Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-105-2016.pdf
PDF · 102.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/105/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Petrou Priečinskou, v sporovej veci žalobcu: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, L., proti žalovaným: 1.) Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., AK, so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, 2.) Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom Flámska 1, Martin, IČO: 36 751 642, zastúpený: JUDr. Marekom Hicom, advokátom, so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o určenie neplatnosti zmlúv, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd priznáva žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2015, doplnenou podaním zo dňa 15.02.2015 sa žalobca proti žalovaným domáhal určenia, že spotrebiteľská Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu HypoPôžička č. U 526164-11 zo dňa 04.11.2011 uzavretá medzi žalobcom A. F. a žalovaným v 1/ rade Všeobecnou úverovou bankou a.s. a spotrebiteľská Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 526164-11 zo dňa 04.11.2011 uzavretá medzi žalobcom A. F. a žalovaným v 1/ rade Všeobecnou úverovou bankou a.s., sú neplatné od samého počiatku v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka a súčasne sa domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bytu č. 6, I. poschodie, v bytovom dome so súpisným číslom XXXXXX na parcele č. XXXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, okres L. A., obec L. - m. č. R. H., katastrálne územie R. H., evidovaných Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: 803/10000. Dňa 28.10.2011 uzavrel žalobca a žalovaný v 1/ rade Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu HypoPôžička č. U 526164-11, na ktorú nadväzuje Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 526164-11 zo dňa 04.11.2011 (uzavretá tiež medzi žalobcom a žalovaný v 1/ rade). V zmysle znenia úverovej zmluvy HypoPôžička č. U 526164-11 žalovaný uviedol svoj zámer predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, žalobca však tento postup považuje za neoprávnený, nakoľko predmetná úverová zmluva č. U 526164-11 je neplatná v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú a mala byť uzatvorená podľa zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. ako hypotekárny úver, čo je možné odvodiť od jej označenia ako „HypoPôžička“, ktorá je v rozpore s definíciou zákona č. 483/2001 Z.z., ktorý nepripúšťa použitie finančných prostriedkov z hypotekárneho úveru iným, ako v zákone taxatívnym spôsobom. Nakoľko Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 526164-11 zo dňa 04.11.2011 (uzavretá medzi žalobcom A. F. a žalovaným
v 1/ rade Všeobecnou úverovou bankou a.s.) nadväzuje na neplatnú Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu HypoPôžička č. U 526164-11 a podľa názoru žalobcu je tiež neplatná od samého počiatku v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko ju žalobca neuzatvoril slobodne a vážne, pred podpisom si nemal možnosť tieto zmluvy prečítať a preto sú takéto úkony voči nemu neplatné. Predmetná zmluva je neplatná aj z dôvodu, že ju žalobca nepodpísal vážne, ale nerozvážne a táto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. a), k), r) OZ. Taktiež poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
3. Z výpisu z Obchodného registra SR súd zistil, že žalovaný Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 (pôvodne žalovaný v 2/ rade) bol dňa 01.01.2018 vymazaný z Obchodného registra SR v dôsledku rozdelenia, pričom jeho právnymi nástupcami sa stali spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 318 045. Súdu bolo dňa 30.01.2018 doručené oznámenie advokátskej kancelárie Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. ako právneho zástupcu Consumer Finance Holding, a.s. o právnom nástupníctve a o odvolaní plnej moci, ktorého súčasťou bol Delimitačný protokol s prílohou, z ktorého súd zistil, že právnym nástupcom Consumer Finance Holding, a.s. rade sa v predmetnom konaní stala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155.
4. Nakoľko žalovaný Consumer Finance Holding, a.s. zanikol počas konania, t.j. skôr ako sa konanie právoplatne skončilo, súd uznesením zo dňa 30.01.2018 č.k. 9C/105/2016-207 rozhodol tak, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalovaného Consumer Finance Holding, a.s. - Všeobecnou úverovou bankou, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (ktorý je už v konaní v procesnom postavení žalovaného v 1/ rade).
5. Žalovaný v 1/ rade písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.07.2015 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobca ako dlžník a žalovaný v 1/ rade ako veriteľ dňa 04.11.2011 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu HypoPôžička č. U 526164-11, na základe ktorej boli žalobcovi formou úveru poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej výške 182.092,50 €, ktoré sa žalobca zaviazal vrátiť spolu s ich príslušenstvom (úroky a poplatky) prostredníctvom 360 anuitných splátok (splatenie úveru do 30 rokov). Účelom poskytnutia úveru bola kúpa nehnuteľnosti (úhrada kúpnej ceny) za byt č. 6 na Z. N.. V L. („ďalej len „nehnuteľnosť“). Na zabezpečenie záväzkov žalobcu ako dlžníka z predmetnej zmluvy o úvere bolo poskytnuté záložné právo na nehnuteľnosť podpísaním Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 526164-11 ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade dňa 04.11.2011, na základe ktorej vtedajší vlastník nehnuteľnosti a zmluvný partner žalobcu, od ktorého žalobca nehnuteľnosť kupoval a kúpu financoval prostredníctvom úveru poskytnutého žalovaným v 1/ rade na základe zmluvy o úvere, poskytol nehnuteľnosť do zálohu za účelom zabezpečenia záväzkov žalobcu zo zmluvy o úvere. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa stal záložcom žalobca. Žalobca prestal svoje záväzky splácať riadne a včas už začiatkom roku 2012, žalobný návrh je účelový s účelom zaviesť do právneho vzťahu chaos, neistotu a predĺžiť pre žalobcu existenciu dôvodov, ktorými ospravedlňuje niekoľkoročné neplatenie dlhu. Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu HypoPôžička č. U 526164-11 zo dňa 04.11.2011 a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 526164-11 zo dňa 04.11.2011 sú platnými právnymi úkonmi, tvrdenia žalobcu že zmluvy podpísal nerozvážne a preto by mali byť neplatné považuje žalovaný v 1/ rade za absurdné tvrdenia, ako sú aj nepravdivé tvrdenia žalobcu, že si zmluvy nemohol vopred prečítať. Na námietku žalobcu, že predmetná zmluva o úvere nemá označenie hypotekárneho úveru, čo spôsobuje vadu tohto právneho úkonu žalovaný v 1/ rade uviedol, že zmluva o úvere nie je zmluvou o hypotekárnom úvere. V zmysle § 68 zákona o bankách je hypotekárnym úverom úver s lehotou splatnosti najmenej 4 roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti a to aj rozostavanej, ktorý je financovaný, ak to tento zákon neustanovuje inak, najmenej vo výške 90% prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu a ktorý poskytuje hypotekárna banka na tento účel: a) nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti, b) výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb, c) údržbu tuzemských nehnuteľností, d) splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c) ktorý je hypotekárnym úverom, e) splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c) ktorý nie je hypotekárnym úverom. Zákon o bankách neustanovuje, že každý úver zabezpečený záložným právom je hypotekárnym úverom, ani bankám
neurčuje, že sú povinné poskytovať iba tento druh úveru. V prípade úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere nedošlo zo strany žalovaného v 1/ rade k financovaniu predmetného bankového obchodu z výťažku z predaja hypotekárnych záložných listov, preto sa nejedná o hypotekárny obchod a teda ani o zmluvu o hypotekárnom úvere. Žalobca vychádza pri kreovaní svojich tvrdení o neplatnosti zmluvy z predpisu, resp. právnej normy, ktorá sa v tomto konaní na posudzovaný zmluvný vzťah nevzťahuje. Na viac, úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere nie je ani spotrebiteľským úverom. K námietkam žalobcu ohľadne neprijateľných zmluvných podmienok žalovaný v 1/ rade uviedol, že pokiaľ ide o namietanú prítomnosť rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere nie je dojednanie zakázané v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ, t.j. nejde o zakázanú rozhodcovskú doložku, nakoľko v zmysle poslednej vety čl. 5 ods. 5.1 zmluvy o úvere touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde, čo znamená, že v danom prípade ide o dovolenú alternatívnu rozhodcovskú doložku, ktorej zakotvenie do zmluvy kopíruje zákonnú povinnosť žalovaného v 1/ rade ako bankového domu (§93b zák. o bankách)K pasívnej legitimácii žalovaného v 2/ rade uviedol, že tento ako dražobník nie je zúčastnený na právnych úkonoch určenia neplatnosti predmetných zmlúv. Vzhľadom na uvedené má žalovaný v 1/ rade za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a žiada ju zamietnuť v celom rozsahu.
6. Žalovaný v 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným vyjadrením zo dňa 27.08.2016 uviedol, že žiada žalobu zamietnuť voči nemu v plnom rozsahu, nakoľko žalovaný v 2/ rade nie pasívne vecne legitimovaný v konaní týkajúcom sa určenia týchto zmlúv. Na viac je žalobný petit obsahovo nespôsobilý a neurčitý, žalobný návrh je neúplný, ignorujúci právne normy, právne tvrdenia žalobcu priamo odporujú kogentným právnym normám. Ich vzťah k vymedzenému predmetu konania nie je žiaden. Žalobca si v danej veci nesplnil ani povinnosť tvrdenia a ani povinnosť dôkaznú. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia právnej skutočnosti nie je žiadnou zo žalôb, ktoré sú vo všeobecnosti v zmysle § 137 CSP prípustnými v sporovom konaní. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti záložnej a úverovej zmluvy, ktorých zmluvnou stranou žalovaný v 2/ rade nie je.
7. Žalovaný v 1/ rade písomným podaním zo dňa 07.02.2017 doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.02.2017 vzniesol vzájomnú žalobu, ktorou sa od žalobcu domáha zaplatenia sumy 222.304,56 € titulom nesplateného spotrebného úveru. Vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dlžník a žalovaný v 1/ rade ako veriteľ dňa 04.11.2011 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu HypoPôžička č. U 526164-11, na základe ktorej boli žalobcovi formou úveru poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej výške 182.092,50€, ktoré sa žalobca zaviazal vrátiť spolu s ich príslušenstvom (úroky a poplatky) prostredníctvom 360 anuitných splátok (splatenie úveru do 30 rokov) vo výške 1 240,30 €, s konečnou platnosťou 20.11.2041. Za účelom zabezpečenia úveru z Úverovej zmluvy bola v rovnaký deň uzatvorená aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 526164-11. Žalobca však svoje záväzky z Úverovej zmluvy riadne a včas nesplácal; z daného dôvodu žalovaný v 1/ rade pristúpil v zmysle zmluvných dojednaní a príslušných právnych predpisov k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. Nakoľko doposiaľ nedošlo k úhrade dlhu zo strany žalobcu, pričom žalovaný v 1/ rade eviduje voči žalobcovi pohľadávku z úverovej zmluvy v celkovej výške nesplatenej istiny 179 155,62 € a príslušenstva, ktoré ku dňu podania vzájomnej žaloby predstavuje úroky vo výške 42 923,18 € a zmluvnej pokuty vo výške 225,76 €, celkovo predstavuje pohľadávka žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi sumu 222 304,56 € a ktorú sumu si žalovaný vzájomnou žalobou uplatňuje voči žalobcovi.
8. Súd uznesením č. 9C/105/2016-179 zo dňa 20.11.2017 vzájomnú žalobu žalovaného v 1.) rade proti žalobcovi o zaplatenie 222.304,56 € zo dňa 07.02.2017 vylúčil na samostatné konanie.
9. Súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 29.05.2018 prejednal vec a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) CSP na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky z ktorej sa zásielka vrátila súdu nedoručená s oznámením pošty "zásielka neprevzatá v odbernej lehote", pričom podľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalobca svoju neúčasť neospravedlnil riadne a včas, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
11. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade na pojednávaní uviedol, že napriek tomu, že žalovaný v 1/ rade neuznáva námietky žalobcu ohľadne neplatnosti namietaných zmlúv, v predmetnej veci bola podaná vzájomná žaloba o plnenie, ktorá má prednosť pred žalobou na určenie a z dôvodu, že v konaní o plnenie bude riešená otázka platnosti týchto zmlúv žalovaný v 1/ rade namietame nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď v konaní o plnenie bude táto otázka riešené prejudiciálne. Z uvedeného dôvodu navrhujeme žalobu zamietnuť.
12. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
13. Platí, že každý sa môže domáhať stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Spôsob, akým sa možno domáhať svojho práva na súde, v sporovom konaní upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 137. Ustanovenie § 137 písm. c) tohto zákona podmieňuje možnosť uplatniť žalobou požiadavku na určenie existencie, či neexistencie práva naliehavým právnym záujmom. Len v prípade, ak skutočnosti, tvrdené žalobcom naliehavý právny záujem na požadovanom určení založiť nemohli, len v takom prípade možno žalobu z tohto (procesného) dôvodu zamietnuť bez toho, aby súd žalobu preskúmal z vecného hľadiska.
14. Podľa ustálenej judikatúry súdov, použiteľnej aj v danej veci, žaloba uplatnená podľa ust. § 137 písm. c) CSP nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ust. § 137 písm. b) CSP. Ak žalobca preukáže, že má právny záujem na tom, aby bolo určené určité právo, hoci by mohol žalovať priamo na splnenie povinnosti, nie je možné mu určovaciu žalobu odoprieť.
15. V predmetnom konaní sa žalobca proti žalovaným domáha určenia, že spotrebiteľská zmluvy, a to Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu HypoPôžička č. U 526164-11 zo dňa 04.11.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným a spotrebiteľská Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 526164-11 zo dňa 04.11.2011 medzi žalobcom a žalovaným sú neplatné od počiatku. V priebehu konania žalovaný v 1.) rade písomným podaním zo dňa 07.02.2017 doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.02.2017 vzniesol vzájomnú žalobu, ktorou sa od žalobcu domáha zaplatenia sumy 222.304,56 € titulom nesplateného spotrebného úveru zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu HypoPôžička č. U 526164-11. Súd vzájomnú žalobu žalovaného v 1.) rade proti žalobcovi o zaplatenie 222.304,56 € zo dňa 07.02.2017 uznesením č. 9C/105/2016-179 zo dňa 20.11.2017 vylúčil na samostatné konanie a bola mu na tunajšom súde pridelená spisová značka 9C/80/2017.
16. V prejednávanej veci je teda zrejmé, že v súčasnosti prebieha na tunajšom súde konanie pod sp.zn. 9C/80/2017, v ktorom sa Všeobecná úverová banka a.s. (v tomto konaní žalovaný v 1/ rade) domáha od žalobcu zaplatenia sumy 222.304,56 € titulom plnenia zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu HypoPôžička č. U 526164-11, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha v tomto konaní a od neplatnosti ktorej odvodzuje i neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 526164-11 zo dňa 04.11.2011.
17. Je teda nesporné, že tunajší súd bude musieť v konaní, vedenom pod sp.zn. 9C/80/2017 ako predbežnú otázku vyriešiť skutočnosť, či je Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu HypoPôžička č. U 526164-11 platná, od (ne) platnosti ktorej žalobca odvodzuje i (ne) platnosť Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 526164-11 zo dňa 04.11.2011. Ak sa v konaní preukáže, že predmetná Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu HypoPôžička č. U 526164-11 platná je a že žalobca A. F. si do dnešného dňa svoj záväzok z tejto zmluvy nesplnil, má oprávnený (t.j. Všeobecná úverová banka a.s.) právo žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia tejto zmluvy o úvere vyplýva. V takomto prípade však určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP nemá žiadny zmysel a význam.
18. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov práve navrhovaným určením. Ak žalobca naliehavý právny záujem takejto kvality neosvedčí, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre
zamietnutie žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom (procesným nástrojom) ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 98/2004 (na ktoré poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 91/2006) uviedol, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva.
19. Aj pre účely preskúmavanej veci možno konštatovať, že pokiaľ má otázka (ne)platnosti predmetných zmlúv povahu predbežnej otázky, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky, pokiaľ sa už v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 9C/13/2018 žalovaný v 1/ rade priamo domáha plnenia zo spornej zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu HypoPôžička č. U 526164-11 (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 56/2011), od určenia platnosti ktorej priamo závisí i platnosť spornej záložnej zmluvy č. Z 526164-11 zo dňa 04.11.2011.
20. Záverom súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ak žalobca naliehavý právny záujem neosvedčí, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu; to znamená, že súd návrh v takom prípade zamietne ako neprípustný bez skúmania jeho vecnej stránky (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad sp. zn. 3 Cdo 98/2004, 1 Cdo 91/2006, 3 Cdo 240/2006, 1 Cdo 13/2010, 3 Cdo 56/2011). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva názor, že ak všeobecný súd dospeje k záveru, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podaného určovacieho návrhu sa už ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08).
21. V takomto prípade, vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, ku ktorým, ako už bolo uvedené, súd dospel v súlade s citovanou ustálenou judikatúrou k tejto otázke, nie je daný naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobca domáha v tomto konaní a ani sa nemožno v tomto prípade v súlade s ustanovením § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku úspešne domáhať takéhoto určenia.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaní mali vo veci plný úspech, vznikol im nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.