Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. X, XXX XX P., zast. JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou, Krivánska 4, 974 11 Banská Bystrica proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1139/5/2017- BA zo dňa 15.03.2017, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 27.09.2016 vo forme potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. P 059318 B, diel II. požiadala o úrazový príplatok za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa 01.09.2016 v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 03.06.2016. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti bolo vydané ortopédom H.. H. Y., pričom ako dôvod vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti v ňom bol uvedený „pracovný úraz“. Posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy z obsahu predloženej lekárskej dokumentácie zistila, že žalobkyňa si pri pracovnom úraze dňa 03.06.2016 poranila chrbát, utrpela pomliaždenie lakťa a udávala bolesti hlavy. Na základe lekárskej správy H.. Y. F. zo dňa 02.09.2016, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa sa podrobila artroskopii pravého kolena pre degeneratívne zmeny menisku, dospela k záveru, že dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne č. P 059318 počnúc od 01.09.2016 nie je v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 03.06.2016.

2. Prvostupňový orgán verejnej správy následne vydal rozhodnutie č. 12291/12/2016 - BB zo dňa 09.11.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ orgánu verenej správy), ktorým žalobkyni nepriznal nárok na úrazový príplatok od 01.09.2016 v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 03.06.2016 na základe Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. P 059318. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žalobkyňa bola v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 03.06.2016 dočasne práceneschopná od 04.06.2016 do 20.06.2016, ktorá skutočnosť vyplýva z Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. O 872324 a následne bola dočasne práceneschopná od 23.06.2016 do 12.08.2016, ktorá skutočnosť vyplýva z Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. O 872331. Z dôvodu pochybností, či následná dočasná práceneschopnosť vystavená ortopédom H.. H. Y. od 01.09.2016 je v súvislosti s pracovným úrazom utrpeným dňa 03.06.2016, požiadal prvostupňový orgán verejnej správy posudkovú lekárku vykonávajúcu lekársku posudkovú činnosť o posúdenie dôvodu vystavenia dočasnej práceneschopnosti a overenie súvisu dočasnej práceneschopnosti s pracovným úrazom. Posudková lekárka vo svojom stanovisku zo dňa 18.10.2016 uviedla, že dočasná

práceneschopnosť č. P 059318 nie je vystavená v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 03.06.2016. Vychádzajúc z predloženej dokumentácie uviedla, že žalobkyňa si pri pracovnom úraze poranila chrbát, utrpela pomliaždenie lakťa a udávala bolesti hlavy. Artroskopii pravého kolena sa podrobila pre degeneratívne zmeny menisku, teda nie pre traumatické zmeny, pričom pravé koleno mala operované aj v minulosti a na ľavé koleno absolvovala artroskopiu v roku 2015. Nejde pritom o zmeny úrazové ale o zmeny degeneratívne. Ošetrujúci lekár H.. Y. F. preto opravil dôvod dočasnej práceneschopnosti z „pracovného úrazu“ na „chorobu“ na Potvrdení o dočasnej práceneschopnosti diel III. Prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí argumentoval tým, že z uvedených skutočností vyplýva, že dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne na základe Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. P 059318 od 01.09.2016 nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ktorý žalobkyňa utrpela dňa 03.06.2016, preto žalobkyni nárok na úrazový príplatok nepriznal. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podala žalobkyňa odvolanie.

3. O podanom odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1139-5/2017-BA zo dňa 15.03.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v odvolacom konaní sa odbor lekárskej posudkovej činnosti na základe spisovej dokumentácie žalobkyne stotožnil so závermi posudkovej lekárky prvostupňového orgánu verejnej správy. Vo svojom stanovisku zo dňa 31.01.2017 uviedol, že žalobkyňa bola uznaná za dočasne práceneschopnú dňa 03.06.2016, kedy bola ošetrená na urgentnom príjme pre pracovný úraz s narazeným lakťom, chrbticou a pomliaždením pravého predkolenia. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. O 872324 bolo vystavené na úrazovú diagnózu, avšak pri ortopedickom vyšetrení zo dňa 08.06.2016 boli opätovne popisované hematómy len na pravom predkolení, ale žiadny na kolenách. Hoci sa žalobkyni dňa 28.06.2016 zvýraznili bolesti pravého kolena, stalo sa tak bez objektívneho nálezu. Žalobkyňa sa podrobila artroskopii obidvoch kolien pre poškodenie meniskov a chrupaviek a vyšetrenie magnetickou rezonanciou potvrdilo degeneratívne, chronické ochorenie na meniskoch. Ďalej uviedol, že žalobkyňa bola od 01.09.2016 uznaná za dočasne práceneschopnú pre zhoršenie chronických ťažkostí, pričom uvedená pracovná neschopnosť stále trvá. Poukázal aj na to, že žalobkyňa pre pretrvávajúce dlhodobé bolesti podstúpila artroskopickú operáciu ľavého kolena, ktorou sa akútne úrazové poškodenie nepotvrdilo. Naopak diagnostikovaná bola osteochondróza. Argumentoval zároveň tým, že pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na úrazový príplatok sa aj v rámci konania pred posudkovými lekármi ako jedna z hlavných podmienok pre priznanie nároku na úrazovú dávku skúmala príčinná súvislosť poškodenia zdravia s pracovným úrazom, ktorý poškodená utrpela dňa 03.06.2016. K uvedenému žalovaný doplnil, že v prípade žalobkyne tretia dočasná práceneschopnosť nebola v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 03.06.2016. Poukázal pritom na to, že uvedenú príčinnú súvislosť nepotvrdil ani lekár H.. Y. F., ktorý dňa 31.10.2016 v Potvrdení o dočasnej práceneschopnosti č. P 059318 namiesto kolónky „pracovný úraz“ označil kolónku „choroba“. Hoci žalobkyňa v podanom odvolaní poukazovala na skutočnosť, že jej zdravotné ťažkosti pretrvávali aj počas dočasnej práceneschopnosti počnúc dňom 01.09.2016, dávajúc uvedené ťažkosti do súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 03.06.2016, žalovaný uzavrel, že skutočnosť, že žalobkyňa utrpela pracovný úraz neznamená, že predmetná pracovná neschopnosť bola na následky uvedeného pracovného úrazu, a to ani za situácie, ak žalobkyňa mala problémy s časťami organizmu poškodenými pracovným úrazom. Žalovaný zdôraznil, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, a nie iba sprostredkovaný. Konštatoval, že príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom zo dňa 03.06.2016 a dočasnou práceneschopnosťou odo dňa 01.09.2016 nebola preukázaná. Žalovaný nespochybnil charakter úrazu žalobkyne zo dňa 03.06.2016 ako úrazu pracovného, avšak uzavrel, že tretia vystavená dočasná práceneschopnosť trvajúca odo dňa 01.09.2016 nie je na následky tohto pracovného úrazu, ale na následky degeneratívnej lézie zadného rohu mediálneho menisku. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že H.. Y. F. nie je jej ošetrujúcim lekárom, svoje tvrdenie nepodložila žiadnym dôkazom, ktorý by vyvrátil opak. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti č. O 872324 B, diel II, na základe ktorého bol žalobkyni právoplatným rozhodnutím zo dňa 11.07.2016 priznaný nárok na úrazový príplatok v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 03.06.2016, vystavil práve menovaný lekár.

4. Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že žalobkyňa dňa 13.06.2016 oznámila prvostupňovému orgánu verejnej správy poistnú udalosť - pracovný úraz, ku ktorému došlo tak, že dňa 03.06.2016 o 14.37 hodine stojac na dvore H.K. L. L., so sídlom O. C. XX, L. L. zrazu pocítila náraz do ľavej nohy, otočilo ju a spadla na pravú stranu tela. Do ľavej nohy jej narazilo motorové cestné vozidlo

značky SUZUKI, EVČ L. XXX C., ktoré viedol kolega J. F.. Následne v šatni svojim kolegom povedala, že si udrela hlavu o stenu a bolí ju hrudná aj krčná chrbtica. Všimla si tiež, že mala roztrhnuté služobné nohavice, oškretú celú nohu, poškriabané čelo s hrčou a oškretý lakeť, z ktorého jej tiekla krv. Zdravotná starostlivosť jej bola poskytnutá na ošetrení vo FNsP F.D.Roosevelta v L. L.. V čase vzniku poistnej udalosti bola žalobkyňa zamestnaná u zamestnávateľa H. L. L., O. C. XX, L. L. ako H. J., člen obvodu. V oznámení poistnej udalosti žalobkyňa uviedla, že poistnú udalosť zavinil J. F., bytom R. XX, L. L., pričom v súvislosti so vznikom poistnej udalosti bolo porušené ust. § 4 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., keď J. F. viedol motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia. Pracovným úrazom bolo žalobkyni spôsobené poškodenie zdravia - vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice. Pracovná zmena v deň, kedy utrpela pracovný úraz, trvala od 07.00 hodiny do 15.00 hodiny. Žalobkyňa bola následne počnúc od 04.06.2016 do 21.06.2016 dočasne práceneschopná, pričom v Potvrdení o dočasnej práceneschopnosti č. O 872324 všeobecný lekár H.. Y. F. uviedol, že dôvodom dočasnej práceneschopnosti je „pracovný úraz“. V súvislosti s pracovným úrazom a trvaním práceneschopnosti požiadala žalobkyňa prvostupňový orgán verejnej správy o úrazový príplatok prostredníctvom potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. O 872324 II. Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 11.07.2016 č. 12291-6/2016- BB bol žalobkyni priznaný nárok na úrazový príplatok od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 04.06.2016 do 06.06.2016) v sume 11,49500000 € za každý deň dočasnej pracovnej neschopnosti a od štvrtého dňa, t. j. od 07.06.2016 do 20.06.2016 v sume 5,22500000 € za každý deň dočasnej pracovnej neschopnosti. Následne bola žalobkyňa dočasne práceneschopná v období od 23.06.2016 do 13.08.2016, pričom v Potvrdení o dočasnej práceneschopnosti č. 872331 všeobecný lekár H.. H. F. uviedol, že dôvodom dočasnej práceneschopnosti je „pracovný úraz“. V súvislosti s pracovným úrazom a trvaním práceneschopnosti požiadala žalobkyňa prvostupňový orgán verejnej správy o úrazový príplatok prostredníctvom Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. O 872331 B II. Posudková lekárka preverením opodstatnenosti dočasnej práceneschopnosti žalobkyne v súvislosti s pracovným úrazom konštatovala, že dočasná práceneschopnosť je vystavená v súvislosti s pracovným úrazom a jej trvanie je opodstatnené. Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 10.08.2016 č. 12291-8/2016-BB bol žalobkyni priznaný nárok na úrazový príplatok od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 23.06.2016 do 25.06.2016) v sume 11,49500000 € za každý deň dočasnej pracovnej neschopnosti a od štvrtého dňa, t. j. od 26.06.2016 v sume 5,22500000 € za každý deň dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalobkyňa bola následne práceneschopná od 01.09.2016, pričom v Potvrdení o dočasnej práceneschopnosti č. P 059318 ortopéd H.. H. Y. uviedol, že dôvodom dočasnej práceneschopnosti je „pracovný úraz“. V súvislosti s pracovným úrazom a trvaním práceneschopnosti požiadala žalobkyňa prvostupňový orgán verejnej správy o úrazový príplatok prostredníctvom Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. P 059318 II. Posudková lekárka preverením opodstatnenosti dočasnej práceneschopnosti žalobkyne v súvislosti s pracovným úrazom dňa 18.10.2016 konštatovala, že táto dočasná práceneschopnosť žalobkyne nie je vystavená v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 03.06.2016 a jej trvanie nie je opodstatnené. Uviedla, že žalobkyňa sa aktuálne podrobila artroskopii pravého kolena pre degeneratívne zmeny menisku (a nie traumatické zmeny), pričom pravé koleno mala žalobkyňa operované aj v minulosti a ľavé koleno má po artroskopii z roku 2015. Z obsahu prepúšťacej správy nemocnice C. W. J., A.W. XX, J. vyplýva, že žalobkyňa bola dňa 01.09.2016 prijatá na ortopedické oddelenie nemocnice za účelom plánovanej artroskopie pravého kolena, v ktorom bola zistená degeneratívna lézia zadného rohu mediálneho menisku. Pravé koleno mala žalobkyňa v minulosti už dvakrát artroskopované. Žalobkyňa artroskopiu pravého kolena absolvovala dňa 02.09.2016. Z Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. P 059318 ďalej vyplynulo, že všeobecný lekár opravil dôvod vzniku dočasnej práceneschopnosti „z pracovného úrazu“ na „chorobu“. Z potvrdenia o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 01.08.2017 vyplynulo, že dočasná práceneschopnosť žalobkyne trvala aj ku dňu 31.07.2017. Posudková lekárka aj v rámci odvolacieho konania po opätovnom preštudovaní zdravotnej dokumentácie žalobkyne zotrvala na stanovisku, že dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne nie je v súvislosti s pracovným úrazom. Z obsahu správ ortopedickej ambulancie FNsP F.D.Roosevelta, so sídlom Námestie Ľ. Svobodu 1, L. L. vyplynulo, že žalobkyňa dňa 08.06.2016 a dňa 28.06.2016 absolvovala vyšetrenie, pričom bola stanovená diagnóza: vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice. Žalobkyňa na vyšetrení udávala bolesti pravého lakťa, pričom konštatované boli aj hematómy na pravom predkolení z laterálnej aj mediálnej strany. Rovnaký záver bol prijatý aj v ambulantnej správe ortopedickej ambulancie zo dňa 13.07.2016. Ošetrujúci lekár konštatoval ustúpenie hematómov. Zo záverov ambulantnej správy vyplýva stanovenie diagnózy - poškodenie menisku po starej trhline alebo poranení a chondromalácia pately. Z prepúšťacej správy H.. H. F., lekára ortopedického oddelenia Nemocnice Alexandra Wintera v J. zo dňa 06.11.2016 vyplynulo, že žalobkyňa bola hospitalizovaná v dňoch 05.11.2016 až 06.11.2016, pričom dňa 05.11.2016

sa podrobila operácii - artroskopie ľavého kolena. Žalobkyňa po úraze zo dňa 03.06.2016 udávala pretrvávajúce bolesti.

Žaloba

5. Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.05.2017 domáhala preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava (v žalobe označeného ako žalovaný 2/) ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica (v žalobe označenej ako žalovaný 1/), ktoré mu predchádzalo. Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. 8Sa/36/2017-60 zo dňa 31.05.2017 vyslovil svoju miestu nepríslušnosť na konanie a rozhodovanie a vec postúpil na prejednanie Krajskému súdu v Banskej Bystrici. V správnej žalobe žalobkyňa uviedla, že s rozhodnutím žalovaného 2/ a s rozhodnutím žalovaného 1/, ktoré mu predchádzalo, nesúhlasí. Namietala, že posudková lekárka žalovaného 1/ a žalovaného 2/ pri vykonávaní posudkovej činnosti nevychádzala z odborného vyjadrenia

- zo Znaleckého úkonu č. 1/2016 zo dňa 22.06.2016 znalca H.. H. P., ktorý vypracoval znalecký úkon na základe požiadavky vyšetrovateľa OR PZ Banská Bystrica, ktorý dopravnú nehodu vyšetroval. Tvrdila, že žalovaný si osvojil závery posudkovej lekárky bez toho, že by sa zaoberal predmetným odborným vyjadrením, resp. bez toho, že by vykonal dopyt na orgány činné v trestnom konaní. Poukázala tiež na to, že posudková lekárka ju žiadnym spôsobom nekontaktovala, ani ju nikdy nevyšetrila, a tak nezistila jej skutočný zdravotný stav. Konanie posudkovej lekárky označila za neprofesionálne, neodborné a nesprávne, voči nej necitlivé až zarážajúce. Napadnuté rozhodnutie žalovaného označila za nejasné a nezrozumiteľné. V uvedenej súvislosti poukázala na to, že na jednej strane bola rozhodnutím žalovaného uznaná za dočasne práceneschopnú v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 03.06.2016, pri trvaní dočasnej práceneschopnosti od 04.06.2016 do 20.06.2016 a od 23.06.2016 do 12.08.2016, a v ďalšom rozhodnutí jej žalovaný nárok na úrazový príplatok v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 03.06.2016 nepriznal. Namietala, že nebol dostatočne zistený jej zdravotný stav, boli nesprávne zhodnotené predložené lekárske správy, bol nesprávne zistený skutkový stav veci a nebolo riadnym spôsobom vykonané dokazovanie vo veci samej, pričom zároveň považovala napadnuté rozhodnutia žalovaného 1/ a žalovaného 2/ za nezákonné, nejasné a nezrozumiteľné. Navrhla tieto rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec žalovanému 2/ na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa v žalobe nesprávne označila ako žalovaného č. 1 Sociálnu poisťovňu, pobočka Banská Bystrica a žalovaného č. 2 Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobca fyzická osoba alebo právnická osoba. Správny súd nevyzýva žalobcu na odstránenie ním nesprávne označeného žalovaného, a preto v konaní pokračoval so žalovaným druhostupňovým orgánom verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom žalobkyňou, ktorým je Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, ktorý je určený zákonom.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu žalobkyne podľa § 190 SSP zamietol, alternatívne, aby súd správnu žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP. Uviedol, že žalobkyňa podala správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 24.05.2017, pričom lehota na podanie správnej žaloby márne uplynula dňa 22.05.2017. Zároveň podrobne opísal priebeh administratívneho konania, ktoré bolo začaté na podklade žiadosti žalobkyne vo forme Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. O 872324 B, diel II. doručenej mu dňa 08.07.2016. Predmetnou žiadosťou požiadala žalobkyňa o úrazový príplatok za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa 04.06.2016 do 20.06.2016 v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 03.06.2016. Potvrdenie o pracovnej neschopnosti vystavil lekár H.. Y. F., všeobecný lekár, so sídlom Cesta k nemocnici 23, 974 01 L. L.. Žalovaný uviedol, že na základe žiadosti žalobkyne o úrazový príplatok bolo dňa 11.06.2016 vydané rozhodnutie č. 12291/6-2016-BB, ktorým bol žalobkyni priznaný nárok na úrazový príplatok od prvého do tretieho dňa dočasnej práceneschopnosti v sume 11,49500000 € za každý deň a od štvrtého dňa dočasnej práceneschopnosti v sume 5,22500000 € za každý deň dočasnej práceneschopnosti, v ktorom trvá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti podľa zák. č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu počas dočasnej práceneschopnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 462/2003 Z.z.“) alebo nárok na výplatu nemocenského poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“). Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 10.08.2016 bolo vydané rozhodnutie č. 1229-8/2016-BB, ktorým bol žalobkyni priznaný nárok

na úrazový príplatok od prvého do tretieho dňa dočasnej práceneschopnosti v sume 11,49500000 € za každý deň a od štvrtého dňa dočasnej práceneschopnosti v sume 5,22500000 € za každý deň dočasnej práceneschopnosti, v ktorom trvá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti podľa zák. č. 462/2003 Z. z. alebo nárok na výplatu nemocenského poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z.z. Uvedeným rozhodnutím bolo vyhovené žiadosti žalobkyne zo dňa 22.06.2016, ktorou si uplatnila nárok na úrazový príplatok za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa 23.06.2016 do 12.08.2016 v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 03.06.2016. Potvrdenie o pracovnej neschopnosti vystavil lekár H.. Y. F., všeobecný lekár, so sídlom Cesta k nemocnici 23, 974 01 L. L.. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa dňa 27.09.2016 doručila prvostupňovému orgánu verejnej správy aj ďalšiu žiadosť o úrazový príplatok vo forme Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. O 059318 B, diel II. zo dňa 02.09.2016 za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa 01.09.2016 v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 03.06.2016. Potvrdenie vystavil ortopéd H.. H. Y., Nemocnica A. Wintera, n.o., so sídlom v J.. Posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy však po prešetrení v poradí tretej vystavenej dočasnej práceneschopnosti dňa 18.10.2016 konštatovala, že táto dočasná práceneschopnosť nemá súvislosť s pracovným úrazom zo dňa 03.06.2016. Poukazovala pritom na to, že žalobkyňa si pri pracovnom úraze poranila chrbát, utrpela pomliaždenie lakťa a udávala bolesti hlavy. Zároveň sa podrobila artroskopii pravého kolena pre degeneratívne zmeny menisku, pričom pravé koleno mala operované už aj v minulosti. V tejto súvislosti lekár H.. Y. F. v potvrdení o tretej dočasnej pracovnej neschopnosti opravil dôvod trvania dodatočnej pracovnej neschopnosti z „pracovného úrazu“ na „chorobu“. Ďalej žalovaný uviedol, že v súlade so závermi posudkovej lekárky, ako aj lekára H.. Y. F., vydal prvostupňový orgán verejnej správy dňa 09.11.2016 rozhodnutie č. 12291-12/2016 - BB, ktorým žalobkyni nepriznala nárok na úrazový príplatok za dočasnú práceneschopnosť odo dňa 01.09.2016 v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 03.06.2016. V odvolacom konaní sa k zdravotnému stavu žalobkyne opätovne vyjadrila posudková lekárka zotrvávajúc na svojom pôvodnom stanovisku, že tretia dočasná práceneschopnosť žalobkyne nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 03.06.2016 a tiež odbor lekárskej posudkovej činnosti žalovaného, ktorý vo svojom stanovisku zo dňa 31.01.2017 uviedol, že pokiaľ sa žalobkyni dňa 28.06.2016 zvýraznili bolesti pravého kolena, stalo sa tak bez objektívneho nálezu. Zdôraznil, že žalobkyňa sa podrobila artroskopii obidvoch kolien pre poškodenie meniskov a chrupaviek, pričom vyšetrenie magnetickou rezonanciou (MR) potvrdilo degeneratívne, chronické ochorenie na meniskoch. Žalobkyňa bola počnúc dňom 01.09.2016 uznaná dočasne práceneschopnou pre zhoršenie chronických ťažkostí, pričom po absolvovaní artroskopickej operácie ľavého kolena pre pretrvávajúce dlhodobé bolesti sa akútne úrazové chronické ochorenie nepotvrdilo. Potvrdila sa osteochondróza. Žalovaný vo svojom vyjadrení uzavrel, že hoci bola tretia dočasná práceneschopnosť žalobkyne pôvodne vydaná pre pracovný úraz, následnou posudkovou činnosťou v súčinnosti s lekárom H.. Y. F. bolo preukázané, že žalobkyňa nie je tretíkrát dočasne práceneschopná pre pracovný úraz zo dňa 03.06.2016, ale pre degeneratívne zmeny. K námietke žalobkyne ohľadom „zrušenia“ tretej dočasnej práceneschopnosti žalovaný uviedol, že lekár H.. Y. F. na kontrolnej prehliadke posudzovania spôsobilosti na prácu opravil dôvod vzniku tretej dočasnej práceneschopnosti, pričom uvedený záver sa stal základom pre vydanie napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný zároveň doplnil, že pokiaľ mala žalobkyňa akékoľvek výhrady voči lekárovi H.. Y. F., ktorý ukončil jej tretiu dočasnú práceneschopnosť, mala tieto konzultovať s uvedeným lekárom. Žalovaný mal za to, že dostatočne zistil skutkový stav veci, vychádzal z vierohodných dôkazov, pričom žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by tvrdenia žalovaného vyvrátili. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na dôkazy uvedené v správnej žalobe, tieto už mala k dispozícii v administratívnom konaní.

Replika

8. Žalobkyňa v replike vyslovila nesúhlas s vyjadrením žalovaného k žalobe, že zranenie jej kolien je len degeneratívne. Poukázala na to, že dňa 03.06.2016 utrpela pracovný úraz, popísala jeho následky, vrátane následného vyšetrenia krčnej a hrudnej chrbtice, pričom bolesti kolien nepripisovala význam. Až pri návšteve lekára dňa 06.06.2016 žalobkyňa všeobecnému lekárovi H.. F. uviedla, že má bolesti v kolenách a ten ju poslal na vyšetrenie k ortopédovi. Tvrdila, že mala kolená operované, ale pred pracovným úrazom dňa 03.06.2016 mala kolená v úplnom poriadku a stabilizované. Poukázala na text Znaleckého posudku č. 1/2016 z 22.06.2016 a Znaleckého posudku č. 3/2017 zo dňa 17.05.2017, ktoré boli vypracované znalcom H.. P. (časť III. Záver). Uviedla, že o skutočnosti, že H.. F. zmenil na potvrdení o dočasnej práceneschopnosti „pracovný úraz“ na „chorobu“ sa dozvedela až z prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. Následne v replike opísala svoju tvrdenú komunikáciu s H.. F. z

ortopedického oddelenia Nemocnice A.Wintera J.. Žalobkyňa mala za to, že jej bol „zrušený“ pracovný úraz a zmenený na „chorobu“ kvôli operácii pravého kolena. Tvrdila, že po pracovnom úraze 03.06.2016 mala aj poškodenie chrbtice, lakťa, hlavy a narazené boli obidve kolená. Následne poukázala na priebeh rehabilitácie a s poukazom na svoj súčasný zlý zdravotný stav tvrdila, že tento je spôsobený pracovným úrazom. Navrhla zrušiť rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP prejednal vec na nariadených pojednávaniach. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia verejnej správy a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vzhľadom na to, že ide o správnu žalobu v sociálnych veciach a žalobkyňa je fyzická osoba, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP). Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, pričom podľa ods. 2 cit. ustanovenia § 203 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 27.03.2018 uviedol, že zotrváva na dôvodoch žaloby a vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného, že zranenia kolien žalobkyne sú degeneratívne. Tvrdil, že tieto boli spôsobené pracovným úrazom, ktorý žalobkyňa utrpela 03.06.2016. Rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné z dôvodu, že neboli zohľadnené predchádzajúce práceneschopnosti a lekárske správy od ošetrujúcich lekárov uvedené v žalobe na strane 6. Následne konkretizoval, že namieta výsledky magnetickej rezonancie (ďalej len „MR“) a nezohľadnenie neurologického nálezu z 28.06.2016. Poukázal na rozpory o zdravotnom stave, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku a v rozhodnutí žalovaného. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaniach dňa 24.04.2018 a 29.05.2018 rovnako zotrvala na dôvodoch uvedených v žalobe. Namietala, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané podľa § 209 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a musí obsahovať náležitosti stanovené zákonom. Namietala, že nebol spoľahlivo zistený skutočný stav a to konkrétne zdravotný stav žalobkyne. Mala za to, že k zmene posúdenia práceneschopnosti došlo z dôvodu „diskrepancie“ nálezov a táto pretrváva dodnes, keďže existujú vážne rozdiely medzi závermi posudkových lekárov a odborným posudkom vyhotoveným lekárom pre účely trestného konania, keď v odbornom posudku znalec prijal iné závery týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne. Bolo povinnosťou žalovaného zistiť presne a úplne skutočný stav veci a zaobstarať si podklady pre vydanie rozhodnutia. Následne bolo povinnosťou žalovaného, aby v prípade, ak existujú rozpory, tieto odstránil. Zdôraznila rozpory medzi lekárskymi závermi posudkových lekárov prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného a medzi závermi uvedenými v znaleckom úkone znalca č. 1/2016 z 22.06.2016. Mala za to, že ak Sociálna poisťovňa neakceptovala závery uvedené v tomto znaleckom úkone, mala povinnosť zaobstarať si potrebné odborné posúdenie. Ďalej poukázala na Znalecký úkon č. 3/2017 z mája 2017 (vypracovaný po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného), ktorý konštatuje, že zdravotné problémy žalobkyne sú dôsledkom pracovného úrazu. Napriek tomu, že v zápise z ošetrenia pracovného úrazu nie je konštatovaná bolesť pravého kolena, poukázala na to, že je tam uvedené, že žalobkyňa spadla na ľavé koleno a aj v ďalších správach o vyšetrenich po úraze vyhotovených odbornými lekármi sa už bolesť kolien spomína. Samotný žalovaný konštatoval „diskrepanciu“ nálezov. Žalovaný sa s uvedenými rozpormi nevysporiadal a spoľahol sa na posúdenie ošetrujúceho lekára, ktorý nie je dostatočne vzdelaným a nie je odborníkom na konkrétne žalobkyňou popisované ochorenie. Poukázala na to, že o zmene týkajúcej s dôvodu vystavenia PN sa žalobkyňa dozvedela až z rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o úrazový príplatok. Namietala, že nie je dostatočne zistený skutkový stav na vyvodenie záveru, že žalobkyňa nesplnila podmienky na priznanie nároku na úrazový príspevok. Rozhodnutie považovala za nezákonné aj z dôvodu, že neobsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. Hoci sa v rozhodnutí poukazuje na názor posudkovej lekárky a názor odboru posudkových činností, z ktorého vyplýva, že príčinná súvislosť nebola preukázaná, avšak nie sú uvedené konkrétne skutočnosti, z ktorých bol takýto záver vyvodený. Rozhodnutie zároveň vychádza z názoru ošetrujúceho lekára H.. F., ktorý rovnako nekonkretizuje, z čoho vychádzal pri oprave dočasnej práceneschopenky. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že boli posúdené nálezy z dostupnej zdravotnej dokumentácie, avšak v rozhodnutí tieto nálezy nie sú konkretizované. Právna zástupkyňa ďalej argumentovala, že existenciu príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a dočasnou práceneschopnosťou preukazuje odborný nález H.. P. vyhotovený pre účely trestného konania, pričom upresnila, že sa jedná o dve strany z odborného nálezu, ktoré sa nachádzajú vo fotokópiách na str. 37 a 38 súdneho spisu a rovnako z Prepúšťacej správy z nemocnice v J., kde bola vykonaná operácia

pravého kolena. Namietala, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, a preto navrhla, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného a má za to, že jej zdravotný stav súvisel aj pri tretej práceneschopnosti s pracovným úrazom. Bola len smola, že jej operovali najprv pravé koleno, pričom si mohla dať operovať aj ľavé koleno, pretože obidve kolená boli operované. Rovnako mala ťažkosti a s chrbticou a má za to, že uvedená práceneschopnosť bola v dôsledku tohto pracovného úrazu a úrazový príspevok jej nemal byť zrušený. Namietala, že žalovaný vychádzal len z MR vyšetrenia, ktoré neukáže všetko, až pri vykonaní operácie operatér zistí, aký je skutočný stav. Pokiaľ je založené rozhodnutie len na tejto skutočnosti, nie je správne. Uviedla, že k odvolaniu predložila dve listiny, ktoré sú založené na č.l. 37 a 38 súdneho spisu, zrejme sa jednalo o znalecký úkon druhý v poradí vyhotovený pre orgány činné v trestnom konaní. Tento znalecký úkon žalobkyňa nemá k dispozícii, oboznámila sa s ním z obsahu trestného spisu, z ktorého uvedené dve strany prefotila a predložila žalovanému. Znalecký úkon č. 1 z 22.06.2016 založený v súdnom spise na č.l. 40 v administratívnom konaní nebol predložený.

12. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že trvá na dôvodoch uvedených v rozhodnutí žalovaného, ako aj v písomnom vyjadrení k žalobe. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s § 209 zák. č. 461/2003 Z.z., spĺňa všetky náležitosti, pričom je v ňom podrobne uvedený postup prvostupňového i druhostupňového orgánu verejnej správy, je v ňom uvedené, ako sa posudkoví lekári, prvostupňový orgán i žalovaný vysporiadali s predloženými nálezmi, všetky nálezy boli hodnotené tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Rozhodnutie považovala za odôvodnené pre žalobkyňu zrozumiteľným spôsobom, keďže v ňom bolo vysvetlené, aké závery boli z predložených nálezov vyvodené. Žalovaný sa vyhýbal používaniu latinských názvov, používal výrazy slovenské, avšak v rozhodnutí je podstata veci aj z medicínskeho hľadiska uvedená. Navyše v rozhodnutí boli zvýraznené tie skutočnosti, ktoré boli dôležité a skutkovo i právne významné pre posúdenie veci. Rovnako sú zvýraznené aj lekárske nálezy a správy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal a tieto sú vymenované. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobkyňou predložené potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, ktoré tvorilo jeden z podkladov pre rozhodnutie, obsahovalo okrem vyznačených kolóniek v časti pôvodne „pracovný úraz“, po oprave „choroba“, obsahuje od začiatku diagnózu M23.3, ktorá diagnóza nie je úrazová, táto diagnóza predstavuje tzv. iné poškodenie, resp. chorobu. Rovnaká diagnóza vyplýva aj z Prepúšťacej správy z nemocnice v J., ktorú žalobkyňa považuje za dôkaz svedčiaci v jej prospech, pretože podľa názoru žalobkyne má z neho vyplývať existencia príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a jej práceneschopnosťou. Podľa zástupkyne žalovaného naopak, prepúšťacia správa je dôkazom, ktorý je v neprospech, pretože z nej (v časti určenia diagnózy) vyplýva, že ide o degeneratívnu léziu, a teda nejde o poúrazový stav. K znaleckým úkonom, na ktoré poukázala žalobkyňa, zástupkyňa žalovaného uviedla, že tieto boli vyhotovené pre trestné konanie a nie sú dôkazmi, na ktoré by mal orgán verejnej správy v tomto konaní povinnosť prihliadať, pričom dve strany predložené v odvolacom konaní, ktoré sa nachádzajú aj vo fotokópiách na str. 37 a 38 súdneho spisu, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že ide o znalecký úkon, nie je zrejmé, o aký posudok alebo úkon ide, ani kedy boli tieto listiny vyhotovené. Z dátumovky nachádzajúcej sa na predložených listinách (s dátumom 16.05.2017) nie je zrejmé, či bol v tento deň znalecký posudok vyhotovený alebo predložený, v každom prípade sa však jedná o dátum, ktorý nastal až po vydaní rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.03.2017. Zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že do súdneho spisu žalobkyňa predložila Znalecký úkon z 22.06.2017, ktorý bol vyhotovený bezprostredne po úraze a s poukazom na závery tohto znaleckého úkonu uviedla, že z neho nevyplývajú žalobkyňou tvrdené skutočnosti svedčiace v jej prospech. Zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pred jeho vydaním boli skúmané a posudzované riadne všetky odborné nálezy, bol dostatočne zistený skutkový stav na vyvodenie záveru, že žalobkyňa nemá nárok na úrazový príplatok a rozhodnutie je preskúmateľné. Navrhla žalobu zamietnuť.

Právna úprava

13. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej

správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

16. Podľa § 199 ods. 1 písm. d) a e) SSP (1) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

17. Podľa § 8 ods. 1, 4, 5, 6 a 7 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. (4) Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty. (5) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je a) úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, 27) stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b), b) vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť, c) účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa, d) povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou. (6) V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17 ods. 2 sú úkony potrebné na výkon tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti; odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako. (7) Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré vznikli pri výkone služby policajta a profesionálneho vojaka alebo v súvislosti s nimi.

18. Podľa § 83 zák. č. 461/2003 Z.z., poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

19. Podľa § 85 zák. č. 461/2003 Z.z. zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu 51) alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

20. Podľa § 86 zák. č. 461/2003 Z.z. úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

21. Podľa § 87 zák. č. 461/2003 Z.z. suma úrazového príplatku je a) 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

22. Podľa § 153 ods. 1, 4, 5, 6 a 8 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. (4) Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti, b)posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch, d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením. (5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného (6) Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky, b) na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. (8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

23. Podľa § 154 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu a) odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, b) diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti, c) potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti na poskytovanie ošetrovného v sporných prípadoch, d) potreby preradenia na inú prácu na poskytovanie vyrovnávacej dávky v sporných prípadoch. (2) Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár.

24. Podľa § 154 ods. 3 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúci lekár je povinný najmä predvolať posudzovanú fyzickú osobu na kontrolu, ak posudkový lekár neurčí inak.

25. Podľa § 154 ods. 4 a 5 zák. č. 461/2003 Z.z. (4) Posudzované fyzické osoby podľa odseku 3 sú a) poistenec uznaný za dočasne práceneschopného, b) poistenec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie, c) fyzická osoba, ktorá vyžaduje ošetrovanie alebo starostlivosť poistenca, d) zamestnankyňa preradená na inú prácu na účely vyrovnávacej dávky.

(5) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho lekára. V odôvodnených prípadoch sa môže vykonať na inom mieste určenom dohodou medzi posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom.

26. Podľa § 109 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2. (2) Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

27. Podľa § 172 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

28. Podľa § 195 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

29. Podľa § 196 ods. 1, 3, 6, 7 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, 96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

30. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

31. Podľa § 218 ods. 1, 2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

(2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu.

32. Podľa § 1 zák. č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 338/2013 úč. do 31.12.2016 ( ďalej len „zák. č. 462/2003 Z.z.“) tento zákon upravuje podmienky nároku a poskytovanie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (ďalej len "náhrada príjmu").

33. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 462/2003 Z.z. zamestnanec podľa tohto zákona je a) zamestnanec podľa osobitného predpisu, 1) b) fyzická osoba v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 1a) nie je povinne nemocensky poistená.

34. Podľa § 4 zák. č. 462/2003 Z. z. nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu (ďalej len "dočasná pracovná neschopnosť") a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa osobitného predpisu okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnej argumentácie

35. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o úrazový príplatok a konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo.

36. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Z obsahu správnej žaloby súd zistil, že žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré mu predchádzalo. Vyjadrila nesúhlas s nepriznaním úrazového príplatku za obdobie v poradí tretej dočasnej práceneschopnosti počnúc od 01.09.2016. Namietala vyhodnotenie zistení posudkovou lekárkou žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré zistenia sa týkali posúdenia jej zdravotného stavu. Tvrdila, že žalovaný si osvojil závery posudkovej lekárky bez toho, aby sa zaoberal odborným vyjadrením - znaleckým úkonom č. 1/2016 zo dňa 22.06.2016 znalca H.. H. P., ktorý vypracoval znalecký úkon na základe požiadavky vyšetrovateľa OR PZ Banská Bystrica, ktorý dopravnú nehodu vyšetroval. Namietala, že posudková lekárka ju nikdy nevyšetrila a tak nezistila jej skutočný zdravotný stav. Z dôvodu, že nebol dostatočne zistený jej zdravotný stav, že boli nesprávne zhodnotené predložené lekárske správy, bol nesprávne zistený skutkový stav veci a nebolo riadnym spôsobom vykonané dokazovanie vo veci samej, pričom zároveň považovala napadnuté rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného za nezákonné, nejasné a nezrozumiteľné, navrhla tieto rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

37. Priznanie úrazového príplatku podľa ust. § 85 zák. č. 461/2003 Z.z. predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok, a to status zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz, uznanie zamestnanca za dočasne práceneschopného v dôsledku pracovného úrazu a súbeh nároku na úrazový príplatok s nárokom na náhradu príjmu alebo s nárokom na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. V posudzovanom prípade žalobkyňa splnila v prípade prvej a druhej dočasnej práceneschopnosti všetky tri zákonné podmienky. Preukázala, že dňa 03.06.2016 pri plnení pracovných úloh utrpela pracovný úraz, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu jej zdravia. V čase, kedy žalobkyňa utrpela úraz, bola zamestnankyňou zamestnávateľa H. L. L., R. R.U. C. XX, L. L., u ktorého zamestnávateľa vykonávala prácu H. J.. K úrazu došlo v priebehu pracovnej zmeny, ktorá trvala od 07.00 hodiny do 15.00 hodiny v priestoroch jej zamestnávateľa. Predmetný úraz bol kvalifikovaný ako pracovný úraz s poukazom na § 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého, pracovný úraz je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením

vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

38. Z administratívneho spisu vyplýva, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 03.06.2016 utrpela pracovný úraz. Zo Záznamu o registrovanom pracovnom úraze i Záznamu zo šetrenia registrovaného pracovného úrazu o.i. vyplýva, že žalobkyňa sa nachádzala na dvore mestského úradu, keď kolega jazdiaci na motocykli narazil do jej ľavej nohy, otočilo ju, padla na pravú stranu tela,... udrela si hlavu o stenu, udávala bolesti hrudnej a krčnej chrbtice,... z čela a lakťa jej tiekla krv. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobkyňa bola v dôsledku pracovného úrazu uznaná dočasne práceneschopnou, pričom jej dočasná práceneschopnosť trvala v období od 04.06.2016 do 20.06.2016 (ďalej aj „prvá DPN“) a následne v období od 23.06.2016 do 12.08.2016 (ďalej aj „druhá DPN“). Na základe žiadostí žalobkyne jej bol počas vyššie uvedeného obdobia priznaný aj nárok na úrazový príplatok (rozhodnutie č. 12291-6/2016-BB zo dňa 11.07.2016 - prvá DPN a č.12291-8/2016-BB zo dňa 10.08.2016 - druhá DPN). Pokiaľ žalobkyňa v žalobe poukazovala na nesprávny postup ošetrujúcich lekárov a okolnosti podľa nej nesprávneho ukončenia prvej a druhej dočasnej práceneschopnosti, tieto okolnosti nie sú relevantné pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a nemôžu byť predmetom preskúmavania súdom. V tomto preskúmavacom konaní nie je správny súd oprávnený riešiť ani posudzovať dôvody ukončenia prvej a druhej dočasnej práceneschopnosti. Relevantnou skutočnosťou v tomto prípade je, že druhá dočasná práceneschopnosť (v dôsledku pracovného úrazu žalobkyne) bola ukončená dňa 12.08.2016. O nárokoch žalobkyne na požadovanú dávku - úrazový príplatok v súvislosti s prvou dočasnou práceneschopnosťou i druhou dočasnou práceneschopnosťou bolo totiž v samostatných konaniach právoplatne rozhodnuté a predmetné rozhodnutia orgánu verejnej správy neboli predmetom preskúmavacieho konania postupom podľa SSP. Rovnako nedôvodná je aj námietka žalobkyne o nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) v dôsledku toho, že v predchádzajúcich prípadoch (prvá a druhá dočasná práceneschopnosť) bola žalobkyňa uznaná dočasne práceneschopnou v dôsledku pracovného úrazu a bol jej priznaný úrazový príplatok, avšak v treťom prípade (tretia dočasná práceneschopnosť) jej úrazový príplatok priznaný nebol. Konanie o každej žiadosti o dávku - v tomto prípade o nároku na úrazový príplatok je totiž samostatné, začína sa na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku (v preskúmavanom prípade žiadosť žalobkyne vo forme doručenia potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti prvostupňovému orgánu verejnej správy) a končí sa vydaním rozhodnutia o takejto žiadosti. Každá žiadosť sa pritom posudzuje individuálne, s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti toho ktorého prípadu.

39. V preskúmavanom prípade bolo začaté administratívne konanie o uplatnenej dávke - úrazovom príplatku na základe žiadosti žalobkyne doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 27.09.2016 vo forme Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. 059318 vystavenej dňa 02.09.2016 H.. M. Y., ortopédom, Nemocnica A. Wintera, n.o., J., na ktorom bola vyznačená práceneschopnosť žalobkyne od 01.09.2016, diagnóza M23.3. Súčasne bola vyznačená kolónka „Pracovný úraz“, avšak bez toho, aby bol na predmetnej potvrdenke vyplnený predtlačený údaj o dátume vzniku pracovného úrazu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť prvostupňový orgán verejnej správy požiadal zamestnávateľa žalobkyne o upresnenie, či žalobkyňa utrpela aj iný pracovný úraz, než pracovný úraz zo dňa 03.06.2016. Z odpovede zamestnávateľa bolo zistené, že iný pracovný úraz neutrpela. Na Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti ďalej zamestnávateľ vyznačil údaj o tom, že žalobkyňa pred vznikom dočasnej práceneschopnosti naposledy pracovala dňa 31.08.2016. Ďalej z predmetného Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti vyplýva, že v časti „II. Žiadosť“ bola vyznačená len kolónka „žiadosť o nemocenské“, pričom kolónka týkajúca sa „žiadosti o úrazový príplatok“ vyznačená nebola. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť prvostupňový orgán verejnej správy vyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatkov podania podaním doručeným žalobkyni 02.11.2016, pričom ju poučil o spôsobe odstránenia vád podania, resp. o následkoch neodstránenia týchto vád. Na základe predmetnej výzvy žalobkyňa dňa 04.11.2016 vyznačila na kópii Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. 059318 v časti II. údaj o tom, že žiada aj úrazový príplatok. K doplnenej žiadosti - kópii Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti pripojila žalobkyňa fotokópiu Prepúšťacej správy z Nemocnice A. Wintera J. z 02.09.2016. Z prepúšťacej správy vyplýva, že žalobkyňa bola prijatá na ortopedické oddelenie predmetnej nemocnice dňa 01.09.2016 za účelom plánovanej artroskopie pravého kolena, kde je podľa MRI z 30.06.2016 verifikovaná degeneratívna lézia zadného rohu med. menisku s tým, že potiaže má po úraze z 03.06., koleno už bolo 2 x artroskopované. V prepúšťacej správe sa uvádza o.i. vyšetrenie MRI z 30.06.2016 s výsledkom:

degeneratívna lézia zadného rohu mediálneho menisku. Po opise priebehu vykonaného lekárskeho zákroku a je uvedená diagnóza M23.30. Uvedená diagnóza je zhodná s diagnózou uvedenou na Potvrdenke o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 02.09.2016.

40. Z administratívneho spisu vyplýva, že vzhľadom na obsah predloženej dokumentácie a na to, že žalobkyňa si pri pracovnom úraze poranila chrbát, utrpela pomliaždenie lakťa, udávala bolesti hlavy, mala úraz a bolo narazené do jej ľavej nohy, pričom podľa prepúšťacej správy sa podrobila artroskopii pravého kolena, ktoré bolo opakovane artroskopicky riešené, pričom artroskopia bola vykonaná pre degeneratívne zmeny menisku, teda nie traumatické zmeny, posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy po prešetrení žalobkyňou predloženého Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti (tretia DPN) časť „III. Hlásenie pre pobočku Sociálnej poisťovne o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti“ (pôvodne doručené prvostupňovému orgánu verejnej správy Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, vysunuté pracovisko Piešťany dňa 23.09.2016) mala za to, že tretia DPN nie je vystavená v súvislosti s pracovným úrazom z 03.06.2016. Posudková lekárka následne komunikovala s ošetrujúcim lekárom za účelom opravy dôvodu DPN na predmetnom potvrdení. Z fotokópie potvrdenia o DPN č. 059318 zo dňa 02.09.2016 vyplýva, že ošetrujúci lekár H.. Y. F. dňa 31.10.2016 (podľa dátumovky) opravil potvrdenie tak, že dôvodom DPN nie je „pracovný úraz“ (túto kolónku vyškrtol) a ako dôvod DPN vyznačil „chorobu“. Uvedená oprava bola potvrdená pečiatkou ošetrujúceho lekára a dátumovkou 31.10.2016. Na základe vykonaného dokazovania následne prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol o žiadosti žalobkyne o priznanie úrazového príplatku prvostupňovým rozhodnutím z 09.11.2016 tak, že žalobkyni nárok na úrazový príplatok nepriznal s odôvodnením, že dočasná práceneschopnosť (na základe potvrdenia o DPN od 01.09.2016) nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ktorý žalobkyňa utrpela dňa 03.06.2016, pričom poukázal na to, že podľa § 85 zák. č. 461/2003 Z.z. žalobkyňa nemá nárok na úrazový príplatok. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy žalobkyňa podala odvolanie, v ktorom popisovala svoj zdravotný stav a poukázala na lekárske správy a závery H.. P. vyplývajúce zo znaleckého posudku, ktorého dve strany predložila v prílohe odvolania spolu s označenými lekárskymi správami. Z fotokópie dvoch listín predložených žalobkyňou v prílohe odvolania a označených žalobkyňou ako „Znalecký posudok H.. P.“ (tieto sú založené aj v súdnom spise č.l. 37 a 38) správny súd zistil, že tieto obsahujú pod nadpisom „IV. Záver“ odpovede na otázky pod bodom 1-7, nie je z nich však zrejmé, akého dokumentu sú tieto listiny súčasťou, kto ich vydal, listiny nie sú datované, ani opečiatkované. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy vyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatkov podaného odvolania, pričom vo výzve zároveň žiadal žalobkyňu o predloženie dôkazov o tom, že predmetné listiny sú súčasťou znaleckého posudku, resp. o predloženie celého znaleckého posudku. V administratívnom spise sa odpoveď na predmetnú výzvu nenachádza, nenachádza sa v ňom ani predmetný znalecký posudok. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že predmetný znalecký posudok nemá k dispozícii, avšak mal byť vyhotovený pre účely trestného konania H.. P.. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy s odôvodnením, ako je uvedené v bode 3 tohto rozsudku.

41. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nebol spoľahlivo zistený skutkový stav (a to zdravotný stav žalobkyne) na vyvodenie záveru, že žalobkyňa nesplnila podmienky na priznanie nároku na úrazový príplatok, pretože existujú vážne rozdiely medzi závermi posudkových lekárov a odborným posudkom vyhotoveným lekárom pre účely trestného konania (znalecké úkony H.. P.) a tieto rozpory žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy neodstránil, správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia o nepriznaní nároku na úrazový príplatok žalobkyne je, že neboli splnené podmienky stanovené v § 85 zák. č. 461/2003 Z.z., a to konkrétne podmienka, že dočasná práceneschopnosť (tretia DPN) žalobkyne nebola v dôsledku pracovného úrazu. Záver, že (tretia) dočasná práceneschopnosť žalobkyne nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom žalobkyne zo dňa 03.06.2016, žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy vyvodili z predložených podkladov (zo Správy o prešetrení pracovného úrazu, z lekárskych správ predložených žalobkyňou), z ktorých nevyplýva, že pri úraze si žalobkyňa poranila pravé koleno, ako aj z hodnotenia, resp. posúdenia príčin DPN žalobkyne posudkovými lekármi orgánu verejnej správy. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na lekárske správy, v ktorých sa uvádza bolesť kolien, správny súd poukazuje na to, že v predmetných lekárskych správach (z 05.06.2016 a 28.06.2016) sa uvádza, že žalobkyňa „subjektívne uvádza bolesť kolien“ resp. že „bolesť kolien sa zhoršuje“, t.j. bolesť kolien sa uvádza v časti lekárskych správ popisujúcich subjektívne pocity, resp. subjektívne potiaže udávané žalobkyňou, t.j. ide o konštatovanie žalobkyne, nie o diagnostiku vykonanú príslušným lekárom a táto žalobkyňou uvádzaná bolesť kolien nie je teda objektivizovaná žiadnym lekárskym vyšetrením. Uvedené konštatovala aj posudková lekárka,

ktorá sa v odvolacom konaní opätovne vyjadrila k zdravotnému stavu žalobkyne, ako aj odbor lekárskej posudkovej činnosti žalovaného, keď vo svojom stanovisku z 31.01.2017 uviedol, že pokiaľ sa žalobkyni (podľa lekárskej správy z 28.06.2016) zvýraznili bolesti pravého kolena, stalo sa tak bez objektívneho nálezu. Navyše, z Prepúšťacej správy z Nemocnice A. Wintera, J. (na ktorú poukazovala samotná žalobkyňa), kde bola žalobkyni vykonaná operácia pravého kolena (artroskopia), v dôsledku ktorého zákroku bolo žalobkyni dňa 02.09.2016 vystavené potvrdenie o DPN (od 01.09.2016) vyplýva, že žalobkyňa sa podrobila plánovanej artroskopii pravého kolena, kde podľa MRI z 30.06.2016 bola verifikovaná degeneratívna lézia zadného rohu mediálneho menisku (pričom pravé koleno už bolo 2 x artroskopované). V predmetnej prepúšťacej správe bola následne určená diagnóza M23:30 (zhodná s diagnózou uvedenou na Potvrdenke o DPN z 02.09.2016 - tretia DPN). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle prílohy č.3 k zák. č. 577/2004 Z.z. predmetná diagnóza M23:30 znamená: iné poškodenie menisku na viacerých miestach. Nejedná sa teda o diagnózu úrazovú (napr. M23:20 - poškodenie menisku po starej trhline alebo poranení, na viacerých miestach). Hodnotenie vykonané posudkovými lekármi žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy), v ktorých kompetencii práve takáto činnosť, a teda hodnotenie zdravotného stavu je, že žalobkyňa sa podrobila artroskopii pravého kolena pre poškodenie menisku a chrupaviek, pričom z MR vyšetrenia, aj z prepúšťacej správy z Nemocnice A. Wintera, J. vyplýva, že sa jednalo o degeneratívne zmeny menisku (t.j. nie zmeny úrazové), vyplýva z lekárskych nálezov, a teda z podkladov predložených samotnou žalobkyňou. Zo žalobkyňou označených lekárskych správ teda nevyplývajú ňou tvrdené rozpory v posúdení jej zdravotného stavu, resp. v posúdení skutočnosti, či tretia DPN žalobkyne súvisela, resp. bola v dôsledku pracovného úrazu z 03.06.2016.

42. Správny súd má za to, že žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy, resp. posudkoví lekári uvedených orgánov verejnej správy, mali k dispozícii všetky lekárske správy a nálezy, ktoré žalobkyňa označila v žalobe a tieto boli vyhodnotené v súlade s ich obsahom. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy si zadovážili dostatok podkladov pre zistenie skutkového stavu potrebného na vydanie rozhodnutia o žalobkyňou uplatnenej dávke - úrazovom príplatku. Na základe týchto podkladov (žiadosť žalobkyne o priznanie úrazového príplatku vo forme potvrdenia o DPN z 02.09.2016 - „tretia DPN“, v znení po oprave všeobecným lekárom, lekárske správy a nálezy, vyjadrenia posudkových lekárov prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného), žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy správne vyvodili záver, že tretia dočasná práceneschopnosť žalobkyne nebola v príčinnej súvislosti resp. v dôsledku pracovného úrazu z 03.06.2016 a následne vec správne právne posúdili, keď konštatovali, že neboli splnené podmienky stanovené v § 85 zák. č. 461/2003 Z.z. na priznanie úrazového príplatku, keďže nebolo preukázané, že žalobkyňa bola uznaná za dočasne práceneschopnú v dôsledku pracovného úrazu. Žalovaný vyhodnotil podklady v súlade s ich obsahom a správna úvaha orgánu verejnej správy nevybočuje z medzí zákona ani z medzí logického uvažovania. Skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasí s vyhodnotením predložených dokladov tak, ako to vykonal orgán verejnej správy, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

43. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že rozpory medzi hodnotením zdravotného stavu žalobkyne, žalovaným a znalcom H.. P. vyplývajú zo znaleckého posudku predloženého v odvolacom konaní, správny súd poukazuje na skutočnosť, že jednak žalobkyňa v administratívnom konaní nepredložila znalecký posudok, predložila len dve strany (o ktorých tvrdila, že sú súčasťou znaleckého posudku, resp. znaleckého úkonu vyhotoveného H.. P.), z predmetných dvoch listín však nie je zrejmé, o aký znalecký úkon sa jedná, kedy a kým bol vyhotovený, ani pre aké účely. Ani z obsahu predložených dvoch listín však napokon nevyplýva jednoznačný záver, tak ako to tvrdila žalobkyňa, že poškodenie menisku pravého kolena bolo spôsobené v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou (v predmetných listinách sa používajú slová „predpokladám“). Vyššie uvedené listiny však nie je možné považovať za relevantný a hodnoverný dôkaz spôsobilý vyvrátiť závery resp. hodnotenie vykonané posudkovými lekármi žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré vychádzali z predloženej zdravotnej dokumentácie, resp. žalobkyňou predložených lekárskych správ a nálezov. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na znalecký úkon z 22.06.2016, tento v administratívnom konaní orgánu verejnej správy jednak vôbec nepredložila, (predložila ho až v prílohe žaloby) a jednak tento znalecký úkon bol vyhotovený pre účely trestného konania a z jeho obsahu vyplýva, že úlohou znalca bolo odpovedať na otázku, aké následky na zdravotný stav žalobkyne mala predmetná dopravná nehoda. Uvedený znalecký úkon bol vypracovaný bezprostredne po nehode, t.j. neriešil otázku príčinnej súvislosti tretej DPN žalobkyne z 02.09.2016 s pracovným úrazom z 03.06.2016. Skutočnosť, že žalovaný neuviedol, prečo sa nezaoberal znaleckým úkonom z 22.06.2016 (ktorý napokon v administratívnom konaní ani nebol žalovanému žalobkyňou

predložený) nespôsobuje nezákonnosť, ani nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože predmetný znalecký úkon netvoril podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného.

44. Žalobkyňa ďalej namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade s § 209 zák. č. 461/2003 Z.z., pretože nie je dostatočne odôvodnené. Z cit. ust. § 209 ods. 2, 3 a 4 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, aké náležitosti musí rozhodnutie vydané v konaní podľa zák. č. 461/2003 Z.z. obsahovať. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti tak vo výroku, ako aj v odôvodnení. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Pokiaľ žalobkyňa namietala nedostatočné odôvodnenie s konkrétnym poukazom na skutočnosti, ktoré podľa nej uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného uvedené byť mali, napr. podrobný obsah lekárskych nálezov, ktoré tvorili podklad napadnutého rozhodnutia, údaje, z čoho vychádzal ošetrujúci lekár pri oprave dočasnej práceneschopenky, nekonkretizované nálezy z dostupnej zdravotnej dokumentácie a pod., uvedenie takýchto náležitosti zák. č. 461/2003 Z.z. v rozhodnutí nevyžaduje. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že Zákon o sociálnom poistení obsahuje osobitné ustanovenia upravujúce konanie podľa tohto zákona a v rámci tejto osobitnej úpravy konania obsahuje aj osobitnú úpravu (v ust. § 209) náležitosti rozhodnutia vydaného v takomto konaní. Tieto náležitosti rozhodnutia v konaní podľa zák. č. 461/2003 Z.z. nie sú ustanovené tak podrobne ako v Správnom poriadku (§ 47), pričom v zmysle § 172 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia všeobecný predpis o správnom konaní, teda , nevzťahuje. Nepreskúmateľnosťou napadnuté rozhodnutie z dôvodu nedostatku resp. absencie zákonom (v § 209 zák. č 461/2003 Z.z.) predpísaných náležitostí rozhodnutie žalovaného netrpí. Nie je úlohou a ani povinnosťou orgánu verejnej správy, aby „prepisoval“ do odôvodnenia rozhodnutia podrobne obsah všetkých podkladov, na základe ktorých rozhodoval, a teda uvádzal ich obsah (vrátane citácie v tomto prípade lekárskych nálezov obsahujúcich o.i. latinské názvy). Práve v prípade, ak by rozhodnutie obsahovalo takéto údaje, (ktorých absenciu žalobkyňa namietala), spôsobilo by to jeho popisnosť, rozsiahlosť, neprehľadnosť a nezrozumiteľnosť. Zákonodarca v ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení stanovil, že má byť jasne a zrozumiteľne uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený orgán verejnej správy pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Napadnuté rozhodnutie žalovaného zákonom požadované náležitosti obsahuje. Je v ňom uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, pričom z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, na základe akej žiadosti a akých dokladov požiadala žalobkyňa o príslušnú dávku úrazového poistenia, v rozhodnutí sú opísané skutkové okolnosti, z ktorých žalobkyňa vychádzala pri podaní uvedenej žiadosti (okolnosti súvisiace s pracovným úrazom, pričom skutočnosť, že ide o pracovný úraz medzi účastníkmi konania nebola sporná). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal priebeh administratívneho konania, uviedol podstatné skutočnosti, ktoré tvorili podklad rozhodnutia a rozhodnutie obsahuje úvahy, ktorými bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie sú doslovne uvedené a konkretizované jednotlivé lekárske nálezy, ktoré boli hodnotené posudkovými lekármi tak prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného, nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože z neho jednoznačne vyplýva, akým spôsobom a z akých konkrétnych skutočností bol vyvodený záver, že tretia DPN žalobkyne nie je resp. nebola v príčinnej súvislosti resp. v dôsledku pracovného úrazu z 03.06.2016. Podstatnou skutočnosťou pre vyvodenie tohto záveru bola skutočnosť, že operácia pravého kolena (artroskopia), v súvislosti, resp. v dôsledku ktorej bola uznaná žalobkyňa dočasne práceneschopnou (potvrdenie o DPN z 02.09.2016), bola vykonaná pre poškodenie meniskov a chrupaviek, pričom (aj vzhľadom na nález z MR) sa jednalo o degeneratívne zmeny menisku, čo je chronický nález, pričom nebolo potvrdené akútne úrazové poškodenie. Následne žalovaný správne právne posúdil zistený skutkový stav so záverom, že neboli splnené podmienky stanovené v § 85 zák. č. 461/2003 Z.z., za ktorých by bolo možné žalobkyni priznať nárok na požadovaný úrazový príplatok. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje aj podrobnú úvahu o posúdení rozhodnej skutočnosti pre vyvodenie záveru o nesplnení podmienok podľa § 85 Zákona o sociálnom poistení a to podmienky, že DPN nebola vystavená v dôsledku, resp. v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Skutočnosť, že žalobkyňa s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje jeho nezákonnosť z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť. Uvedenú námietku nepreskúmateľnosti preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

45. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že posudková lekárka vypracovala lekársky posudok bez toho, že by ju vyšetrila, správny súd uvádza, že pri výkone lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia posudkový lekár spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Z ust. § 154 ods. 3 písm. d/ zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu je povinný predvolať posudzovanú fyzickú osobu na kontrolu ošetrujúci lekár, ak posudkový lekár neurčí inak. V prípadoch lekárskej posudkovej činnosti je povinný vykonať kontrolu ošetrujúci lekár, nie posudkový lekár. Z ustanovení zákona nevyplýva povinnosť pre posudkového lekára osobne vyšetriť fyzickú osobu. Z administratívneho spisu vyplýva, že ošetrujúci lekár opravil dôvod trvania dočasnej práceneschopnosti žalobkyne po vykonaní kontrolnej prehliadky posudzovania spôsobilosti na prácu. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil správny súd uvedenú námietku ako nedôvodnú.

46. Pokiaľ žalovaný namietal, že žaloba žalobkyne bola podaná oneskorene, a preto je daný dôvod na jej odmietnutie, správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené dňa 20.03.2017. Z ust. § 181 ods. 1 SSP vyplýva, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ust. § 69 ods. 4 SSP lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. Keďže koniec lehoty pripadol na deň 20.05.2017, ktorý deň bola sobota, posledným dňom lehoty bol najbližší nesledujúci pracovný deň 22.05.2017. Podľa ust. § 69 ods. 5 SSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín. Žalobkyňa doručila správnemu súdu (Krajský súd Bratislava) správnu žalobu v elektronickej podobe dňa 22.05.2017 (faxom), pričom podanie v zákonnej lehote doplnila doručením podania v listinnej podobe dňa 24.05.2017. Z ust. § 56 ods. 1, ods. 2 veta prvá SSP vyplýva, že podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Lehota na podanie správnej žaloby je procesnoprávna, t.j. na jej zachovanie stačí, ak sa posledný deň lehoty správna žaloba podá na správnom súde alebo sa odovzdá na prepravu. Zákon s poukazom na § 31 ods. 1 v spojení s § 18 ods.5 SSP nespája s podaním správnej žaloby na nepríslušnom súde následky zmeškania lehoty, ale zachováva jej právne účinky aj v prípade, ak bola podaná na vecne, miestne alebo kauzálne nepríslušnom súde. Námietka žalovaného týkajúca sa oneskoreného doručenia správnej žaloby preto nebola dôvodná.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho konania a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade so zákonom.

48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.