Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-117-2017.pdf
PDF · 86.77 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/117/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu v sporovej veci žalobkyne: E. S., nar. XX. W. XXXX, R. XX, U., zastúpenej: JUDr. Marcela Kucháriková, advokátka, Šamorín, proti žalovanému: Mesto Šamorín, IČO: 00 305 723, o usporiadanie vzťahov k neoprávnenej stavbe, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12 C 206/2015-228 z 27. októbra 2016 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. II. Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 100 % odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 12 C 206/2015-228 z 27. októbra 2016 súd prvej inštancie I. prikázal žalovanému do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti - pozemky parc. reg. C č. 2251/4 a 2251/5 vedené na LV č. XXXX pre k. ú. U., ako aj pozemok parc. reg. C č. 2268/2 vedený na LV č. XXXX tiež v k. ú. U., II. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu za tieto pozemky 28.697,24 €, III. zamietol žalobu vo zvyšku, t. j. pokiaľ sa žalobkyňa domáhala aj usporiadania vzťahov k pozemku parc. reg. C č. 2274/4, a IV. vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:
3.1 Žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov parc. reg. C č. 2251/4 - ostatné plochy o výmere 318 m2, č. 2251/5 - ostatné plochy o výmere 305 m2 a č. 2268/2 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 15 m2. Tieto pozemky žalované mesto dlhodobo užíva ako verejné priestranstvá. Všeobecná hodnota týchto pozemkov je 44,98 eur za 1 m2.
3.2 Pozemok parc. č. 2274/4 bol vytvorený v roku 1995 z pôvodnej pozemkoknižnej parcely č. 582, ktorej pôvodná výmera bola 2867 m2. Tento pozemok bol zaradený do vyvlastňovacieho plánu pre výstavbu sídliska v Šamoríne. Dňa 21. januára 1966 sa na MNV v Šamoríne uskutočnilo jednanie medzi zástupcami štátu (MNV a Krajský investorský útvar Bratislava) s vlastníkmi týchto pozemkov s cieľom prejednať s nimi možnosť výkupu pozemkov. Podľa obsahu tejto zápisnice ohľadom parcely č. 582 vlastníci E. S. a jeho manželka E. „súhlasili s ponukou“, teda súhlasili s ponukou štátu odkúpiť ich pozemok na určenú cenu. V nadväznosti na to bola s nimi uzavretá kúpna zmluva 28. februára 1966, na základe čoho Krajský investorský útvar Bratislava 8. marca 1966 poukázal v prospech E. S. a E. S. každému po 10.816,20 Kčs. E. S. a E. S. boli rodičmi zosnulého manžela žalobkyne.
4. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyni svedčí aktívna legitimácia domáhať sa vyporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podľa § 135c Obč. zák. vo vzťahu k parcelám č. 2251/4, 2251/5 a 2268/2, keďže jej vlastnícke právo k nim nebolo
spochybnené. Vlastnícke právo k parcele č. 2274/4 ako časti pôvodnej parcely č. 582 však žalobkyni nesvedčí, pretože z dokazovania vyplynulo, že právni predchodcovia žalobkyne - E. S. a E. S. túto nehnuteľnosť predali štátu. Žalobkyňa sa preto nemohla stať právnou nástupkyňou týchto osôb vo vzťahu k tejto parcele. Preto jej nesvedčí aktívna legitimácia domáhať sa vyporiadania vzťahu k nej podľa § 135c Obč. zák.
5. Včas podaným odvolaním, ktoré bolo neskôr podaním došlým súdu prvej inštancie 24. novembra 2016 čiastočne vzaté späť v časti smerujúcej proti výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni náhradu, sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že žalobe sa v celom rozsahu vyhovie. Po obmedzení odvolacích dôvodov podaním došlým odvolaciemu súdu 25. marca 2018 žalobkyňa nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že nie je vlastníčkou pozemku parc. č. 2274/4. Žalobkyňa poukázala na § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiach (katastrálny zákon), podľa ktorého sú údaje katastra uvedené v § 7 (okrem iného údaje o vlastníkovi nehnuteľností) hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Okrem toho poukázala na § 151 ods. 1 C. s. p., keďže žalovaný skutkové tvrdenie o vlastníckom práve žalobkyne nikdy nepoprel. Poukázala na to, že pozemok parc. č. 2274/4 nebol štátom vyvlastnený, ani zaň nikdy nebola poskytnutá náhrada a nebol štátu ani nikdy predaný a nebola zaň vyplatená kúpna cena. Rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na dohadoch, keďže kúpna zmluva ani doklad o zaplatení kúpnej ceny neexistuje, a tým pádom neexistuje ani rozhodnutie štátneho notárstva o prevode vlastníckeho práva s právnym predchodcom žalobkyne na štát. Na základe záverov urobených súdom prvej inštancie nie je možné zamietnuť žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne. Okrem toho vlastníctvo právneho predchodcu žalobkyne bolo preukázané aj v skoršom konaní pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 9 C 82/2004.
6. Žalovaný vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Vyhodnotením dôkazov považoval za správne, keď právni predchodcovia žalobkyne realizovali úkony na vyporiadanie nehnuteľnosti pre výstavbu sídliska, na základe ktorých im bola pripísaná finančná náhrada.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa podaním došlým súdu prvej inštancie 24. novembra 2016 vzala svoje odvolanie čiastočne späť v časti, v ktorej smerovalo proti výroku II napadnutého rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť jej náhradu. Žalobkyňa žiadala v tejto časti odvolacie konanie zastaviť. V prerokúvanej veci je však predmetom konania usporiadanie vzťahov k neoprávnenej stavbe podľa § 135c Obč. zák. Toto konanie sa považuje za tzv. iudicium duplex, teda konanie, v ktorom z osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadanie vzťahov medzi stranami. V takomto prípade odvolací súd podľa § 379 písm. c) C. s. p. nie je viazaný rozsahom odvolania. To znamená, že podaním odvolania vzniká odvolaciemu súdu právo a povinnosť preskúmať napadnutý rozsudok vcelku, teda všetky jeho výroky. Na tom potom nič nemení ani neskoršie obmedzenie odvolacích dôvodov (pozri podanie žalobkyne došlé 25. marca 2018) v tom zmysle, že žalobkyňa nemá námietky voči jednotkovej všeobecnej hodnote ustálenej súdom prvej inštancie za sporné pozemky. Tento úkon má za následok len toľko, že podľa § 380 ods. 1 C. s. p. už odvolací súd túto hodnotu nemôže preskúmavať. Neznamená to však, že by sa tým rušilo pravidlo vyjadrené v § 379 písm. c) C. s. p., teda neviazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania. Preto ani čiastočné späťvzatie odvolania nemôže viesť k čiastočnému zastaveniu odvolacieho konania a čiastočnej právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie (§ 369 ods. 2 a 4 C. s. p.), keďže podľa § 379 písm. c) C. s. p. zostávajú stále zachované účinky odvolania proti celému napadnutému rozsudku, ktorý tak nemôže nadobudnúť právoplatnosť ani čiastočne (§ 367 ods. 1 C. s. p.). Preto odvolací súd osobitne nerozhodoval o čiastočnom zastavení odvolacieho konania.
9. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v ods. 3.1 a 3.2 tohto rozsudku. Tento skutkový stav aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z nesporných skutočností (§ 151 a § 186 ods. 3 C. s. p.) a z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p.
10. Podstatou námietky žalobkyne proti zistenému skutkovému stavu, resp. právnemu záveru súdu prvej inštancie je, že súd prvej inštancie mal vychádzať z údajov listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. U., podľa ktorého je žalobkyňa evidovaná ako vlastníčka pozemku parc. č. 2274/4. Žalobkyni treba prisvedčiť, že podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona (č. 162/1995 Z. z.) sa údaje katastra uvedené v § 7 považujú za hodnoverné ak sa nepreukáže opak. Údajmi v § 7 písm. c) sa rozumie okrem iného aj údaj o vlastníkoch nehnuteľnosti. Citované ustanovenie zakladá vyvrátiteľnú domnienku hodnovernosti týchto údajov, čo podľa § 192 C. s. p. znamená, že skutočnosť, pre ktorú je táto domnienka ustanovená (vlastnícke právo osoby evidovanej na liste vlastníctva), sa považuje za dokázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Ide teda len o domnienku, ktorú však možno v konkrétnom konaní vyvrátiť. V konkrétnom konaní tak možno dospieť na zákale vykonaného dokazovania k záveru, že údaj o vlastníkovi nehnuteľností uvedených v katastri nehnuteľností nie je hodnoverný, teda že vlastníkom je iná osoba než tá, ktorá je napríklad zapísaná na liste vlastníctva. Tento záver súdu je v zhode so závermi judikatúry (porov. napr. judikáty R 86/2001 a R 68/2010).
11. Súd prvej inštancie v odseku 9 a 10 svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, prečo považuje za dokázaný opak toho, čo sa predpokladá podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona na základe zápisu na liste vlastníctva. Hodnotenie dôkazov vykonané súdom prvej inštancie je logické a zodpovedajúce časovému sledu udalostí, ako aj všeobecnej skúsenosti. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že do plánu pre výstavbu sídliska v Šamoríne boli poňaté okrem iného aj dve parcely patriace E. S. a jeho manželke E. (právnym predchodcom žalobkyne), a to pkn. parcela č. 69 a pkn. parcela č. 582. Parcela č. 69 bola týmito vlastníkmi prevedená do vlastníctva československého štátu kúpnou zmluvou z 19. decembra 1969, ktorej obsah bol v konaní zistený (č. l. 218 spisu). Druhá parcela č. 582 bola pôvodne poňatá do vyvlastňovacieho plánu pre výstavbu tohto sídliska. Práve za účelom dobrovoľného usporiadania vlastníctva k týmto parcelám sa 21. januára 1966 na MNV v Šamoríne uskutočnilo rokovanie s vlastníkmi pozemkov, o čom svedčí zápisnica z tohto dňa (č. l. 109 pripojeného spisu 9 C 82/2014). Podľa obsahu tejto zápisnice vlastníci E. S. a jeho manželka E. súhlasili s ponukou na odkúpenie svojich nehnuteľností s dôvetkom, že „žiadajú zaplatiť za jahody a ďatelinu“. K tomu je v zápisnici rukou pripísané slovo „zmluva“ a tento zápis je podpísaný celkom zjavne E. S.. Z následného oznámenia Krajského investorského útvaru Bratislava, ktorý inak zastrešoval aj rokovanie 21. januára 1966 (pozri záhlavie cit. zápisnice), z 8. marca 1966 (č. l. 76 spisu 9 C 82/2004) potom vyplýva, že E. S. a E. S. sa vypláca kúpna cena každému po 10.816,20 Kčs „ako náhrada za vykúpené nehnuteľnosti potrebné pre výstavbu sídliska v Šamoríne v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 28. februára 1966“. Z obsahu týchto listinných dôkazov a časovej súslednosti jednotlivých úkonov je zrejmé, že táto kúpna zmluva bola uzatvorená jeden mesiac po rokovaní 21. januára 1966, kde títo vlastníci súhlasili s ponukou krajského investorského útvaru. Podľa názoru odvolacieho súdu je potom logický záver súdu prvej inštancie, že táto zmluva sa týkala práve parcely č. 582. Inej parcely sa z povahy veci týkať nemohla, keďže parcela č. 69 bola na štát prevedená samostatnou kúpnou zmluvou.
12. Na tomto hodnotení nič nemení ani okolnosť, že obvodný pozemkový úrad v minulosti viackrát žalobkyni potvrdil, že pozemky neboli štátom odňaté. Obvodný pozemkový úrad totiž veci posudzoval z hľadiska zákonov č. 229/1991 Zb. a č. 503/2003 Z. z., ktoré ako reštitučný dôvod vymedzovali určité konkrétne spôsoby odňatia pozemkov vlastníkovi. Oznámenie pozemkového úradu sa tak logicky mohlo týkať len týchto spôsobov odňatia pozemkov, možno z nich teda vyvodiť len to, že pozemky neboli vlastníkom odňaté niektorým zo spôsobov predpokladaných v citovaných zákonoch. Okrem toho pozemkové úrady vychádzali v danom prípade z obsahu listu vlastníctva. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie však celkom zreteľne vyplýva, že parc. č. 582 nebol odňatá štátom, ale bola štátu predaná riadnou kúpnou zmluvou a štát za ňu právnym predchodcom žalobkyne riadne poukázal kúpnu cenu.
13. Na základe uvedeného je potom správny záver súdu prvej inštancie, že v prerokúvanej veci bola vykonaným dokazovaním v súlade s § 192 C. s. p. vyvrátená vyvrátiteľná domnienka podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, a to domnienka hodnovernosti zápisu žalobkyne ako vlastníčky pozemku parc. č. 2474/4 na liste vlastníctva č. XXXX. Právni predchodcovia žalobkyne totiž pôvodnú pkn. parcelu štátu riadne predali. Odvolací súd sa potom stotožňuje s názorom, že na základe tohto prevodu muselo dôjsť a došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 582 štátom. K námietke žalobkyne, že sa nedochovalo rozhodnutie štátneho notárstva o registrácii, treba uviesť, že podľa prevažujúcich názorov praxe už pred 1. aprílom 1983, kedy došlo k novelizácii § 134 ods. 2 Obč. zák., nebola pri prevode veci do socialistického vlastníctva potrebná registrácia zmluvy (porov. stanovisko NS ČSSR sp.
zn. Cpjf 55/75 a podrobné zhodnotenie praxe v rozsudku NS SR sp. zn. 7 MCdo 4/2013). Vlastnícke právo tak štátu nadobudol samotným uzavretím zmluvy. V dôsledku toho nemohol byť tento pozemok ani predmetom dedenia a nemohla ho ako dedičstvo nadobudnúť ani žalobkyňa. Vydržanie tohto pozemky pritom žalobkyňa vôbec netvrdila.
14. Z takto zisteného skutkového stavu je potom opodstatnený záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nie je vlastníčkou pozemku parc. reg. C č. 2474/4 v k. ú. U.. Pretože § 135c Obč. zák. predpokladá len usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, nemôže žalobkyni svedčiť aktívna legitimácia domáhať sa tohto usporiadania, pokiaľ ide o uvedený pozemok. Preto súd prvej inštancie správne žalobu žalobkyne v tejto časti namietol. Vo zvyšnej časti potom súd prvej inštancie správne žalobe vyhovel, keď uplatnené odvolacie dôvody (§ 380 C. s. p.) správnosť vyhovujúcej časti tohto rozsudku vôbec nespochybňovali.
15. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd podľa § 387 C. s. p. v celom rozsahu [§ 379 písm. c) C. s. p.] potvrdil vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie (výrok I).
16. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. súd priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom (výrok II).
17. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3:0).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.