Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/47/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: zenit-h s.r.o., Mad 188, 930 14 Dolný Bar, IČO: 46 224 394, o zaplatenie 313,69 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 04.10.2016 č. k. 16Cb/188/2016-65, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.4.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 313,69 eur s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 20. novembra 2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu č. A5818265, ktorou mu vypožičal SIM kartu umožňujúcu mu využívať telekomunikačné služby. Okrem toho uzavrel so žalovaným dodatok k tejto zmluve, ktorým mu predal mobilné telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu a žalovaný sa zaviazal využívať služby žalobcu po určitý čas. Pri nedodržaní tohto záväzku sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej sume 260,66 eur. Okrem toho žalovanému vznikla povinnosť uhradiť aj fakturované plnenia vo výške 53,03 eur.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 04.10.2016 č. k. 16Cb/188/2016-65 rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 313,69 eur s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 20. novembra 2012 a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu 100% trov konania.

3. Súd považoval za všeobecne známe (výpis z obchodného registra), že spoločníkom žalovaného je P. C.. Súdu bolo z úradnej činnosti (konania 11 Cb 52/2011, 11 Cb 75/2012 a 16 Cb 89/2015) známe, že P. C. od 1. februára 2005 prevádzkuje viaceré živnosti, okrem iného v oblasti vedenia účtovníctva, podnikateľského poradenstva, redaktorskej práce, vydavateľskej činnosti a prekladateľských a tlmočníckych služieb, pričom od 22. júna 2012 do 30. júna 2014 bolo žalobcovo živnostenské oprávnenie pozastavené. Taktiež je súdu z uvedených konaní známe, že v rokoch 2007 a 2008 okrem toho P. C. vykonával činnosti obchodného zástupcu pre viaceré poisťovne (AXA Poisťovňa a.s., UNIQA Poisťovňa, a.s.). Žalobca ako podnik a P. C. ako „Účastník - Fyzická osoba - podnikateľ“ označený identifikačným číslom 41 698 819 podpísali pred 15. augustom 2011, najneskôr však 24. júla 2010 zmluvu o pripojení č. A1792501, ktorou sa žalobca na SIM karte s tel. č. XXXXXXXXXX zaviazal poskytovať účastníkovi

dohodnutý účastnícky program s dohodnutými službami (Biznis 150 + večer). Dňa 24. júla 2010 podpísali títo účastníci pod rovnakými označeniami dodatok k tejto zmluve (č. l. 11 až 17), ktorého predmetom bola (okrem iného) aktivácia účastníckeho programu „Biznis 150 + deň“ (ods. 1.1), predaj zľavneného mobilného telefónu Nokia N97 mini za 139,30 eur (ods. 1.2 a 2.1), záväzok účastníka využívať telekomunikačné služby po určité obdobie za určitých podmienok (mesačný paušál najmenej 23,66 eur, ods. 2.2), ako aj určité ďalšie záväzky. Dodatok č. 1 obsahoval okrem iného tieto ustanovenia: 2.3 Účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto Dodatku (ďalej tiež „doba viazanosti“) a) zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku ako účastník Služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto Služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu); za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 610/2003 Z. z. v platnom znení;... c) sa nedopustí takého konania, alebo, nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo odstúpiť od Zmluvy alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany Účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto Dodatku a/alebo v Zmluve, alebo na základe ktorého by bol Podnik oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie Služieb; 2.5. V prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za Služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 320,70 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku... Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude Účastník povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti. Dňa 15. augusta 2011 žalobca ako „Poskytovateľ“, P. C. ako „Odstupujúci účastník“ a žalovaný ako „Pristupujúci účastník“ podpísali listinu označenú ako „Dohoda o prevode telefónneho čísla“ (č. l. 8 až 10), v ktorej ods. 1 sa odstupujúci účastník a poskytovateľ „podmienečne dohodol na ukončení platnosti Zmluvy o pripojení, na základe ktorej bola Odstupujúcemu účastníkovi pridelená“ SIM karta s č. XXXXXXXXXX. Platnosť zmluvy mala zaniknúť v „Deň prevodu“, ktorým podľa v ods. 10 dohody mal byť 26. august 2011. Zároveň mala nadobudnúť platnosť nová zmluva medzi žalobcom a žalovaným na SIM kartu s tým istým telefónnym číslom. Dohoda obsahovala okrem iného tieto ustanovenia: 3. Pristupujúci účastník sa zaväzuje uzatvoriť Novú zmluvu s Poskytovateľom najneskôr v Deň prevodu. V prípade, že v súvislosti s užívaním služieb na základe Zmluvy (jej zanikajúcej časti) uzavreli Odstupujúci účastník a Poskytovateľ dodatok, v zmysle ktorého sa Odstupujúci účastník zaviazal zotrvať ako účastník Služieb v dohodnutom rozsahu po dobu dohodnutú v Dodatku, ktorá k okamihu zániku Zmluvy ešte neuplynula, Pristupujúci účastník sa ku dňu prevodu stáva stranou Dodatku namiesto Odstupujúceho účastník a Dodatok sa stáva súčasťou Novej zmluvy, pričom sa Pristupujúci účastník zaväzuje, že v súlade s Dodatkom zotrvá ako účastník služieb v rozsahu dohodnutej v Dodatku po dobu, po ktorú mal Odstupujúci účastník zotrvať bez prerušenia ako účastník služieb podľa Dodatku. 5. Strany Dohody sa dohodli, že pokiaľ povinnosti Odstupujúceho účastníka z Dodatku na základe tejto Dohody... prechádzajú na Pristupujúceho účastníka. Odstupujúci účastník nie je povinný uhradiť z dôvodu predčasného ukončenia platnosti Zmluvy zmluvnú pokutu. 6. Táto Dohoda nadobúda platnosť dňom jej podpisu všetkými tromi stranami, účinnosť však nadobudne iba v prípade, ak sa vykonajú: ukončenie platnosti Zmluvy, uzavretie Novej zmluvy a pokiaľ bol k Zmluve uzavretý Dodatok, tiež prevod povinností Odstupujúceho účastníka dohodnutých v Dodatku a dosiaľ nesplnených na Pristupujúceho účastníka v zmysle tejto Dohody. 11. Pristupujúci účastník vyhlasuje, že si je vedomý dĺžky doby viazanosti, ktorá uplynie 24.07.2012“. Súčasne s touto dohodou žalobca a žalovaný 15. augusta 2011 podpísali listinu „Zmluva o pripojení“ č. A5818265 (č. l. 6 a 7), podľa ktorej mal žalobca poskytovať žalovanému na SIM karte s tel. č. XXXXXXXXXX pridelenej na meno P. C. služby elektronických komunikácií v programe Biznis 150 Svet + deň a ďalšie služby - CLIP, SMS Notifikácia, Ahoj Európa +, Internet v mobile 100 MB +, SMS a MMS balík 70 +. Nad podpisom zmluvných strán bolo vyhlásenie, podľa ktorého „súčasťou zmluvy o pripojení sú

Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom mobilnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Cenník služieb...“. Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., účinné od 1. októbra 2006 (č. l. 23 až 25) obsahovali okrem iného tieto ustanovenia: Podľa Článku 1, bod 1.6 „Cenník“ je tarifa verejnej telefónnej služby a súvisiacich elektronických komunikačných, resp. iných služieb poskytovaných spoločnosťou Orange Slovensko.. Podľa Článku, bod 4.1 Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť Zmluvy zaniká: b) odstúpením od Zmluvy;, bod 4.4 Spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od Zmluvy, ak: a) Účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú Službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti; Podľa Článku 6, bod 6.2 Okrem povinností upravených v týchto Všeobecných podmienkach je Účastník povinný: b) platiť cenu za poskytnuté Služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka. Podľa Článku 11 bod 11.14 Spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny Účastníkovi poskytnutej alebo Účastníkom požadovanej Služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je Účastníkom fyzická osoba oprávnená na podnikanie. Na základe označenej zmluvy žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2126448499 za obdobie od 27. augusta do 16. septembra 2011 splatnú 5. októbra 2011, ktorou mu fakturoval rôzne služby elektronickej komunikácie na tel. č. XXXX XXX XXX - poplatok za prevod a prenos tel. č., poplatok Ahoj Európa, správy do vš. sietí, Balík 100 MB+, Biznis Svet 150 deň, ako aj SMSky a prijatý roamingový hovor v celkovej sume 53,03 eur s DPH. Žalovaný uvedenú faktúru neuhradil. Žalobca zaslal žalovanému list z 5. novembra 2012 označený ako „Pokus o pokonávku“ (č. l. 18), v ktorom mu zaslal prehľad jeho dlžných súm za jednotlivé obdobia a vyzval ho na ich zaplatenie do 19. novembra 2012. Zároveň v ňom vyzval žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 260,66 eur. List bol žalovanému doručený 5. novembra 2012 (doručenka na č. l. 19). Uzavretie zmluvy medzi P. C. a žalobcom bolo podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočne preukázané tým, že k nej bol uzavretý dodatok, keďže takýto postup žalobcu zodpovedá vedomostiam súdu z úradnej činnosti. Žalovaný proti obsahu faktúry samotnej nevzniesol žiadne konkrétne námietky, najmä nespochybnil, že elektronické komunikačné služby využíval. Spochybnil jedine, že sa dostal do omeškania s platbou, a aj to len nepriamo tým, že poukázal na svoje písomné reklamácie, kde prejavil ochotu zaplatiť až po splnení určitej podmienky (zaslaní kópii dokladu). Napriek svojmu dôkaznému bremenu (§ 153, 154 v spojení s § 149 C. s. p.) žalobca žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností nenavrhol ani nepredložil, aj keď bol na to riadne poučený v predvolaní na pojednávanie. Žalobca sa domáha svojich nárokov voči žalovanému čiastočne zo zmluvy o pripojení z 15. augusta 2011, čiastočne na základe dodatku k zmluve č. A1792501 z 24. júla 2010 uzavretého medzi žalobcom a P. C.. Obe tieto zmluvy sú zmluvami o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 30. septembra 2011, čo nakoniec vyplýva aj z ich záhlavia. Z týchto zmlúv v spojení s príslušnými ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa podľa výslovného vyhlásenia obsiahnutého v zmluvách stali súčasťou obsahu zmluvy, vznikla účastníkom podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zákona povinnosť platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení určenú v zmluve aspoň odkazom na tarifu (§ 43 ods. 2 cit. zákona). Rovnaká povinnosť mu vyplýva aj z ods. 6.2 písm. a) všeobecných podmienok žalobcu, ktoré sa prejavom oboch strán v zmluvách o pripojení stali v zmysle § 273 Obchodného zákonníka súčasťou zmlúv medzi účastníkmi. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca jedinou faktúrou vyfakturoval cenu za elektronické komunikačné služby, ktoré zodpovedali službám dohodnutým v novej zmluve o pripojení z 15. augusta 2015. Tieto služby boli pritom fakturované len za obdobie od 27. augusta 2011, teda deň potom, čo nadobudla účinnosť dohoda o prevode telefónneho čísla (ods. 10 tejto dohody) a čo sa v zmysle dohody žalovaný stal účastníkom na SIM karte s tel. č. XXXXXXXXXX. Žalovaný nezaplatil cenu za tieto služby, hoci mu boli riadne fakturované a z obsahu dohody si musel byť vedomý, že od jej účinnosti povinnosť platiť za ne prechádza na neho. Žalovaný sa preto oprávnene domáha ich zaplatenia a jeho nárok v tejto časti je dôvodný. Okrem toho však žalobca, P. C. a žalovaný podpísali dohodu z 15. augusta 2011, v ktorej ods. 4 bol obsiahnutý prejav, že súčasťou novej zmluvy o pripojení medzi žalobcom a žalovaným sa stane aj dodatok č. A1792501 a žalovaný bol naďalej povinný plniť povinnosti z neho (ods. 5). Podľa názoru súdu takáto dohoda je dohodou o prevzatí záväzku v zmysle § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ňou žalovaný ako nový (preberajúci) dlžník za súhlasu veriteľa (žalobcu) prevzal na seba záväzky odstupujúceho dlžníka (P. C.) z pôvodnej zmluvy o pripojení a pôvodného dodatku. Obsah cit. dohody je podľa názoru súdu vyjadrený jednoznačne, určito a zrozumiteľne a je z neho zrejmé, aké práva a

povinnosti majú strany plniť. Takýmto prechádzajúcim záväzkom bol aj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu, resp. neurobiť úkon, „na základe ktorého by Podniku vzniklo právo odstúpiť od Zmluvy alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany Účastníka“ [ods. 2.3 písm. c) dodatku], a to počas 24 mesiacov od uzavretia dodatku. Jeho porušením mal žalobcovi podľa jeho tvrdenia vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. Podľa § 531 ods. 4 Obč. zák. však námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala. Takýmito námietkami sú napríklad námietky absolútnej alebo relatívnej neplatnosti, ale aj námietka premlčania. V prerokúvanej veci pritom žalovaný vznáša námietku neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, ako aj námietku premlčania, v dôsledku čoho je potrebné zaoberať sa predovšetkým platnosťou dojednania o zmluvnej pokute v dodatku č. A1792501. V tejto súvislosti žalovaný opakovane namietal aplikáciu predpisov spotrebiteľského práva na tento dodatok, preto treba najskôr posúdiť povahu právneho vzťahu medzi ním a žalobcom. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 24. júla 2010 sa treťou časťou Obchodného zákonníka spravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Naproti tomu ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinné od 1. januára 2008 ustanovovalo, že spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Po zhodnotení všetkých okolností uzatvárania zmluvy a dodatku č. A1792501 medzi žalobcom a P. C. súd dospel k záveru, že ich uzatvárali ako podnikatelia a týkajú sa ich podnikateľskej činnosti. Na strane žalobcu je nesporné, že ide o podnik elektronických komunikácií, u ktorého je poskytovanie služieb elektronických komunikácií priamo predmetom činnosti. Zo zisteného skutkového zároveň vyplýva, že P. C. pri uzatváraní zmluvy a dodatku k nej vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ. Svedčí o tom jednak jeho označenie v zmluve, pričom súd z úradnej činnosti nepovažuje za všeobecne známe, že by žalobca ako podnik elektronických komunikácií vnucoval postavenie podnikateľa každému, kto sa preukáže identifikačným číslom. Je totiž všeobecne známe, a vyplýva to aj z obsahu zmlúv, že zmluvy o pripojení sa uzatvárajú na predajných miestach (u obchodných zástupcov) žalobcu, pričom sám účastník sa rozhodne, či pracovníkom predloží svoj občiansky preukaz, alebo výpis z obchodného či živnostenského registra. P. C. bol v čase uzatvárania zmluvy aj dodatku k nej podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, ktorého živnostenské oprávnenie nebolo pozastavené. K pozastaveniu došlo až v júni 2012, teda dávno po čase, kedy boli zmluvy uzavreté. Dôležitou okolnosťou je aj to, že A. C. si vybral program označený ako Biznis 150 + večer. Už názov tohto programu naznačuje, že ide o program služieb pre podnikateľov. Okrem toho zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že A. C. v rokoch 2007 a nasledujúcich vykonával aj činnosť obchodného zástupcu pre oblasť poistenia. Opäť zodpovedá skúsenosti, že v týchto prípadoch ide o činnosť, ktorá si vyžaduje dostupnosť, pričom v dnešnej dobe si ťažko možno predstaviť, aby podnikateľ nebol zastihnuteľný mobilným telefónom. Taktiež si nemožno predstaviť, aby podnikateľ mohol vykonávať svoju činnosť bez flexibilného pripojenia na internet. Po uvážení týchto okolností preto treba dospieť k záveru, že aj A. C. pri uzatváraní zmlúv o pripojení a dodatkov k nim konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a že tieto zmluvy sa týkajú jeho podnikateľskej činnosti. V zmysle § 261 ods. 1 Obch. zák. sa preto zmluva a dodatok č. A1792501 medzi žalobcom a ním spravovali zákonom č. 610/2003 Z. z. a subsidiárne Obchodným zákonníkom. V tejto súvislosti treba len doplniť, že ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka neznamená, že predmet zmluvy musí u oboch podnikateľov tvoriť predmet podnikania ako je zapísaný v obchodnom registri. Postačí, ak je daná súvislosť s podnikaním napr. tým spôsobom, že služby užívané jedným z nich sú určené na podporu jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca i A. C. tak zmluvu o pripojení a dodatok č. A1792501 uzatvárali ako podnikatelia a ich vzťah sa spravoval aj Obchodným zákonníkom podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. Taktiež žalovaný sám je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, teda podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák., nie spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. Žalovaný sa preto prostredníctvom § 531 ods. 4 Občianskeho zákonníka nemôže dovolávať ochrany ako spotrebiteľ, pretože taká námietka by nepatrila ani pôvodnému dlžníkovi A. C., ktorý pri uzatváraní zmluvy a dodatku č. A1792501 nebol spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. Ako uviedol aj žalobca vo svojom vyjadrení, z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-464/01, Johann Gruber proti Bay Wa AG, možno vyvodiť, že spotrebiteľ sa nemôže dovolávať výhod vyplývajúcich z osobitných pravidiel ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľský aspekt pri uzatváraní zmluvy bol zanedbateľný. Aj keď teda možno predpokladať, že A. C. používal mobilný telefón a zvolené služby aj na súkromné účely, je zo zvoleného programu zrejmé, že si ho

volil ako podnikateľ a sledoval ním hlavne podnikateľský účel. Spotrebiteľský charakter tejto zmluvy tak možno považovať za zanedbateľný, pretože primárnym účelom bola komunikácia ako podnikateľ. V zmysle § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 300 a nasl. Obchodného zákonníka možno v zmluve dojednať zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ale len v písomnej forme. Dodatok č. A1792501 boli spísané a podpísané oboma účastníkmi, takže spĺňajú požiadavku písomnej formy (§ 40 ods. 3 Obč. zák.). V odseku 2.5 dodatku bola dohodnutá zmluvná pokuta v sume 320,70 eur okrem iného pre prípad uskutočnenia úkonu, „na základe ktorého by Podniku vzniklo právo odstúpiť od Zmluvy alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany Účastníka“ [zákaz urobiť takýto úkon je v podstate obsiahnutý v ods. 2.3 písm. c) dodatku], a to počas 24 mesiacov od uzavretia dodatku. Takéto dojednanie podľa názoru súdu spĺňa požiadavky § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na platné dojednanie zmluvnej pokuty a tento záväzok na základe dohody z 15. augusta 2011 podľa § 531 ods. 1 Obč. zák. prešiel na žalovaného. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že ustanovenia ods. 4.4 písm. a) všeobecných podmienok žalobcu dávajú žalobcovi právo od zmluvy odstúpiť v prípade omeškania s platením riadne fakturovanej ceny za služby v dĺžke aspoň 45 dní. Žalovaným neuhradená faktúra bola splatná 5. októbra 2011 a na zaplatenie zmluvnej pokuty bol vyzvaný až v novembri 2012, kedy už v každom prípade bol s ich úhradou v omeškaní 45 dní. Žalovaný tak naplnil predpoklady, za ktorých mal žalobcovi vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu podľa cit. ods. 2.5 dodatku k zmluve o pripojení v spojení s dohodou z 15. augusta 2011. Námietky žalovaného, že žalobca je povinný preukázať vznik škody, odporujú jasnému zneniu § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa neho je účastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, aj keď oprávnenému škoda nevznikla. Žalobca preto jej vznik nemusí preukázať, keďže by mu zmluvná pokuta patrila, aj keby mu žiadna škoda nevznikla. Žalovaný vo svojich vyjadreniach spochybnil primeranosť zmluvnej pokuty. Aj keď tak robil s odkazom na postavenie spotrebiteľa pôvodného účastníka A. C., možno jeho prejavy vyhodnotiť aj ako požiadavku na moderáciu zmluvnej pokuty podľa § 301 Obch. zák. Podľa judikatúry k tomuto ustanoveniu by sa súd pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty mal zaoberať všetkými relevantnými okolnosťami prípadu. Súd by sa mal zamerať nielen na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ale aj na iné skutočnosti (napr. hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, reciprocitu zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka, ako aj na skutočnosť, či došlo k vzniku škody alebo nie a pod., porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Obdo 283/98, uzn. NS SR sp. zn. 2 Obdo 39/2010). Osobitne je potrebné zohľadniť jej funkciu prevenčnú a uhradzovaciu (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 172/2007). Ustanovenia § 544 a nasl., ale ani § 301 Obchodného zákonníka v tomto smere nevyžadujú, aby výška zmluvnej pokuty presne zodpovedala len výške škody, ktorá veriteľovi vznikne porušením záväzku dlžníka; nemožno preto samo osebe vylúčiť, že zmluvná pokuta môže byť vyššia (v tom spočíva jej prevenčná funkcia). Ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka umožňuje moderovať len neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno v prerokúvanej veci považovať zmluvnú pokutu za neprimeranú s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ako bolo zistené, pôvodný účastník uzatváral zmluvy o pripojení ako podnikateľ. Pritom sa rozhodol využiť zľavu z bežnej maloobchodnej ceny mobilného telefónu, resp. modemu, teda ako podnikateľ si znížil svoje náklady. Následkom nižších nákladov mohol dosahovať vyšší zisk zo svojej živnosti a činnosti obchodného zástupcu. Žalobca je však tiež podnikateľom, ktorý má tiež záujem o dosahovanie zisku, a na ten účel používa určitý obchodný model. Tento model spočíva v poskytnutí zľavy z ceny kupovaného komunikačného zariadenia, zároveň však zaviazanie si klienta na určitú dobu na určitý minimálny paušál. Ziskom z tohto paušálu (maržou z poskytovaných služieb) si potom žalobca v podstate vykrýva výpadok výnosu, ktorý mu vzniká poskytnutím zľavy na komunikačné zariadenie. Je logické, že za týchto podmienok znáša žalobca väčšie riziko než účastník (A. C. resp. žalovaný). Žalobca totiž utrpí výpadov na začiatku a k jeho vykrývaniu dochádza postupne. Naopak, účastník získa na začiatku výhodu a len postupne „prepláca“ žalobcovi získanú zľavu. Preto nemožno považovať za neprijateľné, ak si žalobca „poistí“ tento svoj obchodný model a nevýhody, ktoré preňho z neho plynú, zmluvnou pokutou vo výške rozdielu medzi cenou telekomunikačného zariadenia bez zľavy a po zľave. Výška zmluvných pokút zodpovedá hodnote a významu tejto povinnosti. Neuhradením faktúr za služby zo strany účastníka navyše žalobcovi vznikla škoda v podobe výpadku výnosov v ním nastavenom obchodnom modeli. Nemennosť zmluvnej pokuty počas celého 24 mesačného obdobia plní funkciu zabezpečovaciu a donucovaniu v tom zmysle, aby účastník nekalkuloval s prípadným neplnením svojich povinností v posledných mesiacoch viazanosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak v prerokúvanej veci neboli dané dôvody na moderáciu zmluvnej pokuty v zmysle § 301 Obchodného zákonníka, keďže ju nemožno považovať za neprimeranú hodnote

a významu zabezpečovanej povinnosti. Preto treba žalobu žalobcu považovať za dôvodnú aj v časti zmluvnej pokuty. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že v dôsledku výzvy žalobcu mal byť záväzok žalovaného splatený najneskôr do 19. novembra 2012 (§ 340 ods. 2 Obchodného zákonníka). Nesplnením svojho peňažného záväzku však sa tak žalovaný dostal do omeškania, počas ktorého má žalobca nárok na úroky z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ). Preto má žalobca nárok aj na úroky za obdobie omeškania, a to v zmysle už citovaného § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. januára 2013.

4. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že zmluvná pokuta vo výške 260,66 eur je neplatná pohľadávka a to v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď v tejto súvislosti je potrebné z hľadiska judikovanej praxe súdov uviesť, že škoda sa neprezumuje, ale škodca je povinný preukázať prípadný jej vznik. Pokiaľ ide o ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak jeho prvá časť má kogentný charakter ako kogentne ustanovenú podmienku vzniku nároku na zmluvnú pokutu, ktorou je porušenie zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Zmluvná pokuta neslúži v danom prípade na zabezpečenie porušenia povinnosti, a preto je v rozpore s týmto kogentným ust. 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedená má odvolateľ za to, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty neohol žalobcovi vzniknúť, nakoľko zmluvná pokuta nezabezpečuje porušenie zmluvnej povinnosti, ale slúži na sankcionovanie využitia práva, čo je jednoznačne v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti poukazuje na § 39 Občianskeho zákonníka, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu. Pokuta nemôže v tomto prípade slúžiť ani ako paušalizovaná náhrada škody, teda nemôže plniť ani reparačnú funkciu, keďže žalobcovi žiadna škoda nevznikla a ak áno, je povinnosťou žalobcu vznik takejto škody preukázať. Zmluva o poskytovaní verejných elektronických služieb bola uzavretá medzi fyzickou osobou P. C. a nie so spoločnosťou zenit-h s.r.o. a žalobcom. Táto zmluva je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, ktorej P. C. vystupuje v postavení spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V predmetnej právnej veci dojednanie o zmluvnej pokute, ktorú jej veriteľ oprávnený od spotrebiteľa žiadať jednoznačne spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že ustanovenia o zmluvnej pokute v prípade odstúpenia od zmluvy sú upravené jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany. Taktiež je splnená aj podmienka, že táto neprijateľná podmienka nebola individuálne dojednaná, nakoľko je súčasťou štandarizovaného formuláru a spotrebiteľ sa s nimi síce môže pred podpísaním zmluvy oboznámiť , avšak nemá možnosť ich obsah ovplyvniť, čím je splnená podmienka ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za individuálne dojednanie zmluvné ustanovenia nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná, čo má taktiež za následok jej neplatnosť vo vzťahu k spotrebiteľovi. Zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluve by sa nemali odchyľovať ani od iných zákonných ustanovení z oblasti spotrebiteľského práva. Ak by súd napriek tomu si osvojil tento právny názor, že boli splnené podmienky pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s úrokmi z omeškania žalovaný uplatňuje voči žalobcovi námietku premlčania.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Odvolanie žalovaného je v mnohých častiach zmätočné, nepresné, zavádzajúce a práve irelevantné. Žalovaný v odvolaní zopakoval argumentáciu uvedenú v odpore zo dňa 29.02.2016, teda neuvádza žiadne nové skutočnosti, s ktorými sa súd v konaní a aj v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal. Nad rámec žalobca uvádza, že v predmetnej veci nie je možné uplatniť ochranu spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o obchodno-právny vzťah, pretože zmluva o pripojení č. A5818265 ako aj dodatok zo dňa 15.08.2011 boli uzavreté medzi právnickými osobami a preto je irelevantné vyjadrovať sa s argumentácii ohľadom neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnom dojednaní, keďže tie nie

sú namieste. Ďalej čo sa týka zmluvnej pokuty a škody súd prvej inštancie právne posúdil, že v zmysle § 554 Občianskeho zákonníka je účastník povinný zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu aj v prípade, keď oprávnenému škoda nevznikla. Z uvedeného dôvodu žalobca nemusí preukazovať vznik škody, keďže by mu zmluvná pokuta patrila aj bez vzniku škody a preto považuje argumentáciu žalovaného aj v tomto aspekte za právne irelevantnú. Žalovaný v odvolaní opakovane vzniesol námietku premlčania, ku ktorej sa žalobca aj súd náležite vyjadrili, že je neopodstatnená, keďže návrh bol podaný v rámci stanovenej zákonnej lehoty v zmysle § 397 Obchodného zákonníka. Odvolanie žalovaného neobstojí ani z procesného hľadiska, nakoľko nie je známe, ktorý výrok v akom rozsahu napáda. Odvolacie dôvody nie sú jasne vymedzené, ide vlastne len o kópiu odporu. Takéto konanie žalovaného spôsobuje len prieťahy v konaní a je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

11. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, teda aj žalovaný znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena je sankcionované stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

12. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania

vyplýva, že žalobca a P. C. konali pri uzatváraní zmlúv o pripojení a dodatkov k nim v rámci ich podnikateľskej činnosti, a že predmetné zmluvy v znení ich dodatkov sa týkali ich podnikateľskej činnosti, teda ich vzťah sa spravoval Obchodným zákonníkom v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto odvolací súd posúdil ako neopodstatnené námietku odvolateľa, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a teda žalovaný sa nemôže dovolávať ochrany ako spotrebiteľ ako to správne vyhodnotil súd prvej inštancie v bode 11. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný naplnil predpoklady, za ktorých mal žalobcovi vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu podľa ods. 2.5. dodatku k zmluve o pripojení v spojení s dohodou z 15.8.2011 a v podrobnostiach odkazuje na právnu argumentáciu súdu prvej inštancie obsiahnutú v bod 12. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorou sa stotožňuje, a preto považoval za neopodstatnenú námietku odvolateľa, že žalobcovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu. Odvolací súd taktiež považuje za neopodstatnenú námietku odvolateľa, že nárok žalobcu, ktorý si uplatnil predmetnou žalobou je premlčaný, nakoľko predmetný záväzok žalovaného mal byť splatný najneskôr do 19.11.2012 podľa výzvy žalobcu a žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 24.4.2014, teda v rámci štvorročnej premlčacej doby v zmysle § 397 Obchodného zákonníka.

13. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalovaný v odvolaní, ktoré je obsahovo totožné s odporom žalovaného proti platobnému rozkazu, neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné.

14. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

16. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

17. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).