Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/389/2014

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu EUROKAPITAL, a.s., IČO: 36759309, so sídlom Ružinovská 3, 821 02 Bratislava, zast.: JUDr. Lenka Maďarová, advokátka, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, proti žalovanému Mesto Kysucké Nové Mesto, IČO: 00314099, so sídlom Námestie slobody č. 94, 024 01 Kysucké Nové Mesto, zast.: JUDr. Jozef Pikuliak, advokát, so sídlom Námestie Slobody 58, 022 01 Čadca, o zaplatenie 5.000 000,00 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalobca m á právo na náhradu škody.

O trovách konania r o z h o d n e v konečnom rozhodnutí.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.11.2014, doručenou súdu dňa 21.11.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.000.000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.11.2007 žalovaný v postavení predávajúceho uzavrel so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu na odpredaj nehnuteľností pozemku v kat. území A. B. C., a to novovytvorenú parcelu č. A. XXX/X ostatné plochy o výmere X XXX m2 vytvorenú GP č. 277/07 zo dňa 30.10.2007 z parcely č. KNE XXXX ostatná plocha o výmere X XXX m2 zapísaná na LV č. XXXX a z parcely č. KNC XXX/X ostatná plochy o výmere X XXX m2 zapísaná na LV č. XXXX (ďalej len „sporný pozemok“) za kúpnu cenu 95.986,81 Eur/2.892.000 Sk. Podľa uvedenej kúpnej zmluvy prevod predmetného pozemku sa realizoval za účelom výstavby CITY CENTRA, ktorého zámer bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva Kysucké Nové Mesto v júli v roku 2007. Podľa článku I.; bod 2. kúpnej zmluvy V 1570/2007 zo dňa 13.11.2007 „Mesto je výlučným vlastníkom nehnuteľností, pozemkov v kat. území A. B. C. nasledovne, parcela č. KNE XXXX ostatná plocha o výmere X XXX m2 zapísaná na LV č. XXXX a parcely č. A. XXX/X ostatná plocha o výmere X XXX m2 zapísaná na LV č. XXXX, z ktorých časť podľa GP č. 277/07 zo dňa 30.10.2007 vypracovaného Geo kanceláriou s.r.o. Kysucké Nové Mesto D. E. F., úradne overeného pod č. 412/07 dňa 05.11.2007 je totožná s novovytvorenou parcelou č. KNC XXX/X ostatná plocha o výmere X XXX m2. Podľa článku III.; bod 1, kúpnej zmluvy prevod nehnuteľností podľa tejto zmluvy sa realizuje za účelom výstavby CITY CENTRA, ktorý zámer bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva Kysucké Nové Mesto č. 9/2007 zo dňa 17.07.2007 pod bodom L/135. Dňa 24.03.2011 bolo spoločnosti žalobcu doručené rozhodnutie Správy katastra Kysucké Nové Mesto V 1570/07 zo dňa 21.03.2011, podľa ktorého správa katastra zamieta konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy v celom rozsahu. Dôvodom zamietnutia vkladu vlastníckeho práva je rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18C/4/2008-128, právoplatný dňa 24.11.2010, ktorým sa predmetný pozemok určil do vlastníctva Rímsko-katolíckej cirkvi, Farnosť A. B. C.. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že z dôvodov na strane žalovaného nedošlo k účinnému prevodu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Podľa článku I.; bod 5 kúpnej zmluvy mesto prehlásilo, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne záložné práva ani vecné bremená a preto strana kupujúci žiadne nepreberá. Kupujúci prehlasuje, že si nehnuteľnosť dobre prehliadol a že je mu známy ich stav. Účastníci prehlasujú, že nie sú im známe iné dôvody obmedzenia prevodu nehnuteľností. Podľa článku III.; bod 5 predmetnej kúpnej zmluvy náklady spojené s vypracovaním projektu ako aj výstavbou celého projektu znáša kupujúci, ktorý zabezpečí dostatočné zdroje na vykonanie celého projektu. Podľa článku III.; bod 10 predmetnej kúpnej zmluvy každý z účastníkov je povinný zdržať sa akejkoľvek činnosti vrátanie spochybňovania, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu daného touto zmluvou. Podľa článku III.; bod 11 predmetnej kúpnej zmluvy „pokiaľ by konaním jedného účastníka vznikla druhému škoda, bude ju tento povinný nahradiť iba, že by preukázal, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení maximálneho úsilia, aké možno na ňom požadovať. Nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk“. Tak ako to vyplýva z odôvodnenia citovaného rozsudku, žalovaný na základe osvedčenia o vlastníckom práve k nehnuteľností vydanom dňa 15.06.1998 pod č. N107/98, NZ 211/98 si osvedčil vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Súd vykonaným dokazovaním však dospel k tomu, že je nepochybné, že žalovaný mal vedomosť o vlastníkovi predmetného pozemku vložky č. XXX, teda ho neužíval dobromyseľne. Žalovaný teda svojimi tvrdeniami v tomto konaní potvrdil, že mu boli vždy známe skutočnosti, okolnosti týkajúce sa dôvodov užívania predmetného pozemku ako aj titul nadobudnutia práva predmetný pozemok užívať. Vzhľadom nato, že vyhlásenie žalovaného o vlastníckom práve sa ukázalo ako nepravdivé následkom čoho žalovaný nepreviedol svoje vlastnícke právo k predmetnému pozemku na žalobcu teda žalobca nenadobudol výlučné vlastníctvo k predmetnému pozemku vznikla žalobcovi škoda, ktorú je odporca povinný podľa kúpnej zmluvy nahradiť. Škoda vznikla teda v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným v celkovej výške 5 miliónov, ktorá pozostáva z nasledovných položiek :

a) skutočná škoda v celkovej výške 158.526,31 eur (kolky za zrýchlený vklad vo výške 331,94 eur, náklady za odmeny za vypracovanie projektu CITY CENTRA vo výške 157.339,18 eur, náklady na odmenu za vyhotovenie GP č. 277/07 vo výške 855,19 eur,

b) ušlý zisk z predaja bytov v CITY CENTRE v minimálnej výške 4.623.300 eur,

c) ušlý zisk vo výške 29.088,35 eur získaný z úrokov z kúpnej ceny odo dňa jej zaplatenia v prospech žalovaného do dňa jej vrátenia žalovaným žalobcovi to znamená 10 % ročne čo je priemerný obvyklý úrok požadovaný za úvery v danom období zo sumy 95.996,81 eur odo dňa 06.12.2007 do 16.12.2010,

d) ušlý zisk získaný z úrokov z jednotlivých súm predstavujúci skutočnú škodu.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.12.2015, doručenom súdu dňa 28.12.2015 (č.l.170) uviedol, že žalobný nárok neuznáva, žaloba je irelevantná, neodôvodnená, neopodstatnená a nepreukázaná. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovaný uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu, ktorá nebola v jeho vlastníctve. Novovytvorená parcela bola vytvorená z parcely p.č. A. XXXX ostatná plocha o výmere X XXX m2 zapísaná na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovaného a parcela č. CKN XXX/X ostatná plocha o výmere X XXX m2 zapísaná na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Obidve parcely boli ku dňu podpisu predmetnej kúpnej zmluvy zapísané vo výlučnom vlastníctve žalovaného a preto mal právo vykonávať dispozičné oprávnenia s týmito parcelami a to nielen ako ich vlastník ale aj ako oprávnený držiteľ. Celý návrh na vybudovanie CITY CENTRA inicioval žalobca, ktorý ako súčasť svojej iniciatívy na získanie predmetu prevodu pre realizáciu svojho údajného zámeru predložil len urbanisticko-architektonickú štúdiu zo dňa 09.05.2007, ktorá je jediným úkonom a doklad stavebnej dokumentácie, ktorým chcel žalobca získať podporu poslancov Mestského zastupiteľstva KNM pre realizáciu zámeru s tým, že štúdia teda bola predložená bez požiadavky a iniciatívy žalovaného, tiež predložil návrh kúpnej zmluvy a citovaný geometrický plán. Žalovaný neostal vo veci nečinný, po prerušení katastrálneho konania informoval písomne niekoľkokrát žalobcu o celej situácií, ktorá vznikla po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva z titulu predmetnej kúpnej zmluvy pričom nečinný ostal žalobca, na písomné výzvy žalovaného nereagoval, žalovaný komunikoval so žalobcom aj telefonicky konkrétne s p. D. G. konateľom žalobcu a žiadali žalobcu o osobné stretnutia za účelom vyriešenia problému avšak bezvýsledne. Následne písomne žalovaný informoval žalobcu o vzniknutej situácií listom zo dňa 22.01.2008 s tým, že žalovaný požiadal žalobcu o osobné stretnutie za účelom prejednania ďalšieho postupu. Následne telefonicky ako aj písomne listom zo dňa 19.02.2008, žalovaný opätovne žiadal žalobcu o prejednanie celej záležitosti avšak žalobca opätovne nereagoval ani písomne ani ústne. Listom zo dňa 29.11.2010 žalovaný opäť vyzýval žalobcu na zaslanie stanoviska a žiadal ho o osobné stretnutie, pričom žalobca opäť ostal nečinný. Až listom zo dňa 03.12.2010 doručeným žalovanému 08.12.2010 reagoval žalobca na list žalovaného zo dňa 29.11.2010, v zmysle ktorého ho žiadal žalovaný o zaslanie bankového účtu, na ktorý by bola následne vrátená kúpna cena. Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva nikdy nenadobudla účinnosť má žalovaný zato, že nie je možné uplatňovať si náhradu škody uvedenú v žalobe, pretože žalovaný robil všetky úkony spojené s riadnym prevodom nehnuteľností a keď vznikol problém s uplatnením žaloby cirkvi na majetok žalovaného, žalovaný svoje vlastnícke právo v rámci súdneho konania bránil. Jedná sa teda o okolnosť, ktorá vylučuje zodpovednosť žalovaného za akúkoľvek škodu alebo ušlý zisk, pretože táto skutočnosť nastala z dôvodu vis major teda nastala nezávisle od vôle žalovaného. V zmysle predmetnej kúpnej zmluvy mal žalobca predložiť architektonický návrh s predpokladaným finančným nákladom riešenia rekonštrukcie parku, ktorý nepredložil. Je zarážajúce, že sedem rokov po podpise zmluvy žalobca vie čo všetko chcel stavať ale do Mestského zastupiteľstva Mesta KNM predložil iba spomínanú urbanisticko-architektonickú štúdiu. S ohľadom na uvedené účastníci od predmetnej zmluvy odstúpili a navzájom si vrátili bezdôvodné obohatenie. Žalobca teda nepreukázal základné atribúty na vznik zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a kauzálny nexus medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Žalovaný má teda zato, že neporušil žiadny záväzkový vzťah a preto nie je povinný nahradiť škodu ani ušlý zisk tak ako si ju žalobca uplatňuje.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k žalobe vo svojom písomnom podaní zo dňa 01.02.2016 (č.l.208) uviedol, že zotrváva na žalobe v celom rozsahu aj na jej skutkovom vymedzení v tom smere, že žalovaný sa v kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2007 ako predávajúci zaviazal k povinnosti previesť na žalobcu ako kupujúceho vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Jednoznačne z dôvodov na strane žalovaného nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k tomuto pozemku na žalobcu. Vyjadrenie žalovaného, že skutočnosť – že žalovaný nie je vlastníkom prevádzaného pozemku nastal z dôvodu vis major, teda nezávisle od vôle žalovaného je vyvrátená skutočnosťami, ktoré boli uvádzané v konaní pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 18C/4/2008 a ktoré sú zhrnuté v odôvodnení predmetného rozsudku. Podľa uvedeného rozsudku žalovaný v čase, keď si osvedčoval vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, z ktorých následne bola vytvorená nová parcela KNC XXX/X mal vedomosť o vlastníkovi predmetných nehnuteľností z vložky č. XXX, kde je ako vlastník vedený „ Kostel rím. Katolícky“. Týmto je vyvrátená dobromyseľnosť žalovaného nielen v čase nadobudnutia predmetných nehnuteľností osvedčením o vydržaní dňa 15.06.1998 ale aj následne pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2007. Je tak nesporné, že odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť, keď prevádzal žalobcovi pozemok, ktorého nebol vlastníkom a teda neumožnil prevod vlastníckeho práva k predmetnému pozemku na žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že nárok žalobcu nie je premlčaný nakoľko v danej veci ide o obchodno-právny vzťah pričom premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka je štyri roky. Porušenie povinnosti žalovaného bolo zavŕšené dňom, keď sa žalobca dozvedel, že návrh na vklad vlastníckeho práva sa zamieta čo bol deň 24.03.2011. Týmto dňom stratil žalobca možnosť nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku s tým, že právo na náhradu škody by sa premlčalo až dňa 24.03.2015 pričom žalobca podal návrh na súd dňa 21.11.2014 t.j. si ho uplatnil včas a riadne. Zároveň týmto podaním žalobca navrhol vydanie medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd rozhodol o základe uplatneného nároku tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu škody.

4. Žalovaný k tomuto vyjadreniu vo svojom vyjadrení zo dňa 01.12.2016 (č.l.233) uviedol najmä, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že sa jedná o obchodno-právny vzťah, poukázal pritom na judikatúru súdov v Českej republike s tým, že kúpna zmluva predstavuje občiansko-právny vzťah, pretože žalovaný ňou nezabezpečoval verejné potreby ani vlastnú prevádzku. Realizoval ňou svoje vlastnícke právo, pričom neskôr súd rozhodol, že takéto vlastnícke právo nemá. Ani príjem z kúpnej zmluvy predstavujúci kúpnu cenu nepredstavuje zabezpečovanie verejných potrieb a vlastnej prevádzky. Zároveň v tomto podaní žalovaný namietol všetky jednotlivé položky uplatnenej náhrady škody. Poprel, že by žalobcovi vznikli náklady v sume 157.339,18 eur za vypracovanie projektu CITY CENTRA, pretože predovšetkým v predmete zmluvy sa neuvádza vypracovanie projektu ale architektonickej štúdie, nehovoriac o tom, že ak žalobca skutočne zaplatil aspoň časť architektonickej štúdie vo výške 220.000 Sk mal to preukázať dokladom o zaplatení. Tiež namietol odmenu za vypracovanie GP vo výške 855,19 eur, pretože vyhotovenie tohto GP nebolo súčasťou záväzkov v kúpnej zmluve. Žalovaný tiež namietol vznik škody vo forme ušlého zisku z predaja bytov v sume 5.623.300 eur pričom uviedol, že ide iba o tvrdenie žalobcu, ktoré žalobca nepreukázal. Žalovaný tiež v tomto vyjadrení uviedol, že predložená architektonická štúdia sa týka iného zámeru, ako by mohol žalobca dosiahnuť. Z jej obsahu totiž vyplýva, že sa netýka iba pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy. Táto architektonická štúdia totiž to na viacerých miestach vychádza z toho, že projekt sa bude týkať pozemku v rozsahu 13.730 m2, kde sa predpokladajú pozemky s prístupovými cestami a parkovacími miestami ako aj s budovou bývalého hotela. Žalobca teda započítava aj tieto priestory pričom žalobca tieto nemal ani by kúpnou zmluvou tieto nezískal resp. by nezískal práva v takomto rozsahu. Už iba z tohto je zrejmé, že projekt podľa uvedenej štúdie bol nereálny a nezrealizovateľný. Ďalej žalovaný uviedol, že namieta aj ušlý zisk vo výške 29.088,35 eur získaný z úrokov z kúpnej ceny, pretože sa týka kúpnej ceny, ktorú bol predávajúci povinný vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia a teda nemôžu byť dva rozdielne právne tituly na rovnaký nárok. Môže ísť iba o bezdôvodné obohatenie a takýto nárok si žalobca neuplatnil. Namietol tiež aj ušlý zisk získaný z úrokov z jednotlivých súm predstavujúci skutočnú škodu. Navrhol na vydanie medzitýmného rozsudku nevyhovieť.

5. Počas konania žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu.

6. Žalovaný zotrval na svojich písomných vyjadreniach. Žalovaný argumentoval rozsiahlym spôsobom avšak podstata jeho argumentácie ostala nezmenená oproti písomným vyjadreniam. Žalovaný teda namietal predovšetkým, že daný vzťah je občiansko-právnym vzťahom a nie obchodno-právnym vzťahom nakoľko žalovaný nekonal vo verejnom záujme v danom prípade, opakovane uplatňoval námietku premlčania uplatneného nároku, poukazoval nato, že žalobca nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a tiež sa snažil rôznymi dôkaznými návrhmi spochybniť solventnosť žalobcu t.j. spochybňoval jeho finančnú bonitu, t.j. schopnosť realizovať predmetný investičný zámer, či už zo svojich vlastných prostriedkov alebo prostriedkov získaných formou úverov.

7. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že dňa 13.11.2007 žalovaný v postavení predávajúceho uzavrel so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností pozemku v kat. území A. B. C., a to novovytvorenú parcelu č. A. XXX/X ostatné plochy o výmere X XXX m2 – sporného pozemku, vytvoreného GP č. 277/07 zo dňa 30.10.2007 z parcely č. KNE XXXX ostatná plocha o výmere X XXX m2 zapísaná na LV č. XXXX a z parcely č. KNC XXX/X ostatná plochy o výmere X.XXX m2 zapísaná na LV č. XXXX za kúpnu cenu 95.986,81 Eur/2.892.000 Sk. Podľa uvedenej kúpnej zmluvy prevod predmetného pozemku sa realizoval za účelom výstavby CITY CENTRA, ktorého zámer bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva Kysucké Nové Mesto v júli v roku 2007. Podľa článku I.; bod 2. kúpnej zmluvy V 1570/2007 zo dňa 13.11.2007 „Mesto je výlučným vlastníkom nehnuteľností, pozemkov v kat. území A. B. C. nasledovne, parcela č. KNE XXXX ostatná plocha o výmere 3 051 m2 zapísaná na LV č. XXXX a parcely č. A. XXX/X ostatná plocha o výmere X XXX m2 zapísaná na LV č. XXXX, z ktorých časť podľa GP č. 277/07 zo dňa 30.10.2007 vypracovaného Geo kanceláriou s.r.o. Kysucké Nové Mesto D. E. F., úradne overeného pod č. 412/07 dňa 05.11.2007 je totožná s novovytvorenou parcelou č. KNC XXX/X ostatná plocha o výmere X XXX m2. Podľa článku III.; bod 1, kúpnej zmluvy prevod nehnuteľností podľa tejto zmluvy sa realizuje za účelom výstavby CITY CENTRA, ktorý zámer bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva Kysucké Nové Mesto č. 9/2007 zo dňa 17.07.2007 pod bodom L/135. Dňa 24.03.2011 bolo spoločnosti žalobcu doručené rozhodnutie Správy katastra Kysucké Nové Mesto V 1570/07 zo dňa 21.03.2011, podľa ktorého správa katastra zamieta konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy v celom rozsahu z dôvodu, že Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 18C/4/2008-128, právoplatným dňa 24.11.2010, určil, že výlučným vlastníkom pozemku C KN parc. č. XXX/X – ostatné plochy o výmere X.XXXC. v k. ú. A. B. C., zap. na LV č. XXXX pre k. ú. A. B. C. je Rímskokatolícka farnosť Kysucké Nové Mesto, Farský úrad A. XXXX, Kysucké Nové mesto, IČO : 31 912 354 a teda k účinnému prevodu vlastníckeho práva k spornému pozemku na žalobcu nedošlo. Predmetom projektu bola jednak výstavba polyfunkčného objektu s plánovanou výstavbou bytov, garáží, s plánovanou rekonštrukciou Hotela A., následne mal slúžiť Mestskému úradu a iným administratívnym účelom, tiež s plánovanou výstavbou parkovacích miest, všetko pri zachovaní pôvodného mestského cintorína a zahŕňal aj revitalizáciu parku.

8. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody za porušenie povinnosti žalovaného zo záväzku

- z predmetnej kúpnej zmluvy, a to previesť vlastnícke právo k spornému pozemku na žalobcu, nakoľko v zmysle ust. § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluvy teda zaväzuje predávajúceho previesť vlastnícke právo na kupujúceho k veci, a to bez ohľadu na to, či predmetom zmluvy je hnuteľná vec alebo vec nehnuteľná.

9. Zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku je upravená je upravená len ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku, a to z obchodných záväzkov tak ako sú vymedzené v § 261 a v §262 Obchodného zákonníka. Správne chápanie a s tým spojený výklad § 261 ods. 9 má zásadný význam pre správnu aplikáciu vecnej a osobnej pôsobnosti Obchodného zákonníka, čo je napokon tiež rozhodujúcim kritériom právnej istoty v obchodných vzťahoch.

10. Súd teda v prvom rade skúmal, či sa daný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným spravuje Obchodným alebo Občianskym zákonníkom.

11. V zmysle ust. § 261ods.1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. V zmysle odseku 2 touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

13. V zmysle odseku 3 účely odseku 2 subjektom verejného práva je

a) štátny orgán,

b) obec,

c) vyšší územný celok,

d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,

e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).

14. Rozlišovacie kritérium spočívajúce v povahe subjektov je upravené v odsekoch 1 a 2. Niekedy sa tieto relatívne obchodné záväzkové vzťahy nie celkom presne nazývajú aj relatívne obchody. Na to, aby sa tieto vzťahy spravovali právnou úpravou Obchodného zákonníka, musia byť splnené určité zákonom ustanovené kritériá. Pokiaľ ide o kritérium spočívajúce v povahe subjektov, zákon tu rozlišuje dve skupiny.

15. Prvú skupinu upravuje odsek 1. Základnou podmienkou je, že musí ísť o záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, to znamená, že subjektmi záväzkového vzťahu musia byť na oboch stranách podnikatelia. Niekedy sa tiež hovorí o dvojstranných obchodoch. Druhou podmienkou, ktorú ustanovuje zákon, je, že záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi sa musia týkať ich podnikateľskej činnosti. Táto súvislosť musí byť zrejmá s prihliadnutím na všetky okolnosti. Zákon teda nevyžaduje, aby išlo o vzťahy, ktorými sa bezprostredne realizuje predmet podnikania. Ide o voľnejšiu dikciu umožňujúcu sem začleniť aj záväzkové vzťahy, ktoré voľnejšie súvisia s predmetom podnikania. Požiadavka súvislosti s podnikateľskou činnosťou má aj časový aspekt. Zákon vyžaduje, aby táto súvislosť s podnikateľskou činnosťou bola zrejmá v čase vzniku záväzkového vzťahu. To znamená, že ak táto súvislosť s podnikateľskou činnosťou po vzniku záväzku odpadne, nemá to už vplyv na režim tohto záväzkového vzťahu. Ak pri vzniku záväzku súvislosť s podnikaním nie je zrejmá, ale preukáže sa neskôr, t.j. po jeho vzniku, na takýto vzťah nemožno uplatniť režim Obchodného zákonníka, pretože nepôjde o obchodný záväzkový vzťah.

16. Druhú skupinu upravuje odsek 2. Tu je síce tiež rozhodujúce kritérium subjektu, ale zákon tu prelamuje zásadu vyslovenú v odseku 1, že na oboch stranách záväzkového vzťahu musia stáť podnikatelia, a pripúšťa, aby režimu Obchodného zákonníka boli podriadené aj vzťahy, kde podnikateľ vystupuje ako subjekt len na jednej strane (tzv. jednostranné obchody). Zákon vyžaduje, aby na jednej strane záväzkového vzťahu stál podnikateľ a aby záväzok súvisel s jeho podnikateľskou činnosťou. Na druhej strane záväzku môžu vystupovať subjekty uvedené v odseku 2. Na to, aby záväzkový vzťah podliehal režimu Obchodného zákonníka, musí byť okrem požiadaviek kladených na subjekty záväzkového vzťahu splnená aj ďalšia požiadavka, a to, aby sa záväzkový vzťah týkal zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. To znamená, že z hľadiska predmetu záväzkového vzťahu na strane podnikateľa musí ísť o výkon jeho podnikateľskej činnosti, a z hľadiska druhej strany záväzkového vzťahu musí ísť o zabezpečenie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Hranice, kedy ešte pôjde o zabezpečenie verejných potrieb a kedy táto požiadavka nie je splnená, bude zrejme presnejšie formovať judikatúra. Je prirodzené, že vzťahy vymedzené v odseku 2 majú obchodnú povahu, a preto je správne, že sa na ne vzťahuje režim Obchodného zákonníka.

17. Je nesporné, že na strane žalobcu išlo o výkon jeho podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z predmetu jeho činnosti keď z výpisu z Obchodného registra žalobcu vyplýva, že má v predmete činnosti okrem iného aj činnosti – prípravné k realizácii stavby a uskutočňovanie stavieb a ich zmien, inžinierska činnosť- obstarávateľská činnosť v stavebníctve.

18. Článku III. bod 8.náklady na rekonštrukciu stávajúcich parkovacích miest a prístupových komunikácií znáša žalobca ako kupujúci. Podľa bodu 12. sa žalobca ako kupujúci zaviazal na vlastné náklady zabezpečiť výkop pod stavbou do hĺbky 1,5m strojom a potom ručne do hĺbky 2m a nájdené telesné pozostatky sa zaviazal pripraviť na pochovanie do spoločného hrobu na mestskom cintoríne a zabezpečiť pochovanie v súlade s platnou legislatívou, ďalej sa zaviazal rozšíriť podzemné parkovisko o ďalších 30 parkovacích miest oproti predloženému architektonickému návrhu stavby, tiež sa zaviazal vybudovať 44 parkovacích miest medzi prístupovou cestou a hotelom A., tiež sa zaviazal vybudovať prístupovú cestu medzi Ul. H. a C..

19. Z predloženej architektonickej štúdie (č.l.32), a najmä z výsluchu svedka C. I. (č.l.288), (ktorý bol v čase schvaľovacieho procesu predmetného projektu – výstavby CITY CENTRA bol poslancom mestského zastupiteľstva, členom mestskej rady a zároveň bol predsedom stavebnej komisie), má súd za preukázané, že v danom čase mal predmetný projekt výstavby CITY CENTRA vyriešiť veľa nedostatkových záležitostí súvisiacich v prvom rade s činnosťou spoločnosti Ina Kysuce, keď v meste Kysucké Nové Mesto chýbali byty, obchody a chýbali aj priestory pre poskytovanie služieb. Takisto chýbal aj hotel, pretože v čase, keď sa mal realizovať tento projekt stávajúci hotel bol zatvorený, a teda absentovala hotelová služba, ktorá bola veľmi dôležitá pre spoločnosť Ina Kysuce a pre absenciu takejto hotelovej služby muselo mesto Kysucké Nové Mesto využívať služby, ktoré v tejto oblasti poskytuje Mesto Žilina, a preto malo mesto Kysucké Nové Mesto podmienku, aby v rámci projektu výstavby CITY CENTRA sa do neho zakomponovala aj rekonštrukcia stávajúceho hotela Kysuca. Tiež tento projekt mal vytvoriť druhé centrum Mesta Kysucké Nové Mesto, druhé námestie, tým, že 30 % parku by bolo zastavané predmetnými objektmi. Takisto prioritou vtedajšieho primátora Mesta kysucké Nové Mesto bolo mať moderný mestský úrad a priestory mestského úradu mali byť zrekonštruované tiež v rámci daného projektu. V rámci predmetného projektu mali byť zrekonštruované aj ale aj priestory miestnej štátnej správy, ktorej právomoci v tom čase zo zákona prešli na obce a mestá. V blízkom okolí tohto projektu sa nachádzala budova bývalého okresného úradu, poliklinika, pošta, vstup do pešej zóny. Tiež sa malo zrevitalizovať pri tomto projekte 70 % existujúceho mestského parku. Uvedené má súd preukázané aj z vyjadrenia zo dňa 01.12.2016 (č.l.233) samotného žalovaného, v ktorom žalovaný uviedol, že architektonická štúdia na viacerých miestach vychádza z toho, že projekt sa bude týkať pozemku v rozsahu 13.730 m2, kde sa predpokladajú pozemky s prístupovými cestami a parkovacími miestami, ako aj s budovou bývalého hotela a mestského úradu. Zároveň tieto skutočnosti potvrdil aj vtedajší primátor Mesta Kysucké Nové Mesto v novinovom článku pod názvom „ Nepodvádzať, ale slúžiť občanom“ z januára 2017 uverejnený v novinách A. (č.l. 279). V konaní bolo tiež nesporne preukázané, že štúdia bola podrobená riadnemu schvaľovaciemu procesu, bola schválená v mestskej rade, bola schválená stavebnou komisiou, komisiou životného prostredia a finančnou komisiou a mestským zastupiteľstvom a následne sa schvaľovala aj predmetná kúpna zmluva.

20. Aj svedok D. J. K. ako vtedajší primátor vo svojej výpovedi (č.l.397) uviedol, že v prípade, keby sa realizoval projekt výstavby CITY CENTRA, bol by žalobca na svoje náklady zrealizoval rekonštrukciu stávajúcich parkovacích miest a prístupových komunikácií, zabezpečil by výkop pod stavbou do hĺbky 1,5m strojom a potom ručne do hĺbky 2m a nájdené telesné pozostatky sa zaviazal pripraviť na pochovanie do spoločného hrobu na mestskom cintoríne a zabezpečil pochovanie v súlade s platnou legislatívou, ďalej rozšíril podzemné parkovisko o ďalších 30 parkovacích miest oproti predloženému architektonickému návrhu stavby, vybudoval 44 parkovacích miest medzi prístupovou cestou a hotelom A., tiež vybudoval prístupovú cestu medzi Ul. H. a C., tak ako to bolo dohodnuté v článku III. predmetnej kúpnej zmluvy.

21. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca a žalovaný danou investičnou akciou – Výstavba CITY CENTRA jasne deklarovali zabezpečenie verejných potrieb Mesta Kysucké Nové Mesto – žalovaného. Tento verejný záujem nepochybne smeroval k všeobecnému prospechu všetkých občanov Mesta Kysucké Nové Mesto a jeho návštevníkov, čo vyplynulo jednak z textu predmetnej kúpnej zmluvy, z výsluchu svedkov C. I. a D. J. K. a v neposlednom rade i zo skutočnosti, že predmetný projekt bol schválený mestským zastupiteľstvom Mesta Kysucké Nové Mesto. Keďže súčasne na strane žalobcu išlo o výkon jeho podnikateľskej činnosti, ako je to už uvedené v bode 17., žalobca a žalovaný založili obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka na posudzovanie vzťahu medzi nimi.

22. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. upravuje náhradu škody len za porušenie povinnosti zo záväzkových vzťahov upravených Obchodným zákonníkom (§ 261, 262). Preto je aj povinnosť náhrady škody systematicky začlenená do časti, ktorá upravuje porušenie zmluvných povinností a jeho následky. O záväzkovú zodpovednosť ide nielen vtedy, keď dôjde k porušeniu akejkoľvek povinnosti priamo zo zmluvy alebo povinnosti vyplývajúcej zo zákona na základe uzavretej zmluvy, ale aj vtedy, keď dôjde k porušeniu záväzku (napr. zo záväznej ponuky alebo z verejného prísľubu, t.j. z jednostranného právneho úkonu), prípadne keď dôjde k porušeniu záväzku z bezdôvodného obohatenia a pod. Taktiež sem treba zahrnúť porušenie povinnosti vyplývajúcej z aplikovateľných obchodných zvyklostí (§ 264).Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t.j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. Preto aj keď dôjde k odstúpeniu od zmluvy a zaniknú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, záväzok na náhradu škody ako dôsledok porušenia zmluvy trvá naďalej. V súdenej veci žalovaný nepochybne porušil svoju povinnosť z predmetnej kúpnej zmluvy, a to povinnosť a to previesť svoje vlastnícke právo k spornému pozemku na žalobcu, nakoľko v zmysle ust. § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva teda zaväzuje predávajúceho previesť vlastnícke právo na kupujúceho k veci, a to bez ohľadu na to, či predmetom zmluvy je hnuteľná vec alebo vec nehnuteľná. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.

23. V súdnej veci súd dospel k záveru, že žalobca ako poškodený uniesol dôkazné bremeno, ktorého v konaní zaťažovalo a preukázal, že žalovaný porušil svoju záväzkovú povinnosť previesť svoje vlastnícke právo k spornému pozemku na žalobcu, a v príčinnej súvislosti s tým porušením vznikla žalobcovi škoda, a to jednak skutočná škoda spočívajúca vo vynaložených nákladoch na zakúpené kolkové známky za zrýchlený vklad, v nákladoch odmeny za vypracovanie projektu City centra vo výške a odmeny za vyhotovenie GP č. 277/07. Tiež mu vznikla škoda v podobe ušlého zisku z predaja bytov, ktorých výstavbu mal žalobca realizovať v rámci projektu výstavby CITY CENTRA, tiež v podobe ušlého zisku, ktorý mohol žalobca získať titulom úrokov z kúpnej ceny odo dňa jej zaplatenia v prospech žalovaného do dňa jej vrátenia žalovaným žalobcovi, a tiež titulom úrokov, ktoré mohol žalobca získať z jednotlivých vynaložených peňažných súm predstavujúci skutočnú škodu - náklady na zakúpené kolkové známky za zrýchlený vklad, náklady odmeny za vypracovanie projektu CITY CENTRA vo výške a odmeny za vyhotovenie GP č. 277/07.

24. Podľa § 374 ods.1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala .Z citovaného ustanovenia vyplýva, že aj pokiaľ sú splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ten kto škodu spôsobil, nezodpovedá za škodu, ak preukáže existenciu liberačného dôvodu. Týmto liberačným dôvodom je prekážka, ktorá bráni splneniu povinnosti, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany, o ktorej nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala a o ktorej nemožno rozumne predpokladať, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku povinná strana predvídala. Prekážka môže byť faktickej alebo právnej povahy a musí spĺňať atribút objektívnosti, nepredvídateľnosti a neodvrátiteľnosti. Všetky atribúty vylučujúcej zodpovednosť musia splnené kumulatívne, teda ak chýba čo len jeden atribút, povinný zodpovedá za vzniknutú škodu.

Prekážka brániaca splneniu nesmie byť predvídateľná v čase vzniku záväzku. Ak takúto prekážku bolo možné predvídať v čase vzniku záväzku, povinná strana za škodu zodpovedá.

25. V danej veci súd dospel k záveru, že žalovaný ako povinný v čase vzniku svojho záväzku previesť vlastnícke právo k spornému pozemku na žalobcu, t.j. v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy, mohol predvídať prekážku brániacu splneniu jeho povinnosti. Totiž Okresný súd Žilina konštatoval už v konaní, ktoré sa viedlo pod sp. zn.: 18C/4/2008, že je nepochybné, že žalovaný mal vedomosť o vlastníkovi spornej nehnuteľnosti, ako aj o tom, že predtým daná parcela bola cintorín a teda ak žalovaný aj užíval sporný pozemok, neužíval ho dobromyseľne, vzhľadom na to, že vedel, že predmetný pozemok bude parkom a že bol tam pôvodne cintorín vo vlastníctve Rímskokatolíckej farnosti Kysucké Nové Mesto, Farský úrad Komenského 1157, Kysucké Nové mesto, IČO : 31 912 354. Tiež súd konštatoval, že to, že sporný pozemok nie je vo vlastníctve žalovaného, preukazuje aj samotné osvedčenie o vlastníckom práve, pretože si bol vedomý, že nie je jeho vlastníkom a práve preto pristúpil k osvedčeniu svojho vlastníckeho práva vydržaním formou notárskej zápisnice ešte v roku 1998.Tiež súd v označenom konaní konštatoval, že sám žalovaný skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť nepatrila štátu potvrdil svojim vlastným vyhlásením v notárskej zápisnici, že nehnuteľnosť nepatrí štátu a nebola ani predmetom delimitácie, pretože by si ju nemohol osvedčiť, keďže by prešla do jeho vlastníctva zo zákona v spojení s delimitáciou. Uvedené skutočnosti má súd preukázané z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C/4/2008-128, právoplatného dňa 24.11.2010v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/192/2010 – 174 zo dňa 21.09.2010.

26. V súdenej veci teda súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný mohol predvídať prekážku právnej povahy (otázka vlastníckeho práva žalovaného k spornému pozemku) brániacu splneniu jeho povinnosti previesť vlastnícke právo k spornému pozemku na žalobcu už v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2007, nakoľko mu táto prekážka musela byť známa už v roku 1998, žalovaný teda už v roku 1998 vedel, že sporný pozemok nebol jeho vlastníctvom , ani vlastníctvom štátu. Podľa záveru súdu žalovaný mal vedomosť aj o vlastníkovi predmetného pozemku z pozemkovej vložky č. XXX, a teda ho neužíval dobromyseľne. Aj napriek tomu si osvedčil vlastnícke právo vydržaním a zároveň napriek týmto vedomostiam v roku 2007 podpísal predmetnú kúpnu zmluvu, a ako predávajúci vyhlásil, že mu nie sú známe obmedzenia prevodu vlastníckeho práva k spornému pozemku. Žalovaný ako povinná strana teda nepreukázal existenciu liberačného dôvodu, a preto zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi.

27. Žalovaný uplatnil námietku premlčania uplatneného nároku.

28. Podľa § 397 Obchodného zákonníka , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

29. Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

30. V zmysle ust. § 397 je subjektívna premlčacia doba štyri roky a podľa § 398 je objektívna doba desaťročná. Subjektívna doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode alebo sa o nej mohol dozvedieť, a o tom, kto je povinný škodu nahradiť.

31. Dňa 24.03.2011 bolo žalobcovi doručené Rozhodnutie Správy katastra Kysucké Nové Mesto V 1570/07 zo dňa 21.03.2011, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva žalobcu k spornému pozemku na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.11.2007 z dôvodu, že bolo súdom určené, že žalovaný nie je jeho vlastníkom. Podľa záveru súdu sa teda žalobca až dňa 24.03.2011 teda dňom kedy mu bolo doručené rozhodnutie katastrálneho úradu o zamietnutí návrhu na vklad jeho vlastníckeho práva. Subjektívna premlčacia doba by teda uplynula dňom 24.03.2015 a objektívna dňom 24.03.2021. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil žalobou podanou na súde dňa 21.11.2014, t.j. pred uplynutím zákonnej premlčacej doby. Žalovaný sa účinne premlčania nedovolal, preto súd na uplatnenú námietku premlčania neprihliadol.

32. Na tomto mieste súd pre úplnosť dôvodov uvádza, že pokiaľ sa žalovaný snažil spochybniť solventnosť žalobcu resp. jeho schopnosť financovať projekt výstavby CITY CENTRA, súd túto obranu považoval za právne bezvýznamnú, nakoľko ide o hypotetickú otázku, ktorá nemá žiadny význam pre rozhodnutie súdu . Súd síce vykonal navrhnutý dôkaz výsluch svedka D. L. M., avšak tento dôkaz následne netvorí podklad súdu pre rozhodnutie vo veci samej z vyššie uvedeného dôvodu, t.j. z dôvodu, že hypotetickej obrany žalovaného.

33. Podľa § 214 ods.1 Civilného sporového poriadku, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Predpokladom vydania medzitýmneho rozsudku je účelnosť. Vydanie medzitýmneho rozsudku bude účelné spravidla vtedy, keď by si určenie výšky nároku vyžadovalo podrobné a časovo náročné dokazovanie, pričom sa javí byť účelné v prvom rade ustálenie otázky opodstatnenosti uplatneného nároku. Súd dospel k záveru, že v súdenej veci je účelné v prvom rade ustáliť otázku opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, a preto rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe uplatneného nároku.

34. O trovách konania rozhodol na základe ust. § 262 ods.3 Civilného sporového poriadku v zmysle ktorého, ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.