Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-242-2017.pdf
PDF · 157.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/242/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu MK-COMERCIAL, s.r.o., so sídlom Rovňanská 398/58, 020 61 Lednické Rovne, IČO 36 326 631, právne zastúpeného JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO 36 860 654, proti žalovanému Technické služby Mesta Prievidza, s.r.o., skrátene TSMPD s.r.o., so sídlom Košovská 1, 971 01 Prievidza, IČO 31579183, právne zastúpenému JUDr. Q. D., advokátom, so sídlom kancelárie G. N. č. 8, XXX XX S., o zaplatenie 5 009,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 12Cb/16/2015-191 zo dňa 4. mája 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, vo výroku III., ktorým rozhodol, že žalovaný má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 22 % a vo výroku IV., ktorým rozhodol, že štát má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 61 %, p o t v r d z u j e.
Odvolací súd odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku V., ktorým rozhodol, že štát má právo voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 39 %, o d m i e t a.
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 941,36 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, výrokom III. rozhodol, že žalovaný má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 22 %, výrokom IV. rozhodol, že štát má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 61 % a výrokom V. rozhodol, že štát má právo voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 39 %.
2. Podanou žalobou si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 5 009,04 eur spolu s 9,15%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 338,68 eur od 19.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 540,12 eur od 22.8.2014 do zaplatenia a zo sumy 2 130,24 eur od 27.8.2014 do zaplatenia, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 2 338,68 eur od 19.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 540,12 eur od 22.8.2014 do zaplatenia a zo sumy 2 130,24 eur od 27.8.2014 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným obchodno- záväzkový vzťah, zmluvu o dielo č. ODB/22014/SO zo dňa 16.7.2014 (ďalej aj len ZoD), predmetom a účelom ktorej bolo zhotovenie diela ,,Servis a opravy chladiacich zariadení na zimnom štadióne v Prievidzi“
s dohodnutou cenou diela bližšie špecifikovanou v článku IV. Na základe vyššie uvedenej objednávky boli v dňoch 31.7.2014 až 3.8.2014 uskutočnené prípravné práce pred spustením chladiaceho zariadenia, spustenie chladiaceho zariadenia do prevádzky, zistenie a odstránenie závad na chladiacom zariadení a odstraňovanie závad na chladiacom zariadení počas prevádzky zimného štadióna spolu s uplatnením dopravných nákladov, servisného vozidla Lednické Rovne - Prievidza a späť tak, ako je to bližšie popísané v montážnych denníkoch zo dňa 31.7.2014 až 3.8.2014 a vo faktúre č. 1400160 vyhotovenej dňa 4.8.2014 vo výške 2 338,68 eur, dňa 6.8.2014 zistenie a odstránenie závady na chladiacom zariadení a dopravné náklady servisného vozidla Lednické Rovne - Prievidza a späť, bližšie popísané v montážnom denníku zo dňa 6.8.2014, vo faktúre č. 1400168 vyhotovenej dňa 7.8.2014 vo výške 540,12 eur a v dňoch 10.8.2014 až 11.8.2014 zistenie závady a servisný zásah, servisný zásah a doplnenie NH3 do chladiaceho systému, dodanie technického amoniaku ako aj uplatnenie dopravných nákladov servisného vozidla Lednické Rovne - Prievidza a späť tak, ako je to bližšie popísané v montážnom denníku zo dňa 10.8.2014 až 11.8.2014 a vo faktúre č. 1400170 vyhotovenej dňa 12.8.2014 vo výške 2 130,24 eur, spolu vo výške 5 009,04 eur, ktoré žalovaný doposiaľ neuhradil. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný je so splnením svojho záväzku v omeškaní si žalobca v zmysle článku V. ZoD „Platobné podmienky“, bod 5.8 ZoD uplatnil aj zmluvnú pokutu za omeškanie úhrady faktúr vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. V zmysle § 2 zákona č. 21/2013 Z.z. vzniká žalobcovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to bez osobitného upozornenia vo výške 40 eur (§ 369 c ods. 1 Obchodného zákonníka).
3. Proti vydanému platobnému rozkazu sp.zn. 10Rob/39/2014 zo dňa 2.2.2015 podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobca si žalobou uplatňuje zaplatenie troch faktúr č. 1400160, 1400168 a 1400170 za práce označené ako ,,Prípravné práce pred spustením chladiaceho zariadenia, spustenie chladiaceho zariadenia do prevádzky, zistenie a odstránenie závad na chladiacom zariadení a odstraňovanie závad na chladiacom zariadení počas prevádzky zimného štadióna spolu s uplatnením dopravných nákladov servisného vozidla“ v celkovej výške 5 009,04 eur. Hmotnoprávne svoj návrh opiera o znenie ZoD zo dňa 16.7.2014 uzavretej medzi stranami sporu, predmetom a účelom ktorej bolo zhotovenie diela ,,Servis a opravy chladiacich zariadení na zimnom štadióne“. Žalovaný podanú žalobu považuje za nedôvodnú, najmä preto, že žalobca pravdepodobne zámerne súdu neuviedol podstatné skutočnosti, ktoré viedli žalovaného k tomu, že vystavené faktúry žalobcovi ako zhotoviteľovi diela neuhradil a vrátil mu ich ako neoprávnene vystavené. Žalovaný nespochybňuje, že medzi ním a žalobcom bola uzatvorená zmluva o dielo, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa diela zhotoviť dielo v rozsahu ,,Servis a opravy chladiacich zariadení na zimnom štadióne v Prievidzi“ a záväzok žalovaného ako objednávateľa riadne a včas zhotovené dielo prevziať a zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu. V súlade so zmluvným dojednaním žalovaný dňa 29.7.2014 u žalobcu mailom objednal kontrolu strojovne a revíziu strojovne pred spustením chladenia ako aj účasť pracovníka zhotoviteľa pri spustení chladenia na zimnom štadióne v Prievidzi s požiadavkou, že chladenie má byť spustené od 1.8.2014 po polnoci. Dňa 31.7.2014 vykonal zhotoviteľ ohliadku chladiaceho zariadenia a ďalšie úkony zapísané v montážnom denníku s tým, že spustenie prevádzky zabezpečí dňa 1.8.2014. Dňa 1.8.2014 vykonal zhotoviteľ spustenie prevádzky chladiaceho zariadenia, ktoré však od začiatku vykazovalo poruchy, strojovňa ,,málo chladila“, pričom objednávateľ túto skutočnosť bezodkladne oznámil zhotoviteľovi a požadoval nápravu. Zhotoviteľ dňa 2.8.2014 opakovane vykonal zistenie a údajné odstránenie závad na chladiacom zariadení v rozsahu prác zapísaných v montážnom denníku. Napriek tomu chladiace zariadenie opakovane vykazovalo poruchy a preto žalobca opätovne požadoval od žalovaného zabezpečiť bezporuchový chod zariadenia tak, ako to bolo objednané. Zhotoviteľ dňa 3.8.2014 po tretíkrát vykonal na zimnom štadióne údajne odstránenie závad na chladiacom zariadení. Napriek tomu, že si objednávateľ u zhotoviteľa objednal kontrolu a revíziu strojovne pred spustením chladenia (vrátane prípadného odstránenia zistených závad) a súčinnosť pri spustení strojovne dňa 1.8.2014 v dohodnutom termíne do 1.8.2014, zhotoviteľ objednané práce riadne nevykonal, pretože chladiace zariadenia následne vykazovalo závady. Tieto závady na predmete plnenia objednávateľ bezodkladne u zhotoviteľa reklamoval a požadoval ich odstránenie. Napriek ďalším dvom údajným opravám chladiaceho zariadenia vykonaným zhotoviteľom dňa 2.8.2014 a 3.8.2014 chladiace zariadenie vykazovalo závady a strojovňa riadne nechladila. Dňa 4.8.2014 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 1400160 s dátumom dodania služby 3.8.2014 na sumu 2 338,68 eur, s termínom splatnosti do 18.8.2014, v ktorej okrem prác vykonaných v súvislosti s objednanými prípravnými prácami pred spustením chladiaceho zariadenia a spustenia chladiaceho zariadenia do prevádzky vyúčtoval aj výkony zrealizované v dňoch 2.8. a 3.8.2014, ktoré zo strany žalovaného neboli objednané
a žalovaný ich považoval za reklamáciu vadného plnenia zo strany zhotoviteľa, pretože práce, ktoré vykonal zhotoviteľ v dňoch 31.7.2014 a 1.8.2014, nepriniesli očakávaný a dohodnutý účel - bezporuchový chod chladiaceho zariadenia. Práce vykonané zhotoviteľom diela v dňoch 2.8. a 3.8.2014 žalovaný považuje za úkony súvisiace s odstránením vadného plnenia zhotoviteľa pred spustením a pri spustení chladiaceho zariadenia - teda za reklamáciu vadného plnenia a nie za objednanie nových prác. Zhotoviteľ nemá nárok na zaplatenie prác v súvislosti s odstraňovaním závad, ktoré mali zistiť a odstrániť už v dňoch 31.7. a 1.8.2014. Strojovňa zimného štadióna i naďalej vykazovala poruchy, na skutočnosť ktorú bol žalobca žalovaným upovedomení. Dňa 6.8.2014 prišli na zimný štadión dvaja pracovníci zhotoviteľa, ktorí si za účelom zistenia závady prizvali Ing. Z. R., PhD, zástupcu spoločnosti, ktorá bola realizátorom projektu technického riešenia automatického riadenia strojovne na zimnom štadióne v Prievidzi. Ing. R. priamo na mieste zistil nekompetentnosť pracovníkov zhotoviteľa, ktorí zabezpečovali vykonanie prác v súvislosti so spustením prevádzky chladiaceho zariadenia a doporučil, aby sa zhotoviteľ najskôr oboznámil s technológiou, ktorá bola na zimnom štadióne použitá, aby si dôsledne preštudoval manuál od kompresorov a aby sa oboznámil s projektom riadenia chladiaceho systému, ktorý sa nachádza v rozvádzači. Uviedol, že pokiaľ by si zhotoviteľ tento manuál riadne preštudoval, vedel by všetko potrebné za účelom spustenia a bezporuchového chodu zariadenia. Ing. R. o skutočnostiach, ktoré zistil dňa 6.8.2014 na zimnom štadióne, informoval dňa 7.8.2014 mailom konateľa zhotoviteľa, pána Z.. Z uvedeného vyplýva, že od samotného začiatku zhotoviteľ objednané práce nevykonal riadne. O obsahu stanoviska Ing. R. k prácam vykonaným zhotoviteľom sa však žalovaný dozvedel až dňa 26.8.2014. Dňa 6.8.2014 napriek prítomnosti Ing. R. neboli nedostatky na chladiacom zariadení odstránené a strojovňa vykazovala poruchu. Napriek tomu tieto práce (zistenie a odstránenie závady na chladiacom zariadení) žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 1400168 dňa 7.8.2014 na sumu 540,12 eur. Obdobne, ako sa žalovaný vyjadril k faktúre č. 1400160 vystavenej žalobcom 4.8.2014, aj tieto práce, ktoré nesplnili požadovaný účel - zabezpečenie bezporuchového chodu chladiaceho zariadenia, považuje žalovaný za reklamáciu. Fakturované práce zo dňa 6.8.2014 neboli zo strany žalobcu riešené ako ďalšia objednávka, ale ako žiadosť o odstránenie vadného plnenia. Strojovňa aj po 6.8.2014 vykazovala poruchu na chladiacom zariadení, ktorá skutočnosť bola zhotoviteľovi oznámená. Ten dňa 10.8.2014 opakovane vykonal zistenie závady a vykonal servisný zásah v rozsahu uvedenom v montážnom denníku. Následne dňa 11.8.2014 vykonal ďalší servisný zásah - doplnenie NH3 do chladiaceho systému. Tieto práce si obdobne ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch vyfakturoval faktúrou č. 1400170 zo dňa 12.8.2014 na sumu 2 130,24 eur. Ani tieto práce si žalovaný dodatočne neobjednal a tieto práce súviseli s reklamáciou vadného diela zo strany zhotoviteľa. Ani servisné zásahy vykonané v dňoch 10. a 11.8.2014 nepriniesli zabezpečenie bezporuchového chodu chladiaceho zariadenia a preto žalovaný z dôvodu zníženej kvality ľadu musel dňa 23.8.2014 prerušiť prenájom ľadovej plochy. Žalovaný opakovane žiadal zhotoviteľa o zabezpečenie bezporuchového chodu chladiaceho zariadenia. Zhotoviteľ diela žalovanému oznámil, že jeho reklamácie vyhodnotil ako neopodstatnené, s čím žalovaný nesúhlasil. Následne žalobca žalovanému oznámil, že na odstránenie vád nenastúpi. Dňa 25.8.2014 žalovaný písomne vyzval žalobcu, aby bezodkladne nastúpil na vykonanie prác za účelom zabezpečenia bezporuchového chodu chladiaceho zariadenia s tým, že ak tak neurobí, v termíne do 26.8.2014 do 10,00 hod., žalovaný sa obráti za účelom sfunkčnenia zariadenia na iný subjekt. Žalobca napriek tomu, že za účelom splnenia účelu zmluvy vykonal práce v rozsahu 158,5 hodiny, nesplnil účel, pre ktorý boli práce objednané. Vzhľadom na to, že odmietavým postojom žalobcu vykonať práce súvisiace so zabezpečením bezporuchového chodu chladiaceho zariadenia by vznikla žalovanému ďalšia škoda (sankcie za porušenie zmlúv uzatvorených s prenajímateľmi ľadovej plochy ako aj ušlý zisk) a žalobca v dodatočnom termíne nenastúpil na vykonanie prác, žalovaný si sfunkčnenie chladiaceho zariadenia objednal u tretej osoby, živnostníka Q. Z., ktorý dňa 27.8.2014 nastúpil na vykonanie prác a na začiatku sa oboznámil so stavom zariadenia a montážnymi denníkmi, s ktorým boli zapísané úkony vykonané pracovníkmi zhotoviteľa. Pre potreby žalovaného vypracoval písomné stanovisko, z ktorého je zrejmé, že hlavnou príčinou zlého chladenia a častých porúch je porucha plaváku na chladiacej veži, čo pri zachovaní odbornej starostlivosti mali zistiť už pracovníci zhotoviteľa. Ďalej zistil, že pracovníci zhotoviteľa nesprávne a neodborne regulovali ventily a armatúry, čím vznikol reálny predpoklad na to, že chladenie nebude optimálne a budú vznikať závady pri chladení. Zistil, že pracovníci zhotoviteľa neodbornou manipuláciou s premiestnením snímača tlaku zo sacieho potrubia kompresora na expanznú nádobu NH3 ohrozili bezpečný chod kompresora, pretože ide o bezpečnostný prvok proti vysokému, resp. nízkemu tlaku kompresorov. Ďalej zistil, že pracovníci zhotoviteľa sú neznalí odborných prác na takomto zariadení, konštatoval, že práce vykonané zhotoviteľom v súvislosti s opravou chladiaceho zariadenia neboli potrebné. Q. Z. v priebehu jedného dňa (27.8.2014) vykonal potrebné práce na sfunkčnenie zariadenia, pričom chladiace zariadenie bez porúch
funguje doteraz. Z dôvodu, že žalovaný mal od dvoch nezávislých subjektov stanovisko k neodbornosti prác vykonaných zhotoviteľom, požiadal o vykonanie odbornej prehliadky chladiaceho zariadenia revízneho technika, ktorý dňa 29.8.2014 vykonal odbornú prehliadku vyhradených technických zariadení na zimnom štadióne v Prievidzi. Z písomného stanoviska revízneho technika vyplýva, že zásahy zhotoviteľa, ktoré sú uvedené v montážnom denníku, vedeného zhotoviteľom (napríklad premiestnenie čidla nízkeho tlaku) možno označiť ako neštandardné zvlášť, keď systém pracoval dva roky bez vážnejších nedostatkov v zapojení podľa pôvodného osvedčeného projektu. Rovnako nezistil potrebu dopĺňania NH3 v rozsahu 183 kg a potrebu dopĺňania oleja, ktorého sa po následnom správnom naladení systému iným subjektom objavil - podľa vyjadrenia obsluhy - ako nadbytok. Za problematickú označil aj snahu zhotoviteľa vykonať zmeny jestvujúceho zapojenia komponentov systému - napríklad prerobenie potrubia na ochladzovači oleja. Poukázal na to, že ide o vyhradené technické zariadenia so zaradením do skupiny s najvyššou mierou ohrozenia, pričom takého zmeny možno vykonať len na základe konštrukčnej dokumentácie, ku ktorej musí byť vydané odborné stanovisko podľa § 14 vyhlášky MPSVR SR č. 508/2009 Z.z.. Revízny technik konštatoval, že po správnom nastavení a spustení systému iným subjektom ako zhotoviteľom boli vyššie uvedené činnosti a snahy zhotoviteľa bezpredmetné, keďže systém pracuje bez nedostatkov v pôvodnom zapojení, ktoré sa osvedčilo počas dvoch rokov prevádzky. Revízny technik v závere tiež uviedol, že zo zaznamenanej histórie prevádzkových parametrov vyplýva, že ich stabilizácia na nominálnych hodnotách sa uskutočnila až po zásahu iného servisného subjektu ako zhotoviteľa. Listom zo dňa 5.9.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe zistených skutočností má za to, že zo stanovísk dvoch nezávislých subjektov vyplýva, že si žalobca ako zhotoviteľ diela nesplnil svoju povinnosť vykonať dohodnuté práce riadne s náležitou odbornou starostlivosťou a že fakturoval práce, ktorých vykonanie nebolo potrebné za účelom dosiahnutia výsledku a že z tohto dôvodu považuje fakturáciu týchto prác za nedôvodnú a vystavené faktúry za neoprávnené. Všetky tri faktúry žalobcovi vrátil a tieto neeviduje vo svojom účtovníctve. Listom zo dňa 10.9.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho plnenie bolo vykonané v rozpore so zmluvou, práce vykonané žalobcom neboli vykonané riadne a vady neboli odstránené ani na základe opakovanej reklamácii. Konanie žalobcu považuje žalovaný za hrubé porušenie zmluvných povinností na strane zhotoviteľa a v súlade s § 564 v spojení s § 436 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka odstúpil od zmluvy o dielo.
4. Súd prvej inštancie vypočul právnych zástupcov strán sporu, vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov žalobcu a žalovaného, svedkov Mgr. Z. S., K. Z., P.. Z. R., Q. Z., Ing. Libora O., A. L., A. S., P. Z., listinami a písomným znaleckým posudok P.. M. Z., CSc. znalca z odboru Strojárstvo, č. 2/2016 doručeným súdu 17.7.2016, z ktorých zistil skutkový stav veci.
5. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 536 ods. 1 - 3, § 544 ods.1, § 545, § 560 ods. 1, 2, § 564, § 565, § 436 ods. 1 písm. d/, § 436 ods. 2, 3, § 441 ods. 1, § 345 ods. 1, 2 a § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka.
6. Medzi stranami nebolo sporné, že v súlade s § 536 a nasl. Obchodného zákonníka uzavreli dňa 16.7. 2014 ZoD, podľa ktorej sa žalobca (zhotoviteľ) zaviazal pre objednávateľa (žalovaný) zhotoviť dielo „Servis a opravy chladiacich zariadení na zimnom štadióne v Prievidzi“ a objednávateľ sa zaviazal riadne a včas zhotovené dielo prevziať a zaplatiť zhotoviteľovi cenu stanovenú v čl. IV ZoD nasledovne : 1. Servis a opravy VTZ plynových a tlakových v pracovných dňoch hod./osoba 15 eur, 2. Servis a opravy VTZ plynových a tlakových v sobotu hod./osoba 22 eur, 3. Servis a opravy VTZ plynových a tlakových v nedeľu a sviatok hod./osoba 30 eur a 4. dopravné náklady servisného vozidla 0,53 eur/km.
7. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe mailovej objednávky žalovaného, v súlade so zmluvným dojednaním, si žalovaný dňa 29.7.2014 u žalobcu mailom objednal kontrolu strojovne a revíziu strojovne pred spustením chladenia ako aj účasť pracovníka zhotoviteľa pri spustení chladenia na zimnom štadióne v Prievidzi s požiadavkou, že chladenie má byť spustené od 1.8.2014 po polnoci. Dňa 31.7.2014 vykonal zhotoviteľ ohliadku chladiaceho zariadenia a ďalšie úkony zapísané v montážnom denníku s tým, že spustenie prevádzky zabezpečí dňa 1.8.2014. Dňa 1.8.2014 vykonal zhotoviteľ spustenie prevádzky chladiaceho zariadenia, ktoré však od začiatku vykazovalo poruchy, strojovňa ,,málo chladila“, pričom objednávateľ túto skutočnosť bezodkladne oznámil zhotoviteľovi a požadoval nápravu. Z dôvodu, že chladiace zariadenie na štadióne po prácach vykonaných žalobcom riadne nefungovalo, pracovníci žalobcu sa v dňoch 2.8., 3.8., 6.8., 10.8. a 11.8. 2014 na základe reklamácií žalobcu dostavili na zimný štadión za účelom zistenia príčin poruchy chladiaceho zariadenia
a odstránenia závad. Pretože chladiace zariadenie mal žalobca uviesť do prevádzky ešte dňa 1.8. 2014, čo sa nepodarilo, aj podľa právneho názoru súdu prvej inštancie ďalšie výjazdy žalobcu na zimný štadión žalovaného nemožno považovať za ďalšiu objednávku prác žalovaného od žalobcu na zimnom štadióne, ako to tvrdil žalobca, ale o reklamáciu vád diela vykonaného žalovaným. To, že v danom prípade naozaj išlo o reklamácie celkom jednoznačne vyplýva aj z e-mailovej komunikácie zástupcov strán sporu v auguste 2014 a takisto z výpovedí vypočutých svedkov.
8. Skutočnosť, že reklamácie vád diela uplatnil žalovaný u žalobcu bezodkladne, jednoznačne preukazuje uvedená mailová komunikácia zástupcov strán sporu v auguste 2014, ale aj samotná účasť pracovníkov žalobcu na zimnom štadióne bezprostredne po 1.8. 2014, kedy už chladiace zariadenie malo byť spustené do prevádzky (vyjadrenie strán sporu, montážne denníky). Keďže žalobca po opätovnej žiadosti žalovaného o odstránenie vád diela reagoval negatívne, listom zo dňa 10.9.2014 žalovaný žalobcovi oznámil, že v súlade s § 564 v spojení s § 436 ods. 1 a 2 posledná veta Obchodného zákonníka odstupuje od ZoD, pretože žalobcom poskytnuté vadné plnenie považuje za porušenie zmluvy podstatným spôsobom. Odstúpenie od ZoD bolo žalobcovi doručené dňa 11.9. 2014.
9. Na základe nesúhlasu žalobcu s odstúpením od zmluvy, bolo potrebné v rámci dokazovania zistiť, či zo strany žalobcu došlo k porušeniu ZoD a ak áno, či podstatným spôsobom a takisto, či žalobca v celom, resp. v akom rozsahu vykonal pre žalobcu práce v zmysle ZoD. Napriek tomu, že si objednávateľ u zhotoviteľa objednal kontrolu a revíziu strojovne pred spustením chladenia (vrátane prípadného odstránenia zistených závad) a súčinnosť pri spustení strojovne dňa 1.8.2014 v dohodnutom termíne do 1.8.2014, výkon prác žalobcu v dňoch 31.7.2014 a 1.8.2014 celkom zrejme nepriniesol očakávaný a dohodnutý účel - bezporuchový chod chladiaceho zariadenia. Práce vykonané zhotoviteľom diela v dňoch po 1.8. 2014 možno teda považovať za úkony súvisiace s odstránením vadného plnenia zhotoviteľa pred spustením a pri spustení chladiaceho zariadenia - teda za reklamáciu vadného plnenia a nie za objednanie nových prác. Zhotoviteľ teda nemá nárok na zaplatenie prác v súvislosti s odstraňovaním závad, ktoré mali zistiť a odstrániť už v dňoch 31.7. a 1.8.2014 a odstraňoval ich v dňoch nasledujúcich.
10. Pretože objednaný výkon prác žalobcu v dňoch 31.7. a 1.8. 2014 nepriniesol očakávaný výsledok, žalobca zistené závady ani na opakovanú výzvu žalovaného v dodatočnej lehote neodstránil, resp. neskôr už odmietol odstrániť a žalovaný nemohol mať záujem na plnení povinností žalobcu pri takomto porušení zmluvy, došlo zo strany žalobcu k podstatnému porušeniu ZoD (§ 345 ods. 2 Obchodného zákonníka), a žalovaný podľa právneho názoru súdu mal právo odstúpiť od ZoD (§ 345 ods. 1 Obchodného zákonníka) a toto právo aj využil.
11. Skutočnosť, že žalobca nezhotovil dielo objednané žalobcom riadne, mal súd v konaní preukázané predovšetkým z výpovede svedkov Ing. Z. R., Q. Z., Ing. F. O., ale i z Odovzdávacieho protokolu a Stanoviska k prevzatiu odovzdávajúceho protokolu o stave chladiaceho zariadenia vypracovaných Q. Z., z písomného stanoviska revízneho technika Ing. O. a zo záverov znaleckého dokazovania znalcom z odboru Strojárstvo. Aj zamestnanci žalobcu, Mgr. Z. S. a K. Z., ktorý sa výkonu prác u žalobcu zúčastnili, uviedli, že zariadenie sa nepodarilo sprevádzkovať tak, aby pracovalo bez závad.
12. Z výpovede svedkov Ing. Z. R., Q. Z., Ing. F. O., z Odovzdávacieho protokolu a Stanoviska k prevzatiu odovzdávajúceho protokolu o stave chladiaceho zariadenia vypracovaných Q. Z., z písomného stanoviska revízneho technika Ing. O. a zo záverov znaleckého dokazovania znalcom z odboru Strojárstvo bolo preukázané, že napriek tomu, že žalobca vykonal podľa montážnych denníkov práce v rozsahu tam uvedenom, tieto nepriniesli požadovaný výsledok, nedošlo k odstráneniu závad a bezporuchového spustenia zariadenia do prevádzky, dokonca vykonanie niektorých prác nebolo vôbec potrebné a niektoré z nich boli aj zásahmi do samotnej technológie chladenia, čo vzhľadom na skutočnosť, že ide o vyhradené technické zariadenie, nebolo bez stanoviska dodávateľa tohto zariadenia možné (výmena, resp. preloženie tlakového snímača, dopĺňanie oleja a chladiacej kvapaliny, ako aj návrh na preloženie časti chladiaceho potrubia), pričom závada, ktorá spôsobovala nefunkčnosť zariadenia, mala iný charakter a to poškodenie plaváka, čo žalobca pri dodržaní odbornej starostlivosti mal zistiť už pri prvej kontrole (najneskôr 1.8. 2014).
13. Zo záverov znaleckého dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že exaktne oceniť práce, ktoré vykonal žalobca a ktoré z nich boli potrebné na dosiahnutie bezporuchového chodu chladiaceho
zariadenia, vzhľadom na to, že vo fakturácii nie sú všetky práce rozčlenené, nie je možné. Len hrubým odhadom uviedol, že môže oceniť práce vykonané žalobcom v zmysle ZoD na 50 % z fakturovanej ceny, s čím však žalobca nesúhlasil.
14. Žalobca teda nesplnil účel, pre ktorý boli práce objednané (spustenie a zabezpečenie bezporuchového chodu chladiaceho zariadenia). Pretože práce, ktoré vykonal žalobca ako zhotoviteľ diela v dňoch 31.7. a 1.8.2014, nesplnili výsledok určený v zmluve a následne vykonané práce žalovaným možno považovať len za práce v snahe odstrániť vadné plnenie, za ktoré nemá žalobca fakturovať odmenu, má žalobca ako zhotoviteľ diela podľa právneho názoru súdu len na zaplatenie tých prác, ktorých vykonanie bolo potrebné, pričom potrebu a rozsahu prípadnej opravy mal s ohľadom na odbornú starostlivosť určiť zhotoviteľ diela. Objednávka žalovaného zo dňa 29.7.2014 obsahovala žiadosť o vykonanie kontroly a revízie chladiaceho zariadenia pred spustením do prevádzky. Z montážneho denníka zo dňa 31.7. a 1.8.2014 vyplýva rozsah prác, ktoré vykonal žalobca, z ktorého však nevyplýva, že by v čase kontroly boli zistené nejaké nedostatky, ktoré by mohli spôsobiť, že zariadenie pri spustení do prevádzky bude vykazovať vady.
15. Pokiaľ žalobca tvrdil, že k reklamácii plnenia zo strany žalovaného došlo až po splatnosti prvej faktúry, tieto jeho tvrdenia nie sú pravdivé, pretože nedostatky na zariadení boli avizované už nasledujúcim dňom po spustení prevádzky, teda 2.8.2014 a 3.8.2014 a v týchto dňoch sa podľa montážnych denníkov na odstraňovaní zistených závad zúčastnili aj pracovníci žalobcu. Splatnosť prvej faktúry bola dohodnutá na 18.8.2014, pričom ešte v ďalšie dni, 6.8., 10.8. a 11.8. 2014, vykonávali pracovníci žalobcu ďalšie práce na odstránenie zistených závad. Žalobcovi by vzniklo právo na zaplatenie splatných faktúr, ak by dielo dodal riadne. Pretože žalobca nevykonal dielo riadne, mal žalovaný právo vrátiť vystavené faktúry žalobcovi. Pretože žalobca nevykonal dielo riadne a zistené nedostatky neodstránil ani na základe reklamácie žalovaného, žalovaný sa nemohol dostať ani do omeškania.
16. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalobcu, že vykonával pre žalovaného len servis, pretože vo vystavených faktúrach si žalobca účtuje aj zistenie a odstránenie závad. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mal málo času na prípravu na spustenie zaradenia do prevádzky, mal si prípadne konkrétne termíny dohodnúť so žalovaným v ZoD. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že by svedok Martikáň realizoval všetky žalobcom odporučené práce, pretože, ako to v konaní tvrdil i právny zástupca žalovaného, žalobca ako zhotoviteľ diela odporučil prerobenie chladiča oleja, čo by však malo za následok vážnu poruchu zariadenia a toto p. Z. nevykonal a odmietol ako nedôvodný zásah do technológie. Pokiaľ žalobca tvrdil, že on zariadenie spustil do prevádzky a následne zlý chod zariadenia mali spôsobiť zamestnanci žalovaného neodbornou obsluhou, mal to pri zistení oznámiť objednávateľovi diela, resp. mohol a mal túto skutočnosť uviesť v montážnom denníku, čo neurobil. Je síce pravda, ako tvrdil žalobca, že podľa dohody zmluvných strán v článku VII bod 7.2 ZoD, právo na reklamáciu nezbavuje objednávateľa povinnosť uhradiť faktúru v lehote splatnosti a reklamáciu je možné uplatniť až po úhrade faktúry, toto ustanovenie ZoD je však v rozpore s § 536 Obchodného zákonníka, keď výkladom tohto ustanovenia má zhotoviteľ právo na cenu diela jeho riadnym odovzdaním objednávateľovi, čo sa v danom prípade nestalo.
17. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za podstatné, ktoré práce, resp. úkony, ktoré si žalobca fakturoval, boli vykonané riadne a v potrebnom rozsahu a ktoré nie, resp. za ktoré práce patrí žalobcovi náhrada a za ktoré nie. Uzavrel, že vo faktúre č. 1400160 možno považovať za riadne vykonané práce a úkony tie, ktoré sú označené pod položkami 1, 2, 3 a 4, teda dňa 31.7. 2014 prípravné práce pred spustením chladiaceho zariadenia 22,5 hodín x 18 eur s DPH = 405 eur, dopravné náklady servisného vozidla Lednické Rovne - Prievidza a späť 170 km x 0,64 eur s DPH = 108,12 eur, dňa 1.8. 2014 spustenie chladiaceho zariadenia do prevádzky 33 hod. x 18 eur s DPH = 594 eur a dopravné náklady servisného vozidla Lednické Rovne - Prievidza a späť 170 km x 0,64 eur s DPH = 108,12 eur. Za vyššie uvedené riadne vykonané práce si žalobca fakturoval spolu sumu 1 215,24 eur. Vo faktúre č. 1400160 nemožno považovať za riadne vykonané práce a úkony tie, ktoré sú označené pod položkami 5, 6, 7 a 8, dňa 2.8. 2014 zistenie a odstránenie závad na chladiacom zariadení 18 hod. x 26,40 eur s DPH = 475,20 eur, dopravné náklady servisného vozidla Lednické Rovne - Prievidza a späť 170 km x 0,64 eur s DPH = 108,12 eur, odstraňovanie závad na chladiacom zariadení počas prevádzky zimného štadióna 12 hod. x 36 eur s DPH = 432 eur a dopravné náklady servisného vozidla Lednické Rovne - Prievidza a späť 170 km x 0,64 eur s DPH = 108,12 eur. Za vyššie uvedené, nie riadne, podľa zmluvy vykonané práce, ktorými žalobca dňa 2.8. 2014 odstraňoval len vady diela, si žalobca fakturoval spolu sumu 1 123,4 eur.
Vo faktúre č. 1400168 účtované položky - zistenie a odstránenie závady na chladiacom zariadení 24 hod. x 18 eur s DPH = 432 eur a dopravné náklady servisného vozidla Lednické Rovne - Prievidza a späť 170 km x 0,64 eur s DPH = 108,12 eur v súvislosti s prácami dňa 6.8. 2014, spolu vo výške 540,12 eur, si žalobca účtoval podľa názoru súdu takisto nedôvodne, pretože účtované práce a náklady súviseli s nekvalitne predtým vykonanými prácami žalobcu v súvislosti so spustením chladiaceho zariadenia do prevádzky. Vo faktúre č. 1400170 nemožno považovať za riadne vykonané práce a úkony tie, ktoré sú označené pod položkami 1 a 2 teda dňa 10.8. 2014 zistenie závady a servisný zásah 36 hod. x 36 eur s DPH = 1.296 eur a dopravné náklady servisného vozidla Lednické Rovne - Prievidza a späť 170 km x 0,64 eur s DPH = 108,12 eur. Spolu ide o sumu 1 404,12 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že vyššie uvedené práce a úkony nemožno priznať, pretože ide o tie isté zásahy, ktoré mali byť realizované predtým (do 1.8. 2014). Uviedol, že z vyššie uvedenej faktúry bolo možné žalobcovi priznať len položky č. 3, 4 a 5 a síce dňa 11.8. 2014 doplnenie NH3 do chladiaceho systému 13 hod. x 18 eur s DPH = 234 eur, dodanie technického amoniaku 160 kg x 2,40 eur s DPH = 384 eur a dopravné náklady servisného vozidla Lednické Rovne - Prievidza a späť 170 km x 0,64 eur s DPH = 108,12 eur, spolu sumu 726,12 eur.
18. Vychádzajúc z § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi len to, o čo sa objednávateľ obohatil, na dosiahnutie účelu zmluvy bolo potrebné podľa právneho názoru súdu vykonať práce a úkony fakturované vo faktúre č. 1400160 pod položkami 1 až 4 v dohodnutej cene 1 215,24 eur a vo faktúre č. 1400170 pod položkami 3, 4 a 5 v dohodnutej cene 726,12 eur. Z týchto dôvodov uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného sumu 1 941,36 eur (1 215,24 eur + 726,12 eur). V prevyšujúcej časti žalovanej istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (v sume 3 067,68 eur).
19. Čo sa týka žalobcom uplatnených zmluvných pokút a úrokov z omeškania, vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, aj v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol, majúc za to, že k omeškaniu s úhradou faktúr nedošlo zavinením žalovaného ako objednávateľa diela, pretože žalovaný vrátil žalobcovi faktúry ako nesprávne vystavené. To, že faktúry v termíne splatnosti faktúry neboli zo strany žalovaného uhradené, zavinil práve žalobca, ktorý neodstránil zrejmé vady na chladiacom zariadení, čo žalovaný považoval za podstatné porušenie zmluvy a priznanie prípadných zmluvných pokút, resp. úrokov z omeškania by bolo v zrejmom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
20. O náhrade trov konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný vo výške 1 941,36 eur a neúspešný vo výške 3 067,68 eur. Úspech žalobcu v spore bol teda v rozsahu 39 % a žalovaného v rozsahu 61 %. Čistý úspech žalovaného, ktorý bol v spore v prevažnej časti úspešný, predstavuje 22 % a preto súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 %.
21. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal úspech v konaní v rozsahu 39 % a žalovaný v rozsahu 61 %. V konaní vznikli štátu trovy preddavkované z rozpočtových prostriedkov súdu na znalecké dokazovanie vo výške 1 071,36 eur a svedočné vo výške 10,60 eur.
22. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ napadol výroky II. až V. tohto rozsudku. Uviedol, že uplatnený nárok oprel o zmluvu o dielo č. ODB/22014/SO zo dňa 18.7.2014, ktorá bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. S poukazom na predmet plnenia, miesto a čas plnenia, dohodnutú cenu plnenia a platobné podmienky dodával žalovanému len servis a opravu bez materiálového krytia, okrem dodávky NH3 do chladiaceho systému. Podkladom pre fakturáciu podľa bodu 5.1 bol odsúhlasený montážny denník vypracovaný zhotoviteľom na základe skutočne vykonaných prác. Žalobca uvedené splnil a preto požadoval zaplatenie sumy 2 338,68 eur, sumy 540,12 eur a sumy 2 130,24 eur. Súd prvej inštancie oprel svoje čiastočne vyhovujúce rozhodnutie o znalecký posudok Ing. Dušana Ďuriača, CSc. č. 2/2016, ktorý žalobca namietal. Znalec uviedol, že chladiace zariadenie bolo obhospodarované viacerými subjektmi v priebehu 2 rokov. V čase, keď malo zariadenie fungovať mali subjekty iný názor na jeho činnosť, poruchy a ich odstránenie. Viaceré servisné zásahy pre poruchy zariadenia nepoukázali na zle fungujúci plavákový ventil. Montážne denníky a faktúry za vykonané práce nie sú vedené tak,
aby sa z nich dala vyjadriť cena prác. Záver znalca nie je odborný a žalobca s ním nesúhlasí. Znalec tvrdí, že žalobca nevykonal také práce, ktoré by boli potrebné na dosiahnutie bezporuchového systému chladiaceho zariadenia, znalec sám na str. 19. znaleckého posudku uviedol, že jednotlivé práce nie sú detailne rozpísané a že práce žalobcu oceňuje na 50 % z fakturácie. Znalec takto posudzoval predmet plnenia v zmluve o dielo, kde bol dohodnutý servis a opravy a objednávateľ podpisoval hodiny a počet osôb. Znalecký posudok žalobca namietal aj z dôvodu, že spochybňuje odbornú spôsobilosť žalobcu, ktorá je pravidelne preverovaná. Znalec sa v znaleckom posudku opieral o tvrdenia svedkov, najmä Q. Z., ktorého výpoveď aj citoval. Žalobca poukázal na faktúry od tohto svedka zverejnené na stránke mesta. Poukázal na to, že nikto nezdokumentoval stav, v akom preberal zariadenie žalobca, ako dlho bolo odstavené, pričom bolo posudzované niekoľkoročné obdobie pred žalobcom, na ktoré nemal žalobca vplyv. Pred spustením zariadenia vykonal opravy a údržbu v nejakom rozsahu určite nejaký iný subjekt (možno obsluha „svojpomocne“), preto nie je žalobcovi zrejmé, prečo tento subjekt nespustil zariadenie aj do prevádzky. Príprava k spusteniu trvá obvykle 2-4 týždne. Objednávka bola zaslaná dňa 29.7.2014, žalobca tak mal na prípravu iba 2 dni. Výjazdy žalobcu na základe telefonických výziev boli vždy včas na základe uzavretej zmluvy a takmer vždy boli servisné zásahy z dôvodu nesprávneho nastavenia zariadenia obsluhou a spätné správne prenastavenie a sledovanie správneho chodu zariadenia. Po odchode žalobcu bolo zariadenie v prevádzke bez vád a nedorobkov. Na skutočnosť zbytočných výjazdov bol p. Z. upozorňovaný ústne a písomne. Žalobca súhlasil s názorom znalca, že fakturované úkony mala robiť obsluha, keďže bola zaškolená. Žalobca preto nevidí dôvod na neuznanie faktúry. K cenám sa znalec nevedel vyjadriť. Žalobca v odvolaní s poukazom na odsek 63. - 65. odôvodnenia rozsudku zdôraznil, že nešlo o žiadne reklamácie prác žalobcu, ale o objednávku servisných prác. S chladiacim zariadením žalovaného neodborne manipulovali zamestnanci objednávateľa. Zo žiadneho dôkazu nemal súd prvej inštancie zistené, v čom žalobca nevykonal dielo riadne a že zistené nedostatky neodstránil. Súd prvej inštancie si osvojil účelovú obranu žalovaného, ktorá je v rozpore s dojednanými podmienkami zmluvy o dielo (odsek 72. odôvodnenia). Namietal nedôvodné zamietnutie dohodnutých úrokov z omeškania a zmluvných pokút. Z procesného hľadiska žalobca namietal výrok o náhrade trov konania, ktorých vznik zavinil žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.
23. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 5.6.2017 k odvolaniu žalobcu uviedol, že s odvolaním žalobcu sa nestotožňuje z dôvodu, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a účelové. V čase uzatvorenia zmluvy o dielo zo dňa 18.7.2014 mal žalobca vedomosť, že chladiace zariadenie sa spúšťa každoročne do prevádzky od 1.8., preto čas 2-4 týždne na prípravu spustenia mal uviesť priamo v zmluve. Túto skutočnosť žalobca nenamietal ani v čase, keď prijal od žalovaného objednávku a nastúpil na vykonanie prác. Žalobca použil túto obranu až v súdnom konaní. Pokiaľ bol žalobca toho názoru, že má málo času na prípravu na spustenie, bolo jeho povinnosťou to u žalovaného preukázateľne namietať, a pokiaľ by tak urobil a žalovaný by trval na takomto spustení, potom by zodpovednosť bola na strane žalovaného, čo sa v tomto prípade nestalo. Na strane žalobcu je dôkazné bremeno o tvrdení, že zo strany žalovaného bolo vykonané nesprávne nastavenie zariadenie obsluhou (čo spôsobovalo chybnú prevádzke zariadenia), na čo bol žalovaný upozorňovaný. Ani v jednom z montážnych denníkov nie je uvedené, že žalobca nastupuje na opravu zariadenia potom, ako zistil nesprávne (neodborný) zásah obsluhy zariadenia. Táto skutočnosť nevyplýva ani z písomnej komunikácie medzi stranami sporu pred začatím súdneho konania. Tvrdenie žalobcu o riadnom vykonaní diela bolo v konaní vyvrátené nielen výpoveďami svedkov, ale aj vyjadrením znalca. Znalec v znaleckom posudku dokonca označil podstatnú časť prác za práce, ktoré nebolo potrebné vôbec vykonať. Ďalšiu časť prác označil znalec za práce, ktoré neboli vykonané riadne. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o posúdenie odbornej otázky musel sa súd prvej inštancie vysporiadať so závermi znaleckého posudku, ktoré neboli žalobcom vyvrátené. To, že sa súd prvej inštancie stotožnil s obranou žalovaného je dôkazom toho, že žalovaný objektívne posúdil plnenia žalobcu a chcel zaplatiť len za riadne vykonané plnenie. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tým, že žalobca porušil zmluvu závažným spôsobom a uznal, že žalovaný zákonným spôsobom odstúpil od zmluvy o dielo a správne právne posúdil nárok žalobcu ako nárok, ktorý vyplýva zhotoviteľovi diela v prípade, ak sa zmluva stane neplatnou. Obdobným spôsobom ako rozhodol súd prvej inštancie navrhoval žalovaný žalobcovi ukončiť spor mimosúdne pred nariadením prvého pojednávania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdil.
24. K doručenému vyjadreniu žalovaného zo dňa 5.6.2017 žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.6.2017 uviedol, že v celom rozsahu trvá na dôvodoch odvolania. Zdôraznil, že tvrdenia žalovaného o tom, že predmetom zmluvného vzťahu bolo uvedenie chladiaceho zariadenia na zimnom štadióne v Prievidzi
do prevádzky od 1.8.2014 je vymyslené a za nedôvodné z týchto hľadísk považuje aj odstúpenie od zmluvy. Posúdenie veci súdom prvej inštancie je nesprávne.
25. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.6.2017, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 26.6.2017, sa žalovaný nevyjadril.
26. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.
27. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
28. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a IV. je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
29. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
30. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
31. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky, procesné úkony súdu prvej inštancie a strán sporu do 30.6.2016 podľa v tom čase platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
32. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti strán sporu pred súdom, od 1.7.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
33. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka žalobu v prevyšujúcej časti výrokom
II. zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
34. Za podstatné odvolacie tvrdenia, s ktorými sa odvolací súd vysporiadal postupom podľa § 387 ods. 3 posledná veta CSP, považoval tvrdenia žalobcu 1/ že nešlo o žiadne reklamácie prác žalobcu, ale o objednávku servisných prác, že výjazdy žalobcu na základe telefonických výziev boli vždy včas na základe uzavretej zmluvy a takmer vždy boli servisné zásahy z dôvodu nesprávneho nastavenia zariadenia obsluhou a po odchode žalobcu bolo zariadenie v prevádzke bez vád a nedorobkov a s uvedenými tvrdeniami súvisiace tvrdenie, že zo žiadneho dôkazu nemal súd prvej inštancie zistené, v čom žalobca nevykonal dielo riadne a že zistené nedostatky neodstránil, 2/ tvrdenia týkajúce sa záverov znaleckého posudku Ing. Dušana Z., CSc., ktoré žalobca namietal.
35. Podstatné odvolacie tvrdenia žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné bez opory vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie uplatnením zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 CSP vyvodil z jednotlivých dôkazných prostriedkov (odsek 4. odôvodnenia) dôkazy nielen jednotlivo (odseky 5. - 30., 33. - 41., 45., 47., 49. odôvodnenia), ale správne z nich ustálil zistený skutkový stav (odseky 64. - 75. odôvodnenia) so záverom, že žalobca nesplnil účel, pre ktorý boli práce žalovaným objednané (spustenie a zabezpečenie bezporuchového chodu chladiaceho zariadenia) a práce, ktoré žalobca vykonal pre žalovaného od 2.8.2014 možno považovať za práce na odstránenie vadného plnenia.
36. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, uvádza, že nespornou skutočnosťou bolo medzi žalobcom a žalovaným uzavretie zmluvy o dielo č. ODB/22014/SO dňa 18.7.2014, v ktorej mal žalobca postavenie zhotoviteľa a žalovaný postavenie objednávateľa. V mene zhotoviteľa aj objednávateľa zmluvu podpísali štatutárne orgány, konatelia. V zmluve obe zmluvné strany určili osoby oprávnené viesť záznamy a potvrdzovať montážny denník, za objednávateľa K. Z., za zhotoviteľa A. L.. Predmetom plnenia (článok II. zmluvy) bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa dielo „Servis a opravy chladiacich zariadení na zimnom štadióne v Prievidzi“ a záväzok objednávateľa riadne a včas prevziať zhotovené dielo a zaplatiť zhotoviteľovi cenu stanovenú v čl. IV. zmluvy. Zmluva o dielo bola uzavretá na dobu neurčitú (čl. VIII. bod 8.6 zmluvy) a čas plnenia bol dohodnutý od prvej objednávky v roku 2014 (čl. III. bod 3.2 zmluvy). Podmienky vykonávania plnenia dohodnutého predmetu plnenia (diela) dohodli zmluvné strany v čl. VI. zmluvy, ktoré označili ako dodacie podmienky. V súvislosti s dohodnutým predmetom plnenia a obsahom zmluvy o dielo odvolací súd uvádza, že zmluvné strany v tejto zmluve nevymedzili, ani rámcovo, aké činnosti obsahuje servis chladiacich zariadení.
37. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že v zmysle zmluvy o dielo si žalovaný e-mailom dňa 29.7.2014 objednal u žalobcu kontrolu strojovne a revíziu strojovne na zimnom štadióne v Prievidzi pred spustením chladenia a účasť pracovníka zhotoviteľa pri spustení tohto chladenia s požiadavkou, že chladenie má byť spustené od 1.8.2014 po polnoci. Podľa názoru odvolacieho súdu túto objednávku treba považovať za prvú objednávku v r. 2014 podľa čl. III. bod 3.2 zmluvy o dielo, ktorá predstavovala začiatok času plnenia dohodnutého predmetu tejto zmluvy. V dňoch 31.7.2014 a 1.8.2014, ako vyplýva z montážneho denníka z týchto dní (č.l.9 spisu), vykonal žalobca úkony zodpovedajúce servisu a opravám chladiaceho zariadenia v súlade s dohodnutým predmetom zmluvy a spustil zariadenie v manuálnom režime, nastavil a skontroloval parametre, zariadenie bolo v chode s tým, že po dosiahnutí hraničnej teploty 10 st. C treba ovládanie prepnúť do automatického režimu s poznámkou, že obsluha bola zaškolená. Zástupcovi žalovaného bola odovzdaná technická dokumentácia. Z obsahu tohto montážneho denníka vyplýva aj doporučenie o doplnení NH3 cca 500 kg a odolejovanie expanznej nádrže. V dňoch 2.8.2014, 3.8.2014, 6.8.2014, 10.8.2014 a 11.8.2014, vo všetkých týchto prípadoch žalobca na základe oznámení žalovaného vykonával odstránenie zistených závad chladiaceho zariadenia - opravy a doplnenie NH3 po tom, čo bolo zariadenie už spustené do prevádzky, pričom v konaní bolo preukázané, že chladenie nedosiahlo požadované parametre nielen ku dňu 1.8.2014, ale po zásahoch žalobcu ani neskôr.
38. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v konaní nariadil znalecké dokazovanie podľa § 127 ods. 1 O.s.p. znalcom Ing. Dušanom Ďuriačom, CSc. v odbore strojárstvo, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. 2/2016 zo dňa 12.7.2016 a v písomnom vyjadrení zo dňa 14.3.2017 zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu zo dňa 23.8.2016 k znaleckému posudku. Podľa názoru odvolacieho súdu nielen
z montážnych denníkov za dni 31.7.2014 -1.8.2014 a od 2.8.2014, ale aj z výpovedí svedkov a zo záverov znaleckého posudku a z písomného vyjadrenia znalca, nevyplýva žiadna skutočnosť, z ktorej by bolo možné nepochybne ustáliť, že v dňoch 31.7.2014 - 1.8.2014 žalobca vykonal dohodnutý predmet diela riadne a to ani tým, že zariadenie bolo v chode, pretože v čase odovzdania diela nebola dosiahnutá ani hraničná teplota na prechod z manuálneho režimu do režimu automatického pre záver o chladení chladiaceho zariadenia s požadovanými parametrami. Námietky žalobcu vznesené k znaleckému posudku v konaní pred súdom prvej inštancie (vyjadrenie zo dňa 23.8.2016 - č.l. 154-155 spisu) a v odvolacom konaní sa netýkajú samotného výkonu servisných a opravných prác vykonaných najmä v dňoch 31.7.2014 - 1.8.2014 ani ich potrebného rozsahu na spustenie chladiaceho zariadenia do bezporuchovej prevádzky. Smerujú len k okolnostiam pred začatím prác a po ich skončení. Na tejto situácii nič nemení ani okolnosť, že niektoré postupy pri manipulácii o zariadením mali vykonať zamestnanci žalovaného a tieto vykonal žalobca, pretože bez odstránenia príčiny nedostatočného chladenia (závady v chladiacom okruhu) chladiaceho zariadenia (plavákový/škrtiaci ventil). Znalec sa vyjadril, že túto poruchu možno identifikovať aj zanesením charakteristických veličín (tlak, teplota) do p-l (tlak-entalpia) daného chladiva. I keď žalobca uviedol, že táto porucha sa mohla vyskytnúť náhle a kedykoľvek, s čím znalec súhlasil, práce v dňoch 31.7.2014-1.8.2014 neobsahujú kontrolu tejto časti chladiaceho zariadenia. Zistený skutkový stav nedáva podklad na preukázanie tvrdenia žalobcu, že práce vykonané od 2.8.2014 sú plnením predmetu zmluvy na základe telefonických objednávok žalovaného, za vykonanie ktorých patrí žalobcovi dohodnutá cena diela.
39. Za skutkovo a právne správne považoval odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie aj vo výrokoch III. a IV., ktorými rozhodol o nároku žalovaného a štátu na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, čo súd vyjadril percentom tohto úspechu.
40. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch II., III. a IV. vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
41. Pokiaľ podal žalobca odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie aj čo do výroku V., ktorým rozhodol, že štát má právo voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 39 %, je odvolací súd toho názoru, že pre podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku súdu prvej inštancie nie je na strane žalobcu splnená zákonná požiadavka subjektívnej stránky prípustnosti odvolania podľa § 359 CSP. Žalobca ako odvolateľ, za procesnej situácie, že odvolaním napadnuté výroky II. - IV. rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, nebol po procesnej stránke negatívne dotknutý a nebola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. b/ ako odvolanie podané neoprávnenou osobou odmietol.
42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).