Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/82/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: VAŠA s.r.o., Andreja Hlinku 86, Nováky, IČO: 36 318 990, zastúpeného JUDr. Rastislavom Hanulákom, advokát advokátskej kancelárie Capitol Legal Group, s.r.o., Kollárovo námestie 20, Bratislava, IČO: 47 257 211, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680022567/2017/STA zo dňa 4.5.2017 a Colného úradu Trenčín č. 680041170/2016 zo dňa 17.8.2016 takto

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. 680041170/2016 zo dňa 17.8.2016 a rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 680022567/2017/STA zo dňa 4.5.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a Colnému úradu Trenčín na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. 680041170/2016 zo dňa 17.8.2016 a žalovaného č. 680022567/2017/STA zo dňa 4.5.2017, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Trenčín (ďalej len správca dane), ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi spotrebnej dane z elektriny určený nový základ spotrebnej dane z elektriny za obdobie rokov 2012, 2013, 1-5/2014 a 12/2015 a za rovnaké zdaňovacie obdobia vyrubený rozdiel spotrebnej dane z elektriny v celovej sume 1.183,72 €. 2. Žalobca nesúhlasil s napadnutými rozhodnutiami pre nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav a porušenie procesných ustanovení (§191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP), v dôsledku ktorých bol poškodený na svojich právach. V rozhodnom období bol držiteľom osvedčenia o registrácii na spotrebnú daň a mal postavenie platiteľa dane ako elektroenergetický podnik, ktorý nielen vyrábal elektrinu zo slnečnej energie, ale zároveň aj odberal elektrinu na účely konečnej spotreby. Platba dane sa uskutočňuje buď cestou dodávateľa energie, ktorý ju predáva konečnému spotrebiteľovi za cenu spolu s daňou alebo ju platí sám elektroenergetický podnik ako konečný spotrebiteľ, ak je registrovaný ako platiteľ dane, o čom predloží platiteľ svojmu dodávateľovi príslušné osvedčenie, kedy nadobúda elektrinu bez dane. Vždy sa však uplatní pravidlo, že za jednu a tú istú jednotku elektriny sa platí daň len raz. Ak ale elektroenergetický podnik nepredloží svojmu dodávateľovi osvedčenie, čo je aj tento prejednávaný prípad, dodávateľ mu dodá elektrinu spolu s daňou. Preto mal za to, že spotrebnú daň už uhradil prostredníctvom svojho dodávateľa v rozsahu celej svojej koncovej spotreby. Účel zákona tak zostal zachovaný a daň bola riadne zaplatená. Opačný prístup, ktorý zvolili správne orgány, je značne formalistický a znamená porušenie zákazu dvojitého zdanenia, ktorý nie je riešiteľný ani cestou vrátenia dane (§ 13 ods. 8 zákona o spotrebnej dani).

3. Žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca je platiteľom dane z elektriny, ktorému daňová povinnosť vzniká dňom spotreby jemu dodanej elektriny. Nadobudnutie elektriny s daňou si zavinil sám žalobca opomenutím povinnosti podľa § 11 ods. 7 zákona o spotrebnej dani z elektriny, v dôsledku čoho ho jeho dodávateľ považuje za konečného spotrebiteľa a účtuje mu cenu s daňou. Nákup elektriny s daňou však nezbavuje žalobcu jeho daňovej povinnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na znenie § 13 ods. 8 v znení účinnom do 31.12.2013, ktorý umožňoval žalobcovi vrátiť daň prostredníctvom svojho dodávateľa elektriny, platiteľa dane. Žalobcom uvádzaný spôsob zaplatenia dane podľa názoru žalovaného naráža na znenie § 55 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého sa daň platí správcovi dane.

4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba je dôvodná.

5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:

6. Žalobcovi bolo dňa 26.7.2011 vydané osvedčenie o registrácii na spotrebnú daň z elektriny a súčasne bol registrovaný ako daňový dlžník s prideleným registračným číslom SK66671100006.

7. Daňová kontrola vykonaná u žalobcu bola zameraná na zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie spotrebnej dane z elektriny za obdobie rokov 2012 až 2015, a trvala od 28.7.2015 do 21.6.2016. 8. Predmetom preverovania bola aj elektrina odobraná a spotrebovaná žalobcom pre vlastnú spotrebu ako elektroenergetickým podnikom, ktorý vyrábal elektrinu zo slnečnej energie, z ktorej skutočnosti žalobcovi vznikla daňová povinnosť.

9. V daňových priznaniach na spotrebnú daň z elektriny žalobca za obdobie od 1/2012 do 5/2014 uviedol nulovú daňovú povinnosť a za obdobie 12/2015 daň v sume 323,49 €. V daňových priznaniach nebolo uvedené žiadne množstvo elektriny, pri ktorej by vznikla daňová povinnosť spotrebou.

10. Konateľ žalobcu Jozef Gombarčík počas výsluchu dňa 14.6.2016 priznal porušenie povinnosti predložiť svojmu dodávateľovi elektriny Osvedčenie o registrácii žalobcu ako platiteľa dane z elektriny, v dôsledku čoho nakúpil elektrinu už s daňou, čím si splnil prostredníctvom svojho dodávateľa svoju daňovú povinnosť voči štátu a daň zaplatil v cene nadobudnutej elektriny.

11. O výsledku daňovej kontroly bol spísaný protokol č. 680030858/2016 zo dňa 16.6.2016, ktorý bol spoločne s výzvou na vyjadrenie sa doručený žalobcovi 21.6.2016. 12. Žalobcove pripomienky k protokolu, ktoré boli zhodné so žalobnými dôvodmi, boli prerokované dňa 3.8.2016 na ústnom pojednávaní.

13. Napadnutým rozhodnutím správcu dane zo dňa 17.8.2016 bol žalobcovi určený rozdiel na spotrebnej dani z elektriny z dôvodu, že v daňových priznaniach uviedol nulovú, resp. nižšiu daň ako mal uviesť.

14. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 4.5.2017, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdené. Obranu žalobcu o úhrade spotrebnej dane cez dodávateľa elektriny v cene elektriny žalovaný neposúdil ako splnenie si vlastnej daňovej povinnosti žalobcom. Poukázal na znenie ustanovenia § 13 ods. 8 v znení účinnom do 31.12.2013, ktoré umožňovalo vrátenie dane v závislosti od dodávateľsko-odberateľských vzťahov.

15. Podľa § 1 zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu (ďalej len zákon) tento zákon upravuje zdaňovanie elektriny, uhlia a zemného plynu spotrebnou daňou (ďalej len "daň") na daňovom území.

16. Podľa § 2 ods. 1 písm. p) zákona na účely tohto zákona sa rozumie elektroenergetickým podnikom podnikateľ, ktorý má povolenie podnikať v energetike podľa osobitného predpisu, 9) a ktorý elektrinu vyrába alebo ktorý je prevádzkovateľom prenosovej sústavy elektriny 10) alebo osoba, ktorá vyrába

elektrinu podľa osobitného predpisu, 10a) podnikateľ, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej sústavy elektriny, 10b) alebo podnikateľ, ktorý je obchodníkom s elektrinou.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona daňová povinnosť vzniká dňom : a) dodania elektriny na daňovom území konečnému spotrebiteľovi elektriny, b) spotreby elektriny na daňovom území elektroenergetickým podnikom.

18. Podľa § 10 ods. 1 písm. zákona osobou povinnou platiť daň z elektriny (ďalej len "platiteľ dane z elektriny") je na účely tohto zákona a) osoba, ktorá dodala elektrinu na daňovom území konečnému spotrebiteľovi elektriny b) spotrebovala elektrinu na daňovom území a ktorá je elektroenergetickým podnikom. 19. Podľa § 11 ods. 1 veta prvá zákona osoba podľa § 10 ods. 1 a ods. 2 písm. a), c) až f), ktorá chce vykonávať činnosti podľa § 10 ods. 1 a ods. 2 písm. a), c) až f), je povinná požiadať colný úrad o registráciu platiteľa dane z elektriny.

20. Podľa § 11 ods. 7 zákona platiteľ dane z elektriny je povinný predložiť dodávateľovi elektriny osvedčenie o registrácii platiteľa dane z elektriny vydané colným úradom podľa odseku 5 pred prvým odberom elektriny. Dodávateľ elektriny nesmie dodať elektrinu bez dane osobe bez predloženia osvedčenia o registrácii platiteľa dane z elektriny.

21. Podľa § 13 ods. 8 zákona v znení účinnom do 31.12.2013 daň možno vrátiť aj platiteľovi dane z elektriny, ak už daň zaplatil a ak daň vypočítal a) platiteľ dane z elektriny v neprospech odberateľa elektriny, ktorému vyhotovil dobropis, b) platiteľ dane z elektriny vo svoj neprospech, c) colný úrad v neprospech platiteľa dane z elektriny, o čom písomne informuje platiteľa dane z elektriny.

22. Podľa § 13 ods. 8 zákona v znení účinnom od 1.1.2014 daň možno vrátiť aj platiteľovi dane z elektriny, ak už daň zaplatil a ak daň vypočítal a) platiteľ dane z elektriny v neprospech odberateľa elektriny, ktorému vyhotovil dobropis; daň nemožno vrátiť za obdobie, počas ktorého bola elektrina dodaná oprávnenému spotrebiteľovi elektriny, ktorý nepostupoval podľa § 8 ods. 10 alebo platiteľovi dane z elektriny, ktorý nepostupoval podľa § 11 ods. 7, b) platiteľ dane z elektriny vo svoj neprospech, c) colný úrad v neprospech platiteľa dane z elektriny, o čom informuje platiteľa dane z elektriny.

23. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutia orgánov verejnej správy nie sú v súlade so zákonom pre nesprávne právne posúdenie veci.

24. V prejednávanom prípade zostala medzi účastníkmi konania spornou okolnosť, či si žalobca v súvislosti s elektrinou, ktorá mu bola dodaná a ním spotrebovaná, riadne splnil vlastnú daňovú povinnosť.

25. S poukazom na dôkazy vykonané správnymi orgánmi bolo zistené, že žalobca je elektroenergetickým podnikom vyrábajúcim elektrinu zo slnečnej energie a registrovaným platiteľom spotrebnej dane z elektriny, ktorý svojim dodávateľom elektriny, ktorú využíval na vlastnú spotrebu, včas nepredložil osvedčenie o registrácii v zmysle § 11 ods. 7, aby mohol v rozhodnom zdaňovacom období odoberať elektrinu bez dane. Žalobca tak pre vlastné účely vlastným zavinením spotreboval elektrinu, za ktorú zaplatil cenu s daňou. Pritom postup dodávateľa, ktorý považoval žalobcu za konečného spotrebiteľa a preto mu účtoval cenu navýšenú o daň z elektriny, bol v súlade s ustanovením § 11 ods. 7 zákona. Vzhľadom k tejto skutočnosti žalobcov dodávateľ elektriny ako platiteľ dane nemôže žiadať vrátenie dane z elektriny, ktorú mu žalobca oprávnene zaplatil ako súčasť kúpnej ceny, podľa § 13 ods. 8 zákona v znení účinnom do 31.12.2013. V tomto prípade je navyše na vrátenie dane oprávnený jedine žalobcov dodávateľ, čo znamená, že vrátenie dane žalobcovi je plne závislé od jeho dodávateľa, a teda od okolností, ktoré žalobca nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť. Nemožnosť uplatnenia inštitútu vrátenia dane na čas po 31.12.2013 zreteľne vyplýva zo znenia ustanovenia § 13 ods. 8 zákona v znení účinnom od 1.1.2014, ktorý výslovne zakazuje pri nedodržaní postupu podľa § 11 ods. 7 zákona už zaplatenú daň vrátiť.

26. Z vyššie uvedených dôvodov sa tak žalobca vlastným zavinením dostal do situácie, keď v prípade zaplatenia vyrubenej dane by daň zaplatil dvakrát. Možno prisvedčiť názoru žalobcu, že napadnutými

rozhodnutiami bol porušený zákaz dvojitého zdanenia. Dvojité zdanenie spočíva v tom, že žalobca uhradil daň z elektriny po prvýkrát v kúpnej cene dodanej a spotrebovanej elektriny, a po druhýkrát by ju musel zaplatiť na základe preskúmavaných rozhodnutí.

27. Formálne žalobca neuviedol v daňových priznaniach žiadnu daň, ktorá by mu vznikla v súvislosti so spotrebou elektriny elektroenergetickým podnikom. Ide o dôsledok jeho protiprávneho konania, keď nepredložil svojim dodávateľom osvedčenie o registrácii, pre ktorú skutočnosť bol považovaný za konečného spotrebiteľa. Materiálne si však svoju daňovú povinnosť splnil prostredníctvom svojich dodávateľov, ktorým zaplatil za dodávky elektriny kúpnu cenu navýšenú o daň, čím bol naplnený účel zákona o splnení si daňovej povinnosti voči štátnemu rozpočtu v súlade s ustanovením § 9 a § 10 zákona.

28. Prezentovaný výklad je tiež v súlade so zákonnou úpravou spôsobu platenia dane z elektriny. Z ustanovenia § 9 a §10 zákona vyplýva, že daň platí buď dodávateľ elektriny, ktorú dodáva končenému spotrebiteľovi alebo elektroenergetický podnik, ktorý je registrovaným platiteľom dane. V oboch prípadoch to znamená, že „skutočným platiteľom dane“ je konečný spotrebiteľ, za ktorého sa považuje aj elektroenergetický podnik, ktorý využíva nakúpenú elektrinu pre vlastnú spotrebu a nesplní si svoju povinnosť podľa § 11 ods. 7 zákona ako je to v prejednávanom prípade, a ktorý v konečnom dôsledku preto zaplatí daň v kúpnej cene elektriny (kúpna cena navýšená o daň). Uvedený právny výklad reflektuje požiadavku, aby sa za jednu a tú istú jednotku elektriny zaplatila daň iba raz, pričom jej platiteľom je buď dodávateľ elektriny konečnému spotrebiteľovi alebo elektroenergetický podnik spotrebujúci elektrinu pre vlastnú potrebu, ktorý je registrovaný na účely platby dane a ktorý si splnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 7 zákona. Pre žalobcu to má ten následok, že platí daň buď len ako spotrebiteľ prostredníctvom svojho dodávateľa (§ 10 ods. 1 písm. a) v spojení s § 11 ods. 7 zákona) alebo len ako samoplatiteľ v postavení elektroenergetického podniku (§ 10 ods. 1 písm. b) zákona), ale nikdy nie z oboch titulov naraz pre zákaz dvojitého zdanenia.

29. V súdenom prípade možno prijať záver, že ak sa žalobca (elektroenergetický podnik) pri odbere elektriny svojim dodávateľom nepreukázal osvedčením o registrácii na spotrebnú daň, tí ho v súlade so zákonom považovali za konečného spotrebiteľa, ktorému predávali elektrinu za cenu s daňou. Nakoľko žalobca zaplatil kúpnu cenu navýšenú o daň z elektriny, oprávnene považoval svoju daňovú povinnosť, ktorá mu vznikla z titulu spotreby elektriny na vlastnú spotrebu (§9 ods. 1 písm. b) zákona) za vysporiadanú prostredníctvom svojho dodávateľa, od ktorého nakupoval elektrinu s daňou, a preto jeho jedinou možnosťou nápravy bola cesta súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd nemohol inak len napadnuté rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie s tým, že ten bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP).

31. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

32. V konaní plne úspešnému žalobcovi správny súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.

33. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.