Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_29C-204-2016.pdf
PDF · 125.72 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/204/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44 307 683, právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: M. V., G.. XX.X.XXXX, bytom J. XX, Svinia, zastúpená Štefanom Dutkom, nar. 12.10.1960, bytom Potočná 37, Prešov, o návrhu žalovanej na obnovu konania vo veci sp. zn. 18Rob 277/2006, takto
rozhodol:
I. Z a m i e t a žalobu na obnovu konania.
II. Z a m i e t a návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Rob 277/2006 zo dňa 9.1.2007.
III. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov konania žalobcovi sa ich náhrada n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaná v konaní vedenom na tomto súdu pod sp. zn. 18Rob 277/2006, ktoré bolo začaté na návrh právneho predchodcu žalobcu GE Money a.s. a ktoré bolo ukončené vydaním platobného rozkazu, podala dňa 15.6.2016 návrh na obnovu daného konania a nariadil odklad vykonateľnosti predmetného platobného rozkazu. Svoj návrh odôvodnila ustanovením § 228 ods. 1 písm. a), e) OSP. Uviedla, že konajúci súd nemal vydať platobný rozkaz z dôvodu, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (zmluvné pokuty), a teda súd porušil § 172 ods. 9 OSP. Ako navrhovateľka tohto mimoriadneho opravného prostriedku sa v mesiaci máj 2016 po konzultácii so Združením Brániť sa oplatí - BSO dozvedela o nových rozhodnutiach, ktoré tu boli v čase napadnutého rozhodnutia a nemala o nich vedomosť, a to rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C 134/2008, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva („ESĽP“) Beian v. Rumunsko, rozsudok SD EÚ z 27. júna 2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 OcéanoGrupoEditorial SA, rozsudok SD EÚ z 21. novembra 2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA, rozsudok SD EÚ z 14.júna 2012 C-618/10 Banco Espanol de Crediou SA, uznesenie SD EÚ C-76/10 Pohotovosť - Korčkovská. Žalovaná ďalej uviedla, že nové rozhodnutie môže pre ňu znamenať priaznivejšie rozhodnutie, pretože bude úplne zbavená účinkov neprijateľnej zmluvnej pokuty, úrokov z omeškania, ktoré majú byť zákonné a vymáhajú sa v exekučnom konaní. Poukázal na to, že neprijateľnosť zmluvnej pokuty bola judikovaná aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20.9.2011, sp. zn. 6Co 113/2010 a v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 29.5.2013, sp. zn. 17Co 255/2012. Povolenie obnovy je odôvodnené, pretože rozhodnutie súdu je v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora. Pre prípad, že by súd nepovolil obnovu konania žalovaná dala do pozornosti rozhodnutie ESĽP vo veci Beian v. Rumunsko (č. 1) zo dňa 6. decembra 2007 v ktorom tento rozhodol, že vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane
ľudských práv, konkrétne čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj právo podľa čl. 14 Dohovoru v spojení s čl. 1 Protokolu č. 1. Súčasne navrhla aj odklad vykonateľnosti napadnutého platobného rozkazu.
2. Žalobca vo vyjadrení k žalobe uviedol, že obnova konania je prípustná iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 397 CSP a za zachovania zákonných lehôt. Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Rob 277/2006 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.1.2007, žaloba na obnovu konania bola súdu doručená až 15.6.2016, teda po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty. Pokiaľ ide o subjektívnu lehotu, poukázal na § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku Európskej únie. V úradnom vestníku EÚ sa uverejňujú aj zhrnutia rozhodnutí Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa, pričom platí, že dňom uverejnenia sa stali známymi každému, koho sa týkajú, a preto nemožno považovať žalobu na obnovu konania za podanú včas, t.j. v lehote 3 mesiacov od toho času, keď sa odporca o dôvode obnovy konania dozvedel, keďže sa vo svojej žalobe odvoláva na rozsudok ESĽP vo veci Beian v. Rumunsko, rozsudok SD EÚ z 27. júna 2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 OcéanoGrupoEditorial SA a rozsudok SD EÚ z 21. novembra 2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA. Odporca neuniesol vo vzťahu k subjektívnej lehote dôkazné bremeno. Odporca sa odvoláva na rozhodnutia SD EÚ, ktoré boli vydané postupne v rokoch 2000-2002, pričom o nároku navrhovateľa rozhodol súd až v roku 2007, t.j. všetky tieto rozhodnutia boli v tom čase plne prístupné na internete a nielen v úradných jazykoch ESD, ale aj v slovenskom preklade. Odporca mal teda možnosť uplatniť predmetné rozhodnutia podstatne skôr. Podľa jeho názoru platí, že dňom uverejnenia sa rozhodnutia stáli známymi každému, koho sa týkajú. Táto domnienka je nevyvrátiteľná. Vo vzťahu k dôvodu obnovy podľa § 397 písm. a/ CSP uviedol, že odporca sa domáha opätovného právneho posúdenia veci, avšak na to mal k dispozícii právny inštitút odporu, ktorý vlastným zavinením nevyužil, čo je zároveň dôkaz, že zákonom ustanovená podmienka „bez svojej viny“ nie je splnená. Poukázal na to, že rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky, o ktoré odporca taktiež opiera svoju žalobu na obnovu konania sú rozhodnutia, ktoré v čase pôvodného konania neexistovali. Na to, aby rozhodnutie mohlo byť dôvodom obnovy konania platí, obdobne ako pri skutočnostiach a dôkazoch, že počas pôvodného konania existovalo, avšak účastník ho nemohol bez svojej viny v pôvodnom konaní použiť. Mal za to, že odporca ako navrhovateľ obnovy neosvedčil ani jednu zo skutočností zakladajúcich dôvod obnovy konania z hľadiska § 397 písm. a), a e) CSP, a preto navrhol žalobu zamietnuť.
3. Žalovaná v replike naviac uviedla, že čo sa týka Úradného vestníka Európskej únie, nedozvedela sa, ani sa nemohla dozvedieť o veciach, pretože dodnes nevie, ako sa k týmto informáciám dostať. Len vďaka združeniu sa dozvedela o týchto veciach a aj to, že boli porušené jej práva.
4. Žalobca v duplike zdôraznil, že tvrdenie, že sa žalovaná dozvedela o dôvode obnovy konania v máji 2016, nemožno považovať za smerodajnú, nakoľko by trojmesačná lehota závisela výlučne na rozhodnutí (svojvôli) účastníka konania v tom smere, či sa vôbec a kedy bude zaujímať o zisťovanie skutočností dôvodných na podanie žaloby na obnovu konania. Mal za to, že povolením obnovy konania dôjde k zneužitiu tohto prostriedku na úkor právnej istoty. Podľa jeho názoru je teda zrejmé, že v prípade žalovanej nie je zachovaná objektívna, ani subjektívna lehota a taktiež nie je naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov taxatívne vymedzených v § 397 CSP pre povolenie obnovy konania.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to vyjadreniami sporových strán, prehlásením združenia Brániť sa oplatí, súhlasom dotknutej osoby zo dňa 13.6.2016, oznámením žalovanej súdu o novom exekučnom príkaze zo dňa 1.6.2017 s prílohami, odpoveďou na lustráciu sociálnej poisťovne vo vzťahu k žalovanej, obsahom exekučného spisu sp. zn. 16Er 143/2009, sp. zn. 18Rob 277/2006, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 5.6.2006 podal právny predchodca žalobcu GE Money, a.s. na tunajší súd návrh na vydanie platobného rozkazu voči žalovanej na sumu 34.525 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne od 3.11.2004 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 6905 Sk a nahradiť trovy konania. Nárok voči žalovanej uplatnil na základe zmluvy o úvere zo dňa 31.7.2003, ktorou jej poskytol úver vo výške 30.780 Sk. Žalovaná sa úver zaviazala splatiť 36 mesačnými splátkami po 1.303 Sk. Keďže žalovaná úver riadne nesplácala, došlo k zosplatneniu úveru. Súd vydal v tejto veci dňa 9.1.2007 platobný rozkaz, ktorý bol doručený žalovanej do vlastných rúk dňa 12.1.2007 a keďže žalovaná odpor voči nemu nepodala, nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2007.
7. Dňa 25.8.2009 bol žalobcom podaný návrh na vykonanie exekúcie voči žalovanej na základe právoplatného platobného rozkazu č.k. 18Rob 277/2006-14. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 19.10.2009. Exekučné konanie sa vedie pod sp. zn. 16Er 143/2009. Žalovaná zastúpená právnym zástupcom podala dňa 21.5.2010 námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie. Exekučný súd zamietol predmetné námietky proti exekúcii, ako aj návrh na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie uznesením zo dňa 22.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2.2018.
8. Z prehlásenia Združenie Brániť sa oplatí - BSO zo dňa 5.1.2017 vyplýva, že sa na neho obrátila žalovaná v mesiaci máj 2016 s prosbou, že potrebuje poradiť a pomôcť vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov sp. zn. 18Rob 277/2006. V tom čase sa dozvedela aj o nových skutočnostiach, ako aj o podaní mimoriadneho opravného prostriedku. Dňa 13.6.2016 podpísala žalovaná združeniu súhlas so spracovaním osobných údajov a poskytla podklady k napísaniu návrhu na obnovu konania.
9. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že o tom, že môže podať návrh na obnovu konania sa dozvedela tak, že sedeli na lavičke pri dome, kde prišla suseda a ona jej poradila, aby obrátila na združenie a dala jej telefónne číslo. Dcéra tam zavolala v máji 2016. Išli do združenia Brániť sa oplatí. Tam ju poučili o tom, že neprávom jej sťahujú vysoké percento, nepamätala si, o čom ju ďalej poučovali. Ďalej uviedla, že poberá dôchodok vo výške 290 eur mesačne, vedie sa voči nej exekúcia. V tejto exekúcii podala návrh na zastavenie exekúcie, na odklad exekúcie, pretože podľa nej mala byť pohľadávka už splatená, ale zistilo sa, že ešte nie, a tak jej sťahujú peniaze ďalej.
10. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Žalovaná podala návrh (žalobu) na obnovu konania dňa 15.6.2016, t.j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený a nahradený Civilným sporovým poriadkom. Vzhľadom na citovanú úpravu § 470 CSP rozhodoval súd už podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom pri posudzovaní úkonov žalovanej (dôvody obnovy konania, včasnosť podania žaloby na obnovu konania) vychádzal súd z právnej úpravy platnej v čase podania žaloby so zreteľom na princíp legitímnych očakávaní a právnej istoty.
12. Podľa § 228 ods. 1 OSP, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
13. Podľa § 228 ods. 2 OSP, návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.
14. Podľa § 230 ods. 1 OSP, návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
15. Podľa § 230 ods. 2 OSP, po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c), d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e).
16. Podľa § 230 ods. 3 OSP, navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
17. Podľa § 234 ods. 1 OSP, návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.
18. Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
19. Podľa § 412 ods. 1 CSP súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa čl. 297 /pôvodne čl. 254/ Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa legislatívne akty (nariadenia, smernice, rozhodnutia), ako aj nelegislatívne akty prijaté vo forme nariadení, smerníc a rozhodnutí, ktoré neuvádzajú, komu sú určené, uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie. Nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený alebo, ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiatym dňom po ich uverejnení.
21. Podľa § 1 zák. č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku Európskej únie právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie alebo v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (ďalej len "úradný vestník") sú v súlade s medzinárodnými zmluvami účinné na území Slovenskej republiky.
22. Podľa § 2 ods.1 cit. zák. o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná.
23. Pri posudzovaní návrhu na obnovu konania je potrebné vychádzať zo zásady záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, čo je zárukou princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, medzi ne patrí aj obnova konania z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 OSP (od 1.7.2016 podľa § 397 CSP). Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania sú spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje; zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať; lehoty, počas ktorých musí byť návrh na obnovu konania podaný; osoba spôsobilá k podaniu návrhu; osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci.
24. Na podanie návrhu na obnovu konania zákon stanovil subjektívnu a objektívnu lehotu (§ 230 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523230'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP). Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je 3-mesačná. Jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523230'&ucin-k-
dni='30.12.9999'> OSP. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predlžiť ani skrátiť. S ohľadom na uvedené súd skúmal, či bol návrh na obnovu konania podaný včas.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2007, pričom žaloba na obnovu konania bola podaná 15.6.2016. Pokiaľ teda ide o žalovanou uplatnený dôvod obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) OSP (sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci), dospel súd k záveru, že návrh na obnovu konania z tohto dôvodu bol podaný oneskorene po uplynutí 3-ročnej objektívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 31.1.2010, t.j. tri roky od právoplatnosti platobného rozkazu, nakoľko sa na daný prípad nevzťahuje výnimka z objektívnej lehoty uvedená v § 230 ods. 1 písm. a) OSP a navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
26. Súd naviac v tomto smere poukazuje na to, že žalovaná za dôvod pre obnovu konania pritom považovala súdne rozhodnutia vydané slovenskými súdmi v iných sporoch, ktoré vyslovili neprijateľnosť určitých zmluvných podmienok v obdobnej úverovej zmluve, pričom išlo o rozhodnutia po vydaní platobného rozkazu. Zákonodarca však rozhodne takéto rozhodnutia či skutočnosti nepovažuje za dôvod pre obnovu konania. Záver, že neskôr prijaté rozhodnutie v inej právnej veci samo o sebe nie je dôvodom pre povolenie obnovy konania bol už v minulosti prijatý v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR z 8.9.1982 uverejnenom pod R 2/1983 a súdna prax aj v súčasnosti z neho vychádza (napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR 29Cdo 269/08 zo dňa 31.1.2008, 32Cdo 540/11 zo dňa 27.10.2011, 20Cdo 328/98 zo dňa 28.1.2009). Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu ČR, ktorý zreteľne deklaroval, že zmena právneho názoru nemôže byť podkladom pre obnovu konania vo veci právoplatne skončenej (napr. uznesenie Ústavného súdu II. ÚS 111/98 zo dňa 7.5.1998, IV.US 410/00 zo dňa 2.10.2000).
27. Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva aj to, že relevantnými rozhodnutiami v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) OSP zákonodarca mienil tie, ak súd v pôvodnom konaní vyriešil predbežnú otázku odchylne než o nej rozhodol príslušný orgán alebo išlo o prípad, ak súd bol viazaný podľa § 135 ods. 1 OSP rozhodnutím iného orgánu alebo z neho vychádzal (§ 135 ods. 2) a neskôr príslušný orgán vyriešil rovnaké skutkové okolnosti inak. Jednoznačne možno uzavrieť, že skutočnosť, že iný súd v inom konaní posúdil vymedzenú (rovnakú) právnu otázku inak, nemôže zapríčiniť povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R 48/2000). Takýto záver je logický, keďže existuje množstvo právoplatne rozhodnutých vecí s rozdielnym právnym posúdením a ak by sa takéto iné súdne rozhodnutie malo považovať za dôvod pre obnovu konania, nepochybne by došlo k narušeniu už spomenutého princípu právnej istoty. Navyše by bolo ťažko možno posúdiť, ktoré z rozdielnych rozhodnutí by malo byť to správne. Preto uplatnený dôvod pre obnovu konania neobstojí ani v dôsledku týchto argumentov.
28. Žalovaná sa však domáhala obnovy konania i z dôvodu podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP, pri ktorom sa plynutie lehôt na podanie návrhu posudzuje tiež v spojení s § 230 ods. 1, 2 OSP.
29. Žalovaná v návrhu tvrdila, že sa o dôvodoch obnovy konania, teda o nových rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ, ktoré tu boli v čase napadnutého rozhodnutia a nemala o nich vedomosť, dozvedela v mesiaci máj 2016 po konzultácii so Združením Brániť sa oplatí - BSO, o čom predložila potvrdenie. Pri svojom výsluchu uviedla, že o tom, že môže podať návrh na obnovu konania sa dozvedela tak, že sedeli na lavičke pri dome, kde prišla suseda a ona jej poradila, aby obrátila na združenie. Dcéra tam zavolala v máji 2016, následne išli do združenia Brániť sa oplatí, kde ju poučili o tom, že jej neprávom sťahujú vysoké percento, pričom si už nepamätala, o čom ďalšom ju poučovali.
30. Aj napriek vyššie uvedeným okolnostiam je súd toho názoru, že zachovanie subjektívnej lehoty preukázané žalovanou nebolo. V konaní je totiž nemenej podstatným aj zistenie, že sa na základe predmetného právoplatného platobného rozkazu ako exekučného titulu vedie pod sp. zn. 16Er 143/2009 exekúcia, pričom odo dňa 21.5.2010 do 25.5.2016 žalovaná zastúpená právnym zástupcom (u ktorého je prezumpcia znalosti právnych predpisov - a teda aj prípadnej existencie dôvodov obnovy konania
- nevyvrátiteľná) sa voči nej bránila námietkami a podala i návrh na odklad i jej zastavenie, návrh na obnovu konania však napriek tejto skutočnosti podala až v júni 2016.
31. V súvislosti s tým poukazuje súd na § 2 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='416/2004%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 416/2004 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='416/2004%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o Úradnom vestníku Európskej únie v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého dňom uverejnenia rozhodnutí Súdneho dvora a súdu prvého stupňa v úradnom vestníku sa tieto stali známymi každému, koho sa týkajú, a teda je tým formulovaná domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie ako nevyvrátiteľná. V zmysle takého znenia uvedeného ustanovenia potom súd nemá možnosť prihliadať na tvrdenie strany o tom, že sa o judikátoch Súdneho dvora dozvedel až po tom, čo mu to organizácia na ochranu spotrebiteľa oznámila (v danom prípade po 9 rokoch od právoplatnosti napadaného rozhodnutia). Takýto výklad by potom podľa názoru súdu umožňoval bezhraničné predlžovanie lehoty na podanie obnovy konania (ad absurdum by mohla nastať situácia, že by bola tvrdená vedomosť o dôvode aj po napr. 40 rokoch od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je napadané).
32. Je nesporné, že rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98, C-473/00), o ktoré žalovaná oprela svoj návrh na povolenie obnovy konania, boli publikované v Zbierke rozhodnutí ESD ešte predtým, ako bol v konaní sp. zn. 18Rob 277/2016 vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 31.1.2007, a teda žalovaná mohla uplatniť uvedené rozhodnutia Súdneho dvora EÚ ako dôvod obnovy konania v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti platobného rozkazu, čiže ešte v roku 2007.
33. V tomto smere poukazuje súd na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 345/2017 zo 16.5.2017, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že ak bol platobný rozkaz vydaný v čase, keď boli rozhodnutia Súdneho dvora, na ktoré odkazuje žalovaná vo svojom návrhu na obnovu konania, zverejnené v úradnom vestníku, ako aj v Zbierke súdnych rozhodnutí Súdneho dvora (pričom tieto sú pre Slovenskú republiku právne záväzné už od 1. mája 2004, keď sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie), mohla žalovaná objektívne túto skutočnosť namietať už v odpore, pretože o nich mohla objektívne vedieť nielen od preukázateľného dátumu zverejnenia rozhodnutí Súdneho dvora v úradnom vestníku, v ktorom je každé rozhodnutie publikované, príp. uplynutím dvadsiateho dňa od jeho zverejnenia, keď sa takéto rozhodnutie stáva záväzným pre každú fyzickú, ako aj právnickú osobu, ale najmä z dôvodu ich právnej záväznosti pre Slovenskú republiku, ktorá už v tom čase bola členským štátom Európskej únie, a preto stanovil začiatok plynutia subjektívnej 3 mesačnej lehoty na podanie takéhoto návrhu v danej veci odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného rozkazu. S týmto záverom sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 31.10.2017, sp. zn. 2Cdo 28/2017.
34. Ďalej súd poukazuje i na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2013, sp. zn. 8Co/345/2013, ktorým súd v obdobnej veci obnovu konania nepovolil a podľa ktorého: „Odvolací súd nepovažuje za správny záver súdu prvého stupňa, že odporkyňa sa dozvedela o dôvode obnovy konania od svojho právneho zástupcu dňa 19.07.2012. Takýto záver nemôže obstáť z dôvodu, že v takom prípade by trojmesačná lehota závisela výlučne na rozhodnutí (svojvôli) účastníka konania v tom smere, či sa vôbec a kedy obráti so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na advokáta, a preto je potrebné vždy prihliadnuť na všetky okolnosti konkrétneho prípadu a tieto vyhodnotiť v kontexte doby vydania rozhodnutia Súdneho dvora, s ktorými má byť vnútroštátne rozhodnutie v rozpore tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto mimoriadneho opravného prostriedku na úkor princípu právnej istoty. V danom prípade relevantné rozhodnutia Súdneho dvora, na ktoré sa odporkyňa odvoláva, boli vydané 27.6.2000, teda v čase pred vydaním platobného rozkazu, prípadne 10.11.2010, teda bezprostredne po vydaní platobného rozkazu a relevantná právna úprava, ktorej aplikácie sa odporkyňa dovoláva, týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv a neprimeraných podmienok v nich, bola upravená v ust. § 23 a zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. s účinnosťou od 1.1.2000, do ktorého ustanovenia bola implementovaná do nášho právneho poriadku smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, z ktorej odporcom citovaná judikatúra vychádza. Z uvedeného teda vyplýva, že už v čase vydania platobného rozkazu existovala relevantná právna úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúca zo smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj na ňu nadväzujúca judikatúra Súdneho dvora, a preto v sporovom konaní odporkyni nič nebránilo obrátiť sa v tomto smere na advokáta so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, pokiaľ sama nemala právnické vzdelanie.
35. Zásadný vplyv na posudzovanie návrhu na obnovu konania uplatneného podľa § 228 ods. 1 písm. e <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523228'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) OSP má aj rozsudok Súdneho dvora C-234/04 zo 16. marca 2006 vo veci Rosmarie Capférer proti Schlang & Schick GmbH, v ktorom Súdny dvor uviedol, že úniové právo neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby preskúmaval a rušil právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ak sa aj ukáže, že je v rozpore s právom Európskeho spoločenstva. Týmto rozhodnutím Súdny dvor zdôraznil dôležitosť zásady res iudicata (jedinou výnimkou, keď Súdny dvor zakotvil povinnosť prelomiť túto zásadu, je situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá nepatrí do jeho kompetencie, ale do kompetencie orgánu Európskej únie). Obnova konania nemá byť nariadená pre rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora. Rozhodnutie Súdneho dvora zakladá dôvod prípustnosti obnovy konania len vtedy, keď sa týka rovnakej veci ako obnovou napadnuté rozhodnutie alebo ak odlišne, hoci vo veci inej, rieši otázku, majúcu na spôsob právneho posúdenia veci v pôvodnom konaní dosah. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadnej nesprávnosti procesnej povahy. Aj keby sa súd pri vydaní platobného rozkazu prijateľnosťou dohodnutej zmluvnej podmienky vôbec nezaoberal, alebo keby sa s ňou zaoberal, ale s nesprávnym záverom, nemôže ísť o rozpor s európskou judikatúrou. Toto rozhodnutie vydal Súdny dvor dávno potom, čo 5. apríla 1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.10.2017, sp. zn. 2Cdo 28/2017)
36. Pokiaľ žalovaná argumentuje rozsudkom SD EÚ C-618/10 Banco Espanol de Crediou SA, ktorý bol zverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie od 14.6.2012, je potrebné uviesť, že počnúc týmto dňom vznikla nevyvrátiteľná domnienka, že sa toto rozhodnutie stalo známym aj žalovanej v tejto veci (súd opätovne upriamuje pozornosť na právne zastúpenie žalovanej v exekučnom konaní vedenom na základe napadnutého rozhodnutia v tom čase). Subjektívna trojmesačná lehota potom uplynula žalovanej dňom 14.9.2012. Žalovaná podala návrh na obnovu konania až dňa 15.6.2016, a teda oneskorene po uplynutí subjektívnej 3 mesačnej prekluzívnej lehoty.
37. V neposlednom rade ani rozhodnutie ESĽP vo veci Beian o tom, že vzájomne odporujúca si judikatúra vnútroštátneho súdu je porušením dohovoru o ochrane ľudských práv, konkrétne čl. 6 ods. 1 a čl. 14 nepredstavuje dôvod pre povolenie obnovy konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení.
38. Je potrebné poukázať i na to, že v roku 2007, kedy bol vydaný platobný rozkaz, ešte nebolo povinnosťou všeobecného súdu prihliadať ex offo na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli obsahom zmluvy tak, ako to žalovaná tvrdila. Povinnosť súdov prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky bola zavedená až zákonom č. 384/2008 Z. z. <aspi:// module='ASPI'&link='384/2008%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občiansky súdny poriadok s účinnosťou od 15. októbra 2008, ktorým sa novelizoval § 172 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523172'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP, keď bol do tohto ustanovenia doplnený odsek 9, podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Ak neboli splnené zákonné podmienky na vydanie platobného rozkazu a napriek tomu súd platobný rozkaz vydal, tento postup súdu by spočíval v nesprávnom právnom posúdení veci a rozhodnutie súdu bolo možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom, čo žalovaná nevyužila. (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 345/2017 zo 16.5.2017)
39. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu týchto nesprávností slúžia iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 OSP (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 98/11 zo dňa 11.8.2011). Tento uhol pohľadu je pre posúdenie návrhu na obnovu konania smerodajný. Žalovaná totiž v podanom návrhu nenamieta nedostatočne zistený skutkový stav, ale nesprávne právne posúdenie.
40. So zreteľom na to, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene, súd žalobu na obnovu konania zamietol. V dôsledku toho rovnako súd zamietol i návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14)
46. Je potrebné konštatovať, že žalobca bol síce v konaní úspešný, teda by mu mal patriť nárok na náhradu trov konania, avšak súd s ohľadom na sociálne a majetkové pomery žalovanej (je starobná dôchodkyňa s dôchodkom vo výške 389,50 eura, z ktorého sa vykonávajú zrážky vo výške 63,34 eura, pričom po uhradení všetkých odôvodnených životných potrieb by ju uhradenie trov konania mohlo až existenčne ohroziť), ako aj skutočnosť, že sa voči nej vedie exekúcia práve zo strany žalobcu, v súlade s § 257 CSP vyslovil, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Podľa názoru súdu nepriznanie náhrady trov konania neprimerane nezasiahne do hospodárskych pomerov žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.