Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-40-2017.pdf
PDF · 90.24 KB
No categories available
21Cob/40/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: DSC, a.s., Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 35 811 790, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., Brančská 7, Bratislava, proti žalovanému : Združeniu obcí Horného Žitného strova v odpadovom hospodárstve, Gazdovský rad 37/A, Šamorín, IČO: 34 074 694, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 25, Bratislava, o zaplatenie 149.325,16 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Cb/58/2012-166, zo dňa 28.12.2016, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku I. m e n í tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, rozhodnutie v časti výroku II. v celom rozsahu p o t v r d z u j e.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 87% a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Rozhodol tak s poukazom na rozsudok vydaný v tomto konaní pod č.k. 5Cb/84/2012-125 dňa 14.10.2014, ktorým prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 139.572,23 eur, keď v časti o zaplatenie 9.752,93 eur pripustil späťvzatie žaloby, konanie o tejto časti zastavil a vo zvyšku žalobcu zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo na základe odvolania podaného žalovaným potvrdené v časti uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 139.572,23 eur rozsudkom Krajského súdu v Trnave ako súdu odvolacieho rozhodnutím č.k. 31Cob/11/2015-149 zo dňa 16.06.2016.
2. Prvoinštančný súd s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 255 ods. 1,2 a 256 ods. 1 C.s.p. skonštatoval, že pri rozhodovaní o trovách konania vzal do úvahy, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť, z obsahu spisu ale nevyplýva, že by žaloba bola vzatá späť pre správanie sa žalovaného, preto z hľadiska procesného úspechu sa má za to, že k zastaveniu konania došlo zavinením žalobcu, preto súd pri rozhodovaní o trovách konania skonštatoval, že žalobca bol úspešný iba v časti, ktorá zostala po čiastočnom späťvzatí žaloby, preto s poukazom na zásadu zodpovednosti za výsledok konania a zavinené zastavenie konania zo strany žalobcu vo výške istiny 9.752,93 eur s prísl., ktoré pripočítal v neprospech žalobcu, aplikoval pomer úspechu a neúspechu meritórneho rozhodnutia vo vzťahu k žalobnému petitu z ktorého vyplynulo, že žalobca bol úspešný napriek tomu, že mu nebolo priznané príslušenstvo pohľadávky, ku ktorému prvoinštančný súd uviedol, že ide o neúspech iba v pomerne nepatrnej časti a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania s tým, že žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 139.572,33 eur, čo je 93,50% ku pôvodne žalovanej istine 149.325,16 eur, výsledkom čoho bol záver, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87% (93,50 - 6,50).
3. Nakoľko na základe odvolania žalovaného bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdené, v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu súd v rozhodnutí samostatným výrokom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako ani na odvolacom súde nepriznal pre existenciu dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p, pretože tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa uvedené v ust. § 257 C.s.p., keďže žalovaný (odvolateľ sa nesprávne označuje v odvolaní ako žalobca) je záujmovým združením, ktorého účelom je nakladanie s odpadmi, likvidácia, skladovanie, recyklácia, kompostovanie a ostatné ekologicky prospešné druhy nakladania s odpadmi, je neziskovou organizáciou a zisk, ktorý vyprodukuje je povinný združiť a použiť výhradne na výstavbu ďalších skládok. Súd prvej inštancie mal vziať tiež do úvahy, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 149.325,16 eur od 20.08.2011 do zaplatenia, čo je do 19.08.2016, kedy sa pri žalobcom požadovanom úroku z omeškania vo výške 9,25% môže určiť kapitalizovanou formou v čiastke 69.100,73 eur, čo znamená, že v takejto výške nebol žalobcovi predmetný nárok priznaný, preto podľa názoru odvolávajúceho sa žalovaného súd mal pri hodnotení sporu vziať do úvahy pri pomere úspechu a neúspechu i nepriznanú časť úroku z z omeškania nároku a o ňu percentuálne nárok náhradu trov konania znížiť.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ nedôjde k jeho odmietnutiu, potvrdiť, pretože žalovaný úmyselne poukazuje na to, že je záujmovým združením obcí v odpadovom hospodárstve a zaplatením trov konania utrpí životné prostredie, avšak úmyselne nepredložil všetky listiny, ktoré by tomu nasvedčovali, pretože žalovaný od roku 2001 je držiteľom živnostenského oprávnenia podniká podľa predmetu podnikania v oblastiach, ktoré nie sú predmetom jeho zakladateľskej zmluvy a má ako podnikateľskú činnosť zapísaný prenájom strojov a zariadení, prenájom nehnuteľností, sprostredkovateľskú činnosť, reklamnú a propagačnú činnosť, administratívne práce a výskum trhu. I keď bol nárok na úroky z omeškania zamietnutý, treba vziať do úvahy, že úroky neboli predmetom kvantifikácie, v žalobe neboli vyčíslené a tak sa o nich nekonalo, teda prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z právoplatne priznanej istiny, ktorá bola v základnom i v odvolacom konaní predmetnom konania. Zároveň žalobca poukázal na to, že podľa jeho názoru bolo odvolanie žalovaného podané oneskorene, pretože rozhodnutie mu bolo doručované 05.01.2017, prípadne bolo podané neoprávnenou žalobou, pretože plnomocenstvo na zastupovanie sa skončilo právoplatným ukončením konania a splnomocnenie na zastupovanie v konaní o trovách konania sa v spise nenachádza.
6. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručované dňa 04.10.2017právnemu zástupcovi žalovaného na podanie odvolacej repliky, ktorý nereagoval a odvolaciu repliku nepodal.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti výroku I. potrebné zmeniť a v časti výroku II. ho je možné potvrdiť.
8. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
Podľa § 388 C.s.p.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom odvolacieho prieskumu je uznesenie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol samostatne o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a samostatne o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Jedným z argumentov žalovanou stranou sporu podaného odvolania je tvrdenie, že ako záujmová organizácia musí zisk, ktorý vyprodukuje použiť výhradne na budovanie ďalších skládok, a ak zo zisku odčerpá finančné prostriedky z dôvodu zaplatenia trov konania, utrpí tým životné prostredie, čo by mal vziať súd do úvahy, vyhodnotiť túto skutočnosť ako dôvod hodný osobitného zreteľa a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.
11. Dôvody osobitného zreteľa upravené v ust. § 257 C.s.p. zákon bližšie nešpecifikuje, ale predmetné ustanovenie negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by mala v konaní právo na náhradu trov konania. Ide teda o výnimočnú právnu úpravu, ktorou sa má odstrániť neprimeraná tvrdosť zákona. Odvolací súd skutočnosť, že žalovaná strana sporu je záujmovým združením, predmetom činnosti ktorého je hospodárenie a nakladanie s odpadmi a povinnosť použiť vytvorený zisk na budovanie ďalších skládok nepovažuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, k čomu odkazuje odvolací súd na okolnosti, ktoré viedli žalobcu až k podaniu žaloby, keď žalovaný nezaplatil cenu diela, ktoré pre neho vykonala spoločnosť Skládky a odpady s.r.o. tejto spoločnosti a to ani v exekučnom konaní a nakoľko uvedená spoločnosť je dlžníkom žalobcu, žalobca sa musel svojho nároku domáhať až podaním podlžníckej žaloby, preto uvedený odvolací argument odvolací súd vyhodnotil ako irelevantný.
12. Odvolávajúca sa žalovaná strana sporu poukázala v odvolaní na nesprávne rozhodnutie o trovách konania, keď prvoinštančný súd neúspech žalobcu spočívajúci v nepriznaní 9,25% požadovaného úroku z omeškania k istine vo výške 149.325,16 eur v pôvodnom návrhu od 20.08.2011 do zaplatenia, ktorý mu ale nebol priznaný s poukazom na právnu úpravu vyplývajúcu z § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže predmetom konania bola podlžnícka žaloba, pri ktorej môže byť priznaný len nárok zodpovedajúci pohľadávke vymáhanej bez príslušenstva a práve na základe tejto skutočnosti predmetom ďalšieho posudzovania bola iba istina, pričom proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v časti požadovaného príslušenstva odvolanie podané nebolo. Z uvedeného vyplýva, že predmetom žaloby okrem pôvodne požadovanej istiny vo výške 149.325,16 eur, z ktorej bolo konanie o zaplatenie 9.752,93 eur zastavené, bol i nárok na úrok z omeškania. Skutočnosť, že tento nebol v žalobe vyjadrený v kapitalizovanej forme nie je významná, ale pri zohľadnení, že späťvzatie žaloby o zaplatenie 9.752,93 eur zavinil žalobca, tak úrok od požadovaného dňa 20.082011 do 14.10.2014 v kapitalizovanej forme predstavuje sumu 43.512,- eur. Uvedené vyčíslenie úroku z omeškania pevnou sumou odvolací súd ohraničil a posudzoval podľa žalobcom požadovaného žalobného petitu tak, že začiatok určil konkrétnym dátumom a koniec viazal na zaplatenie žalovanej sumy. Pre účely rozhodovania o trovách konania musí súd zistiť predbežnú výšku príslušenstva, kedy sa vychádza z času svojho rozhodnutia prvoinštančného súdu, čo je v súlade i s rozhodnutím NS SR sp.zn. 1M Cdo/1/2004, keď sa pomer úspechu účastníkov v súvislosti s uplatnenými nárokmi i na zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania zohľadňuje a uvádza v ich kapitalizovanej forme ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Úrok vypočítaní v kapitalizovanej forme ku dňu 14.10.2014 (rozhodnutie súdu prvej inštancie) predstavuje sumu 43.512,- eur, čo nemožno vyhodnotiť ako neúspech žalobcu v nepatrnej časti, pričom vzal odvolací súd do úvahy, že predmetný nárok na zaplatenie úroku z omeškania vyplýval z podanej podlžníckej žaloby, bol ale zamietnutý a v tejto časti žalobca odvolanie nepodal. Uvedené jednoznačne potvrdzuje, že žalobca bol preto v časti v kapitalizovanej forme vyjadreného úroku z omeškania neúspešný, čo nemožno hodnotiť ako neúspech v nepatrnej časti. Pri výpočte, keď žalobca žiadal priznať sumu 149.325,6 eur a k tomu úrok z omeškania vo výške 43.512,- eur znamená, že žiadal priznať plnenie vo výške 192.837,16 eur (úrok z omeškania v kapitalizovanej výške určený ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie ako je konštatované vyššie) nárok mu bol priznaný vo výške 139.572,23 eur (72% úspech a 28% úspech žalovaného, čo je 44% úspech žalobcu a teda 56% úspech žalovaného, čo znamená, že pomer úspechu a neúspechu je u každej strany približne rovnaký, keď sa na základe príslušnej judikatúry za takýto považuje maximálny rozdiel 10%, ako je to i v tomto prípade).
13. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v časti voči výroku I. uznesenia prvoinštančného súdu dôvodné a preto odvolaním napadnutý výrok I. zmenil tak, že s poukazom na § 255 ods. 2 C.s.p. žiadnej strane sporu právo na náhradu trov konania nepriznal.
14. V konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 31Cob/11/2015 bol žalovaný, ktorý podal odvolanie vo veci samej v celom rozsahu neúspešný, preto výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol žalobcovi priznaný voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu je správny a odvolací súd ho podľa § 387 C.s.p. potvrdil.
15. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. s tým, že v odvolacom konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov konania bol žalovaný čiastočne úspešný, i keď súd dôvody pre aplikáciu 257 C.s.p. nezistil, ale vzal do úvahy, že odvolávajúci sa žalovaný bol úspešný v časti výroku I. v rozsahu 27%, keď vychádzame zo záveru, že žiadnej strane sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, a v takom prípade je úspech žalovaného 73% a úspech žalobcu 27%, čo znamená, že rozdiel je 46%. Uvedený údaj opätovne znamená čiastočný úspech pre obe strany sporu, čo odôvodňuje záver odvolacieho súdu k tomu, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo (§ 255 ods. 2 C.s.p.).
16. K námietke žalobcu, ktorý v rámci vyjadrenia k odvolaniu mal za to, že odvolanie bolo podané oneskorene, prípadne neoprávnenou osobou, poukazuje odvolací súd na to, že odvolanie bolo doručené právnej zástupkyni žalovaného dňa 17.01.2017, odvolanie bolo podané na poštovú prepravu dňa 01.02.2017, čo je v posledný deň lehoty na podanie odvolania a teda včas splnomocneným právnym zástupcom, pretože právoplatným skončením konania vo veci samej bez rozhodnutia o trovách konania neznamená, že pre konanie o trovách konania je potrebné osobitné plnomocenstvo. Konanie a rozhodovanie o trovách konania je nárok, ktorý má priamu väzbu na konanie vo veci samej a nevyžaduje osobitné plnomocenstvo.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).