Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-94-2017.pdf
PDF · 103.82 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/94/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: SLG s.r.o., Trenčianska 1320, Púchov, IČO: 45 966 893, zastúpeného advokátom Šuriak & Co., advokátska kancelária s.r.o., Moskovská 13, Bratislava, IČO: 51 019 957 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101335850 zo dňa 14.6.2017 a Daňového úradu Trenčín č. 100428363/2017 zo dňa 9.3.2017 takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100428363/2017 zo dňa 9.3.2017 a žalovaného č. 101335850/2017 zo dňa 14.6.2017, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj správca dane), ktorým bol žalobcovi určený rozdiel na DPH v sume 76.956,80 € za zdaňovacie obdobie december 2013 nepriznaním nadmerného odpočtu DPH 74.655,93 € a vyrubením dane 2.300,87 € pre nesplnenie zákonných podmienok na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
2. Žalobca považoval uvedené rozhodnutia za nezákonné a domáhal sa ich zrušenia z dôvodu nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu a jeho nesprávneho právneho posúdenia. Vytýkal, že v novom konaní po predchádzajúcom zrušení skoršieho rozhodnutia správca dane neodstránil vytýkané nedostatky. Poukázal, že protokol z daňovej kontroly mu bol neskoro fyzicky doručený dňa 20.3.2015, deň po uplynutí zákonnej jednoročnej lehoty. Náhradné doručenie fikciou podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku nemohlo nastať pre nedodržanie postupu pri doručovaní, keď ďalšie doručovanie zásielky po neúspešnom pokuse mu nebolo oznámené a pošta mu oznámila až konečné uloženie zásielky dňa 2.3.2015. Protokol, ktorý neobsahuje súpis všetkých dokladov, preto nadobudol charakter nezákonného dôkazu. Spoločnosť Slovglobal, a.s. sa pre žalobcu zmluvne zaviazala sprostredkovať možnosť vykonávania vnútroštátnych JIT prepráv a následne zabezpečiť ich výkon. K naplneniu obsahu zmluvy v celom jej rozsahu došlo aj vďaka súčinnosti zo strany spoločnosti Slovglobal, a.s., čo však správca v časti sprostredkovania spochybnil. Žalobca uviedol, že spoločnosť Slovglobal, a.s. sa vzdala vykonávania prepráv v jeho prospech, aj za cenu straty zisku, za čo jej prináleží odmena vo výške provízie. Dôvodom bola druhotná platobná neschopnosť spoločnosti Slovglobal, a.s. a nemožnosť vykonávania prepráv pre spoločnosť SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o. Nesúhlasil s tvrdením správcu dane o umelej konštrukcii pri fakturovaní na základe zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Slovglobal, a.s. Mal za to, že služby sprostredkovania boli riadne poskytnuté a v
tomto smere nejde o žiadne podvodné alebo zneužívajúce konanie. Závery správnych orgánov sú len výsledkom prekrúcania vybraných faktov. Mal za to, že splnil všetky zákonné podmienky na odpočet DPH. Nepreukázanie vzájomnej komunikácie medzi ním a spoločnosťou Slovglobal, a.s. zdôvodnil ich personálnou prepojenosťou. Pre absenciu dôvodov, z ktorých vychádzali správne orgány pri svojom rozhodovaní, označil napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné. Správnym orgánom vytkol, že nepreukázali vedomosť smerujúcu k získaniu neoprávnenej daňovej výhody.
3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že fakturované služby nezodpovedajú skutočnosti. Daň uvedená na spornej faktúre za sprostredkovanie sa stala splatnou iba z dôvodu jej uvedenia na faktúre, nie z titulu skutočného dodania služby zo strany spoločnosti Slovglobal. Žalobca tým získal neoprávnenú daňovú výhodu. Tiež poukázal, že ak fakturovaný sprostredkovateľ je aj subdodávateľom sprostredkovaných prepravných služieb vykonávaných pre spoločnosť SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o., nemôže ísť o sprostredkovanie. Obchodná transakcia prezentovaná spornou faktúrou podľa jeho názoru tiež nemá ekonomické opodstatnenie.
4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.
5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti :
6. V daňovom priznaní k DPH za december 2013 žalobca uviedol odpočítanie dane 93.481,62 € a uplatnil si nadmerný odpočet DPH vo výške 74.655,93 €.
7. Následne bola u žalobcu vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2013. Daňová kontrola začala 19.3.2014. 8. Premetom preverovania bola faktúra č. 073/2013 zo dňa 3.1.2014 s dátumom dodania 31.12.2013 od dodávateľa Slovglobal, a.s. za sprostredkovanie dopravy vykonávanej pre spoločnosť SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o. na základe zmluvy o poskytovaní prepravných služieb a sprostredkovaní zo dňa 1.1.2013, ktorou si spoločnosť Slovglobal, a.s. uplatnila 29 % odmenu za sprostredkovanie prepravy za rok 2013 vo výške 384.784 € a DPH vo výške 76.956,80 €.
9. Zmluvou o poskytovaní služieb a sprostredkovaní zo dňa 1.1.2013 poveril žalobca ako objednávateľ spoločnosť Slovglobal, a.s. ako poskytovateľa kompletným zabezpečením výkonu vnútroštátnych JIT prepráv za účelom zásobovania závodu VW Slovakia, a.s. a s tým spojené poskytnutie pomocných služieb. Okrem toho sa poskytovateľ zaviazal sprostredkovať pre objednávateľa možnosť vykonávania prepravných služieb JIT pre spoločnosť SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o. Súčasťou záväzku objednávateľa bola povinnosť poskytnúť dodatočné vozidlá na naplnenie kapacity pre požadovaný objem JIT prepráv. Na strane druhej sa poskytovateľ zaviazal vykonávať pre objednávateľa prepravno-logistické služby JIT v súvislosti s dodávkou materiálu pre VW Slovakia, a.s. Účastníci zmluvy ako odmenu pre poskytovateľa za poskytnuté sprostredkovanie dohodli odplatu vo výške 29 % z hrubého ročného obratu objednávateľa voči SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o., ktorú si uplatní faktúrou vystavenou na konci príslušného kalendárneho roka.
10. Zástupca spoločnosti SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o. Ing. Andrej Kozár v odpovedi zo dňa 11. a 18.7.2014 uviedol, že s platiteľom (žalobcom), s ktorým spolupracujú od 2011, nemali podpísanú obchodnú zmluvu. Žalobca pre nich zabezpečoval prepravné služby, vnútroštátnu dopravu tovaru z miesta nakládky na miesto vykládky. Premetom prepravy boli autosúčiastky potrebné pre závod VW Slovakia, a.s. Nie je im známa žiadna spolupracujúca osoba, resp. spoločnosť, ktorá by dohodla obchodnú spoluprácu medzi nimi a žalobcom.
11. Z výpovede Evy E., konateľky žalobcu, uskutočnenej dňa 15.10.2014, vyplynulo, že spoločnosť SLG, s.r.o. bola založená v decembri 2010 Ing. A. D., predsedom predstavenstva spoločnosti Slovglobal, a.s., ktorý svoj podiel predal v januári 2011 spoločnosti Sloglobal, a.s., od kedy sa ona stala aj konateľkou žalobcu. Na spoločnosť SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o. sa nakontaktovali cez spoločnosť Slovglobal, a.s., ktorá od roku 2009 vykonáva medzinárodné prepravy pre spoločnosť Schnellecke Transport, s.r.o.
a vnútroštátne prepravy JIT pre SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o. za účelom zásobovania spoločnosti VW Slovakia, a.s. Potom čo spoločnosť Slovglobal, a.s. padla do úpadku táto postúpila svoje know- how žalobcovi a cez pána Ing. D. a R. E. sprostredkovali pre žalobcu prepravu v prospech spoločnosti SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o.
12. Podľa výpovede svedka Ing. C. C. zo dňa 3.12.2014, konateľa spoločnosti SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o., sa na žalobcu nakontaktovali cez spoločnosť Slovglobal, s.r.o. a začali s ním spolupracovať od roku 2011, kedy vypísali tender na prepravu medzi halou v Lozorne do VW, ktorého podmienky splnil práve žalobca.
13. Z ďalšej výpovede konateľky žalobcu G. E. zo dňa 3.12.2014 správny súd zistil, že ešte ako členka dozornej rady Slovglobal-u, a.s. sa zúčastnila rokovaní so spoločnosťou SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o., pre ktorú Slovglobal, a.s. vykonával prepravu a od roku 2011 žalobca, pre ktorého p. E. na základe mandátnej zmluvy vykonáva činnosť koordinátora dopravy. Podľa zmluvy tak robí bez nároku na odmenu.
14. Podľa e-mailovej komunikácie spoločnosť SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o. komunikovala so spoločnosťou Slovglobal, a.s. naďalej aj v rokoch 2011 až 2015.
15. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.2.2015 ozrejmil, že sprostredkovanie spočívalo už len vo vytvorení príležitosti pre žalobcu uzatvoriť obchodný vzťah so spoločnosťou SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o., vo vzťahu ku ktorej mu spoločnosť Slovglobal, a.s. odovzdala svoje skúsenosti s vykonávaním JIT prepravných služieb a naďalej koordinuje prepravné činnosti medzi žalobcom a spoločnosťou SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o.
16. O výsledku daňovej kontroly bol spísaný protokol zo dňa 25.2.2015, ktorý bol spoločne s výzvou na vyjadrenie sa doručený žalobcovi 17.3.2015 podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku. 17. Počas vyrubovacieho konania Ľuboš E. vo výpovedi zo dňa 20.5.2015 uviedol, že zastupuje spoločnosť Slovglobal, a.s. vo vzťahu k spoločnosti SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o. a koordinuje prepravu žalobcom.
18. Prerokovanie pripomienok žalobcu k doručenému protokolu z daňovej kontroly sa uskutočnilo dňa 20.5.2015 a 12.4.2016.
19. Z výpovede svedka Ing. A. D. zo dňa 24.9.2015 vyplynulo, že založil spoločnosť žalobcu a následne svoj obchodný podiel v spoločnosti žalobcu previedol na spoločnosť Slovglobal, a.s. a tá na spoločnosť Narmera Group Ltd. V rozhodnom období bol predsedom predstavenstva spoločnosti Sloglobal, a.s., ktorá vykonávala prepravu pre spoločnosť SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o. od roku 2009. Dňa 1.4.2011 spoločnosť Slovglobal, a.s. vstúpila do reštrukturalizácie a nebola schopná poskytovať prepravné služby. Preto túto činnosť sprostredkovali žalobcovi, ktorému v rokoch 2011 až 2013 poskytovali prepravné služby.
20. Rozhodnutím správcu dane č.102995645/2016 zo dňa 22.4.2016 bol žalobcovi po prvý krát určený rozdiel na DPH v sume 76.956,80 €.
21. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 103588638/2016 zo dňa 25.7.2016, ktorým bolo rozhodnutie správcu dane zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací orgán vyčítal správcovi dane nedostatočné vyhodnotenie zisteného skutkového stavu. Z rozhodnutia nebolo zrejmé v čom žalobca porušil § 19 ods. 2, § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, prečo spoločnosti Slovglobal nevznikla daňová povinnosť a v čom spočívala neoprávnená daňová výhoda žalobcu. Uložil mu preto povinnosť náležite vyhodnotiť získane dôkazy a odstrániť prípadné rozpory vo výpovediach.
22. V opätovnom rozhodnutí zo dňa 9.3.2017 správca dane žalobcovi určil rozdiel dane v sume 76.956,80 € za zdaňovacie obdobie december 2013. Neuznanie odpočtu DPH zo spornej faktúry odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil odpočet DPH z plnenia, ktoré nebolo poskytnuté sprostredkovateľskou spoločnosťou Slovglobal, a.s., ktorej z tohto dôvodu nemohla vzniknúť daňová povinnosť ako základný predpoklad na uplatnenie odpočtu z fakturovanej odmeny za sprostredkovanie.
23. Rozhodnutím o odvolaní zo dňa 14.6.2017 žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil.
24. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 222/04 Z.z. o DPH ( ďalej len zákon o DPH) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
25. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
26. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. e) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, f) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. g) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
27. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj Daňový poriadok) písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.
28. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený.
29. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným, či žalobcovi vznikol nárok na vrátenie DPH, ktorú mu fakturovala spoločnosť Slovglobal, s.r.o. ako odmenu za sprostredkovanie možnosti vykonávať prepravu pre spoločnosť SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o.
30. Z dokazovania vykonaného správnymi orgánmi bolo zistené, že spoločnosť žalobcu bola založená členom predstavenstva spoločnosti Slovglobal, a.s. a obe spoločnosti boli personálne prepojené v osobe konateľky žalobcu. Spoločnosť Slovglobal, a.s. od roku 2009 vykonávala prepravu pre spoločnosť SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o., ktorú v roku 2011 pre ekonomické problémy spoločnosti Slovglobal, a.s. prevzal žalobca. V tejto súvislosti z výpovede svedka Ing. Andreja E. bolo vyplynulo, že mu nie je známa žiadna spolupracujúca osoba, resp. spoločnosť, ktorá by dohodla obchodnú spoluprácu medzi nimi a žalobcom. V rozpore s predmetnou výpoveďou viacerí svedkovia však potvrdili, že sa tak stalo vďaka súčinnosti zo strany spoločnosti Slovglobal, a.s. a jej zástupcov, ktorí sa zúčastnili rokovaní žalobcu so spoločnosťou SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o., ktorá v tendry na výber prepravcu autosúčiastok do závodu VW Slovakia v Bratislave sa rozhodla pre žalobcu.
31. Z vyššie uvedených dôkazov je ale zrejmé, že obchodná spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou SCHNELLECKE SLOVAKIA vznikla už v roku 2011. Nezodpovedá preto skutočnosti dojednanie v zmluve o poskytovaní služieb a sprostredkovaní zo dňa 1.1.2013 medzi žalobcom a spoločnosťou Slovglobal, s.r.o., podľa ktorej táto spoločnosť sprostredkuje žalobcovi možnosť
vykonávania prepravných služieb JIT pre spoločnosť SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o. V čase uzatvorenia zmluvy totiž žalobca už dlhší čas vykonával prepravy pre spoločnosť SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o. Obchodná spolupráca oboch uvedených spoločností preto nie je výsledkom súčinnosti zo strany spoločnosti Slovglobal, s.r.o. ako sprostredkovateľa na základe zmluvy z 1.1.2013. Podľa názoru správneho súdu je vylúčené, aby zmluvou z roku 2013 zabezpečila spoločnosť Slovglobal, s.r.o. žalobcovi možnosť uzavrieť kontrakt so spoločnosťou SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o., ak spolupráca medzi žalobcom a SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o. prebiehala od roku 2011.
32. Ako nehodnoverné správny súd vyhodnotil výpovede viacerých svedkov, podľa ktorých žalobca prevzal prepravu pre SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o. pre ekonomické problémy spoločnosti Slovglobal, a.s. Je nelogické, aby spoločnosť Sloglobal, a.s. tak učinila z uvedeného dôvodu, ak aj podľa zmluvy mala subdodávateľsky naďalej vykonávať prepravu pre spoločnosť SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o., o čom svedčia či už priamo alebo nepriamo viaceré ďalšie vo veci vykonané dôkazné prostriedky, napr. e-mailová komunikácia medzi spoločnosťou Slovglobal, s.r.o. a spoločnosťou SCHNELLECKE SLOVAKIA, s.r.o., výpoveď svedka E. a svedka P.. A. D. ako zástupcov spoločnosti Slovglobal, a.s. Uvedená zmluva z pohľadu podnikania pre spoločnosť Slovglobal, a.s., ktorá sa dobrovoľne vzdala časti zisku pri faktickom pokračovaní v rovnakej podnikateľskej činnosti (preprave) a minimálne v rovnakom rozsahu, nedáva žiaden ekonomický zmysel. Spoločnosť Slovglobal, a.s. týmto len formálne samu seba nahradila personálne prepojenou spoločnosťou žalobcu, cez ktorého fakticky naďalej poskytovala prepravu ako subdodávateľ. Správny súd má tiež za to, že zmluva zo dňa 1.1.2013 v časti dojednaného sprostredkovania nemá oporu ani v právnom poriadku. Spoločnosť Slovglobal, a.s. je nielen účastníkom zmluvného vzťahu, ale súčasne vystupuje ako subdodávateľ sprostredkovaných prepravných služieb, čo je u nej zjavný konflikt záujmov. O sprostredkovanie podľa správneho súdu by išlo len vtedy, ak by záujem sprostredkovateľa smeroval výlučne k vytvoreniu možnosti pre záujemcu uzatvoriť zmluvu s treťou stranou bez toho, aby sprostredkovateľ mal súčasne záujem na obsahu zmluvy a na profitovaní na jej následnom plnení ako jeden z účastníkov obchodného reťazca.
33. Správny súd preto v zhode s názorom správnych orgánov má za to, že uzatvorením zmluvy z roku 2013 jej účastníci, ktorí boli personálne prepojení, umelo a vedome navodili právny stav, ktorý vyplatením sprostredkovateľskej provízie umožnil na jednej strane žalobcovi uplatniť si z fakturovanej provízie odpočítanie DPH s vidinou nadmerného odpočtu DPH a znížiť si daňový základ a svoju daňovú povinnosť, a na strane druhej súčasne spoločnosti Slovglobal, a.s. získať príjem v podobe fakturovanej provízie. Zjavne teda ide o dosiahnutie neoprávanej daňovej výhody žalobcom, ktorý len formálne zastrešoval prepravné služby. Tie v skutočnosti poskytovala spoločnosť Slovglobal, a.s., čo vylučuje jej postavenie sprostredkovateľa, o čom mal a musel mať vedomosť aj žalobca, ktorý bol personálne prepojený so spoločnosťou Slovglobal, a.s. S ohľadom na objasnené súvislosti uvedenú spoločnosť nemožno považovať za skutočného sprostredkovateľa prepravných služieb pre žalobcu.
34. Podľa správneho súdu správca dane urobil všetko preto, aby preveril do úvahy pripadajúce skutočnosti relevantné pre správne určenie dane. Po kontrole dokladov predložených žalobcom následným dokazovaním preveroval splnenie podmienok na odpočet DPH, čím si správca dane riadne splnil svoju dôkaznú povinnosť, ktorej výsledkom sú dôvodné pochybnosti o sprostredkovateľskej činnosti spoločnosti Slovglobal, a.s. Žalobca však pochybnosti správcu dane nevyvrátil. Neunesením dôkazného bremena zo strany žalobcu sa pochybnosti správcu dane o reálnosti sprostredkovania spoločnosťou Slovglobal, a.s. stali relevantným dôvodom, aby správca dane neuznal žalobcov nárok na vrátenie fakturovanej DPH pre nesplnenie zákonných podmienok na odpočet podľa § 19, § 49 a § 51 Daňového poriadku, ktoré viažu priznanie nároku na odpočet DPH na vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti Slovglobal, a.s. (sprostredkovateľovi) z dôvodu skutočného dodania zdaniteľného plnenia (sprostredkovateľskej služby) a nie len formálneho uvedenia DPH na spornej faktúre.
35. Vzhľadom k oboznámeným skutočnostiam má správny súd za to, že námietky žalobcu o nedostatočne zistenom skutkom stave, jeho nesprávnom právnom posúdení a nepreskúmateľnosti spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení napadnutých rozhodnutí sú nedôvodné.
36. Ostatné námietky správny súd vyhodnotil tiež ako nedôvodné. Pokiaľ ide o doručenie protokolu v jednoročnej lehote na vykonanie daňovej kontroly, tú považuje správny súd za zachovanú. Daňová kontrola začala dňa 19.3.2015. Prvý pokus o doručenie protokolu spoločne s výzvou pošta vykonala dňa
27.2.2015. Opakované neúspešné doručenie sa vykonalo 2.3.2015, kedy boli zásielky správcu dane uložené na pošte. V súlade s § 31 ods. 3 Daňového poriadku sa 15. deň od uloženia považuje za deň doručenia. V danom prípade posledný deň 15-dňovej lehoty pripadol na 17.3.2015, čo je aj deň doručenia protokolu s výzvou. Na veci nič nemení ani fakt, že žalobca si reálne prevzal doručované písomnosti správcu dane 20.3.2015, čo je posledný deň na uloženie zásielky na pošte podľa Poštového poriadku, čo je súčasne dôkazom, že vedel o uložených písomnostiach. Pri posudzovaní zákonnosti daňovej kontroly treba podľa správneho súdu prihliadať aj na fakt, že správca dane v čase vykonávaného doručovania postupoval v dobrej viere podľa ustálenej súdnej judikatúry, ktorá popísaný spôsob doteraz považovala za súladný so zákonom. Správca dane nemohol prihliadať na nové rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Sžf 29/2016, ktoré bolo vydané až dňa 23.11.2017. Ostatná námietka čo do neúplnosti protokolu je nekonkrétna a neurčitá a je formulovaná všeobecne len s odkazom na odvolanie bez toho, aby žalobca uviedol presné znenie odvolania, resp. jej časti, na ktoré odkazuje. S prihliadnutím k týmto skutočnostiam, správny súd námietky žalobcu tykajúce sa protokolu zamietol.
37. Vzhľadom na záver správneho súdu, že napadnuté rozhodnutia a postup orgánov verejnej správy sú v súlade so zákonom, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
38. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
39. Pretože v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a na ich náhradu žalovanému správny súd ani nezistil spravodlivý dôvod, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
40. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.