Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/170/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 1, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. M. XXXX/XX, F. B., o zaplatenie sumy 1.007,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14. februára, 2017, č.k. 6C/435/2015-60 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia súm prisúdených vo výroku I. napadnutého rozsudku p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.007,44 eur, poplatky za poistenie vo výške 1,42 eur, úrok 68,36 eur ( z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úroky z omeškania 0,78 eur ( z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru ), úrok 19,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.007,44 eur od 19.06.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1.007,44 eur a úrokov 68,36 eur od 19.06.2015 do zaplatenia , v mesačných splátkach 40,-eur splatných najneskôr do 25.dňa toho ktorého mesiaca s tým, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, vynechanie čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 397, § 369, § 502 Obchodného zákonníka, § 232 ods. 2, 3, 4, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že výsledkami vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu je dôvodná, navyše žalovaná pohľadávku čo do základu a výšky uznala. Napriek skutočnosti, že žalobca nesúhlasil s plnením v splátkach, vzhľadom na osobné a majetkové pomery žalovanej súd umožnil žalovanej plnenie v splátkach mesačne splatných najneskôr do 25. dňa toho- ktorého mesiaca s tým, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pričom vynechanie čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

4. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, že žalobca so žalovanou dňa 11.08.2014 uzatvorili úverovú zmluvu č. 149155, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.700,- eur, ktorý úver a úroky sa zaviazala žalovaná splácať v pravidelných mesačných

splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola povinná splatiť do 15.07.2019. Žalovaná pohľadávku žalobcu v celom rozsahu uznala čo do základu a výšku a požiadala o možnosť plnenia v splátkach a to vzhľadom na svoje sociálne pomery, keď uviedla, že je bezmajetná, býva v mestskom nájomnom byte, sama sa stará o tri maloleté deti vo veku 9, 10 a 15 rokov a na ktoré dostáva výživné spolu vo výške 90,- eur mesačne, keď jej čistý mesačný príjem je 430,- eur. Uviedla, že nie je schopná splácať väčšími splátkami predmetný úver než 30 až 40,- eur mesačne.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie výlučne v časti lehoty plnenia priznaných súm podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie v celom rozsahu žalobe žalobcu, zároveň prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie povolili žalovanej splácať dlh v splátkach, ktoré rozhodnutie však neodôvodnil. Žalobcovi bola dňa 10.08.2016 doručená výzva zo strany súdu prvej inštancie, či súhlasí s povolením splátok, na ktorú však žalobca reagoval negatívne. Nie je zrejmé, akým spôsobom tvrdenia žalovanej súd skúmal, resp. či žalovaná tieto tvrdenia preukázala, nakoľko súd neuviedol, akými dôkazmi vykonal dokazovanie, ani neuviedol, na aké dôkazy prihliadol pri rozhodovaní o plnení v splátkach. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 201/2010 zo dňa 09.11.2010.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 , proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 127 a § 363 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 , teda len v napadnutej časti lehoty plnenia, s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, (§ 380 ods. 2 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti lehoty plnenia ako vecne správne potvrdiť.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti lehoty na plnenie.

8. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

9. Citované ustanovenia upravujú všeobecnú lehotu na plnenie (tri dni), ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Súd môže tiež povoliť plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, pričom hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, že by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovené povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé.

10 . Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalovaná v konaní nepopierala nárok žalobcu, pričom dlžnú sumu bola ochotná splácať v mesačných splátkach po 30-40 Eur. Uviedla, že sa sama stará o tri maloleté deti vo veku 9, 10 a 15 rokov na ktoré dostáva výživné spolu vo výške 90,- eur mesačne a jej čistý mesačný príjem je 430,- eur. Je nemajetná a s deťmi býva v mestskom nájomnom byte.

11. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš nepatrne) a to i pri zohľadnení okolnosti získania žalovaným nespornej výhody (odkladu) už praktickým donútením žalobcu uplatniť právo na súde.

12. Výška sumy priznanej rozsudkom súdu prvej inštancie na istine predstavovala sumu 1.007,44 Eur, ktorá vrátane príslušenstva pri rešpektovaní vyššie priblíženého pravidla o rozložiteľnosti splátok najviac na tri roky odôvodňuje výšku splátky 40,- Eur mesačne, tak ako žiadala žalovaná.

13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci (s prihliadnutím k skutočnosti, že žalovaná od podania žaloby neuhradila dlh ani čiastočne, na druhej strane s prihliadnutím k sociálnej situácii žalovanej, ktorá ma v osobnej starostlivosti tri maloleté deti) zodpovedá lehota na plnenie a povolenie splátok tak ako rozhodol súd prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu sú dané dôvody v zmysle § 232 ods. 3 veta druhá CSP, na základe ktorých je dôvodné určiť, že peňažné plnenie možno umožniť žalovanej vykonať aj v splátkach, pričom s prihliadnutím na výšku dlhu, ako aj na skutočnosť, že táto svoju pohľadávku už predtým, ako sa stala predmetom súdneho konania, mohla splácať v splátkach, súd prvej inštancie správne určil výšku mesačnej splátky s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

14. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia ako vecne správny potvrdil.

15. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

16. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Pri takomto výsledku odvolacieho konania súd konštatuje, že výška splátok závisela od úvahy súdu, preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

20. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .