Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-99-2018.pdf
PDF · 89.8 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/99/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej veci oprávneného Casareal, s.r.o., so sídlom Winterova 1777/60, 921 01 Piešťany, IČO: 46 478 264, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110 proti povinným 1/ M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX V. a 2/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX V., obaja zastúpení JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stodolom, Exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Kmeťkova 25, pod sp. zn. EX 42/2016 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 2.027,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/129/2016-27 zo dňa 17. mája 2016 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/129/2016-27 zo dňa 17. mája 2016 v druhej výrokovej vete potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd v prvej výrokovej vete zamietol námietky povinných proti exekúcii a v druhej výrokovej vete rozhodol o návrhu povinných na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku tak, že ho zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinní 1/ a 2/ podaním doručeným okresnému súdu dňa 28.04.2016 podali námietky proti exekúcii, v ktorých uviedli, že oprávnený sa v exekučnom konaní domáha voči nim zaplatenia trov právneho zastúpenia v konaní o neplatnosť dražby, ktoré ich zaviazal zaplatiť Krajský súd v Banskej Bystrici. Poukázali na to, že konanie o neplatnosť dražby iniciovali oni s cieľom chrániť si obydlie, neboli v ňom však úspešní. Oprávnený si teraz nárokuje jednak priznané trovy konania a ešte aj v ďalšom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/23/2016 aj vypratanie vydraženej nehnuteľnosti. Povinní uviedli, že napriek tomu, že boli ako rodina s maloletými deťmi pripravení o strechu nad hlavou, ešte sa od nich exekvujú z toho istého dôvodu rôzne plnenia. Za týchto okolností je výkon exekučného titulu v hrubom rozpore s verejným poriadkom, čo je široký pojem zahŕňajúci dobré mravy, ale mnohé ďalšie skutočnosti predpokladajúce integritu spoločnosti. Povinní navrhli, aby súd vyhovel námietkam a exekúciu zastavil.
3. Okresný súd z exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Krajského súd v Banskej Bystrici č.k. 17 Co/1262/2014-269 zo dňa 16.12.2015 zistil, že krajský súd v ňom rozhodoval o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 10C/179/2013-210 zo dňa 14.05.2014, ktorý bol vydaný v konaní o určenie neplatnosti dražby a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh zamietol s tým, že povinným uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne oprávnenému trovy konania v celkovej výške 2.027,- Eur.
4. Okresný súd konštatoval, že predmetom exekúcie je vymoženie trov súdneho konania, v ktorom sa povinní neúspešne domáhali určenia neplatnosti dražby, preto boli zaviazaní na náhradu trov konania úspešného účastníka - oprávneného. Konanie sa viedlo na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 10C/179/2013 a o odvolaní rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 17Co/1262/2014. Pokiaľ povinní poukazovali na konanie vedené pod sp. zn. 14C/23/2016 okresný súd uviedol, že sa jedná sa o konanie odlišné s iným predmetom, ktoré nie je spôsobilé nijako sa dotknúť prebiehajúcej exekúcie vymáhaného nároku oprávneného na náhradu trov predchádzajúceho konania. Priebeh a výsledok konania vedeného pod sp. zn. 14C/23/2016 je preto pre priebeh predmetnej exekúcie irelevantný.
5. Okresný súd dospel k záveru, že nemá preukázanú žiadnu skutočnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo by bránila jeho vymáhateľnosti a nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by exekúcia bola neprípustná a preto námietky povinných proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
6. Pokiaľ ide o návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, z dôvodu že výkon exekučného titulu by mal byť v rozpore s verejným poriadkom okresný súd uviedol, že výhrada verejného poriadku je kategória, ktorá sa uplatňuje predovšetkým pri rozhodovaní o právnych vzťahoch s medzinárodným prvkom, pričom jej úlohou je chrániť právny poriadok štátu konajúceho súdu a významné záujmy ním chránené. Z tohto pohľadu je verejný poriadok definovaný v ust. § 34 zákona č. 97/1963 Zb. ako také zásady spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať. V širšom poňatí možno za súčasť verejného poriadku považovať také právne normy a princípy, ktorých dodržiavanie pokladá štát za rozhodujúce pre ochranu svojich verejných záujmov, ako je politické, sociálne alebo hospodárske zriadenie, až do takej miery, že vyžaduje ich uplatnenie v každej situácii. Môžu sem patriť normy verejnoprávne, slúžiace podstatným a odôvodneným záujmom spoločnosti, ale môžu byť aj normami súkromnoprávnymi, ktorých cieľom je ochrana určitého podstatného záujmu. Definovanie obsahu verejného poriadku a prípadnej rozpornosti určitej situácie s ním je úlohou súdu s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku je potrebné vykladať v tom zmysle, že v ňom uvedený dôvod na zastavenie exekúcie je daný len za splnenia celkom výnimočných okolností, kedy v zásade nemožno nájsť žiadny iný dôvod na jej zastavenie, ktorý by vyplýval z platného právneho poriadku, a súčasne by ďalšie trvanie exekúcie bolo nutné objektívne pokladať za neprijateľné z hľadiska hodnôt, morálnych a právnych noriem, ktoré sú ustálené v spoločnosti v rámci Slovenskej republiky a ktorých zachovanie a presadzovanie je nevyhnutné pre ďalšie trvanie a zdravý vývoj tejto spoločnosti.
7. Okresný súd konštatoval, že povinní vo svojom podaní neuviedli žiadne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé založiť neprípustnosť prebiehajúcej exekúcie, resp. ktoré by dokonca dosahovali takú intenzitu, že by bolo potrebné ďalší výkon exekučného titulu považovať za rozporný s verejným poriadkom. Exekúcia v prejednávanej veci prebieha na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu Slovenskej republiky. Dôvodom zakladajúcim jej neprípustnosť, resp. rozpor s verejným poriadkom, nemôže byť samotný výkon exekúcie. Nakoľko exekúcia ako nútený výkon rozhodnutia zo svojej prirodzenej podstaty vždy postihuje majetok a príjmy povinného, jej logickým a nevyhnutným dôsledkom je aj zhoršenie príjmovej a sociálnej situácie povinného.
8. S prihliadnutím na citovanú právnu úpravu a okolnosti prejednávanej veci súd uzavrel, že nie je daný povinnými tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie a súd sám (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku) žiadny iný takýto dôvod v doterajšom priebehu exekučného konania nezistil. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol.
9. Proti uzneseniu okresného súdu podali povinní 1/ a 2/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietali, že vedenie predmetnej exekúcie je v hrubom rozpore s verejným poriadkom. V tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že inštitút zastavenia exekúcie pre rozpor výkonu exekučného titulu s verejným poriadkom bol do Exekučného poriadku zavedený zákonom č. 335/2014 Z.z., pričom z dôvodovej správy je zreteľné, že zákonodarca pri jeho zavádzaní nemal v úmysle upravovať exekúcie s cudzím prvkom a dávať verejný poriadok do súvislosti s medzinárodným právom súkromným. Primárne sa zákonodarca zameral na domáce exekúcie, s ktorými prax priniesla zlé skúsenosti, tak, že zaviedol silnejšiu ochranu povinného. Povinní uviedli, že pokiaľ namietajú rozpor s verejným poriadkom, nespochybňujú tým formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ale poukazujú na to, že jeho výkon je voči nim extrémne šikanózny. Ak súčasne čelia exekúcii trov právneho zastúpenia a ešte aj konaniu
o vypratanie nehnuteľnosti (na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/23/2016), ktorá je ich obydlím a ktorého výsledkom môže byť ďalšia exekúcia na vypratanie nehnuteľnosti, povinní považujú za neudržateľné konštatovanie, že takýto stav je v súlade s verejným poriadkom, s právnou istotou a so zdravým rozumom. Týmto všetkým sú navyše postihnuté deti povinných. S poukazom na vyššie uvedené povinní 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil tak, že námietkam vyhovie a exekúciu zastaví.
10. K odvolaniu povinných sa oprávnený nevyjadril.
11. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Podľa § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. platného do 30.06.2016, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Nakoľko proti výrokovej vete o zamietnutí námietok proti exekúcii zákon odvolanie nepripúšťa (ust. § 202 ods. 2 O.s.p. platný do 30.06.2016 a ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku), k zrušeniu napadnutej časti rozhodnutia došlo podľa ust. § 374 ods. 4 veta posledná O.s.p. platného do 30.06.2016 podaním odvolania oprávnenou osobou-povinnými v odvolacej lehote, a preto o námietkach povinných proti exekúcii opäť rozhodol uznesením č.k. 10Er/129/2016-55 zo dňa 05.02.2018 zákonný sudca tak, že ich zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2018. Sudca nemienil odvolaniu povinných 1/ a 2/ proti výrokovej vete o zamietnutí návrhu na zastavenie konania vyhovieť, preto ho predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že súdnemu exekútorovi bol dňa 17.03.2016 doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie pre exekučný titul, ktorým je rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.17Co/1262/2014-269 zo dňa 16.12.2015, právoplatný a vykonateľný dňa 22.01.2016. Následne okresný súd na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.01.2013 vydal dňa 23.03.2016 pre súdneho exekútora poverenie na vymoženie sumy 2.027,- Eur s príslušenstvom.
14. Dňa 05.05.2016 boli okresnému súdu súdnym exekútorom predložené námietky povinných 1/ a 2/ proti exekúcii zo dňa 28.04.2016, v ktorých povinní uviedli, že oprávnený sa v exekučnom konaní domáha zaplatenia trov právneho zastúpenia v konaní o neplatnosť dražby, ktoré ich zaviazal zaplatiť Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v konaní, ktoré iniciovali s cieľom chrániť si obydlie, avšak neboli v ňom úspešní. Oprávnený si teraz nárokuje jednak priznané trovy konania a ešte aj v ďalšom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/23/2016 aj vypratanie vydraženej nehnuteľnosti. Napriek tomu, že boli ako rodina s maloletými deťmi pripravení o strechu nad hlavou, ešte sa od nich exekvujú z toho istého dôvodu rôzne plnenia. Za týchto okolností povinní považovali výkon exekučného titulu v hrubom rozpore s verejným poriadkom, je širším pojmom zahŕňajúci dobré mravy, ale mnohé ďalšie skutočnosti predpokladajúce integritu spoločnosti. Na základe uvedených skutočností povinní navrhli, aby súd vyhovel ich námietkam a zároveň žiadali, aby súd exekúciu zastavil.
15. Okresný súd námietky povinných zo dňa 28.04.2016 podľa obsahu správne posúdil aj ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku.
16. Odvolací súd z exekučného titulu zistil, že krajský súd ako súd odvolací ním rozhodoval o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 10C/179/2013-210 zo dňa 14.05.2014, ktorým okresný súd vyhovel návrhu o určenie neplatnosti dražby a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietol s tým, že povinným 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne oprávnenému trovy konania v celkovej výške 2.027,- Eur.
17. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
19. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto odvolaní rozhoduje už podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods. 2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zachované.
20. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
21. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
22. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
23. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
24. Dôvod, pre ktorý povinní žiadajú zastavenie exekúcie postupom podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku je existencia vzniku viacerých povinností v konaniach súvisiacich s nehnuteľnosťou, ktorá bola ich obydlím. Jednak konania, v ktorom sa povinní neúspešne domáhali neplatnosti dražby a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a v ktorom im bola exekučným titulom uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť spoločnosti Castareal, s.r.o. - oprávnenému trovy konania. Ďalším konaním je konanie o vypratanie vydraženej nehnuteľnosti, pričom jeho dôsledkom môže byť plnenie viacerých povinností, ktoré povinný považovali za plnenie z rovnakého právneho dôvodu. Podľa názoru povinných preto výkon exekučného titulu v prejednávanej veci zakladá rozpor s verejným poriadkom.
25. Odvolací súd v tejto súvislosti predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že vo vyššie uvedených konaniach nemôže vzniknúť povinným plnenie povinnosti z rovnakého právneho dôvodu, keďže ide o dva samostatné konania, ktoré možno sčasti skutkovo súvisia, avšak žalobcovia sa v nich domáhali svojho práva a žalovaní bránili svoje práva na základe rôznych právnych dôvodov s tým, že si museli byť vedomí, že úspešnému účastníkovi konania je povinný nahradiť trovy konania ten účastník, ktorý v konaní úspešný nebol.
26. Odvolací súd v súvislosti s výkladom pojmu verejný poriadok poukazuje na bod 52 Rozsudku SD C- 40/08 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristine Rodríguezovej Nogueirovej zo dňa 6. októbra 2009, týkajúci sa ochrany spotrebiteľa, v ktorom sa uvádza...“ Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13 zabezpečuje je namieste konštatovať, že článok 6 uvedenej Smernice musí byť považovaný za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré majú v rámci vnútroštátneho právneho poriadku právnu silu noriem verejného poriadku.“
27. Z hľadiska teleologickeho výkladu treba uviesť, že novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 335/2014 Z. z., ktorá zaviedla do ods. 1 v § 57 Exekučného poriadku, písm. l) sa významným spôsobom dotkla právnej úpravy tzv. cudzích exekučných titulov, pričom pojem verejný poriadok sa z hľadiska právnej teórie prioritne spája s medzinárodným právom, ktoré pozná aj jeho legálnu definíciu.
28. Vo vzťahu k vnútroštátnym exekučným titulom je preto potrebné ustanovenie o verejnom poriadku vykladať skôr reštriktívne, a to až do takej miery, že sa použije len vtedy, ak nie je možné na prejednávanú vec aplikovať iný dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý by vyplýval z platného právneho poriadku, a súčasne by ďalšie trvanie exekúcie bolo nutné objektívne pokladať za neprijateľné z hľadiska hodnôt, morálnych a právnych noriem, ktoré sú ustálené v spoločnosti v rámci Slovenskej republiky a ktorých zachovanie a presadzovanie je nevyhnutné pre ďalšie trvanie a zdravý vývoj tejto spoločnosti tak, ako na to správne poukázal okresný súd.
29. Odvolací súd je toho právneho názoru, že v prejednávanej veci povinní neuviedli okolnosti, ktoré by dosahovali takú intenzitu, ktoré by bolo možné považovať za rozporné s verejným poriadkom. Exekučný titul bol vydaný podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré tvoria súčasť noriem verejného poriadku, a preto výkon exekučného titulu len na základe skutočnosti, že oprávnený sa v inom základnom konaní voči povinným domáha vypratania nehnuteľnosti, ktorej určenia vlastníctva a neplatnosti dražby k nej sa povinní neúspešne domáhali v konaní, a teda by podľa povinných vznikla ich duplicitná povinnosť plniť, čo nie je tvrdenie pravdivé, nepovažoval odvolací súd za dôvod pre aplikáciu ustanovenie § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku.
30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie vecne správne, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).