nie sú úplne vyčíslené.

38. Ďalej súd poukazuje v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/838/2014 zo dňa 16. 2. 2015, ktorý vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania uviedol: „Pokiaľ ide o žalované príslušenstvo, v tomto smere odvolací súd považoval odvolanie žalovanej za dôvodné. Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti

poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené (§11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. účinného v čase škodovej udalosti). Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (§11 ods. 7 cit. zákona). Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§11 ods. 8 cit. zákona). Žalobca, ako poškodený, doručil žalovanej oznámenie o poistnej udalosti dňa 13. 5. 2011 (č. I. 43). Žalovaná listom zo dňa 23. 5. 2011 (č. I. 45) oznámila žalobcovi, že odmieta vyplatiť náhradu škody z dôvodu, že charakter vzniku škody nezodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu nehodového deja, uvedeného v oznámení o poistnej udalosti. Žalovaná si splnila svoju zákonnú povinnosť a poskytla žalobcovi, v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť plnenie (§ 11 ods. 6 písm. b/ cit. zákona). Keďže si žalovaná povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. splnila, nebola povinná platiť poškodenému (žalobcovi) úroky z omeškania. Žalovaná sa dostane do omeškania s plnením náhrady škody až vtedy, ak po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody nevyplatí v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi (§11 ods. 7 cit. zákona). K uvedenému však v súčasnosti nedošlo. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 220 O. s. p. zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznaných úrokov z omeškania tak, že návrh žalobcu v tejto časti zamietol. “

39. Žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť, pokiaľ ide o preukázanie výšky jednotlivých nákladov vynaložených zo strany žalobcu, žalobca tieto preukázal až v prebiehajúcom súdnom konaní, kedy podaním dňa 3. 4. 2014 predložil do konania výpis s účtu poistenca V. S..

40. Súd preto s poukazom na rozhodovaciu prax a zistené skutočnosti, žalobu aj v rozsahu úrokov z omeškania zamietol a pokiaľ ide o náklady konania v sume 3,90 EUR, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť tohto nároku, ani skutočnosť vynaloženia týchto nákladov, preto súd má zato, že tento nárok je nedôvodný.

41. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Podľa § § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

46. Na základe výsledku súdneho konania sa môže formálne javiť, že v konaní úspešnou stranou sporu sa stala žalovaná strana a tým by mala nárok na náhradu trov konania. Podľa súdu však pri rozhodnutí o trovách je potrebné, právne relevantné skutočnosti vnímať v širšom rozsahu, a to na základe § 257 CSP, ak v prejednávanom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré súd prihliadol a

to, že žalovaný v 2. rade plnil až po podaní žaloby v priebehu konania, žalobca však žalobu nezobral späť, hoci mohol v tejto časti, v ktorej mu bolo poskytnuté plnenie.

47. Na základe uvedeného preto podľa súdu nie je možné rozhodnúť napr. s poukazom na § 256 ako v prípade zastavenia konania a priznať nárok na náhradu trov, navyše žalobca v konaní nebol právne zastúpený, nemožno teda predpokladať vznik trov. Podľa súdu je vylúčené naplnenie takéhoto nároku trov konania aj faktickým obsahom, finančne vyjadriteľným plnením a tak vo veci ešte vydávať ďalšie už len formálne rozhodnutie, ktorému by zrejme muselo predchádzať ďalšie šetrenie k sume trov konania / takýto postup by bol zrejme v rozpore aj so základnými princípmi zák. č. 160/2015 a to s článkom 17 podľa ktorého o. i. platí, že súd koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb/ a takto potom rozhodnúť podľa § 262 ods. 2 ako o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia. Z týchto dôvodov žiadnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal.

48. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo/92/2011 str.: 8).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.