Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-34-2017.pdf
PDF · 155.33 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: RWA SLOVAKIA spol. s.r.o. (predtým Sempol spol. s r. o., IČO: 35 965 436), Pri trati 15, Bratislava, IČO: 35 744 723, zastúpený: Právny dom - advokáti, s.r.o., Hurbanova 9/A, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokátka a konateľka: JUDr. Eva Matiašková, proti žalovanému: ISTROPOL SOLARY a. s., so sídlom Horné Mýto 267, IČO: 34 146 768, zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Kracina, Nám. SNP 80/20, Zvolen, o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 16Cb/273/2015-220 zo dňa 28.06.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.06.2015 p o t v r d z u j e, v časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu.
Žalovanému odvolací súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti, ktorej je akcionárom vlastniacim 7.560 ks akcií, čo je 29,7% podiel na základom imaní, s poukazom na to, že dňa 30.06.2015 sa konalo valné zhromaždenie, ktoré okrem iného schválilo rozhodnutie o rozdelení zisku žalovaného za rok 2014 tak, že zo sumy 99.997,83 eur určilo 45.400,- eur na tantiémy pre členov predstavenstva a dozornej rady, 30.000,- eur podiel do fondu odmien a 17.780,70 eur na vyplatenie akcionárov po 0,70 eur za jednu akciu, ktoré považuje žalobca za rozporné s us.t § 56a, §176 ods.1 a § 194 ods.5 Obchod. zák.
2. Žalobca poukázal na to, že všetci akcionári žalovanej spoločnosti okrem neho majú personálne zastúpenie v orgánoch, ktorým sú vyplácané tantiémy, čím títo akcionári získali na úkor žalobcu majetkový prospech, a tak žalobca považoval prijaté uznesenie č. 4 za prijaté v rozpore s § 56a a § 176b ods. 1 a § 194 ods. 5 Obchod. zák. Rozpor s ust. § 56a a § 176b ods. 1 Obch. zák. nastal v tom, že akcionári - členovia orgánov spoločnosti prijali uznesenie, ktorým si zabezpečili majetkový prospech na úkor žalobcu, keď 30.000 eur pridelili do fondu odmien určeného práve na ich odmeňovanie a 45.400 eur si prerozdelili ako tantiémy a tak suma 17.780,70 eur, ktorá zostala na rozdelenie pre akcionárov je k tomu v značnom nepomere. Za rozporné s § 194 ods. 5 Obch. zák považoval konanie predstavenstva, ktoré takýto spôsob rozdelenia navrhlo. Okrem toho žalobca poukázal na to, že predseda valného zhromaždenia mu neumožnil predniesť vlastný návrh na rozdelenie zisku, jeho správanie bolo vo
všeobecnosti nevhodné a ukrátenie žalobcu ako akcionára, keď sa nemohol k vyjadriť k niektorým podstatným skutočnostiam a nedostal ani požadované informácie.
3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Pri rozdelení zisku postupoval v súlade so stanovami a to čl. 15, ktorý je možné použiť i ajj na vyplatenie tantiém a nedošlo ani k porušeniu právnej úpravy uvedenej v § 176b ods. 2 Obchod. zák., keďže všetci akcionári žalovaného dostali rovnakú dividendu. V rámci doplnenia poukázal na to, že zo strany žalobcu nedošlo ani k riadnemu vzneseniu protestu do zápisnice, preto nie je na jeho strane naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesenia.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, keď vypočul členov predstavenstva žalovanej spoločnosti a to Ing. N. X., PhD., Ing. P. Q. a Ing. O. X., predsedu dozornej rady Ing. I. D., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to so zápisnicou z riadneho valného zhromaždenia ISTROPOL SOLARY a.s. z 30. júna 2015, listinou prítomných akcionárov, protokolom o výsledkoch hlasovania, splnomocnením z 29. júna 2015, zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia ISTROPOL SOLARY a.s. z 10. apríla 2007, listinou prítomných akcionárov a ostatnými v spise sa nachádzajúcimi dôkazmi a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) o veci rozhodol.
5. Prvoinštančný súd vychádzal zo žaloby založenej na argumentácii vyplývajúcej z ust. § 183 Obchod. zák. v spojení s § 131 ods. 1 Obchod. zák. (hoci súd prvej inštancie nesprávne uviedol Obč. zák.). Pri podaní takejto žaloby sa naliehavý právny záujem nevyžaduje ani neskúma, súd námietky žalovaného, ktorý poukazoval na to, že na strane žalobcu nie je na podanej žalobe naliehavý právny záujem označil za nepodstatné.
6. Z dokazovania vyplýva, že žalobca bol ku dňu konania valného zhromaždenia akcionárom žalobcu, pričom jedným z práv akcionára akciovej spoločnosti je i právo na podiel na zisku - dividendu podľa pomeru menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov ako je upravené v § 178 ods. 1 Obchod. zák. V prerokovanej veci bola sporná otázka rozdelenia sumy 45.400,- eur medzi členov orgánov spoločnosti, keď žalobca zo zisku určeného na rozdelenie v sume 17.780,70 eur , podľa jeho počtu akcií (7560) dostal dividendu 5.292 eur. Ak by sa však rozdeľovala medzi akcionárov ako dividenda aj suma 45.400 eur, mohol by žalobca mať podľa počtu svojich akcií nárok v sume 18.804,12 eur, čo je o 13.512,12 eur viac a tak rozdelenie sumy 45.400 eur medzi členov orgánov spoločnosti mohlo obmedziť práva žalobcu ako akcionára na vyplatenie dividendy vo vyššej sume a tak je daná aktívna legitimácia žalobcu podľa § 183 v spojení s § 131 ods. 2 Obch. zák.
7. Žalovaný voči podanej žalobe namietal i nedostatok riadne vzneseného protestu, ktorý nepodal žalobca do zápisnice a bol podaný neoprávnenou osobou. K uvedenému prvoinštančný súd vychádzal z právnej úpravy uvedenej v § 183 veta druhá Obchod. zák. a ust. § 188 ods. 2 písm. f/ v spojení s § 189 ods. 1 Obchod. zák. a skonštatoval, že akciová spoločnosť zapíše do zápisnice protest vznesený akcionárom, čo je dôkazom toho, že bol vznesený a tak sa nemôže žalovaný brániť tým, že akcionár protest podľa § 183 veta druhá Obchod. zák. nevzniesol. Žalovaný namietal i spôsob konania žalobcu, keď protest vznášala JUDr. Matiašková, k čomu prvoinštančný súd uviedol, že z obsahu zápisnice o konanom valnom zhromaždení je preukázané, že niektoré prejavy prednášal A. I., niektoré JUDr. Matiašková, zjavne za prítomnosti a bez námietok zo strany A. I. a tretej splnomocnenkyne a je zrejmé, že medzi nimi nedochádzalo k žiadnemu rozporu. Podľa obsahu splnomocnenia zo dňa 29. júna 2015 je zrejmé, že bolo udelené celkovo trom osobám spoločne, ktoré sa na valnom zhromaždení aj zúčastnili, preto spoločnosť logicky považovala aj konanie splnomocnenkyne JUDr. Matiaškovej za riadny prejav akcionára a zapísala ho do zápisnice, nepovažovala za potrebné zakázať jej takýto prejav a umožniť ho podľa § 184 ods. 1 Obch. zák. vykonať len A. I. a protest zapísaný do zápisnice je potrebné považovať za protest prednesený oprávnenou osobou.
8. Súd mal preukázané, že žalobca má na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia konaného dňa 30.06.2015 podľa § 183 veta druhá Obchod. zák. aktívnu legitimáciu, pričom dôvodom pre neplatnosť uvedeného valného zhromaždenia a na ňom prijatého uznesenia označil žalobca porušenie § 56a a § 176b ods. 1 a § 194 ods.5 Obchod. zák.
9. Prvoinštančný súd skonštatoval, že z ust. § 180 ods. 1 Obchod. zák. nevyplýva právo akcionára vyjadrovať sa k stanovisku predsedu dozornej rady a hoci žalobca nešpecifikoval, čo myslí pod
obvineniami voči tejto osobe vznesenými, možno usúdiť, že sa jednalo o konštatovanie súvisiace s klesajúcimi až nízkymi výnosmi z licenčných poplatkov, ktoré žalovaná spoločnosť prostredníctvom predaja osív žalobcom dosahuje v porovnaní s výnosmi, ktoré sú dosahované spoločnosťou Osivo a.s. K námietke, ktorú vzniesol žalobca, voči tomu, že mu nebolo odpovedané predsedom valného zhromaždenia súd poukazuje na to, že predseda valného zhromaždenia nie je povinným subjektom poskytovať informácie podľa § 180 ods. 1,3 a 4 Obchod. zák., je to predstavenstvo, pričom žalobca podľa obsahu zápisnice o valnom zhromaždení žiadal, po hlasovaní o rozdelení zisku informácie o odmeňovaní členov predstavenstva, dozornej rady a ostatných vedúcich zamestnancov menovaných predstavenstvom, na ktorý dopyt bol žalobca odkázaný na skoršie uznesenie valného zhromaždenia s tým, že otázka odmeňovania vedúcich zamestnancov mu nebola zodpovedaná s poukazom na ochranu osobných údajov. Informácie, o ktoré žalobca žiadal pritom ani priamo nesúviseli s obsahom rokovania valného zhromaždenia.
10. Súd prvej inštancie sa venoval skutkovému zisteniu a právnemu posúdeniu námietky žalobcu súvisiacej s hlasovaním o rozdelení zisku a určením tantiém, ktorý spôsob označil žalobca za zneužitie väčšiny, ako i rozpor uznesenia valného zhromaždenia so zákonom, keď právo na zisk je základným právom akcionára a odporuje zákonu, ak je prednostne rozhodnuté o jeho použití na tantiémy.
11. Táto námietka, ktorá bola žalobcom vznesená v rámci súdneho konania je v rozpore s uznesením valného zhromaždenia, námietka k spôsobu hlasovania a rozporne so zákonom nebola v žalobe uvedená a podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Obo/21/2000, nie je možné žalobu dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí 3 mesačnej lehoty na podanie odvolania. Na tento právny názor prvoinštančný súd prihliadol a ako na rozšírený dôvod vo vzťahu k rozdeleniu zisku a určeniu tantiém neprihliadal a sa ním ani nezaoberal.
12. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa § 178 ods. 1 a 3 Obchod. zák. , podľa ktorého má akcionár právo na podiel zo zisku - dividendu, ktorý valné zhromaždenie určí na rozdelenie. Určenie zisku na rozdelenie a tantiémy je vecou valného zhromaždenia. Obchodný zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by valnému zhromaždeniu predpisovalo určitú povinnú mieru rozdelenia zisku, resp. určitú minimálnu sumu, ktorá by sa mala byť vždy a za každých okolností rozdelená medzi akcionárov a hoci právo akcionára na zisk je jeho základným právom, nemožno ani z toho odvodzovať akúsi minimálnu hranicu. Z príslušnej právnej úpravy nemožno vyvodiť ani žiaden povinný pomer medzi časťou zisku určenou na tantiémy a časťou určenou na rozdelenie akcionárom a tak nemožno dospieť k záveru, že by uznesenie o rozdelení zisku a určení tantiém bolo rozporné so zákonom len preto, že nerešpektuje určitý minimálny pomer medzi časťami zisku určenými na tieto účely a predstavou žalobcu.
13. Práve citované ustanovenia prenechávajú určenie častí zisku na tantiémy a na ostatné rozdelenie valnému zhromaždeniu, ktoré o tom rozhoduje hlasovaním väčšinou hlasov prítomných akcionárov. O rozdelení tak rozhoduje väčšina, pričom je logické, že môže existovať menšina, ktorá s takýmto rozhodnutím nesúhlasí, ktorá samotná okolnosť, že o spôsobe rozdelenia zisku a určení tantiém rozhodla väčšina proti vôli menšiny, nemôže mať za následok automaticky neplatnosť takéhoto uznesenia, pretože uvedené konanie a spôsob rozhodovania je súladný so zákonom, oprti čomu ale je potrebné zhodnotiť, či nedošlo k porušeniu ust. § 56a ods. 1 Obch. zák., ktoré zakazuje zneužitie väčšiny alebo menšiny a tak i väčšinové hlasovanie môže byť v rozpore so zákonom, ak väčšina svoje hlasovacie práva zneužíva.
14. Práve z dôvodu posúdenia, či nedošlo k porušeniu práva menšiny súd sa venoval i vysvetleniu pojmu „zneužitie“ práv spoločníka v prípade zneužitia väčšiny, ku ktorému skonštatoval, že zneužitím môže byť iba situácia, ak väčšina zvolí taký spôsob rozdelenia zisku, že ho vyčlení na účely, z ktorých iba táto väčšina profituje. Hlasovanie akcionárov, ktorí sú zároveň i členmi orgánom spoločnosti o rozdelení zisku takým spôsobom, že podstatná časť zisku sa im samým vyplatí na tantiémach a menšia časť sa akcionárom vyplatí na dividendách znamená, že reálne získajú zo zisku viac oproti nečlenom predstavenstva, čo sa môže považovať za zneužívajúce konanie v zmysle § 56a ods. 1 Obchod. zák., ale pre posúdenie žaloby je podstatné, či došlo ku konaniu zneužívajúcim spôsobom. Valné zhromaždenie sa uznáša väčšinou, keď ust. § 176b ods. 1 Obchod. zák. zakazuje akcionárovi vykonávať práva na ujmu ostatných oprávnených v záujmoch ostatných akcionárov. Ak jeden z akcionárov hlasuje za určité uznesenie, ktoré ale iný považuje pre seba za nevýhodné nemožno hovoriť o konaní na ujmu akcionára, preto že by sa tým nerešpektoval väčšinový princíp rozhodovania v akciovej spoločnosti ako predpokladá
právna úprava uvedená v § 186 ods. 1 Obchod. zák. a pri väčšinovom princípe je vylúčené posudzovať hlasovanie akcionára na valnom zhromaždení podľa § 176b ods. 1 Obchod. zák. a súd tak dospel k záveru, že uznesenie valného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa 30.06.2015 nie je v rozpore so zákonom na základe dôvodov, ktoré žalobca uplatnil v 3 mesačnej lehote v súlade s § 183 a § 131 ods. 1 Obchod. zák.. Ďalšie dôvody, ktoré po uplynutí lehoty žalobca zdôrazňoval a na ktoré poukazoval, tak už súd nepovažoval za relevantné a návrh zamietol.
15. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 v spojení s § 151 ods. 2 O. s. p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal súd vo vyhlásenom rozsudku náhradu trov konania. Podľa § 151 ods. 2 O. s. p. si ich však mal žalovaný vyčísliť v lehote troch pracovných dní, ktorá uplynula 1. júla 2016 a ani účinnosť nového Civilného sporového poriadku nemala na túto lehotu ako takú žiaden vplyv (§ 470 ods. 3 C. s. p.). Právny zástupca žalovaného vyčíslenie náhrady trov podal na poštu až 18. júla 2016, teda celkom zjavne po uplynutí zákonnej lehoty čo znamená, že si náhradu trov v zákonnej lehote nevyčíslil a zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu súd v písomnom vyhotovení rozsudku žiadne trovy nepriznal.
16. Po vydaní rozhodnutia prvoinštančným súdom vo veci samej došlo k zlúčeniu žalujúcej spoločnosti Sempol spol. s r.o. so spoločnosťou RWA SLOVAKIA spol. s r.o. a tak na základe tejto skutočnosti uznesením č.k. 16Cb/273/2015-242 zo dňa 22.08.2016 prvoinštančný súd rozhodol, že ďalej bude v konaní pokračovať s touto spoločnosťou a súčasne predmetným uznesením opravil i v odôvodnení časť v bode 18 ods. 2 v súčte, ktorým má na miesto sumy 61.180,70 eur byť správne vo výške 63.180,70 eur.
17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, ktoré založil na existencii odvolacích dôvodov uvedený v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p., a uviedol, že žalobcu podal s poukazom na to, že uznesenie valného zhromaždenia je v rozpore s § 56a, § 176b a § 194 ods. 5. Obchod. zák. Zotrval na tom, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zákazu zneužitia väčšiny alebo menšiny hlasov spoločnosti, keď rozdelením zisku spôsobom, keď časť zisku bola určená na vyplatenie dividend akcionárov v sume 17.780,70 eur a časť určená na vyplatenie tantiém členom orgánov žalovanej spoločnosti vo výške 45.400,- eur znamená, že výška tantiém bola v značnom nepomere k dividendám, pričom ide o rozdelenie zisku spôsobom, pri ktorom väčšina zisku sa použila na tantiémy členov orgánov žalovaného, ktorí títo sú súčasne akcionármi žalovaného, a preto o rozdelení zisku takýmto spôsobom hlasovali. Ani jeden z argumentov, na ktorý poukazoval odvolateľ prvoinštančný súd nepovažoval za relevantný pre vyhovenie žalobe k čomu skonštatoval, že rozhodovanie o rozdelení zisku patrí do výlučnej kompetencie valného zhromaždenia, žiadnym spôsobom nie je viazané návrhom predstavenstva, preto porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 194 ods. 5 Obchod. zák. nepovažoval súd za podstatné pre vyhovenie návrhu rovnako ako nebol uznaný ani rozpor s § 176b ods. 1 Obchod. zák., hoci pri posudzovaní zneužitia podľa § 56a ods. 1 Obchod. zák. súd rozlišoval medzi akcionármi žalovaného, ktorí sú zároveň členmi orgánov žalovaného a medzi ostatnými akcionármi, ktorí nie sú členmi orgánov žalovaného, štyria akcionári sú súčasne i členmi orgánov žalovanej spoločnosti a zistil i konanie, ktoré je v podobe zneužívania ako i konanie u jedného z akcionárov, ktorý síce nie je členom žiadneho orgánu, ktorého ale na valnom zhromaždení zastupoval akcionár, ktorý členom orgánu a ktorý mohol disponovať jeho hlasmi. Žalobca nesúhlasí s postupom prvoinštančného súdu, ktorý v konaní jasne nezistil vzťah akcionárov X., ktorý je členom orgánu žalovanej spoločnosti a C. X., keď žalobca už na prvom pojednávaní poukázal na to, že sa jedná o blízkych a ovládaných osôb členov orgánom žalovaného k akcionárom žalovaného, preto záver prvoinštančného súdu o nepreukázaní príbuzenského vzťahu neobstojí, rovnako ako záver o nepreukázaní skutočnosti, že spoločnosť OSIVO Zvolen a.s. hlasovala zneužívajúcim spôsobom, ktorý záver nemal prvoinštančný súd zo skutkových zistení preukázaný. Jednoznačne existuje personálne prepojenie žalovaného s akcionárom, ktorým je spoločnosť OSIVO Zvolen a.s. a toto personálne prepojenie je zrejme i z výpisov z obchodného registra tejto spoločnosti a žalovaného, čím sa súd vôbec nezaoberal, nevzal do úvahy, že predseda predstavenstva spoločnosti OSIVO Zvolen a.s., ktorým je pán X. je zároveň členom predstavenstva žalovaného a akcionárom žalovaného a člen predstavenstva spoločnosti OSIVO Zvolen a.s. pán Y. je tiež členom dozornej rady žalovaného, pričom práve títo dvaja členova orgánov žalovaného a zároveň i orgánov spoločnosti OSIVO Zvolen a.s. boli motivovaní získať vyšší majetkový prospech hlasovaním za uznesenia valného zhromaždenia, čím teda konali zneužívajúcim spôsobom a svoje postavenie nielen ako akcionárov žalovaného ale i členov predstavenstva spoločnosti OSIVO Zvolen a.s. využili vo svoj prospech, čím získal pán X. ako akcionára a zároveň predseda predstavenstva spoločnosti OSIVO Zvolen a.s. vyššiu sumu finančných prostriedkov ako by to bolo, keby sa rozdelil zisk na dividendy v
prospech všetkých akcionárov, rovnako to bolo i u pána Y.. Súd prvej inštancie síce konštatoval, že u akcionára, ktorým je spoločnosť OSIVO Zvolen a.s. nemal preukázané zneužívajúce konanie, a že by ako akcionár mal záujem pri rozdeľovaní zisku uprednostniť seba ako spoločnosť, nezoberal ale do úvahy personálne prepojenie žalovaného a akcionára spoločnosť OSIVO ZVOLEN a.s., keď sú tieto osoby spriaznenými a majú úmysel uprednostniť svoj záujem. Práve spoločnosť OSIVO Zvolen a.s. svojim hlasovaním konala zneužívajúcim spôsobom, ale tým, že súd prvej inštancie sa neoboznámil s výpismi z obchodného registra a personálnou prepojenosťou osôb, ktoré sú členmi predstavenstva spoločnosti OSIVO ZVOLEN a.s. a zároveň akcionármi žalovaného dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaného dokazovania. Okrem toho poukázal odvolávajúci sa žalobca na to, že v čase vypracovania žaloby nemal k dispozícii zoznam všetkých akcionárov, keďže tento nie je verejný a žalovaný mu ho odmietol poskytnúť, tak žalobca pri vypracovaní žaloby vychádzal iba z poznámok účtovnej závierky, ktoré boli priložené ako príloha k žalobe, v ktorej je ako akcionár uvedená spoločnosť OSIVO a.s., ale už na prvom pojednávaní opravil niektoré skutkové zistenia v súvislosti s akcionármi a výškovou ich hlasovacích práv, pričom išlo iba o upresnenie skutkových zistení a nie o uvedenie nových dôvodov ako skonštatoval súd prvej inštancie s tým, že tieto neboli uvedené v 3 mesačnej lehote. Rovnako za nesprávne označil odvolateľ i konštatovanie prvoinštančného súdu, ktorý uviedol, že žalobca v záverečnej reči tvrdil, že uznesenie valného zhromaždenia je neplatné pre rozpor so zákonom, ktoré ustálil ako novú námietku vznesenú po zákonnej 3 mesačnej lehote. Odvolateľ zdôrazňuje, že od počiatku v súvislosti s neplatnosťou uznesenia valného zhromaždenia argumentoval len s rozporom so zákonom tak, ako vyžaduje ust. § 131 Obchod. zák., keď za dôvod na určenie platnosti označil rozpor so zákonom, so spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak žalobca uvádzal v konaní rozpor so zákonom, vždy mal namysli rozpor s ustanoveniami zákona a ak neuviedol absolútny rozpor uznesenia so zákonom, nemal potrebu tento dôvod uvádzať ani v záverečnej reči. Okrem toho sa prvoinštančný súd podľa názoru odvolateľa nedostatočne vyporiadal s argumentom vyplývajúcim z § 56a ods. 2 Obchod. zák. ktorý zakazuje akékoľvek konanie zneužívajúcim spôsobom, ktoré by znevýhodňoval niektorého akcionára a z rozhodnutia pritom nevyplýva, ako sa súd s touto skutočnosťou vyporiadal, rovnako ako s ust. § 176b ods. 2 Obchod. zák., podľa ktorého musí spoločnosť zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako. Žalobca bol voči ostatným akcionárom znevýhodnený, napriek tomu súd nevzal tieto dôvody do úvahy a žalobu zamietol bez toho, aby tieto skutočnosti riadne odôvodnil. Okrem toho odvolateľ zdôraznil, že v odôvodnení rozsudku došlo na str. 13 i k chybe počítaní, keď súd sčítal nesprávne sumu schválených dividend a tantiém, a s takouto nesprávne sčítanou sumou určoval výšku dividend a tantiém akcionárov a členov orgánov žalovaného.
18. Voči rozhodnutie súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie i žalovaný a to v časti výroku o náhrade trov konania, ktorou poukázal na to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a pre nedostatok dôvodov je zároveň arbitrárne a žiadal, aby ho súd zrušil a vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil a náhradu trov konania žalovanému priznal v celom rozsahu. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaný mal vo veci plný úspech, napriek tomu mu trovy konania nepriznal z dôvodu, že ich nevyčíslil v stanovenej lehote. Za rozhodujúcu skutočnosť považuje odvolateľ - žalovaný nadobudnutie účinnosti Civilného sporového poriadku dňom 01.07.2016, keď podľa § 473 C.s.p. stratil účinnosť O.s.p.. Lehota uvedená v § 151 ods. 2 O.s.p. na vyčíslenie trov konania uplynula dňom 01.07.2016, práve za účinnosti nového procesného predpisu, z čoho mal i prvoinštančný súd vychádzať a k uvedenému aplikovať generálnu klauzulu, podľa ktorej ak nie je uvedené inak, platí zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutého účinnosti (§ 470 ods. 1 C.s.p.) a § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorej právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované, z čoho vyplývajú dva samostatné závery a prvým je, že nový procesný predpis sa vzťahuje aj na začaté konania predo dňom nadobudnutia účinnosti C.s.p., preto povinnosť vyčísliť trovy konania v lehote 3 pracovných dní podľa § 151 ods. 2 O.s.p. iž neplatila, pričom nebola ukončená za platnosti a účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, a tak nemôže sa povinnosť tohto vyčíslenia a sankcia nepriznania týchto trov vzťahovať na v konaní úspešného účastníka a záver súdu o tom, že na účinnosť C.s.p. nemala žiaden vplyv na lehotu, ktorá vyplývala z O.s.p. je nesprávny. Súd mal konať už výlučne podľa nového procesného predpisu, keď v právnej úprave uvedenej v Civilnom sporovom poriadku už nie je povinnosť účastníka vyčísliť trovy konania a o nároku na náhradu rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, preto prvoinštančný súd mal týmto spôsobom postupovať. Vyčíslenie náhrady trov vo výške 1.917,21 eur bolo podané na poštu dňa 18.07.2016, pričom sa nejednalo o plnenie nejakej oneskorenej povinnosti podľa starej právnej úpravy, ktorú už nebolo možné aplikovať, ale išlo iba o podklad pre súd, aby pri rozhodovaní o výške trov konania mohol vziať do úvahy toto vyčíslenie v súvislosti s náhradou cestovného a straty času. Ak súd prvej inštancie teda
rozhodol pri plnej aplikácii vyčísľovania trov konania podľa starej právnej úpravy rozhodol nesprávne, a nakoľko uviedol, že nová právna úprava nemá na toto rozhodnutie žiaden vplyv, vydal rozhodnutie, ktoré je arbitrárne.
19. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 14.10.2016 vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť s tým, že odvolanie je nedôvodné. Odvolávajúci sa žalobca síce tvrdí, že mu procesným postupom súdu bolo znemožnené uskutočniť patriace procesné práva, ale nekonkretizuje, akým procesným postupom mu to bolo znemožnené, preto sa žalovaný ani nemôže vyjadriť k tomuto odvolaciemu dôvodu,. Súd naviac opakovane vyzýval právneho zástupcu žalobcu na doplnenie dokazovania, čo tento odmietal a dokonca namietal účelnosť dokazovania a domáhal sa rozhodnutia vo veci bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania. Žalovaný zdôraznil, že žalobca sa mohol domáhať svojho práva iba v prípade, ak by podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia, pričom žalobca formu podania protestu, ktorý je súčasťou návrhového konania nedodržal a vymyslené a nepravdivé sú i tvrdenia žalobcu o zneužití práv väčšiny, pretože členovia predstavenstva plnili požiadavku všetkých akcionárov, podľa ktorej mesačné odmeny mali členovia orgánov spoločnosti symbolické, ich odmena bola práve závislá na dosiahnutí hospodárskych výsledkoch a vyplácaná vo forme tantiém, pričom tieto tantiémy i dividendy boli schvaľované od začiatku existencie žalovaného a to tak v rokoch 2007 až 2011, kedy bol členom dozornej rady i konateľ žalobcu Ing. W. E., ktorému boli tantiémy rovnakým spôsobom vyplácané, teda nebolo porušené ust. § 56a Obchod. zák. a rovnako nedošlo ani k porušeniu ani ust. § 176b Obchod. zák., pretože dividendy boli vyplácané tiež rovnakým kľúčom a to 0,70 eur za akciu. Žalobca dostal dividendy v rovnakej výške ako všetci ostatní akcionári, ale bol to práve žalobca, ktorý chcel a konal v rozpore s touto právnou úpravou, keď mal v úmysle pri rozdelení zisku za rok 2014 porušiť stanovy žalovaného, nechcel príspevok do fondu, ktorý sa týkal budúcich odmien členov predstavenstva dozornej rady pre obdobie druhého polroka 2015 a prvého polroka 2016 použiť na dividendy za rok 2014. Okrem toho i právny zástupca žalobcu pri navrhovaní kľúča vyplácania dividend priznal, že sa počítalo so sumou 30.000,- eur, ktorá tvorí najpodstatnejšiu časť už ním v konaní navrhovaných dividend. Za nepravdivé tvrdenia označil žalovaný i tvrdenia žalobcu súvisiace s akcionárom OSIVO Zvolen a.s., ku ktorému tvrdí, že nevedel, že táto spoločnosť je akcionárom a odvoláva sa na poznámky z účtovej uzávierky priloženej ako príloha k žalobe. Uvedené poznámky sa ale týkajú účtovej závierky roku 2008, pričom z listiny prítomných akcionárov na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 30.06.2015, ako aj 13.06.2014, ktorá listina je súčasťou spisu 11Cb/47/2014, ktorý bol pripojený do tohto konania jasne vyplýva, že akcionárom žalovaného je OSIVO ZVOLEN a.s., ktorá spoločnosť ako akcionár je na každej prezenčnej listine uvádzaná a dokonca veľkými písmenami, preto je ťažko uveriť, že si túto informáciu a údaj zástupcovia žalobcu na žiadnom z valnom zhromaždení za posledné roky nevšimli, preto vyhováranie sa žalobcu neobstojí. Konateľ žalobcu Ing. E., ako člen dozornej rady žalovaného dobre vedel zo zasadnutí dozornej rady, že akcionárom žalovaného je i spoločnosť OSIVO ZVOLEN a.s. OSIVO ZVOLEN a.s. ako akcionár bol na valnom zhromaždení zastúpený JUDr. Dušanom Kracinom, ktorého nesplnomocnil k zastupovaniu Ing. O. X., ktorý je členom predstavenstva žalovaného. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu venoval výpočtom, ku ktorým pristúpil prvoinštančný súd v časti výpočtu tantiém a dividend a uviedol, že súd nesprávne počítal, keď bral do úvahy okrem hypotetických dividend v sume 2,75 eur na akciu, čo uviedol právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 15.03.2016 ako hypotetické tantiémy, a tak vypracovaná tabuľka súdom len skresľuje príjem akcionárov, ktorí sú zároveň členmi orgánov spoločnosti, keď sú v nej uvedené len tantiémy podľa schváleného uznesenia a tantiémy podľa neexistujúceho návrhu chýbajú. Okrem toho Ing. N. X. a manželka, Ing. O. X., Ing. P. Q., Ing. I. D., Ing. C. X. a manželka a spoločnosť OSIVO ZVOLEN a.s. ani hypoteticky nezískali viac na tantiémach a dividendách, ako keby hlasovali za nikdy na valnom zhromaždení žalobcom nepredloženom návrhu na rozdelenie zisku, ktorý by nakoniec bol pre nich výhodnejší. Žalobca ale po uplynutí 3 mesačnej lehoty od prijatia napadnutého uznesenia opätovne dopĺňa a poukazuje na nové skutočnosti a uvádza nepravdivé dôvody neplatnosti uznesenia, na čo žalovaný súd prvej inštancie i upozornil a je to žalobca, ktorý jediný koná proti záujmom žalovaného a všetkých ostatných akcionárov, chce rozhodovať o výške tantiém a dividend napriek tomu, že rozhodovanie patrí len do pôsobnosti valného zhromaždenia v súlade s § 187 ods. 1 písm. e/ Obchod. zák.
20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril podaním zo dňa 07.10.2016 žalobca, ktorý označil odvolanie za nedôvodné týkajúce sa rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania, ktoré označil žalobca za vecne správne, pričom pri trovách bez ohľadu na právnu úpravu treba rozlišovať medzi samotným nárokom na náhradu trov a vyčíslením priznaných trov. Pôvodná právna úprava obsahovala dve povinnosti účastníka
konania a to povinnosť navrhnúť súdu priznať náhradu trov a povinnosť v zákonom stanovenej lehote ju vyčísliť. Keďže túto povinnosť žalovaný nesplnil, súd mu náhradu trov nepriznal, na čom nič nemení, že súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania podľa pôvodnej platnej úpravy a následne tento nárok žalovanému nepriznal. O nároku samotnom rozhodol prvoinštančný súd ešte za účinnosti pôvodnej právnej úpravy, preto ani v dôsledku novej právnej úpravy nemôže znovu rozhodovať o náhrade trov, ktoré už raz nepriznal, preto táto skutočnosť nemá vplyv na to, že už raz nepriznaný nárok na náhradu trov konania práve z dôvodu, že nastal zánik inštitútu vyčíslenia trov, ktorý pripadol na deň tretí, kedy mal žalovaný svoje trovy vyčísliť, bol dňom účinnosti novej právnej úpravy, rozhodnutie nemôže zmeniť. Ak by sa vychádzalo z tvrdenia žalovaného, že v dôsledku prelínania lehoty na vyčísleniu trov konania s prvým dňom účinnosti C.s.p., podľa ktorého by mal súd postupovať, bolo by možné dospieť k záveru, že súd by nemal už čo vyčísľovať, pretože náhradu trov konania žalovanému nepriznal za účinnosti pôvodnej právnej úpravy, čo by znamenalo, že po účinnosti C.s.p. by mal súd opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania a to tak, že by ju mal žalovanému priznať s prihliadnutím na § 262 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého o nich súd rozhoduje aj bez návrhu. Súd však o náhrade v podstate by tak rozhodol dvakrát, kedy trovy nepriznal a druhý krát podľa novej právnej úpravy by mu ich už priznať mal, čo je nesprávne a takáto právna úprava by bola retroaktívna a neprípustná. Pre určenie priznania či nepriznania trov konania je preto rozhodujúcim začiatok plynutia lehoty, ktorý nastal ešte za účinnosti pôvodnej právnej úpravy, ktorá plynula a počas ktorej si žalovaný trovy nevyčíslil a hoci táto lehota uplynula za účinnosti novej právnej úpravy, je táto skutočnosť pre rozhodnutie o trovách konania nepodstatná.
21. Podaním zo dňa 28.11.2016 podal žalovaný odvolaciu repliku, keď poukázal na to, že prvoinštančný súd ale žalovanému v ústne vynesenom rozsudku na pojednávaní konanom dňa 28.06.2016 priznal náhradu trov konania, ktorú si žalovaný uplatnil, ale v rozpore s § 470 C.s.p. svoje rozhodnutie zmenil a náhradu trov konania mu nepriznal i napriek tomu, že k tomu nebol oprávnený a procesný inštitút povinnosti účastníka vyčíslil trovy konania zanikol k 30.06.2016, preto sa odo dňa 01.07.2016 nemohli naňho vzťahovať nijaké trojdňové lehoty a súd mal svoje rozhodnutie ponechať tak, že priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania, nemohol už rozhodovať podľa starého O.s.p. a poukazom na uplynutie trojdňovej lehoty.
22. Podaním zo dňa 31.11.2016 bola súdu prvej inštancie doručená odvolacia replika žalobcu, ktorou odvolávajúci sa žalobca zotrval na tom, že forma protestu, ktorý podal priamo na valnom zhromaždení dodržaná bola, protest bol do zápisnice i zaprotokolovaný a zotrval na tvrdení, že zo strany žalovaného a ostatných akcionárov došlo k zneužitiu práv väčšiny na úkor menšinového žalobcu, pričom súd pri posudzovaní väčšiny nevzal do úvahy personálne prepojenie žalovaného na akcionára OSIVO ZVOLEN a.s., ktoré vyplýva ich z obchodného registra oboch spoločností cez osoby Ing. X., Ing. Y., ktorí ako dvaja členovia predstavenstva spoločnosti OSIVO ZVOLEN a.s. sú členmi orgánov žalovaného, teda boli motivovaní získať vyšší majetkový prospech hlasovaním za uznesenie, neplatnosti ktorého sa žalobca v konaní domáha a ktorí konali zneužívajúcim spôsobom a vo svoj prospech. Práve takýmto rozdelením získal predseda predstavenstva spoločnosti OSIVO ZVOLEN a.s. ako akcionár vyššiu sumu finančných prostriedkov ako by to bolo v prípade, že by sa zisk rozdelili v prospech akcionárov iba na dividendy a rovnako tomu bolo i u pána . Y., ktorý nebol akcionárom žalovaného, preto nebol ani motivovaný hlasovať inak ako za uznesenie valného zhromaždenia, pričom nie je rozhodujúce, kto na valnom zhromaždení žalovaného zastupoval, ale iba to, že uvedené osoby sú členmi predstavenstva. Nakoľko odvolávajúci sa žalobca k odvolacej replike poukazoval na tie isté skutočnosti a dôvody, ktoré uviedol i v odvolaní, odvolací súd už nepovažoval za potrebné ich opakovať a preto na obsah podaného odvolania žalobcom iba poukazuje.
23. Na odvolaciu repliku žalobcu reagoval žalovaný podaním odvolacej dupliky zo dňa 03.02.2017, ktorou zotrval na tom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti vo veci samej ako vecne správny potvrdil sa opätovne zdôraznil skutočnosti, ktoré uviedol a ktoré sú obsahom vyjadrenia, ktoré podal k odvolaniu žalobcu.
24. Odvolací súd o odvolaniach rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie.
25. Odvolací súd musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.
26. Podľa § 470 C.s.p.
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
(3) Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
27. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.
28. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
29. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel pri rozhodnutí o veci samej k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje
na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.)
30. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia napadnutého vo veci samej v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní žalujúcej strany sporu, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací súd zaoberal posúdením existencie a dôvodnosti odvolacích dôvodov, ktoré žalobca označil podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p.
31. Odvolací argument podradený pod § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p.. znamená pochybenie súdu, avšak tento nie je bezbrehý. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu je dané v prípade, že strane sporu bolo znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé a zo strany konajúceho došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu. Odvolací súd ale k uvedenému odvolaciemu dôvodu poukazuje na z obsahu spisu vyplývajúci postup vo veci konajúceho súdu prvej inštancie, ktorý je konaním v súlade s procesným predpisom, súd dôsledne rešpektoval a plnil z procesného predpisu vyplývajúce mu povinnosti a naviac, hoci odvolávajúca sa žalujúca strana sporu v odvolaní tento odvolací dôvod označila, žiadne konkrétne procesné pochybenia neuviedla, čo odvolací súd vyhodnotil s tým, že tento odvolací dôvod nie je daný.
32. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p. , podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd nezistil, poučovacie povinnosť, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci bola zo strany prvoinštančného súdu splnená dostatočným spôsobom, nebolo zistené žiadne pochybenie vo vykonanom dokazovaní a odvolateľ ani žiadne konkrétne v odvolaní neznačil, teda ani tento odvolací dôvod nie je daný.
33. Pochybenie prvoinštančného súdu založené na existencii odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo znamená, že sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke, ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti .
34. Žalujúci odvolateľ namieta, že súd nedostatočne vyhodnotil zneužívajúci spôsob pri hlasovaní zo strany spoločnosti OSIVO ZVOLEN, a.s. a nevenoval sa v tejto súvislosti dostatočne preskúmaniu personálneho prepojenia tejto spoločnosti so žalovanou spoločnosťou, nezabezpečil si pre preukázanie tejto skutočnosti výpisy z obchodného registra, z ktorého by ich bol zistil. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené skutočnosti neboli sporné a spochybňované, ale dokazovanie nepotvrdilo a dokonca vylúčilo, že by Ing. Y. zastupoval na valnom zhromaždení spoločnosť OSIVO ZVOLEN a.s.
35. K samotnému preukázaniu hlasovanie zneužívajúcim spôsobom sa prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne podrobne venoval, dokonca vykonal výpočet i vysvetlenie k výške tantiem a dividend pri rozdelení podľa napadnutého uznesenia a na situáciu, ak by sa celá suma rozdelila iba medzi akcionárov. Pri tomto výpočte súd prvej inštancie síce pochybil, čo opravil uznesením č.k. 16Cb/273/2015-242, ktorá oprava ale na podstate správnosti nič nezmenila a tak nebola v konaní preukázaná existencia ani zneužívajúceho konania, ktoré by založilo dôvod pre vyhovenie žalobe. tak. by u takéhoto konania a zdôraznil, že zneužitia práva pri hlasovaní v zmysle ust. § 56a v spojení s § 176b Obchod. zák. nie je také hlasovanie, ak nebolo rozhodnuté v súlade s názorom a požiadavkou menšinového akcionára, keď zisk bol rozdelený iným pomerom ako žiadal žalobca.
36. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
37. K uvedenému odvolací súd uvádza, že tiež nezistil existenciu dôvodu, ktorý by založil opodstatnenosť tejto odvolacej námietky. Prvoinštančný súd aplikoval správnu právnu normu, a správne ju i vyložil.
38. Odvolací súd k odvolacím dôvodom v spojení so samotnou žalobou považuje za vhodné uviesť, že príslušná judikatúra k tejto veci dospela k záveru, že je v zásade vecou väčšinového rozhodnutia akcionárov, akým spôsobom s dosiahnutým ziskom naložia. Ak akcionári rozhodnú, že dividenda nebude vyplatená, ide o ich zvrchované rozhodnutie. Podstatné z pohľadu uplatnenia zákazu diskriminácie je, že valné zhromaždenie pri rozhodovaní o výplate dividend a rozdelení zisku nestanovuje žiadne výnimky. Postavenie akcionárov je dané veľkosťou ich investície a tomu zodpovedá i riziko , ktoré z tohto dôvodu nesú. Týmto rizikom môže byť , že akcionár nebude dosahovať žiadny výnos z akcií /II. ÚS ČR 1434/10 zo dňa 30.09.2010/.
39. K uvedenému je potrebné vzhľadom na podstatu sporu poukázať i na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Cdo 1326/2009 zo dňa 25.02.2010, podľa ktorého valné zhromaždenie nemôže stanoviť výplatu tantiem bez toho, aby schválila i podiel spoločníkov na určenom zisku, k čomu ale v tomto konaní nedošlo a zisk bol rozdelený tak na tantiemy ako i na dividendy. Pomer rozdelenia, s ktorým žalobca nesúhlasil ale nezaložilo dôvod pre neplatnosť rozhodnutia valného zhromaždenia, na ktorom bolo takéto rozdelenie prijaté, nedošlo ním k zneužitiu práva väčšiny pri hlasovaní na úkor menšiny . Nebolo by v súlade s právom, ak by valné zhromaždenie schválilo celý zisk na výplatu tantiém, pre členov predstavenstva a dozornej rady bez toho, aby boli schválené i dividendy pre akcionárov. /NS ČR 29 Cdo 1326/2009 / .
40. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v konkrétnom prípade nedošlo k zneužitiu väčšiny hlasov spoločnosti (§56a Obchod. zák. ), právo na dividendu pre akcionára bola dodržané a rešpektované boli, nedošlo ani k porušeniu zásady rovnosti akcionárov (§176b Obchod. zák. ) a už vôbec nie k porušeniu ust. § 194 ods.5 Obchod. zák. o výkone funkcie člena predstavenstva. Odvolací súd tak dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žaloba nie je dôvodná, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalobca sú neopodstatnené, na základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd potvrdil.
41. Podľa § 388 C.s.p.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
42. Odvolací súd preskúmal i odvolanie žalovaného, ktoré podal voči rozhodnutiu a nepriznaní nároku na náhradu trov konania z dôvodu, že ich právny zástupca žalovaného nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia (§151 ods.1,2 O.s.p.). Rozsudok bol vyhlásení dňa 28.06.2016 , čo znamená, že lehota na vyčíslenie uplynula dňa 1.07.2016, ktorým dňom už právna úprava uvedená v ust. § 151 O.s.p. neplatila a nebola účinná, a tak sa použijú ustanovenia C.s.p., ktorý pre priznanie nároku na náhradu trov konania žiadnu lehotu neurčuje. V danom prípade je potrebné postupovať v súlade s ust. § 470 ods. 3 C.s.p. citovanom v bode 26. tohto odôvodnenia s tým, že lehota 3 pracovných dní dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku ešte neuplynula. Zo zápisnice z pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vyplýva, že súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania určené v písomne vyhotovenom rozhodnutí, preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu zo dňa 07.10.2016 uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, podľa ktorého súd prvej inštancie žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Práve z dôvodu, že mu súd náhradu trov konania priznal a povinnosť na ich vyčíslenie do uplynutia lehoty už neplatila, mal prvoinštančný súd postupovať podľa princípu okamžitej aplikability . Procesný úkon nevyčíslenia trov konania v určenej lehote podľa O.s.p. znamenal obmedzenie len na trovy, ktoré vyplývali zo spisu, aktuálna právna úprava v ust. § 262 C.s.p. už žiadnu povinnosť spojenú v vyčíslením trov konania úspešnej strane sporu neukladá a vychádza z režimu, pri ktorom súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu. Vyčíslenie trov konania, ktoré bolo doručené prvoinštančnému súdu dňa 19.07.2016 je tak potrebné považovať za vlastnú iniciatívu v
konaní úspešného účastníka, ktorý bol vykonaný skôr, ako bolo písomne vyhotovené rozhodnutie a predmetný procesný nárok priznať v súlade s § 262 ods.1 C.s.p.
43. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o trovách koania podľa § 388 C.s.p. zmenil a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).