Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Csr-2-2016.pdf
PDF · 145.14 KB
Case nature
Area
Subarea
39Csr/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: Q. W., K..: XX.XX.XXXX, I. O. Z. XX, S., proti žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., ul. Kubániho 16, Bratislava v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, ktorý bol vydaný dňa 10.05.2016 pod spisovou značkou 1071/07/05. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 50%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 11.08.2016, ktorá bola na tunajšom súde podaná elektronicky dňa 12.08.2016 a doplnená písomným podaním doručeným súdu toho istého dňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, ktorý bol vydaný dňa 10.05.2016 pod spisovou značkou 1071/07/15. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 300,- EUR titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Zároveň požadovala náhradu trov konania.
2. V žalobe uviedla, že dňa 10.05.2016 Slovenský arbitrážny súd zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava pred rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom na základe žaloby žalovaného rozhodol rozhodcovským rozsudkom pod spisovou značkou 1071/07/15 tak, že žalobkyňa ( v tomto rozhodcovskom konaní označená ako žalovaná v 2. rade ) je povinná spoločne a nerozdielne s jej manželom ( v rozhodcovskom konaní so žalovaným v 1.rade ) zaplatiť žalovanému, ktorý bol v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalobcu sumu 1.133,14 EUR spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 38,58 EUR od 02.06.2014 do 17.06.2014, zo sumy 37,16 EUR od 02.07.2014 do 16.07.2014, zo sumy 37,16 EUR od 02.08.2014 do 16.09.2014, zo sumy 38,58 EUR od 02.09.2014 do 16.09.2014, zo sumy 35,74 EUR od 17.09.2014 do 20.10.2014, zo sumy 34,32 EUR od 02.01.2015 do 17.03.2015, zo sumy 24,32 EUR od 18.03.2015 do 17.05.2015, zo sumy 14,32 EUR od 18.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 38,58 EUR od 02.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.003,08 EUR od 14.04.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta neprevýšia spolu sumu 720,- EUR a odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 720,- EUR, len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.133,14 EUR do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 83,76 EUR, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 EUR a trovy
právneho zastúpenia vo výške 167,52 EUR s tým, že plnením jedného zo žalovaných povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká.
3. V žalobe ďalej uviedla, že dňa 28.08.2013 ako spoludlžníčka uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8500030414, na základe ktorej žalovaný poskytol úver vo výške 720,- EUR, ktorý mala spolu s dlžníkom ( jej manželom ) splatiť v 42 mesačných splátkach, každá splátka vo výške 38,58 EUR, pri RPMN v neprimeranej výške 70,02 %. Žalovanému tak po 3 a 1 roku splácania mala vrátiť spolu s dlžníkom sumu 1.620,36 EUR, čo predstavuje navýšenie vo výške 125,05 %. Od poskytnutia úveru žalovanému spolu s manželom ako dlžníkom zaplatila v splátkach sumu 467,22 EUR, teda viac ako polovicu poskytnutej finančnej čiastky, no napriek tomu ju rozhodcovský súd zaviazal na zaplatenie sumy 1.133,14 EUR, čo spolu s príslušenstvom presahuje poskytnutú čiastku a navodzuje stav ako keby neplatila nič. Má za to, že tak vysoký úrok resp. RPMN je neprimeraný, neprijateľný a rozporný s dobrými mravmi a z tohto dôvodu aj nezákonný. Za neprijateľnú zmluvnú podmienky považuje aj zmluvnú pokutu pretože táto nebola individuálne dojednaná, bola vopred pripravená žalovaným, napísaná malým, ťažko čitateľným písmom. V čase poskytnutia úveru sa s manželom sťahovali a súrne potrebovali peniaze a pri podpisovaní dokumentov v sídle finančného sprostredkovateľa úveru boli vystresovaní a podpísali im tie listiny, ktorí im tamojší pracovníci predkladali. Na podpis boli predložené rôzne dokumenty, ktoré im s odbornou starostlivosťou nikto nevysvetlil. Pracovníci jej povedali, že dokumenty musia podpísať, inak im úver nebude poskytnutý. Žalobkyňa má za to, že pri uzatváraní zmluvy konala v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Až následne zistila, že medzi dokumentmi, ktoré podpísala bola aj Rozhodcovská zmluva číslo 85000304114, o ktorej obsahu pri podpise zmluvy nemala žiadnu vedomosť. Znenie rozhodcovskej zmluvy ona meniť ani ovplyvňovať nemohla, je takisto napísaná neprehľadným, pre spotrebiteľa nezrozumiteľným spôsobom, a ťažko čitateľným písmom (s veľkosťou písma 7 alebo 58 pixelov). Rozhodcovská zmluva navyše nebola súčasťou hlavnej zmluvy. Tá ktorú žalovaný predložil pri podpise zmluvy o úvere bola vopred naformulovaná ako zmluva štandardná a miesto rozhodcovského konania si žalovaný jednostranne stanovil. To, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná je zrejmé aj z jej vopred pripraveného formulárového znenia, teda ona ako spotrebiteľka žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť jej obsah. Inštitút individuálne dojednanej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady číslo 93/13 EHS, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dojednanú, pokiaľ bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nemohol ovplyvniť podstatu podmienky. Z predmetnej zmluvy o úvere nie je ani zrejmá skutočnosť, na základe čoho ona mala ako spotrebiteľ sa rozhodnúť v popise takúto rozhodcovskú zmluvu, nie je ani zrejmé aké informácie jej ako spotrebiteľovi boli poskytnuté. Nekalosť rozhodcovskej zmluvy je potrebné analyzovať aj z tzv. geografickej neprijateľnosti miesta konania, prejavujúce sa v tom, že miesto rozhodcovského konania je vo veľkej vzdialenosti od miesta jej bydliska (cesta 450 km). Výber rozhodcovského súdu bol ponechaný na osobu podávajúcu žalobu a jej ako spotrebiteľovi nebola daná možnosť v prípade dania žaloby voči nej na rozhodcovskom súde domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jej bydliska. A jej ako spotrebiteľke nikdy neboli vysvetlené dôsledky rozhodcovskej zmluvy. Má za to, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech jej ako spotrebiteľa tak, ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 1 Obč. zákonníka a prieči sa dobrým mravom. Má za to, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprimeranou podmienkou a ona ako spotrebiteľ ňou nie je viazaná a táto je aj v rozpore s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov, najmä ust. § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice Rady číslo 93/13/EHS, podľa ktorej spotrebiteľ nie je viazaný podmienkou, ktorá je nekalá. Vzhľadom na to, že neprimeraná podmienka je zo zákona neplatná na predmetnú rozhodcovskú zmluvu je potrebné hľadieť ako by nebola vôbec uzavretá právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Zároveň sa v tomto konaní domáhala aj primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- EUR titulom nemajetkovej ujmy, ktorá jej bola v súvislosti s konaním žalovaného spôsobená. Poukázala v tomto na ust. § 3 ods.5 posledná veta zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
4. Žalobkyňa na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu predložila : Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu spisová značka 1071/07/15; výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel : Sro, Vložka číslo 22160/B; Rozhodcovskú zmluvu číslo 8500030414 zo dňa 23.08.2013; Zápis z rokovania s klientom; Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere; Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 28.08.2013 a aktuálny stav splátok ku dňu prevodu k úveru číslo 8500030414.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.12.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 02.01.2017 uviedol, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú. Tvrdenia žalobcu ohľadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy poprel v celom rozsahu. Tvrdenia žalobcu o tom, že rozhodcovská zmluva nebola súčasťou hlavnej zmluvy považuje za absurdné, v tomto smere poukázal na právnu úpravu zákona číslo 335/2014 Z.z., ktorý ako podmienku platnosti zaviedol to, že rozhodcovská zmluva musí byť na samostatnom liste, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu toto splnila už pred prijatím tohto zákona. Žalovaný poukázal na to, že v súčasnosti platný zákon 335/2004 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vo viacerých ustanoveniach predpokladá, že výber spôsobu riešenia sporu prináleží žalobcovi a tým môže byť tak veriteľ ako aj spotrebiteľ, teda žalobcom môže byť ktorákoľvek strana z rozhodcovskej zmluvy. Je zároveň nesporné, že v prípade ak je žalovaným spotrebiteľ, potom stály rozhodcovský súd má osobitnú poučovaciu povinnosť. Tento zákon predpokladá, že na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy môže byť konanie pred rozhodcovským súdom začaté na základe žaloby dodávateľa. Poučenie podľa prílohy číslo 2 zákona číslo 335/2014 je vyslovene označené ako poučenie pre spotrebiteľa v pozícii žalovaného, ktorú poučovaciu povinnosť má v tomto prípade stály rozhodcovský súd. Z tohto vyplýva, že začatie rozhodcovského konania dodávateľom neodporuje žiadnemu zákonu a preto nejde o protiprávnu skutočnosť. Žalobca tvrdí, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, čo má vyplývať z jej formulárového znenia. Žalovaný k tomu uvádza, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, pričom ide o samostatnú zmluvu. Z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy výsledne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Zároveň z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Argumentácia žalobcu teda nezohľadňuje obsah samotnej rozhodcovskej zmluvy. Pritom podľa žalovaného platí, že žiadna právna norma nezakazuje ani neindividuálne dojednania spotrebiteľských vzťahov a rozhodne s takouto skutočnosťou nespája platnosť takéhoto dojednania. Žalovaný ďalej uvádza, že rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva ako už uviedol z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy ako aj z jej práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie je povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne) súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca teda mal možnosť nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik tejto dohody a to v oboch prípadoch bez existencie hlavnej zmluvy o revolvingovom úvere. Je pochopiteľné a bežné, že formuláciu rozhodcovskej zmluvy pripraví dodávateľ. Z podanej žaloby podľa žalovaného nevyplýva žiadna skutková okolnosť, ktorá by popierala možnosť slobodne sa rozhodnúť o uzavretí rozhodcovskej zmluvy alebo o uplatnení práva na odstúpenie od nej. Rozhodcovská zmluva obsahuje, hoci to žiadny zákon v čase jej uzavretia nevyžadoval, poučenie o dôsledkoch jej uzavretia. Žalobca pritom v žalobe nespochybňuje, že jej obsahu nerozumel. Žalobca tvrdí, že ak má byť rozhodcovská zmluva akceptovaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Z podanej žaloby však nevyplýva žiadna skutková okolnosť, ktorá by popierala možnosť slobodne sa rozhodnúť o uzavretí rozhodcovskej zmluvy alebo o uplatnení práva na odstúpenie od nej. Rozhodcovská zmluva obsahuje, hoci to žiadny zákon v čase jej uzavretia nevyžadoval poučenie o dôsledkoch jej uzavretia. Žalobca pri tom nespochybňuje v žalobe, že jej obsahu rozumel. Tvrdenia žalobcu o tom, že o podpise rozhodcovskej zmluvy nevedel a že táto mu bola predložená pri podpise zmluvy o úvere a že bola podpísaná v rovnaký deň ako úverová zmluva sú nevierohodné. To potvrdzuje aj fakt, že žalobca popri uvedenom namieta aj fakt, že rozhodcovská zmluva nebola súčasťou hlavnej zmluvy. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v oblasti výšky úrokovej sadzby RPMN úveru, žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, predovšetkým z dôvodu absencie bližšej konkretizácie. V súvislosti s uvedeným však žalovaný poukazuje minimálne na všeobecné a základné skutočnosti, ktoré tvrdenia žalobcu popierajú. Pokiaľ ide o námietku výšky odplaty za úver, žalovaný uvádza, že výška odplaty za úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy bola v období uzatvorenia zmluvy výslovne zákonne upravená v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa, teda okrem úroku aj prípadné ďalšie poplatky, ktoré má v súvislosti s úverom zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladáme pre získanie úveru. Má za to, že v tomto prípade je výška
odplaty v súlade s § 53 ods. 6 Obč. zákonníka. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery 46,06 % je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Za podstatné prevýšenie možno považovať odklon o 25 - 27 % v porovnaní s hodnotou priemerne zverejnenej RPMN vo období uzatvorenia zmluvy. obvyklou odplatou vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej MS SR. Za nedôvodné žalovaný považuje aj tvrdenie žalobcu v oblasti výšky zmluvnej pokuty o ktorej tvrdí, že nebola individuálne dojednaná. Zmluvné dojednania tvoria v tomto prípade rub zmluvy a z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13 Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy čo do právnej povahy, ale sú súčasťou zmluvy a z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti / zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania na zadnej strane tejto žiadosti / zmluvy. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je zachovaná požiadavka na písomnú formu právneho úkonu ak je listina obsahujúca právny úkon podpísaní konajúcou osobou. Zákon nevyžaduje aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Takýto záver sa ustálil aj v súdnej praxi. Pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia, popiera žalovaný dôvodnosť nároku na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca svoj nárok opiera o ustanovenie § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z.z.. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol v prvom rade ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno z uplatneného nároku, t.j. v čom, resp. na akom základe si ho uplatňuje. Zákonné ustanovenie od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok neformuluje predpoklady pre priznanie nároku inak ako v iných prípadoch. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa vyžaduje rozhodnutie (teda autoritatívne vyslovenie porušenia v podobe výroku ako jedinej záväznej a právne relevantnej časti každého rozhodnutia), ktorým spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti. Na priznanie žalobcom uplatňovaného nároku neexistuje žiadny skutočný a zákonný dôvod. Je nepreskúmateľné na základe čoho sa žalobca domáha finančného zadosťučinenia vo výške aká sa priznáva v prípade ťažkej ujmy na zdraví. Zároveň namietali nezákonnosť navrhovaného výroku o zrušenie rozhodcovského rozsudku nakoľko účastníkom konania nie je aj žalovaný v 1.rade - v rozhodcovskom konaní to je dlžník - z úverovej zmluvy, ten žalobu nepodal v zákonnej lehote a nie je účastníkom tohto sporového konania.
6. Žalovaný ku svojmu vyjadreniu predložil súdu : Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru spolu so zmluvnými dojednaniami revolvingového úveru; Rozhodcovskú zmluvu číslo 850003414; Súhrnné informácie o údajoch o novo poskytovaných spotrebiteľských úveroch za 2. štvrťrok roku 2013 a informácie o stálom arbitrážnom súde.
7. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávania. Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2017 advokát žalobkyne, ktorý jej bol ustanovený Centrom právnej pomoci uviedol, že žalobkyňa je aktívne legitimovaná v tomto konaní a postačuje, že žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala sama. Zároveň uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nespolupracuje je možné, že v blízkej budúcnosti čo aj avizoval advokát Centra právnej pomoci jej bude odňatá táto právna pomoc.
8. Podaním doručeným súdu dňa 11.01.2018 advokát žalobkyne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že žalobkyni bol rozhodnutím Centra právnej pomoci v Košiciach zo dňa 09.01.2018, číslo KaKE3051/2018 odňatý nárok na poskytovanie právnej pomoci. Súd vzhľadom k tomu pojednávanie nariadené na deň 19.01.2018 odročil. Žalobkyňu následne súd opätovne v zmysle Civilného sporového poriadku poučil o jej práve zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Žalobkyňa ostala v konaní nečinná.
9. Súd rozhodol vo veci na pojednávaní konanom dňa 29.05.2018 po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s listinami predloženými stranami sporu ako aj po oboznámení sa so spisom rozhodcovského konania.
10. Zo spisu Slovenského arbitrážneho súdu - sp. zn.: 1071/07/15 je zrejmé, dňa 29.07.2015 podal žalovaný v pozícii žalobcu na Slovenskom arbitrážnom súde žalobu proti žalovanému v 1.rade - X. W. ( manžel žalobkyne ) a žalovanej v 2.rade Q. W. titulom nezaplatenej sumy 1.133,14 EUR zo Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500030414 uzavretej medzi nimi dňa 28.08.201. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovaný - v pozícii žalobcu v rozhodcovskom konaní - žalobkyni a jej manželovi - v
pozícii žalovaných v rozhodcovskom konaní - úver vo výške 720,- EUR. V tomto rozhodcovskom konaní bol vydaný dňa 10.05.2016 rozhodcovský rozsudok spisová značka 1071/07/015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2016 a vykonateľnosť dňa 06.09.2016. Týmto rozhodcovským rozsudkom boli žalovaní v 1.rade a žalovaná v 2.rade zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.133,14 EUR spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 38,58 EUR od 02.06.2014 do 17.06.2014, zo sumy 37,16 EUR od 02.07.2014 do 16.07.2014, zo sumy 37,16 EUR od 02.08.2014 do 16.09.2014, zo sumy 38,58 EUR od 02.09.2014 do 16.09.2014, zo sumy 35,74 EUR od 17.09.2014 do 20.10.2014, zo sumy 34,32 EUR od 02.01.2015 do 17.03.2015, zo sumy 24,32 EUR od 18.03.2015 do 17.05.2015, zo sumy 14,32 EUR od 18.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 38,58 EUR od 02.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.003,08 EUR od 14.04.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta neprevýšia spolu sumu 720,- EUR a odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 720,- EUR, len 5,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.133,14 EUR do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, vo výške 83,76 EUR, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 167,52 EUR s tým, že plnením jedného zo žalovaných povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká.
11. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodca rozhodcovského súdu posúdil zmluvu uzavretú medzi stranami sporu ako zmluvu o úvere s tým, že obsahovala všetky náležitosti podľa § 9 zákona číslo 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. Túto zmluvu vyhodnotil ako platnú, obsahujúcu všetky zákonné náležitosti pričom v zmluve bola dohodnutá odplata za úvere definovaná ako RPMN. Zároveň z odôvodnenia vyplýva, že táto odplata nebola podmienkou uzatvorenia hlavnej zmluvy, bola samostatným právnym úkonom , ktorý bol v zmluve graficky odčlenený od samotného textu zmluvy o revolvingovom úvere a osobitne podpísaný zmluvnými stranami preto sa nezapočítava do výpočtu RPMN. Táto odmena bola dohodnutá vo výške 103,49 EUR a bola započítaná voči nároku na schválenú výšku úveru. Pokiaľ ide o RPMN tá bola 69,30 %, čo znamená, že jej výška podstatne , teda o viac ako dvadsaťpäť percent ako to ustálila súdny prax neprevýšila obvyklú odplatu požadovanú na finančnom trhu. Obvyklou odplatou na finančnom trhu v čase uzatvorenia zmluvy podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka bola hodnota priemernej RPMN 46,06 % ako bola zverejnená na internetovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré bolo oprávnené vyhodnocovať všetky demonštratívne uvedené parametre druhej vety § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Referenčným pre posúdenie odplaty s účinnosťou od 02.04.2010, teda od novelizácie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka sa považoval celý finančný trh ako to bolo do tejto novelizácie, čo zohľadňuje pôsobenie bankových a nebankových inštitúcií na trhu. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá v zmluve, rozhodcovský súd uviedol, že pokiaľ úrok z omeškania, zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 720,- EUR, žalobca odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.133,14 EUR do zaplatenia. Žalobcovi bola priznaná požadovaná zmluvná pokuta ako aj úrok z omeškania nakoľko podľa rozhodcovského súdu ich celková výška nepresahuje zákonné určené limity,teda sankčný strop a preto je v súlade so zákonom.
12. Tento rozhodcovský rozsudok prevzala Q. W. dňa 30.05.2016 a jej manžel ako žalovaný v 1.rade v rozhodcovskom konaní dňa 30.05.2016.
13. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel : Sro, Vložka číslo : 22160/B je zrejmé, že žalovaný je spoločnosťou zapísanou v tomto Obchodnom registri, a medzi jeho predmet činnosti okrem iných činností patrí aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.
14. Z listiny predloženej žalobkyňou ako aj žalovaným označenej ako : Žiadosť o poskytnutie úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere je zrejmé, že na základe žiadosti X. W. ako dlžníka a Q. W. ako spoludlžníčky zo dňa 23.08.2013 títo žiadali žalovaného ako veriteľa o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 720,- EUR, ktorý by splácali mesačnou splátkou vo výške 35,85 EUR. Táto žiadosť bola žalovaným ako veriteľom akceptovaná a to dňa 28.08.2013, čím došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere a žalobkyni a jej manželovi bol poskytnutý revolvingový úver vo výške 720,- EUR so splatnosťou úveru v 42 splátkach s mesačnou splátkou 38,58 EUR. Celková čiastka, ktorú mali zaplatiť bola vo výške 1.620,36 EUR, RPMN za úver bola vo výške stanovená vo výške 69,30 %, ročná úroková
sadzba úveru v % vo výške 70,02 %. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru je na predtlačenom formulári. Taktiež zmluva je na predtlačenom formulári a jej účasťou boli zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., ktoré sú písané malými písmenami.
15. Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere včlenenej do Zmluvných dojednaní v bode 8. bola Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods.1 Obchodného zákonníka o tom, že žalovaný ako veriteľ poskytne dlžníkovi a spoludlžníkovi na základe ich žiadosti a po splnení podmienok odklad splátok úveru, za čo sa dlžník a spoludlžník zaviazali poskytnúť veriteľovi odplatu vo výške 103,49 EUR s tým, že táto bude zarátaná na sumu poskytnutého úveru.
16. V ten istý deň ako bola uzavretá Zmluvy o revolvingovom úvere, bola medzi dlžníkom ( manželom žalobkyne ), žalobkyňou a žalovaným uzavretá Rozhodcovská zmluva číslo 8500030414. Táto rozhodcovská zmluva je na pretlačenom formulári. V bode 2 tejto zmluvy je uvedené, že veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Z bodu 7 tejto rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zasielané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.
17. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za druhý štvrťrok 2013 podľa stavu ku dňu 30.06.2013 predloženého žalovaným je zrejmé, že výška váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov v tomto štvrťroku bola 18,63 a RPMN pri ostatných spotrebiteľských úveroch vo výške do 1 500,- EUR bola v hodnote 46,06 %.
18. Podľa ust. § 46 ods. 1 zákona číslo 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný v čase vyhlásenia rozhodcovského rozsudku, teda účinný do 30.06.2016, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42 lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
19. Podľa ust. § 73 ods. 3 zákona číslo 335 / 2014 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2016 rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
20. Podľa § 4 ods. 1 zákona číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže (do 31.12.2014) mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
21. Podľa § 4 ods. 2 zákona číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 t.j. v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
22. Podľa § 45 ods. 1 zákona číslo 335/2014 Z.z. v účinnom znení, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
23. Podľa § 45 ods. 3 zákona číslo 335/2014 Z.z. v účinnom znení súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ods. 1 písmeno c), e) až i) a l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
24. Podľa § 47 ods. 1 zákona číslo 335/2014 Z.z. v účinnom znení ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
25. Podľa § 47 ods.2 zákona číslo 335/2014 Z.z. v účinnom znení ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu ako je uvedený v ods. 1 spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
26. Podľa § 47 ods. 3 zákona číslo 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v účinnom znení ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil Všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa ods. 2 je stály
rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení Všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
27. Podľa ust. § 3 ods. 5 posledná veta zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa , spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
28. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku včas, keďže zákon číslo 335/2014 v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku určuje lehotu v trvaní 30 dní od jeho doručenia tomu účastníkovi, ktorý žalobu podáva (§ 41 ods. 1). Zo spisu rozhodcovského konania je zrejmé, že žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 30.05.2016 a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na tunajšom súde dňa 12.08.2016, teda v zákonom stanovenej 3-mesačnej lehote. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na tunajšom súde včas.
29. Následne sa súd zaoberal dôvodmi, na základe ktorých sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku - neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, to že samotná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprijateľnú podmienku a to zmluvnú pokutu, že RPMN v zmluva je vysoká, že zmluva bola vopred pripravená, že listiny boli podpísané v tiesni a zmluva o úvere je písaná nepriehľadným maličkým písmom. a zároveň ex offo aj skúmal, či sú tu dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako to ustanovuje § 45 ods. 3 zákona číslo 335/2014 Z.z. - teda dôvod podľa : c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, e)spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
30. Za nespornú skutočnosť v tomto konaní súd považoval to, že medzi stranami sporu bola dňa 28.08.2013 uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500030414 na základe žiadosti manžela žalobkyne zo dňa 23.08.2013. Nesporné bolo to, že na základe tejto zmluvy bol manželovi žalobkyne ako dlžníkovi a žalobkyni ako spoludlžníčke poskytnutý úver vo výške 720,- EUR za účelom zariadenia domácnosti, ktorú mali manželia splatiť v 42 mesačných splátkach po 38,58 EUR a celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť, teda úver a úroky za celú dobu čerpania bola v sume 1.620,36 EUR. Nesporné bolo takisto to, že v zmluve bola RPMN stanovená v hodnote 69,30 EUR, ročná úroková sadzba v hodnote 70,02 EUR, nespornou skutočnosťou v konaní bolo takisto to a vyplynulo to zo samotnej Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, že strany sporu uzavreli dňa 28.08.2013 Dohodu o poskytnutí služby podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok vo výške 103,49 EUR a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 53,76 EUR v prípade ak tento revolving bude poskytnutý. Táto odplata v zmysle bodu 8.4 dohody o poskytnutí služby bola splatná dňom uzavretia dohody o poskytnutí služby a zároveň z tejto dohody vyplýva, že strany sporu sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok teda na započítaní tejto pohľadávky na odplatu poskytnutým revolvingom. Nespornou skutočnosťou v tomto konaní bolo aj to, že strany sporu uzatvorili dňa 28.08.2013 Rozhodcovskú zmluvu číslo 8500030414. Nespornou skutočnosťou taktiež bolo to, že dňa 10.05.2016 bolo Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o. so sídlom Krížna 56 , Bratislava pred rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom vydaný
rozhodcovský rozsudok pod spisovou značkou 1071/07/15 a to na základe žaloby podanej na tomto súde dňa 29.07.2015. Nesporné bolo takisto to, že žalobkyňa ako spoludlžníčka a žalovaná v 2.rade v rozhodcovskom konaní si tento rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 30.05.2016 a rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2016 a vykonateľnosť dňa 06.09.2016. Sporné ostalo v konaní to, či je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku a či je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- EUR titulom nemajetkovej ujmy.
31. Právny vzťah medzi stranami sporu teda zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená dňa 28.08.2013. Zároveň v ten istý deň bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva číslo 8500030414 a to na osobitnej listine. Z tohto dôvodu súd skúmal podmienky uzavretia a náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platný v čase uzavretia zmluvy. platnosť a náležitosti rozhodcovskej zmluvy súd skúmal v zmysle zákona číslo 244/2002 Z.z. účinného v čase uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a keďže od 01.01.2015 nadobudol účinnosť zákona číslo 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd zároveň musel postupovať aj v zmysle tohto zákona.
32. Žalobkyňa v tomto konaní namietala platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Mala za to, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, bola vopred naformulovaná ako zmluva štandardná, je spísaná neprehľadným, pre spotrebiteľa nezrozumiteľným a ťažko čitateľným písmom a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach, v neprospech nej ako spotrebiteľa a podľa nej sa prieči dobrým mravom. Je zrejmé z listiny predloženej žalobkyňou ako aj žalovaným , teda zo samotnej rozhodcovskej zmluvy, že táto je samostatným dokumentom , ktorý svedčí o samostatnom právnom úkone, tento bol urobený v súvislosti s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere, čo je zrejmé z dátumov ich uzavretia avšak svojim obsahom táto rozhodcovská zmluva nepodmieňovala vznik právneho vzťahu zo zmluvy o úvere, čo je aj výslovne uvedené v bode 2. tejto zmluvy ( „ Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere." ) Z dokazovania v súdnom konaní, teda z oboznámenia sa s listinnými dôkazmi konkrétne so samotnou zmluvou o revolvingovom úvere ako aj so zmluvou rozhodcovskou nevyplynulo, žeby žalobkyňa bola nejakým spôsobom na podpísanie rozhodcovskej zmluvy navedená, prinútená, prípadne žeby poskytnutie úveru bolo podmieňované uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Samotná rozhodcovská zmluva ani neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sami osebe spôsobovali neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach strán. Zároveň súd poukázal aj na to, že žalobkyňa predmetnú rozhodcovskú zmluvu neuzavrela, túto uzavrel len jej manžel ako dlžník. Avšak aj z tohto dôvodu súd posudzoval jej platnosť nakoľko na základe tejto rozhodcovskej zmluvy prebehlo rozhodcovské konanie, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na plnenie. Súd poukazuje na to, že aj v prípade ak by manžel žalobkyne pri jej podpísaní si neuvedomoval dôsledky, ktoré budú zmluvou vyvolané, má možnosť bez efektu ekonomickej núdze, prípadného nátlaku, či navádzania odstúpiť od tejto zmluvy v lehote, ktorá bola určená v samotnej zmluve a to bez toho aby tým zároveň odstúpil od zmluvy o úvere. Toto je uvedené v bode 8 predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Súd z uvedeného dôvodu neuznal žalobkyňou prezentovaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 40 ods.1 písmeno c ) zákona 244/2002 Z.z. za dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a teda mal za to, že ani po ex offo preskúmaní tohto dôvodu podľa § 45 ods.3 zákona č. 335/2014 Z.z. písmeno e) nie je daný tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.
33. Súd mal ďalej po oboznámení sa s listinami za to, že tu ani nie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 3 zákona číslo 335/2014 Z.z. písmeno c ), písmeno f), g) a h) avšak je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa písmena i) a l ), teda že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a to že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
34. Po preskúmaní dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku má za to, že dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku je to, že Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami Všeobecne záväzných právnych predpisov v zmysle ust. § 45 ods. 1 písmeno i) zákona číslo 335/2014 Z.z. Súd k tomuto záveru dospel po preskúmaní predmetnej Zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle ustanovenia zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd svojim rozhodcom rozhodoval o predmetnom úvere v zmysle citovaných právnych predpisov a teda formálne sa zaoberal uplatneným nárokom
aj z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa avšak pri konštatovaní ročného úroku z poskytnutého úveru a hodnoty RPMN dospel k záveru, že tieto neprekračujú podstatným spôsobom priemernú hodnotu RPMN a úrokových sadzieb, pretože „...jej výška podstatne neprevýšila obvyklú odplatu požadovanú na finančnom trhu, keďže neprevýšila o viac ako 25 % obvyklú odplatu požadovanú na peňažnom trhu..." Tu konajúci rozhodca nepostupoval zjavne správne, keď výšku úrokovej sadzby resp. RPMN poskytnutého úveru posudzoval z hľadiska toho, že takáto výška odplaty bola zverejnená na internetovej stránke Ministerstva financií SR ale opomenul to, že do RPMN sa premietne aj úrok, ktorý bol v zmluve stanovený vo výške 70,02 % ako aj iné formy odplaty a tieto zložky potom v súhrne tvoria ročnú percentuálnu mieru nákladov. Súd má za to, že rozhodcovský súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď posudzoval len RPMN a nezaoberal sa tým, či jej jednotlivé zložky - teda ročný úrok vo výške 70,02 % nie je v rozpore s dobrými mravmi porovnaním s úrokmi poskytovanými bankami v čase uzavretia zmluvy a ani tým, čo má za následok to, že zmluva o úvere neobsahuje v takom prípade úrok tak, ak o to vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. a ani sa nezaoberal tým, či odplata vo výške 103,49 EUR bola dohodnutá platne, čo má v konečnom dôsledku vplyv na samotnú výšku RPMN. Súd poukazuje na to, že v období do 02.04.2010 až do 31.05.2014 odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver reguloval Občianskeho zákonník v ustanovení § 53 ods. 6 v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobných prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Rozhodcovský súd vo svojom rozsudku uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy bola hodnota priemernej RPMN 46,06 % ako bola zverejnená na stránke MF SR v čase uzavretia zmluvy avšak aké boli úrokové sadzby úverov poskytovaných spotrebiteľom za obdobných podmienok ako u žalobkyne neuviedol. Celkom zrejme tak neaplikoval správne kritériá pre posúdenie toho, či odplata za poskytnutý úver je primeraná prípadne či podstatnou mierou prevyšuje obvyklú hladinu úrokovej miery za obdobné úvery. V samotnej úverovej zmluve je priemerná RPMN uvedená v hodnote 46,06 čo súhlasí s údajmi zverejnenými MF SR za tretí štvrťrok roku 2011. Nie je teda zrejmé akou úvahou došiel rozhodcovský súd k záveru, že úroková sadzba 70,02 EUR prípadne RPMN v približne rovnakej sadzbe 69,30 EUR sú primeranými. Pre rozhodovanie o predmetnom rozhodcovskom rozsudku dospel súd k názoru, že rozhodcovský súd síce aplikoval aj spotrebiteľské právo avšak čisto formalisticky bez toho, aby skutočne bola poskytnutá ochrana slabšiemu subjektu v spore naopak zaťažil tento subjekt neprimeranou sumou priradenej k úverovej istine o úrok ako aj o zmluvnú pokutu, ktorých výška sa odvíjala od zostatkov nesplatenej istiny, ktorá však takisto bola vyčísľovaná vždy s ohľadom na vykonané plnenie priratúvané k neprimerane vysokému príslušenstvu úrokovej istiny. Z tohto pohľadu súdu nezostávalo nič iné iba konštatovať, že rozhodcovský súd neaplikoval správne predpisy spotrebiteľského práva a je tu daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tejto časti preto súd návrhu vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.
35. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie v ňou požadovanej výške 300,- EUR titulom nemajetkovej ujmy, súd poukazuje na to, že v tomto prípade nejde o nemajetkovú ujmu ale o primerané finančné zadosťučinenie za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej buď zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Súd má za to, že v tomto prípade bol nárok žalobkyňou uplatnený predčasne nakoľko pre úspešnosť uplatnenia tohto nároku je potrebné splnenie toho, že spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní na súde porušenie práva a povinností určených na jeho ochranu poručiteľovi a že je úspešný, pričom o úspechu sa dá uvažovať až vtedy, ak je o tom právoplatne rozhodnuté. Keďže tieto podmienky neboli v konaní splnené, teda nebol ešte právoplatne rozhodnuté o úspešnom nároku žalobcu ohľadne porušenia jeho práva, žiadne právo teda žalovateľný nárok na primerané finančné zadosťučinenie tu nie je, preto súd nárok žalobkyne zamietol.
36. Súd považuje ešte za potrebné vyjadriť k tomu, k obrane žalovaného o tom, že rozhodcovským rozsudkom boli zaviazaní žalobkyňa spolu s manželom a žalobu v tomto konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala len žalobkyňa - v rozhodcovskom konaní žalovaná v 2.rade. Vychádzajúc zo samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, kde žalobkyňa vystupovala ako spoludlžníčka a jej manžel ako dlžník mal súd za to, že sa jedná o solidárnych dlžníkov. Veriteľ môže vymáhať svoj dlh od ktoréhokoľvek zo solidárnych dlžníkov alebo iba od niektorého z nich. Ak sa rozhodne veriteľ zažalovať všetkých solidárnych dlžníkov, je potrebné sa zaoberať tým, či sa jedná v tomto prípade o nerozlučné alebo samostatné procesné spoločenstvo. V tomto prípade mal súd za to, že solidárnosť záväzku nezakladá samo osebe nerozlučné spoločenstvo v spore. Keďže žalobkyňa ako
spoludlžníčka so svojim manželom ako dlžníkom tvorili v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku samostatné procesné spoločenstvo a teda rozhodnutie rozhodcovského súdu sa vzťahuje na každého z nich samostatne, aj v tomto prípade rozhodnutie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa vzťahuje na každého z nich samostatne a teda toto rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku má účinky len vo vzťahu k žalobkyni ako spoludlžníčke a nie aj vo vzťahu k jej manželovi ako dlžníkovi.
37. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa si v konaní uplatnila 2 nároky, v jednom bola úspešná a v druhom nie, keďže jej úspech predstavuje 50%, súd jej priznal takýto nárok na náhradu trov konania.
38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( § 262 ods.2 C.s.p. ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( § 362 ods. 1 C.s.p. )
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods.1 C.s.p. )
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. ( § 367 ods.1 C.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.