Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/112/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Martina Holiča a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobkyne: COFIDIS, a.s., Bratislava, Einsteinova ulica 11/3677, IČO: 36 816 337, zastúpenej: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., Bratislava, Bárdošova 2/A, IČO: 36 866 881, proti žalovanej: S. O., nar. X. T. XXXX, bytom C., C. X, o 1.797,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 6. decembra 2016 č. k. 5C/33/2015-65 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 1.612 eur, s úrokom vo výške 184,03 eur, s úrokom z omeškania 1,59 eur a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 497 ( č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 37 ods. 1, § 39, 39a, § 49a, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 2 písm. a/, b/, d/, § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), správne má byť § 7 ods. 1, 2 ZoOS, § 4 ods. 8 ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o úvere medzi stranami konania dňa 31. januára 2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.612 eur na nákup tovaru - vodný filter, s dohodnutým splácaním úveru mesačnými splátkami vo výške 40,74 eur, v počte splátok 60, k 15. dňu v mesiaci. Vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským. Vykonaným dokazovaním, výpoveďou žalovanej, ako i svedkyne, bolo preukázané uvedenie žalovanej do omylu pri uzatváraní kúpnej zmluvy vodného filtra a v súvislosti s tým i pri uzatvorení zmluvy o úvere, ktorá sa mala týkať peňažných prostriedkov poskytnutých na uvedený vodný filter vo výške 1.612 eur. V konaní bolo preukázané, že zamestnankyňa žalobkyne ponúkla žalovanej finančné prostriedky za to, že žalovanej namontujú vodný filter na čistenie vody, nič iné jej k tomu nepovedala, nevysvetlila zmluvné podmienky, ani cenu filtra, výšku splátok, ktoré bude musieť platiť. Vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľke nebolo postupované v súvislosti s uzatvorenou zmluvou v súlade s odbornou starostlivosťou, keďže do formulárovej zmluvy bol uvedený čistý príjem žalovanej vo výške 410 eur, pričom žalovaná oznámila výšku dôchodku 255 eur, ktorú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa. Žalovaná zmluvu podpísala bez doplnených údajov, pri podpise zmluvy v nej nebola uvedená cena vodného filtra (1.662 eur), údaje o splátkach, ani o čistom príjme. Žalovaná zmluvu podpísala, pretože chcela, aby jej vyplatili sľúbené finančné prostriedky. Keby vedela a v zmluve by bolo uvedené, že ide o sumu 1.662 eur, ktorú sumu by mala splácať splátkami 50 eur mesačne, zmluvu by nepodpísala. Až dlhší

čas po namontovaní filtra bola žalovanej doručená zmluva, v ktorej boli vyplnené aj ostatné náležitosti. Na internete zisťovala cenu vodného filtra a zistila, že má hodnotu približne 50 eur. V snahe kontaktovať osobu, ktorá s ňou zmluvu uzatvárala, telefonovala zamestnankyni žalobkyne, avšak telefónne číslo už nefungovalo. Svedkyňa potvrdila obranu žalovanej. Sprostredkovateľka filtra na čistenie vody sľubovala žalovanej, že dostane finančné prostriedky, ak dá zapojiť filter, žalovaná s takouto ponukou súhlasila a dala si pripojiť filter na vodu do bytu svedkyne, ktorá nepočula, že by filter mal stáť 1.600 eur. Žalovaná nevedela, že si kupuje filter za uvedenú sumu. Bolo jej povedané, že filter platiť nebude, inak by ho nezobrala. Žalobkyňa svojím konaním porušila odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľke, pretože nekonala na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi. Tým, že žalovanej neboli poskytnuté podstatné informácie a neboli jej vysvetlené dôsledky podpísania listiny z jej strany, bolo podstatne narušené ekonomické správanie žalovanej ako priemerného spotrebiteľa, v dôsledku čoho urobila žalovaná rozhodnutie, ktoré ju poškodzuje, a ktoré by ako informovaný spotrebiteľ inak neurobila. Pri dostatku informácií by žalovaná predmetnú zmluvu o úvere nepodpísala. Žalovaná bola vyhľadaná v mieste bydliska, kde so zámerom získať finančné prostriedky v dobrej viere podpísala formulár zmluvy o úvere, ktorý pripravila žalobkyňa a ktorý v tom čase nebol riadne vyplnený, v dôsledku čoho žalovanej nemohli byť zrejmé dôsledky uzavretia zmluvy. Žalovaná bola zámerne uvedená do omylu mylnými informáciami o uzatváraní zmluvných vzťahov a zamlčaním dôležitých informácií. Žalobkyňa taktiež nepreukázala, že poskytla žalovanej úver súvisiaci s predajom vodného filtra, ako ani to, že medzi žalovanou a inou osobou bola uzatvorená zmluva o predaji filtra, na základe ktorej by žalovaná vodný filter kúpila od spoločnosti Aquatrend, s.r.o, a ani skutočnosť, že došlo ku kúpe filtra za sumu 1.612 eur, ani hodnotu filtra v uvedenej sume. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie o poskytnutí revolvingového úveru žalovanej, pre ktorý je typické, že dlžníkovi je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže čerpať peňažné prostriedky (do výšky tohto rámca). Veriteľ úver vždy dopĺňa do dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať na dobu neurčitú. Žalobkyňa si nesplnila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere a žalovanej ako spotrebiteľovi neposkytla spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. d/ ZoSÚ. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa peňažné prostriedky nepoukázala na bankový účet určený žalovanou, pretože dňa 5. februára 2014 žalobkyňa zaslala peňažné prostriedky prevodom na bankový účet obchodníka vo výške 21.006 eur, pričom z uvedeného nevyplývalo, za akým účelom boli tieto prostriedky tretiemu subjektu poskytnuté. V posudzovanej veci pri uzatváraní predmetnej zmluvy došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany žalobkyne, pretože boli naplnené znaky tejto nekalej obchodnej praktiky podľa § 7 ods. 2 ZoOS a súd zmluvu o úvere s poukazom na § 4 ods. 8 ZoOS, priečiacu sa dobrým mravom (použitie nekalej obchodnej praktiky nemôže byť nikdy v súlade s dobrými mravmi), vyhodnotil ako neplatnú a teda nespôsobujúcu právne následky. Súd nemôže poskytnúť ochranu uplatnenému právu žalobkyne, ktoré je výsledkom použitia nekalej obchodnej praktiky, pretože výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 O. z.). Vzhľadom na neplatnú kúpnu zmluvu, zmluvu o úvere, ako i na nepreukázanie vyplatenia úveru žalovanej, žalobkyni neprislúchalo právo požadovať od žalovanej splácanie úveru, ktorý jej nebol poskytnutý. Z výpovede žalovanej síce vyplynulo, že pri montáži filtra jej bolo vyplatených 120 eur, avšak ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré nie je predmetom tohto sporu a súd nemohol takéto obohatenie priznať, pretože vo vzťahu k nemu nebolo vykonané dokazovanie a nebolo tak preukázané, kto obohatenie poskytol, či to bola spoločnosť žalobkyne alebo spoločnosť Aquatrend, s.r.o., ktorá filter montovala. Žaloba bola ako nedôvodná v celom rozsahu zamietnutá. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho právneho predpisu), na základe ktorého bol žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 .

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prejednávanej veci ide o účelový úver a klient sa ihneď po uzatvorení kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere stane vlastníkom tovaru, zostáva však zaviazaný veriteľovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva sa uzatvára priamo u obchodníka spoločne s uzatvorením kúpnej zmluvy, pričom k vybaveniu stačí občiansky preukaz a druhý doklad totožnosti. Pred uzatvorením zmluvy sa posudzuje schopnosť klienta splácať úver, vyhodnotením finančnej situácie klienta na základe informácií poskytnutých obchodníkovi.

Klient, ktorý si zakúpi tovar od obchodníka, má možnosť financovať kúpnu cenu tovaru alebo jej časť prostredníctvom úveru poskytovaného žalobkyňou (alternatívne uhradiť kúpnu cenu z vlastných finančných prostriedkov). Po podpise klienta zmluvy o úvere so žalobkyňou, táto prevedie finančné prostriedky za zakúpený tovar na účet obchodníka, pričom klient zostáva zaviazaný žalobkyni, v zmysle podpísanej úverovej zmluvy. Ak žalobkyňa schváli klientovi úver, ten je zaviazaný a je povinný ho vrátiť spolu s úrokom a poplatkami. Predmetná zmluva sa uzatvárala prostredníctvom obchodníka (obchodná spoločnosť Aquatrend, s.r.o.). Žalobkyňa nemala dôvod pochybovať o zrozumiteľnosti a určitosti prejavenej vôle žalovanej uzatvoriť zmluvu o úvere, aj vzhľadom na skutočnosť, že predmet kúpy, ktorý bol zmluvou o úvere financovaný, žalovaná prebrala, čo potvrdila v konaní. Svojím podpisom na zmluve potvrdila, že sa s ňou oboznámila a uzatvára ju v súlade so svojou slobodnou a vážnou vôľou. Tvrdenia žalovanej o podpise zmluvy bez doplnených údajov, pričom ak by vedela o cene filtra a výške splátok, zmluvu by nepodpísala, žalobkyňa označila za nepreukázané. Priemernému spotrebiteľovi pri podpísaní úverovej zmluvy a obdržaní tovaru by malo byť zrejmé, že za tento tovar bude potrebné uhradiť jeho kúpnu cenu. Žalovaná uviedla, že sa nepýtala, koľko bude tovar stáť, prevzala ho a zmluvu podpísala. Nemožno preto hovoriť o neplatnosti právneho úkonu. Žalobkyňa vystupovala ako zmluvná strana zmluvy o úvere, v pozícii veriteľa. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi obchodníkom a žalovanou. Obchodník poskytol žalovanej možnosť financovať časť kúpnej ceny tovaru prostredníctvom úveru poskytovaného žalobkyňou a žalovaná túto možnosť využila. Žalobkyňa so žalovanou uzatvorila zmluvu o úvere č. 90021038 a svojím podpisom prejavila súhlas byť zmluvou a jej všeobecnými obchodnými podmienkami viazaná. Žalobkyňa poskytla žalovanej čerpanie vo výške 1.612 eur, prevodom na bankový účet obchodníka. Zmluva bola uzatvorená prostredníctvom obchodníka, ktorý ponúkol žalovanej možnosť uhradiť kúpnu cenu tovaru prostredníctvom zmluvy o revolvingovom úvere. Variabilný symbol uvedený pri prevedenej čiastke 21.006 eur, financovaním viacerých zmlúv, bol číslom jednej z uzatvorených zmlúv. Z výpisu banky žalobkyne je zrejmé, že dňa 5. februára 2014 bola v rámci partnerského financovania na účet obchodnej spoločnosti Aquatrend, s.r.o. prefinancovaná suma 21.006 eur, pričom časť z nej 1.612 eur predstavovala financovanie predmetnej zmluvy so žalovanou. Žalobkyňa nemá k dispozícii zmluvu o kúpe vodného filtra, uzavretú medzi žalovanou a Aquatrend, s.r.o.. So skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozsudku, vyplývajúcimi z výpovedí žalovanej a svedka, sa žalobkyňa oboznámila až doručením samotného rozsudku. Nebol jej tak poskytnutý priestor na vyjadrenie ku skutočnostiam predneseným na pojednávaní (bod 3, 13 a 14 napadnutého rozsudku), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa poukázala na čl. 2 ods. 1 CSP. Celková kúpna cena tovaru bola v zmysle zmluvy 1.662 eur. Žalovaná svojím podpisom na zmluve o úvere súhlasila s čerpaním úveru za účelom úhrady časti ceny tovaru a žalobkyňa za týmto účelom previedla finančné prostriedky vo výške 1.612 eur. Podľa čl. 4 bod 1 Všeobecných obchodných podmienok je klient povinný platiť splátky úveru v dohodnutej výške a termínoch splatnosti. Žalovaná svoj úver nesplácala riadne a včas, čím porušila svoju povinnosť. Listom zo dňa 19. júna 2014 žalobkyňa odstúpila od zmluvy a vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 273 ObZ, podľa ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odborníkmi alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli vytlačené na druhej strane zmluvy o revolvingovom úvere a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/717/2014 vyplývalo, že predmetné všeobecné obchodné podmienky tvorili súčasť predloženého písomného vyhotovenia zmluvy o revolvingovom úvere a klient svojím podpisom nachádzajúcim sa na lícnej strane zmluvy potvrdil skutočnosť, že sa s nimi oboznámil a že mu boli zrozumiteľné. Písomné vyhotovenie zmluvy vrátane všeobecných obchodných podmienok mala žalovaná strana k dispozícii a jej povinnosťou bolo zaslať podpísané vyhotovenie späť žalobkyni. Mala reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvy, vrátane všeobecných obchodných podmienok, čo svojím podpisom na zmluve aj potvrdila. Všeobecné obchodné podmienky čl. 4 bod 1 stanovujú, že klient je povinný platiť splátky úveru v dohodnutej výške a termínoch splatnosti. Podľa všeobecných obchodných podmienok (čl. 1.3.5) splátka úveru je suma určená veriteľom v nadväznosti na výšku čerpanej čiastky z disponibilného úverového limitu, ktorý je dlžník povinný pravidelne mesačne v dobe jej splatnosti platiť veriteľovi ako splátku úveru. Dlžník je oprávnený kedykoľvek uhradiť splátku úveru prevyšujúcu pevnú splátku úveru alebo minimálnu splátku, tá ho však nezbavuje povinnosti úhrady stanovených splátok úveru, kým nie je dlh splatený. Žalobkyňa poukázala na debetné položky žalovanej 1.612 eur, úroky 193,99 eur, poplatky za upomienky 1,59 eur, spolu 1.807,58 eur. Rozdiel medzi debetnými a kreditnými položkami (storno úrokov 9,96 eur), predstavoval sumu 1.797,62 eur. Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.797,62 eur, z ktorej nezaplatená časť úveru predstavuje 1.612 eur. Úroková sadzba bola v čase uzatvorenia zmluvy

vo výške 18,90% ročne. Úrok je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi za poskytnutie úveru. Zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje ich vrátiť a zaplatiť úroky. Povinnosť zaplatiť úroky uvedená v čl. 5 bod 1, v ktorom je uvedené, že úver je úročený a klient sa zaväzuje okrem istiny zaplatiť veriteľovi úroky z úveru. Aktuálna výška úroku za poskytnutie úveru je suma 184,03 eur. Sankčné nároky veriteľa sú dané v prípade porušenia zmluvy o úvere (sankcie za omeškanie klienta so splácaním úveru neprekročili maximálnu hodnotu stanovenú platnými právnymi predpismi, ku dňu vydania sadzobníka predstavuje zmluvná pokuta za porušenie povinností klienta riadne splácať úver sumu 1,31% mesačne z každej omeškanej splátky, s ktorou sa klient dostal do omeškania o viac ako 12 dní). Vo výpise je označená sankcia za omeškanie klienta so splácaním úveru ako poplatky za upomienky. Aktuálna výška poplatku z omeškania predstavuje 1,59 eur.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 , po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa vystupovala v súvislosti s uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako dodávateľ, konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na rozdiel od žalovanej, ktorá vystupovala ako spotrebiteľ.

7. Rovnako správne dospel k záveru, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy bola použitá nekalá obchodná praktika, podstatne narúšajúca ekonomické správanie žalovanej, zneužijúc jej dôverčivosť, vek, stav (dôchodkyňa). Nekalá obchodná praktika, ktorá je zakázaná, je kvalifikovaná ako praktika rozporná s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ ZoOS). Predovšetkým žalovanej boli ponúkané finančné prostriedky za to, že jej namontujú vodný filter na čistenie vody, s čím žalovaná mala vyjadriť súhlas, podpísaním formulára zmluvy o úvere, pripravenej žalobkyňou, bez vyplnenia zmluvných podmienok týkajúcich sa úveru (absentovala cena filtra, výška splátok) a bez vysvetlenia zmluvných podmienok. Žalovaná, ktorá je dôchodkyňou s príjmom 255 eur a v čase uzavretia zmluvy bývala v prenajatom byte, pri čestnom a úplnom poskytnutí informácii o predaji vodného filtra za sumu 1.662 eur, prostredníctvom čerpania úveru, by predmetnú zmluvu nebola podpísala. Mimoriadne nízky príjem žalovanej, v zmluve nadhodnotený a bývanie v cudzej nehnuteľnosti, v spojení s prísľubom zaplatenia finančných prostriedkov za namontovanie vodného filtra, nepreukazujú vôľu žalovanej uzavrieť úverovú zmluvu so žalobkyňou, ale ovplyvnené ekonomické správanie žalovanej, s cieľom získať (ako protihodnotu montáže vodného filtra) finančné prostriedky (vo výške 170 eur, z ktorých časť vo výške 50 eur zaplatila žalovaná montérovi).

8. Úroveň osobitnej starostlivosti, rozumne očakávanej od predávajúceho, nepochybne zahŕňa tiež posúdenie a preukázanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, štandardným preverením bonity dlžníka (spotrebiteľa), napr. potvrdením o mesačnom príjme a o výdavkoch. Záujmu dodávateľa (nie spotrebiteľa) uzavrieť predmetnú zmluvu nasvedčuje už samotná iniciatíva pri vyhľadaní žalovanej s navrhovanou ponukou. Žalovaná bola preto zámerne ekonomicky ovplyvnená, jej oslovením, bez elementárneho preverenia jej bonity, s ponukou montáže vodného filtra za protihodnotu, čo nezodpovedá čestnej obchodnej praxi, ktorú je povinný každý predávajúci, ako i dodávateľ, poskytovateľ služby, dodržiavať.

9. Uvedené konanie súd prvej inštancie správne kvalifikoval i ako konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 ZoOS), vybočujúce z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobkov a poskytovaní služby,

spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní čestnosti, využívajúc výraznú nerovnosť zmluvných strán.

10. Samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a dokonca so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, ďalej len „ÚS ČR“, sp. zn. I. ÚS 3512/11).

11. Zo stretu autonómie vôle a z ideí rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany, s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, t. j. spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú strany, ktorých východiskové pozície sú značne nerovnovážne, napr. vzťah podnikateľ a spotrebiteľ, sa nemožno uspokojiť s tým, že obidvom stranám budú poskytnuté rovnaké právne prostriedky, teda akási formálna rovnosť, pretože v skutočnosti nerovnosť východísk spôsobuje i nerovnosť vo výsledku samotnom. Účelom právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiská ekonomické, informačné, odborné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú. Aby bola dosiahnutá rovnosť ako cieľ, je nutné nerovnosť východiskových pozícií korigovať rovnako nerovnou úpravou práv a povinností (porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11).

12. Spoločným znakom noriem na ochranu spotrebiteľa je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015.

13. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a úplnosť informácií o zmluvných podmienkach má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.

14. Systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo dodávateľovi, čo sa týka vyjednávacej právomoci, tak i úrovne informovanosti, ktoré ho vedú k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vyhotovené predávajúcim alebo dodávateľom (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie Oceano Grupo Editorial a Salva Editores, C-240/98 až C-244/98). Takéto nerovné postavenie medzi spotrebiteľom a predávajúcim alebo dodávateľom môže byť vyrovnané len pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným zmluvným stranám.

15. Zásada poctivosti v oblasti ochrany spotrebiteľa je aplikovaná vo forme tzv. princípu dôvery (ten, kto vyvolal určité konanie, nesmie sa ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil, porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 3/06).

16. V oblasti spotrebiteľského práva je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, keďže má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, a preto možno od neho očakávať (i vyžadovať), že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu (porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11).

17. Ochrana zásady poctivosti vyplýva práve zo zákazu nekalej obchodnej praktiky (§ 7 ods. 1 ZoOS), ako i zákazu konania v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 ZoOS). Preto úroveň osobitnej odbornej starostlivosti predávajúceho alebo dodávateľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom, vyžaduje poctivé a čestné konanie (v súvislosti s uzatváraním spotrebiteľskej zmluvy), ktoré žalobkyňa nepreukázala. Naopak vykonaným dokazovaním preukázané okolnosti, za ktorých k právnemu úkonu došlo, boli nekalou obchodnou praktikou a výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 O. z.).

18. Ak spočíva výkon práva, ktorý je objektívne v rozopre s dobrými mravmi, v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 O. z.), a to aj v prípade, že samotný obsah tohto úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Cdo 1847/2008).

19. Súd prvej inštancie, s poukazom na vyššie uvedené, správne konštatoval absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere podľa § 39 O. z. pre rozpor s dobrými mravmi.

20. Odvolacia námietka žalobkyne, že k uzatvoreniu zmluvy postačí predložiť občiansky preukaz a druhý doklad totožnosti, bola bez právneho významu na povinnosť predávajúceho alebo dodávateľa konať s odbornou starostlivosťou, v súlade s dobrými mravmi a čestnou obchodnou praxou. Úroveň osobitnej odbornej starostlivosti sa posudzuje individuálne, vzhľadom na okolnosti prípadu. V danom prípade s prihliadnutím na iniciatívu vyhľadania žalovanej, s prísľubom poskytnutia peňažného plnenia žalovanej, bez základného preverenia jej finančnej situácie, príjmov a výdavkov, ako i montáž vodného filtra v nehnuteľnosti tretej osoby.

21. Poukaz žalobkyne na slobodnú a vážnu vôľu spotrebiteľa nebolo možné prijať.

22. Zmluvná sloboda spotrebiteľa, najmä pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje veriteľ. Argument, že spotrebiteľ je slobodný v tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, nie je namieste vzhľadom na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by sám seba k životu mimo bežnú spoločnosť, bez využívania služieb. Nič také po spotrebiteľovi spravodlivo požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe sp. zn. 15C/410/2009).

23. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

24. Vzťah žalobkyne a tretej osoby (obchodnej spoločnosti Aquatrend, s.r.o.), ako i osoba splnomocnenca na uzatváranie zmlúv, boli bez právneho významu na proces kontraktácie na základe predmetnej zmluvy o úvere, medzi žalobkyňou a žalovanou.

25. K odvolacej námietke žalobkyne o nepreukázaní (žalovanou) tvrdení o okolnostiach uzatvárania predmetnej zmluvy (bez vyplnených údajov), o nepodpísaní zmluvy, ak by žalovaná vedela o cene filtra a výške splátok, je potrebné uviesť, že tvrdenia žalovanej vyplývali z jej osobných, majetkových a bytových pomerov, preukázané aj výpoveďou svedkyne, na rozdiel od žalobkyne, ktorá svoje tvrdenia o kvalifikovanom postupe pri uzatváraní zmluvy (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, poskytnutím relevantných informácií žalovanej pred uzavretím zmluvy, vrátane vyplnenia jednotlivých rubrík) žiadnym spôsobom nepreukázala.

26. Argument žalobkyne, že priemernému spotrebiteľovi by malo byť pri podpise úverovej zmluvy a obdržaní tovaru zrejmé, že za neho bude treba uhradiť kúpnu cenu (s poukazom i na výpoveď žalovanej, ktorá sa na cenu tovaru nepýtala), je potrebné uviesť, že žalovanej bolo namontovanie vodného filtra ponúkané za odmenu, preto nemala dôvod, aby sa informovala o jeho cene, majúc za to, že práve odmena predstavuje protihodnotu za umožnenie montáže.

27. Argumentácia žalobkyne o svojom postavení ako zmluvnej strany len v zmluve o úvere, s potrebou rozlíšenia dvoch právnych úkonov (kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere) nebola náležitá. Spotrebiteľský úver bol určený na financovanie nákupu vodného filtra, čo vyplýva z predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 31. januára 2014 a práve v inej časti odvolania žalobkyňa zdôraznila, že tovar zakúpený od obchodníka mal

možnosť spotrebiteľ financovať prostredníctvom úveru, a preto podpisuje zmluvu o úvere. V odvolaní sa tiež uvádza, že obchodník na základe spolupráce so žalobkyňou ponúkol žalovanej možnosť uhradiť kúpnu cenu tovaru prostredníctvom uzatvorenia úverovej zmluvy.

28. Súd prvej inštancie vyhodnotil správne i neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne, že peňažné prostriedky (úver) poskytla žalovanej, keďže predložila listinný dôkaz preukazujúci prevod finančných prostriedkov na bankový účet obchodníka vo výške 21.006 eur, z ktorého nevyplývala ich špecifikácia, ako ani účel.

29. Námietka žalobkyne o porušení práva na spravodlivý proces, keďže jej nemal byť poskytnutý priestor na vyjadrenie k skutočnostiam predneseným na pojednávaní, nebola dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ako i jej právna zástupkyňa, boli na súdne pojednávanie dňa 8. marca 2016 riadne a včas predvolané, avšak na pojednávanie sa nedostavili, ospravedlňujúc svoju neúčasť a navrhujúc, aby súd vec prejednal i v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O. s. p.. Právna zástupkyňa žalobkyne bola riadne a včas predvolaná aj na ďalšie súdne pojednávanie dňa 11. augusta 2016, pričom opäť bol podaný návrh zo strany žalobkyne, aby vec bola prejednaná aj v ich neprítomnosti. Ani na tretie súdne pojednávanie sa žalobkyňa a jej právna zástupkyňa neustanovili, svoju neúčasť ospravedlnili a opätovne požiadali, aby vec súd prejednal aj v ich neprítomnosti. Žalobkyňa mala preto dostatočný priestor (na troch súdnych pojednávaniach) vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam predneseným na súdnych pojednávaniach, avšak svojho práva účasti na týchto pojednávaniach sa výslovne vzdala, s návrhom, aby vec bola rozhodnutá, k čomu aj došlo. Za svoj procesný postup nesie zodpovednosť žalobkyňa, ktorá tak nedôvodne namietala porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré preukázané v konaní nebolo.

30. Žalobkyňa v odvolaní rozsiahlo odôvodňovala špecifikáciu uplatňovanej pohľadávky, i s poukazom na dojednania vo všeobecných obchodných podmienkach, vrátane výpočtu žalovanej sumy, ako aj nároku na zaplatenie príslušenstva z uplatňovanej pohľadávky. Vzhľadom na preukázanú neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy, nebol daný dôvod zaoberať sa nárokom žalobkyne na plnenie z úverovej zmluvy. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).

31. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, keďže žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná, vznikol jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 , voči žalobkyni, v konaní neúspešnej.

32. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

33. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.