Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-295-2017.pdf
PDF · 79.25 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/295/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: R. R., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, XXX XX X., o zaplatenie 4 037,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 02.05.2017 č. k. 13Csp/178/2016-64, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 02.05.2017 č. k. 13Csp/178/2016-64 zrušuje a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok napadnutého rozhodnutia) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok napadnutého rozhodnutia).
2. Dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v konaní sa žalobkyňa ako postupník domáhala voči žalovanému zaplatenia pohľadávky, ktorú mala nadobudnúť od postupcu, T. T., a.s. (banky), na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 23.10.2015. Podľa okresného súdu nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, z dôvodu, že neboli kumulatívne splnené podmienky vyžadované ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení k 23.10.2015 (ďalej len „zákon o bankách“), ktoré je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka. Nebola naplnená podmienka omeškania žalovaného nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 30.09.2015 vyplýva, že právny predchodca žalobkyne zároveň vyzval žalovaného na splatenie celej pohľadávky, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo zmluvou z 23.10.2015, teda pred uplynutím 90 kalendárnych dní od výzvy žalovanému na zaplatenie omeškaného záväzku.
3. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP (a contrario) tak, že v spore úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže výslovne uviedol, že náhradu trov konania neuplatňuje.
4. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodom odvolania bolo nesprávne právne posúdenie veci. Podľa žalobkyne došlo zo strany právneho predchodcu žalobkyne k platnému postúpeniu pohľadávky. Nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorí sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania,
prípadne zaslaním písomnej výzvy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zo strany jej právneho predchodcu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu podaním z 20.09.2015, na základe ktorého došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti právnym predchodcom žalobkyne k 29.09.2015. Podanie spĺňa náležitosti výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže z jeho obsahu je zrejmé, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vzniknutej titulom zmluvy o splátkovom úvere. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že žalovaný vykonal poslednú úhradu 04.08.2013, teda ku dňu postúpenia pohľadávky bol žalovaný nepretržite viac ako 90 dní v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Ustanovenie zákona nevyžaduje, aby lehota 90 dní uplynula od doručenia výzvy žalovanému, ale, aby bol žalovaný pred postúpením pohľadávky v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní, čo bolo v tomto prípade preukázané predloženou platobnou históriou úveru, z ktorej vyplýva, že posledná úhrada titulom úveru bola žalovaným zrealizovaná 04.08.2013, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo 23.10.2015. Záverom žalobkyňa uviedla, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobkyne ako postupníka pohľadávky. Účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne bez ďalšieho zakladá oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. K riadne doručenému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne. Okresný súd právne vec posúdil tak, že žalobkyňa, ktorá si voči žalovanému uplatnila právo na plnenie peňažnej sumy, nie je nositeľkou tohto práva, keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky (ktorá je predmetom konania) z právneho predchodcu žalobkyne (T. T., a.s.) na žalobkyňu. Neplatnosť postúpenia pohľadávky okresný súd založil na nedodržaní podmienok pre postúpenie pohľadávky upravených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že zákon o bankách v spomenutom ustanovení pre platné postúpenie pohľadávky vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok: 1/ postúpeniu musí predchádzať doručenie písomnej výzvy adresovanej žalovanému na splnenie peňažného záväzku, a napriek tejto výzve, je žalovaný (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Okresný súd uzavrel, že z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 30.09.2015 (č.l. 39 spisu) vyplýva, že právny predchodca žalobkyne vyzval žalovaného na splatenie celej pohľadávky, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo zmluvou z 23.10.2015 (č.l. 32 spisu), teda pred uplynutím 90 kalendárnych dní od výzvy žalovanému na zaplatenie omeškaného záväzku.
8. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá banke (právnemu predchodcovi žalobkyne) povinnosť pred postúpením pohľadávky písomne vyzvať dlžníka na splatenie peňažného záväzku a preukázať doručenie takejto výzvy. Žalobkyňa sa nesprávne domnieva, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách sa týka len ochrany bankového tajomnstva. Spomenuté ustanovenie upravuje mechanizmus postúpenia pohľadávky bankou na nebankovú spoločnosť, čo vyplýva nielen priamo z textu tohto ustanovenia („...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,...“), teda je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok, ale aj z nadpisu štrnástej časti zákona o bankách („Ochrana klientov a bankové tajomstvo“), v ktorej je zaradené aj ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, z ktorého je zrejmé, že jej účelom nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky pred postúpením pohľadávky bez ich súhlasu. Zo spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobkyne adresoval žalovanému výzvu z 09.09.2015 na zaplatenie peňažného záväzku, následne oznámenie o mimoriadnej splatnosti z 30.09.2015 (žalovanému doručené 05.10.2015), v ktorom vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky a vyzval žalovaného na jej úhradu. Zo spisu vyplýva, že 23.10.2015 právny predchodca žalobkyne postúpil žalobkyni pohľadávku voči žalovanému, pričom z prílohy č. 1 k tejto zmluve je zrejmé, že žalovaný sa k 23.10.2015 nachádzal v omeškaní 785 dní (viac ako dva roky) a poslednú úhradu vykonal 04.08.2013.
Okresný súd sa s týmito skutočnosťami nijako nevysporiadal (ako správne namietala žalobkyňa), len konštatoval, že od doručeného oznámenia o zosplatnení do postúpenia pohľadávky neuplynulo 90 kalendárnych dní.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie pochybil, keď v danom prípade žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky. Okresný súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní s plnením záväzku 785 dní, pričom poslednú úhradu vykonal 04.08.2013. Súd prvej inštancie sa taktiež opomenul vyrovnať s časťou druhej vety za bodkočiarkou ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, podľa ktorej banka môže postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Pokiaľ okresný súd vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako neplatné len z dôvodu, že od doručenia oznámenia z 30.09.2015 do postúpenia pohľadávky 23.10.2015 neuplynulo 90 dní, vec nesprávne právne posúdil, ako dôvodne namietala žalobkyňa v odvolaní.
10. Súd prvej inštancie v ďalšom priebehu konania bude opätovne skúmať, či žalobkyňa je nositeľom práva, ktoré si uplatnila žalobou v tomto konaní, vec znovu prejedná, a následne o žalobe rozhodne.
11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže zrušil rozhodnutie vo veci samej, zároveň zrušil aj závislý výrok o trovách konania. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).