Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-419-2017.pdf
PDF · 106.41 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/419/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a členov senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1) T.Y. V., N.. XX.X.XXXX, K.Z., S. XXXX/XX, X) Q.Z. V., N.. XX.X.XXXX, K.Z., S. XXXX/XX P. X) S.Y. P.Y., N.. XX.X.XXXX, K.Z., J. XXX/X, zast. JUDr. Jánom Spišákom, Košice, Idanská 17, o zaplatenie 2.983,20 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. 41C/269/2014-139 z 28.2.2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej lej súd) rozhodol tak, že konanie v časti istiny vo výške 650,88 € a v časti úrokov z omeškania vo výške 81,42 € a úrokov z omeškania 8,75% ročne zo sumy 650,88 € od 22.12.2013 do zaplatenia zastavil. II. Žalobu zamietol. III. Žalovaným 1., 2., a 3. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. IV. Žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 32,30 €, a to prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. do 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia Slovenskej pošte, a.s..
2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.9.2014 domáhal voči žalovanému 1. a 2. spoločne a nerozdielne a žalovanému 3. zaplatenia sumy 2.983,20 € spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 9.9.2012 vo výške 105,94 €, ročného úroku z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 2.983,20 € od 10.9.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní 1. a 2. uzatvorili dňa 5.5.2005 Zmluvu č. 446329935, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla žalovaným 1. a 2. peňažné prostriedky. Žalovaný 1. vo svojom podaní, ktoré súdu doručil, a v ktorom sa vyjadril k žalobe uviedol, že uznáva celý dlh žalobcu, a to ešte v pôvodne uplatnenej výške 2.983,20 € s prísl., pričom uviedol, že momentálne nedisponuje takou finančnou čiastkou, aby mohol tú sumu vyplatiť naraz. V uvedenom vyjadrení však žalovaný 1. neuvádza, či si je vedomý tej skutočnosti, že predmetný dlh by mohol byť premlčaný, a či aj v tom prípade by uznával záväzok voči žalobcovi v celom rozsahu, pokiaľ by bol premlčaný.
3. Vychádzal z toho, že právny nástupca subjektu určitej povinnosti preberá túto povinnosť v stave, v akom bola v čase zmeny subjektov, t. j. právne postavenie nástupcu je rovnaké ako bolo právne postavenie jeho predchodcu - a to sa týka aj plynutia premlčacej lehoty. Pri zmene v osobe veriteľa sa započítava právnemu nástupcovi tá časť premlčacej lehoty, ktorá uplynula už jeho právnemu
predchodcovi. Z obsahu žalobného návrhu ako aj zmluvy o úvere vyplýva, že táto bola uzavretá dňa 5.5.2005, pričom splatnosť celého dlhu bola dohodnutá na deň 20.4.2015 (splatnosť prvej splátky 20.6.2005). Žalobca predložil súdu vyjadrenie, z ktorého vyplynulo, že posledná úhrada zo strany žalovaných voči právnemu predchodcovi žalobcu sa uskutočnila ešte dňa 12.5.2008, a to vo výške 1.800,- Sk, t.j. 59,75 €. Od uvedeného dátumu zo strany žalovaných nebola voči žalobcovi vykonaná žiadna úhrada dlžnej sumy. Podľa názoru súdu, teda premlčacia lehota ešte právneho predchodcu žalobcu začala plynúť ešte v roku 2008, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti ďalšej splátky, teda v júni 2008. Už vtedy, keď právny predchodca žalobcu mal vedomosť o tom, že žalovaní nezaplatili dlžnú sumu, mohol postupovať jednak v súlade so zákonnou úpravou, kedy dochádza k splatnosti celého dlhu nesplatením jednej splátky, ktorá bola splatná v tom čase, ale aj podľa vlastných Všeobecných obchodných podmienok, tak ako je to uvedené v bode 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok, a mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie celej pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient bol povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, a tiež vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Tým by nezanikol záväzok klienta splatiť dlžnú pohľadávku vrátane jej príslušenstva. Zo žaloby nevyplynulo, či právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, avšak je nesporné, že pohľadávka vo výške 5.703,60 € bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 postúpená z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu v uvedenej výške. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20.4.2011 a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 5.888,90 € ku dňu 4.5.2011, avšak žalovaní dlžnú sumu neuhradili.
4. Súd posudzoval premlčaciu dobu vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, podľa Občianskeho zákonníka, a v danom prípade je trojročná. Pokiaľ by súd vychádzal pri začiatku plynutia premlčacej doby z vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá bola dňa 20.4.2011, premlčacia doba by uplynula dňa 20.4.2014. Súd však mal za to, že premlčacia doba začala plynúť ešte právnemu predchodcovi žalobcu, a to ako už bolo vyššie uvedené, ešte v roku 2008. Samotná žaloba však na súde bola podaná žalobcom až dňa 25.9.2014, t. j. jednoznačne po uplynutí premlčacej lehoty. Aj keby súd premlčanie počítal od 20.4.2014, bol by nárok žalobcu premlčaný. Žalobca síce požadoval po čiastočnom späťvzatí návrhu už iba splatenie splátok, ktoré považoval za nepremlčané, súd však mal za to, že v danom prípade žalobca nemôže požadovať splatenie jednotlivých splátok, ale iba splatenie celého dlhu, keďže došlo k mimoriadnej splatnosti úveru a dlh sa stal splatným v celom rozsahu, a po splatnosti si už nemôže žalobca uplatňovať od žalovaných zaplatenie jednotlivých splátok, navyše s omeškaním z každej jednej splátky zvlášť. Aj keď žalovaný 1. vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu uznal dlh žalobcu, je zrejmé, že nemal vedomosť o tom, že tento nárok žalobcu je premlčaný, pretože zo strany súdu a ani zo strany žalobcu nebol o tejto skutočnosti upovedomený, nebolo mu to náležite vysvetlené, a teda bol v nevedomosti o tejto skutočnosti, preto súd nemohol na uznanie dlhu zo strany žalovaného 1. prihliadnuť. Žalovaná 2. sa k námietke premlčania vyjadriť nevedela, nerozumela premlčaniu. Súd s prihliadnutím na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. však sám musí na premlčanie musí prihliadať, preto vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu považoval nárok žalobcu voči žalovanému 1. a 2. za premlčaný v celom rozsahu a voči nim musel žalobu zamietnuť.
5. Žalovaný 3., ako ručiteľ, jednoznačne vzniesol námietku premlčania, a navyše sa domnieval, že Dohoda o ručení je aj neplatným právnym úkonom z dôvodu, že nebol oboznámený ako spotrebiteľ so Všeobecnými obchodnými podmienkami. K tomuto súdu uvádza, že Dohoda o ručení je samostatným právnym úkonom, a táto Dohoda o ručení bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 3. za účelom zabezpečenia záväzku právneho predchodcu žalobcu voči žalovaným 1.a 2., a to zo Zmluvy o úvere zo dňa 5.5.2005. Aj napriek tomu, že táto zmluva o ručení bola uzatvorená podľa § 303 Obchodného zákonníka, aj v danom prípade súd konštatuje, že nakoľko išlo o ručenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej nárok sa premlčí po troch rokoch, a v danom prípade bol premlčaný, nemôže súd zaviazať žalovaného 3. na zaplatenie dlhu žalobcovi, keď vzniesol námietku premlčania. Keď je dlh voči žalovaným 1. a 2, ktorí sú zo zmluvy o úvere povinní plniť ako dlžníci (tzv. prednostne )a súd dospel k záveru, že dlh je voči nim premlčaný, teda nemajú povinnosť plniť, nemôže sa na ručiteľa vzťahovať iná premlčacia doba, podľa Obchodného zákonníka. Okrem tohto súd počítal premlčanie od júna 2008, teda aj keby sa na žalovaného 3. mala vzťahovať 4-ročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka, aj táto by už uplynula v roku 2012, teda pred podaním tejto žaloby. Keďže teda v danom prípade išlo o ručenie žalovaného 3. za záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd rozhodol tak, že aj voči žalovanému 3. žalobu zamietol, keďže považoval nárok za premlčaný a žalovaný 3. aj vzniesol námietku premlčania.
6. Nakoľko žalobca vzal v časti istiny žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd mu vrátil krátený súdny poplatok podľa ust. § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.. Pôvodne zaplatil žalobca súdny poplatok vo výške 178, 50€ z istiny 2.983,20 €, žalobu vzal späť v časti o zaplatenie 650,88 €, teda predmetom konania zostala istina vo výške 2.332,32 €. Poplatok, ktorý by bol žalobca povinný zaplatiť z tejto sumy by bol vo výške 139,50 €. Teda 178,50 - 139,50 = 39 €, ktoré zaplatil žalobca naviac. Súd teda krátil túto sumu o 6,70 €, a vrátil žalobcovi sumu 32,30 €, prostredníctvom Slovenskej pošty a.s..
7. V podanom odvolaní navrhol žalobca podľa § 388 CSP zmeniť rozsudok a vyhovieť v celom rozsahu žalobe alebo zrušiť podľa § 389 ods. 1 CSP.
8. Okrem iného namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré žalobca odôvodnil nasledovne:
9. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležíte skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom. V súdenom prípade bolo medzi zmluvnými stranami (postupcom a žalovanými) dohodnuté plnenie v splátkach. Pri takejto dohode o plnení dlhu môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa ust. § 103 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník") samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ust. § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok. Ak sa tak nestalo, premlčacia doba plynie naďalej pre jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Na základe uvedeného, prihliadnuc k ust. § 103 Občianskeho zákonníka a najmä skutočnosti, že podanou žalobou si žalobca uplatnil len nepremlčané splátky úveru, považuje žalobca záver okresného súdu o tom, že žalobca nemôže požadovať splatenie jednotlivých splátok za absurdný a nezákonný. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“ Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka k bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky." V súvislosti s premlčaním nároku žalobca zdôrazňuje, že si podanou žalobou uplatnil len nepremlčané splátky úveru, teda splátky splatné od 20.10.2011 do konečnej splatnosti úveru - 20.04.2015. Oprávnenie pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti je oprávnením, nie však povinnosťou veriteľa. Zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a žalobcovi (resp. už postupcovi) tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Právny predchodca žalobcu toto právo nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca, a to podaním zo dňa 21.08.2012 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru". Mimoriadna splatnosť úveru tak nastala ku dňu 09.09.2012 (dodržaním zákonnej lehoty podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Žalobca zastáva názor, že právne posúdenie okresného súdu, v zmysle ktorého si veriteľ prvý krát na okresnom súde mohol svoje sporné právo uplatniť najneskôr od júna 2008 a od tohto termínu tak začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie sporného dlhu nemá žiadnu oporu v zákone. Aj v prípade pripustenia, že na uvedený záväzkový vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo však žalobca nepripúšťa, je z ust. § 565 Občianskeho zákonníka nesporné, že pri plnení v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie celého dlhu len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ svoie oprávnenie nevyužije, plynie premlčacia doba v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka pre každú splátku samostatne. Ak však dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku, veriteľovi
opätovne vzniká právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, pričom ak toto právo využije, tak premlčacia doba všetkých splátok do budúcna začne plynúť od splatnosti tejto ďalšej nesplnenej splátky. Žalobca v tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že zust. § 101 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak v ďalších ustanoveniach nie je uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na toto ustanovenie nadväzuje ust. S 103 OZ, ktoré stanovuje, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, tak ako v súdenom prípade, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti a ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným cely dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Žalobcu svoje právo zosplatniť pohľadávku využil ku dňu 09.09.2012. Považujem za nesporné, že toto svoje právo využil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3 mesiacov, t.j. splátky splatnej dňa 20.05.2012. Prihliadnuc k uvedenému žalobca poukazuje na to, že aj v prípade aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby by začala plynúť premlčacia doba pre všetky splátky, splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade s ust. § 103 OZ od 21.05.2012 (deň nasledujúci po splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, pričom pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by plynula samostatná trojročná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti (pre každú samostatne). Žalobca zároveň vyčísluje trovy odvolacieho konania do výšky 271,61 €, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 139,50 € a z trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 132,11 € s DPH. Trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 121,50 € s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 10,61 € s DPH (podanie odvolania).
10. V podanom vyjadrení žalovaní navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
11. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok vo výrokoch II. a III. potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa neuvádzajú žiadne podstatné tvrdenia, ale sa iba opakujú niektoré skutočnosti uvádzané žalobcom už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie výstižne a presvedčivo vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.
12. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
13. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
14. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), teraz § 191 ods. 1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 - § 135 O. s. p. (teraz § 185 - § 211 CSP).
15. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a poukazuje na správanie sa právneho nástupcu subjektu, lebo pri zmene v osobe veriteľa sa započítava právnemu nástupcovi tá časť premlčacej lehoty, ktorá uplynula už jeho právnemu predchodcovi. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že bola uzavretá 5.5.2005, pričom splatnosť celého dlhu bola dohodnutá na deň 20.4.2015 a prvá splátka 20.6.2005. Z predloženého vyjadrenia žalobcu (na pojednávaní sa nezúčastnil) vyplýva, že posledná úhrada zo strany žalovaných, a to adresovaná právnemu predchodcovi žalobcu sa udiala 12.5.2008 vo výške 1.800,- Sk, t. j. 59,75 €, preto premlčacia lehota posúdená súdom prvej inštancie, keď začala plynúť ešte v roku 2008 bola správne urobená, lebo už vtedy právny predchodca žalobcu mal vedomosť o tom, že žalovaní nezaplatila dlžnú istinu a mal postupovať v súlade so zákonnom úpravou, kedy dochádza k splatnosti celého dlhu nesplatením jednej splátky alebo podľa všeobecných obchodných podmienok v bode 7.6.1 a mal vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie celej pohľadávky zo zmluvy o úvere. Je nesporné, že pohľadávka vo výške 5.703,60 € bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 postúpená z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu a žalobca následne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru až 20.4.2011 a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy vo výške 5.888,90 € ku dňu 4.5.2011, ale títo dlžnú sumu neuhradili, žaloba bola podaná jednoznačne 25.9.2014, teda po uplynutí premlčacej lehoty a aplikácia § 100 ods. 1, § 101 OZ bola správna, o. i. správne súd prvej inštancie citoval aj §§ 52, 53 ods. 1 OZ ako aj § 1, § 2 písm. a), b) a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. a zák. č. 258/2001 Z.z. účinnom do 30.6.2006, t. j. v čase vzniku predmetnej zmluvy o úvere z 5.5.2005 a odvolanie bolo vyhodnotené ako neopodstatnené.
16. Inak žalovaná v 2. rade sa k námietke premlčania nevedela vyjadriť, pretože tomu nerozumela a žalovaný v 1. rade uznal časť dlhu žalobcu, avšak z nevedomosti, bolo by v rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa, ak by súd prvej inštancie priznal túto pohľadávku, ktorá bola premlčaná a v ďalšom štádiu konania namietané premlčanie, priznaná potom právnemu nástupcovi žalobcu. Žalovaný v 3. rade ako ručiteľ jednoznačne vzniesol námietku premlčania, pričom sa aj domnieval, že dohoda o ručení je aj neplatným právnym úkonom.
17. Odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny, keď vyhodnotil za podstatnú vznesenú námietku premlčania žalovanými 1., 2. a 3. a na námietku premlčania samozrejme prihliadnuté a v prevyšujúcej časti žaloba bola zamietnutá.
18. Výrok o trovách odvolacieho konania sa odôvodňuje § 396 CSP, lebo úspešným žalovaným žiadne nevznikli a žalobca bol v konaní pri podanom odvolaní neúspešný v celom rozsahu a mu trovy nepatria.
19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.