Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/105/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu P., zastúpeného M. a N., proti žalovanej Z., o zaplatenie 2.700,72 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. februára 2018, č.k. 3Csp/38/2017-64, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 20. februára 2018, č.k. 3Csp/38/2017-64 súd prvej inštancie zamietol žalobu proti žalovanej, voči ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.700,72 Eur s 12,35% ročným úrokom a 8,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 75,02 Eur od 21.04.2014 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.05.2014 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.06.2014 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.07.2014 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.08.2014 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.09.2014 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.10.2014 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.11.2014 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.12.2014 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.01.2015 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.02.2015 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.03.2015 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.04.2015 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.05.2015 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.06.2015 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.07.2015 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.08.2015 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.09.2015 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.10.2015 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.11.2015 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.12.2015 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.01.2016 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.02.2016 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.03.2016 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.04.2016 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.05.2016 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.06.2016 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.07.2016 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.08.2016 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.09.2016 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.10.2016 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.11.2016 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.12.2016 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.01.2017 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.02.2017 do zaplatenia, 75,02 Eur od 21.03.2017 do zaplatenia a tiež náhrady trov konania. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu G.. a žalovanou vznikol spotrebiteľský vzťah uzavretím Zmluvy o splátkovom úvere dňa 18.07.2007. Na predmetný vzťah sa použijú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa žalovaná ako spotrebiteľ zaviazala vrátiť veriteľovi. Súd považuje predmetnú zmluvu za typovú, vyhotovenú pre širší okruh spotrebiteľov. Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ustanovenie § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že žalovanej bola zo strany banky doručená písomná

výzva na zaplatenie splátok, s ktorými bola žalovaná v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť klienta banky musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. Z obsahu spisu tiež nemal súd preukázané, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a že pred uplatnením práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, banka v postavení dodávateľa, upozornila žalovanú ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva a rovnako nebola doposiaľ preukázaná ani druhá podmienka z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej uplatneniu práva podľa § 565 Obč. zákonníka musí predchádzať doba omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky aspoň tri mesiace. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Žalobca tak v konaní nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. S poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní súd žalobu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie prejednávanú vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách je dispozitívne, k postúpeniu došlo so súhlasom žalovaného a nedodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nemá za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Najvyšší súd SR v konaní pod sp.zn. 1Cdo/76/2007 posúdil ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách taktiež ako dispozitívne. I v prípade, ak by žalovanému nebola doručená výzva v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, bolo by postúpenie pohľadávky platné. Tento právny záver vychádza zo zákonných a zmluvných ustanovení, ktoré súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval nesprávne. V zmysle bodu 19.16 obchodných podmienok k predmetnej zmluve o úvere, žalovaná výslovne súhlasila s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyžaduje predchádzajúcu výzvu len v prípade postúpenia bez súhlasu klienta. V posudzovanej veci však postúpenie pohľadávky bolo realizované so súhlasom žalovaného ako klienta banky, keď jeho súhlas vyplýva z ustanovenia bodu 19.16 obchodných podmienok. V súvislosti s výkladom ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách uviedol, že účelom tohto ustanovenia je len úprava výnimiek z bankového tajomstva. Toto zákonné ustanovenie neupravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba podmienky, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Hlavným účelom § 92 ods. 8 Zákona o bankách, aj podľa dôvodovej správy, bolo prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. O tom, že by tieto podmienky podmieňovali platnosť právneho úkonu niet v zákone ani v dôvodovej správe žiadnej zmienky. V tejto súvislosti treba mať na zreteli ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Záver súdu prvej inštancie, že banka môže pohľadávku platne postúpiť len za podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách z tohto ustanovenia nevyplýva.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Ustanovenie § 525 určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

6. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

7. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

8. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

9. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

10. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

11. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

12. Písomná výzva banky dlžníkovi je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca však takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z. Písomné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie.

13. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaného predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníkovi, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. Jeho žaloba na plnenie bola už z uvedeného dôvodu správne zamietnutá.

14. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR v rozsudku z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, keď uviedol, že „podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“.

15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu

trov odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanej v zmysle § 251 ods. 1 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že nemá nárok na náhradu trov.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 .