Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/100/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcov: 1/ P. D., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu Y., C. X, 2/ C. Y., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu Y., R. K. XXX/X, 3/ D. Q., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu Y., L. A. Y. XXXX/XX, X/S. P., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu Y., Y. XX, žalobcovia 1/ až 4/ zastúpení splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., IČO: 47 256 371, adresa sídla Hlohovec, Hollého 20, proti žalovaným: 1/ C. D., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu Y., C. XX/X a 2/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu Y., Y. XXX/XX, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Daniela Suchánková, adresa sídla Piešťany, M. Waltariho 7 a RS legal s.r.o., IČO: 36 864 358, adresa sídla Piešťany, M. Waltariho 7, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcov 1/ až 4/ voči rozsudku Okresného súdu Piešťany z 20. decembra 2016 č.k. 7C/231/2008-271, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.1 Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol a II. žalobcom 1/ až 4/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ ako solidárnym veriteľom trovy konania žalovaných 1/ a 2/ v plnom rozsahu.

1.2 Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 13 a § 14 zákona číslo 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a § 484 ods. 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom k 30.7.1986) a vecne nedôvodnosťou žaloby žalobcov (právnych nástupcov po zomrelom C. N., po ktorom dedičské konanie bolo Okresným súdom Trnava, uznesením z 29.7.1996, spis. zn. D 671/96, Dnot. 101/96-7, zastavené z dôvodu nezanechania majetku) voči žalovaným (právnym nástupcom po C. D., rodenej N., po ktorej títo na základe Osvedčenia o dedičstve spis. zn. 20D 1895/2003, Dnot. 249/2003 vydaného JUDr. K. V. ako súdnou komisárkou v Hlohovci dňa 23.3.2004, zdedili okrem iného nehnuteľnosti v tom čase zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX (vložka číslo XXX) a liste vlastníctva číslo XXXX (vložka číslo XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX) v katastrálnom území Y.) z dôvodu, že záväzok obsiahnutý v rozhodnutí Štátneho notárstva v Trnave z 30.7.1986 č.k. 6D/1798/86 vo veci dedičstva po zosnulej C. N., rodenej O. a to schválenej dohody dedičov (podľa, ktorej všetky nehnuteľnosti uvedené v predmetnom rozhodnutí dedí C. D., rodená N. s tým, že ak by z uvedených pozemkov mala nejaký výnos, vyplatí ustupujúcemu spoludedičovi C. N. jeho zákonný podiel) je osobnej povahy a vzťahuje sa len na povinnú C. D. voči oprávnenému C. N.. Nakoľko ide o záväzok in personam, so vzťahom k osobe povinnej a oprávnenej, nemôže byť právnym titulom pre priznanie žalovaného nároku. P. záväzok zanikol smrťou C. N.. Cestou, ako odstrániť nerovnosť nastolenú dedičským rozhodnutím bol inštitút vyrovnania dedičských podielov, čo však pôvodní žalobcovia nevyužili v prekluzívnej zákonnej lehote a tak súd nemohol vo veci inak rozhodnúť ako zamietnutím žaloby - dôvodil ďalej súd prvej inštancie. Vzhľadom na prijatý záver, súd

prvej inštancie potom považoval za bezpredmetné vysporiadať sa s námietkou premlčania, ktorú vzniesli žalovaní 1/ a 2/ pred vyhlásením rozsudku.

1.3 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne § 255 ods. 1 C.s.p. a vecne plným úspechom žalovaných v konaní, ktorým z tohto dôvodu priznal voči žalobcom plnú náhradu trov konania.

2.1 Rozsudok napadli riadnym a včasným odvolaním žalobcovia 1/ až 4/ s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením ich žalobe namietajúc, že odvolaním napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to najmä pokiaľ ide o názor súdu prvej inštancie, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia si mali uplatniť v zmysle § 13 zákona číslo 293/2002 Zb. vyrovnanie dedičského podielu do 30.6.1993, nakoľko po tejto dobe ich nárok zanikol. Podľa ich názoru jedným zo základných predpokladov úspešného uplatnenia práva na vyrovnanie dedičského podielu je, že k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorými z dedičov a tým k zníženiu dedičských podielov ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo ich opomenutiu pri vyporiadaní dedičstva došlo len z dôvodu, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. To teda znamená, že majetková krivda niektorého z dedičov musela byť v príčinnej súvislosti práve a len so skutočnosťou, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. Pokiaľ teda pri vyporiadaní dedičstva nadobudol poľnohospodárske pozemky poručiteľa len jeden z dedičov - právna predchodkyňa žalovaných, ale z iných dôvodov - dohoda dedičov, ust. § 13 práve citovaného zákona nie je možné na vec vzťahovať.

2.2 Poukázali opätovne na rozhodnutie Štátneho notárstva v Trnave spisovej značky 6D 1798/86, v ktorom je uvedené, že právna predchodkyňa žalovaných sa dohodla s právnym predchodcom žalobcov, že ak by zo zdedených pozemkov mala nejaký výnos, vyplatí ustupujúcemu spoludedičovi C. N., jeho zákonný podiel. Nesprávnym je potom aj názor súdu prvej inštancie, že išlo len o záväzok osobnej povahy, ktorý zanikol smrťou C. N.. Uvedenému nenasvedčuje ani správanie sa právnej predchodkyne žalovaných, ktorá až do svojej smrti platila žalobcom "uvedený prospech" z nájmu poskytovaného nájomcom Poľnohospodárskym družstvom v Hlohovci. Po smrti C. D. uvedená povinnosť prešla na žalovaných, pričom je zrejmé, že prakticky jediným a rozhodujúcim aktívom po zomrelom poručiteľovi bola poľnohospodárska pôda, o ktorej je všeobecne známe, že je výrobným faktorom, ktorý sa nespotrebúva a pri riadnom užívaní ani neopotrebúva. Dôvodne preto možno predpokladať, že dedičia po poručiteľovi si uvedomovali jej jedinečnosť a hodnotu, a že len v dôsledku vtedajších právnych úprav ukladajúcich členovi družstva povinnosť združiť pozemky do spoločného družstevného hospodárenia a presadzujúcich nadobúdanie pôdy v dôsledku dedenia len jedným z dedičov rešpektovali také vysporiadanie dedičstva, pri ktorom sa výlučným vlastníkom všetkej pôdy stal len jeden z nich - právny predchodca žalovaných 1/ a 2/. Rozdelenie náhrady za pôdu, ktorá pripadla do výlučného vlastníctva jednému z dedičov, v prípade jej scudzenia medzi ustupujúcich dedičov podľa výšky ich dedičských podielov, predstavovalo, vzhľadom na už uvedené okolnosti, za ktorých k tejto úprave vysporiadania došlo, spravodlivú alternatívu takému vysporiadaniu dedičstva, pri ktorom by predmet dedičstva pripadol do podielového spoluvlastníctva dedičov podľa výšky ich dedičských podielov. Vzhľadom na podmienku scudzenia pôdy v budúcnosti je zrejmé, že právo na náhradu nebolo obmedzené len na osoby ustupujúcich dedičov, ale malo sa týkať aj ich právnych nástupcov, a tomu právu zodpovedajúca povinnosť poskytnúť náhradu sa netýka len toho dediča, ktorému pripadla pôda do výlučného vlastníctva ale aj tých jeho právnych nástupcov, ktorí sa stanú jej vlastníkmi a pripadne im náhrada za pôdu v prípade jej scudzenia.

2.3 Rozhodnutie o vysporiadaní dedičstva v prejednávanej veci, so zreteľom na jeho obsah, možno považovať za obdobu zmluvy, ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov, a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, respektíve nárokov ňou založených, ak sa stanú splatnými.

2.4 I keď v rozhodnutí sa neuvádza konkrétna výška náhrady ustupujúcim dedičom, táto bola určená takým spôsobom, ktorý pri splnení v ňom uvedenej podmienky umožňoval jej vyčíslenie bez akýchkoľvek pochybností.

3.1 Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcov navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, stotožniac sa s právnym posúdením veci ako aj závermi súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby z dôvodov uvedených v odvolaním napadnutom rozsudku.

3.2 Opätovne poukázali na už v konaní vznesenú námietku premlčania nárokov uplatnených žalobcami v tomto konaní ako aj skutočnosť, že C. N. zomrel XX. S. XXXX a až do svojej smrti si voči ich matke - C. D. neuplatnil žiadne majetkové právo. Žiadne majetkové právo si voči ich matke neuplatnili v trojročnej premlčacej lehote plynúcej odo dňa smrti C. N., respektíve od právoplatnosti dedičského rozhodnutia, ktorým bolo prejednanie dedičstva po ňom, ani jeho dedičia.

4. Žalobcovia vo svojej replike zotrvali na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť, nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.).

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd prvej inštancie dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie vedeného pod spisovou značkou 7C/231/2008 je žaloba žalobkyne 1/ o zaplatenie sumy 165,97 eur, žalobkyne 2/ o zaplatenie sumy 82,98 eur, žalobkyne 3/ o zaplatenie sumy 82,98 eur a žalobkyne 4/ o zaplatenie sumy 165,97 eur (teda žaloba právnych nástupcov po C. N., zomrelom dňa XX.X.XXXX a to titulom plnenia z dedičskej dohody schválenej rozhodnutím Štátneho notárstva v Trnave, vo veci dedičstva po C. N. rodenej O., narodenej XX.X.XXXX, zomrelej X.X.XXXX v Y. č.k. 6D 1798/86-7 z 30.7.1986 a to nároku na zákonný dedičský podiel z výnosov - nájomného za pozemkové nehnuteľnosti špecifikované v predmetnom rozhodnutí a to za roky 2004 až 2007.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či nárok žalobcov 1/ až 4/ na vyplatené výnosy z predmetných nehnuteľností voči žalovaným ako právnym nástupcom po C. D., rod. N. zanikol smrťou C. N. z dôvodu, že tento nárok bol nárokom osobnej povahy a preto smrťou poručiteľa neprešiel na jeho nástupcov.

9.1 Podľa § 460 O.z. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

9.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dedenie možno charakterizovať ako prechod práv a povinností na právnych nástupcov (dedičov) v dôsledku právnej skutočnosti, ktorou je smrť fyzickej osoby (poručiteľa). Základom právnej úpravy je univerzálna sukcesia, ktorej dôsledkom je, že dedičia vstupujú do všetkých práv a povinností poručiteľa, okrem tých, ktoré zanikajú smrťou poručiteľa. Pod dedičstvom je teda treba rozumieť majetkové práva a povinnosti, ktoré pôvodne patrili poručiteľovi, ktoré v konečnom dôsledku tvoria aktíva a pasíva dedičstva. Výklad uvedeného pojmu vychádzal teda zo zásady, že na dedičov prechádzajú všetky práva a povinnosti majetkovej povahy, ale aj záväzkové práva (§ 579 O.z.), s výnimkou tých, ktoré podľa osobitnej právnej úpravy nepatria do dedičstva alebo, ktoré vzhľadom na svoju povahu nemôžu prejsť na inú osobu.

10.1 Podľa § 579 ods.1 O.z. smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

10.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pre účely posúdenia zániku povinnosti alebo práva je potrebné rozlišovať práva osobnostné (vzťahujúcej sa k základným atribútom ľudskej dôstojnosti), práva osobné (týkajúce sa prejavov osobnej povahy) a práva a majetkové. Zatiaľ čo práva osobnostné a osobné v zásade smrťou zanikajú, v prípade majetkových práv tieto v zásade nezanikajú. Zanikajú len vtedy, ak tak stanoví zákon. V prípade smrti dlžníka teda platí zásada, že povinnosť dlžníka jeho smrťou nezanikne, ale prechádza na právnych nástupcov. Iba vtedy, ak obsahom povinnosti bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník, táto povinnosť zanikne (tu pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 4Cbo 104/1997 ZSP č. 2/1999). Povinnosť dlžníka môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvy. Podstatnou náležitosťou zmluvy je aj samotný obsah práv a povinností, z ktorého spravidla aj vyplynie, či ide o plnenie, ktoré je viazané výlučne na osobu dlžníka. Nie je vylúčená ani taká dohoda, z ktorej vyplýva, že splnenie povinnosti je viazané výlučne na osobu dlžníka, hoci samotné plnenie, ktoré má dlžník uskutočniť, vo všeobecnosti nemusí byť viazané na konkrétnu osobu (dlžníka), respektíve jeho osobitné vlastnosti. Ak však zmluva takéto individuálne určenie osoby dlžníka neobsahuje, pri posúdení zániku plnenia treba vychádzať z obsahu (predmetu) plnenia, pri rešpektovaní určujúcej zásady, že plnenie nezaniká. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, či došlo k zániku plnenia (a teda, že ide o individuálne určenie dlžníka alebo, že vzhľadom na obsah plnenia toto mal osobne vykonať dlžník), zaťažuje právneho nástupcu zomrelého dlžníka. Majetkový nárok poručiteľa, ktorý nie je viazaný len na jeho osobu, nezaniká jeho smrťou, a to bez ohľadu na to, či ho poručiteľ za svojho života na súde uplatnil alebo nie (tu pozri rozsudok Najvyššieho súdu českej republiky spisovej značky 25Cdo 2393/2000).

10.3 Pokiaľ ide o viazanosť právnych nástupcov pôvodných dedičov dedičskou dohodou o vyporiadaní dedičstva uzatvorenou ich právnymi predchodcami odvolací súd ďalej dodáva, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ako to správne namietali aj žalobcovia) rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorého sa preberateľom dedičstva - poľnohospodárskych pozemkov stáva jeden z dedičov s tým, že v prípade scudzenia pozemkov za náhradu sa táto náhrada rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov, možno považovať za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov, a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, respektíve nárokov ňou založených, ak sa stanú splatnými (tu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 5Cdo 96/2000 R 45/2005).

11.1 Vzhľadom na vyššie uvedené, potom záver súdu prvej inštancie, že záväzok obsiahnutý v rozhodnutí štátneho notárstva je osobnej povahy a vzťahuje sa len na povinnú osobu C. D. voči oprávnenému C. N. tak nemôže byť právnym titulom pre priznanie žalovaného nároku žalobcom, nemožno považovať za správny.

11.2 Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcami predložená dedičská dohoda zakladajúca majetkové právo právneho predchodcu žalobcov - C. N. na výnos z pozemkových nehnuteľností uvedených v tejto dohode vo výške jeho zákonného dedičského podielu zaväzuje nielen jej účastníčku C. D., rod. N. ale aj jej právnych nástupcov v tomto prípade žalovaných, a umožňuje právnym nástupcom C. N. - v tomto prípade žalobcom domáhať sa práv, respektíve nárokov ňou založených, ak sa stanú splatnými. Z predmetnej dohody totiž vyplýva, že predmetom plnenia mal byť podiel na výnose z pozemkov (s najväčšou pravdepodobnosťou na finančnom alebo naturálnom - v podobe úrody), ktorého výplata v zásade vzhľadom na jeho charakter nie je viazaná výlučne na povinnú osobu a takéto individuálne určenie osoby dlžníka, resp. výlučnú viazanosť na osobu C. D. nemožno dovodiť ani jej logickým výkladom. Práve naopak, dôvodne možno predpokladať, ako to namietali aj žalobcovia, že dedičia po C. N. rodenej O. si uvedomovali jedinečnosť a hodnotu poľnohospodárskych pozemkov tvoriacich predmet dedičstva, a že len v dôsledku vtedajších právnych úprav ukladajúcich členovi družstva povinnosť združiť pozemky do spoločného družstevného hospodárenia a presadzujúcich nadobúdanie pôdy v dôsledku dedenia len jediným dedičom dohodli také vysporiadanie dedičstva, pri ktorom sa výlučným vlastníkom všetkej pôdy stal len jeden z nich - právna predchodkyňa žalovaných 1/ až 4/. Dohoda o rozdelení výnosov z pôdy, ktorá pripadla do výlučného vlastníctva jednému z dedičov, podľa výšky dedičských podielov predstavovala a aj predstavuje spravodlivú alternatívu k takému vyporiadaniu dedičstva, pri ktorom by predmet dedičstva pripadol do podielového spoluvlastníctva dedičov podľa výšky dedičských podielov. Vzhľadom na podmienku výplaty výnosov z pôdy v budúcnosti je zrejmé, že právo na náhradu nebolo obmedzené len na osoby ustupujúcich dedičov, ale malo sa týkať aj ich právnych nástupcov, a

tomuto právu zodpovedajúca povinnosť poskytnúť výnos sa netýkala len toho dediča, ktorému pripadla pôda do výlučného vlastníctva, ale aj tých jeho právnych nástupcov, ktorí sa stanú jej vlastníkmi a pripadne im výnos z tejto pôdy.

11.3 Na takomto práve žalobcov nič nemení ani skutočnosť, že žalobcovia prípadne ich právni predchodcovia nepožiadali o vyrovnanie svojho dedičského podielu podľa § 13 zákona číslo 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam.

12.1 Vzhľadom na tieto skutočnosti, keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku toho nevykonal navrhované dokazovanie o preukázaní skutkových tvrdení žalobcov o skutočnom vzniku a výške nároku žalobcov uplatnených v tomto konaní (vzhľadom na skutočné, reálne plnenia nájomcu sporných nehnuteľností ich prenajímateľovi za roky 2004 až 2007), resp. takéto dokazovanie žiadnym spôsobom nevyhodnotil, odvolaciemu súdu neostávalo iné, než v záujme zachovania práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušiť a podľa § 391 ods. 1 C.s.p., vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12.2 Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný, opätovne posúdiť skutkové tvrdenia strán ako aj ich popretie protistranou, hmotnoprávne námietky vznesené stranami, prípadne vzhľadom na nové právne posúdenie veci požiadať strany o doplnenie skutkových tvrdení potrebných na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie a to najmä ohľadom údajnom plnení - výnosov, ktoré zo sporných pozemkov v rozhodnom období žalovaní 1/ a 2/ nadobudli, podľa § 191 C.s.p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až následne opätovne rozhodnúť o veci, o trovách konania i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

13.1 Na záver odvolací súd dodáva, že nakoľko dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa vo svojej podstate vyporiadaním dedičstva medzi viacerými dedičmi je vysporiadanie už existujúcich vlastníckych vzťahov. Ide v podstate o ďalší osobitný spôsob vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov. Tomu nasvedčuje aj aplikačnou praxou osvojený záver, že v období od smrti poručiteľa do vyporiadania dedičstva dohodou dedičov alebo rozhodnutím súdu, postavenie dedičov zodpovedá postaveniu spoločných a nerozdielnych spoločníkov (pozri R 42/1974), a to až do doby vydania deklaratórneho rozhodnutia o vyporiadaní dedičstva alebo do uzavretia dedičskej dohody.

13.2 Podľa ustálenej súdnej praxe, ak poručiteľ zanechal viac dedičov, a ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané ohľadne veci (príp. pohľadávky), o ktorú ide v občianskom súdnom konaní vedenom s inou osobou, a ak bola príčinou tohto stavu skutočnosť, že v dedičskom konaní nebol tento majetok známy (konanie o dedičstve bolo pre nedostatok majetku zastavené alebo tento majetok nebol v konaní o dedičstve prerokovaný, pretože nebol zistený), sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci (pohľadávky); z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci (pohľadávky); sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach, a v konaní, v ktorom ide o túto vec majú postavenie takzvaný nerozlučných spoločníkov (tu pozri aj rozhodnutie NS ČR spis. zn. 21Cdo 1820/1999 a R 67/2000).

13.3 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu v Trnave z 29.7.1996 č.k. D 671/96, Dnot. 101/96-7 bolo konanie v právnej veci prejednania dedičstva po C. N., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom v Y. M. J. X, zomr. XX.X.XXXX zastavené pre nezanechanie majetku (bol podaný aj návrh na prejednanie novoobjaveného majetku - okrem iného aj spornej pohľadávky žalobcov, avšak výsledok tohto konania nebol odvolaciemu súdu známy). Aj v tomto prípade potom sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto pohľadávky všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov a tak z právnych úkonov týkajúcich sa tejto pohľadávky sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Tomu by mal zodpovedať aj žalobný petit.

14. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).