Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/101/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. C. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. D. W. XXX, XXX XX D. W., 2. I. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. D. W.Í. XXX, XXX XX D. W., o zaplatenie 7.773,15,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 2C/98/2015-91 zo dňa 15. júna 2017, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaní 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.593,15 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 7.287,98 eur od 11.4.2015 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497 zákona č. 513/1991 Zb. , § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 788 ods. 1, § 796 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255, § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a po vykonaní dôkazov mal za preukázané, že žalobca so žalovanými dňa 13.06.2013 uzatvoril zmluvu o úvere č. 0670988 0 03 na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý medziúver vo výške 7.300,- Eur. Žalobca listom zo dňa 14.04.2015 žalovaným oznámil, že ku dňu 10.04.2015 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru a zároveň ich vyzval vrátiť dlžnú sumu vrátane príslušenstva vo výške 7.773,15,- Eur.

4. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský zmluvný vzťah, kde na jednej strane je dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dospel k záveru, že uplatnené zmluvné nároky patria žalobcovi len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z

omeškania. Nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 305,17,- Eur od 11.04.2015 do zaplatenia - čo sú vypočítané úroky z úveru. Žalobca si teda uplatnil úroky z úrokov, ide o neprípustnosť úročenia zmluvných úrokov úrokmi z omeškania, tzv. anatocizmus. Ďalej nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky 12x15,- Eur. Nakoľko sa jedná o sporové konanie, žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaných hradiť žalobcovi tento poplatok a neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na tento poplatok, pretože nepreukázal, či skutočne došlo individuálne k riešeniu omeškania splátok, a aké reálne náklady v súvislosti s vykonaním tohto úkonu vznikli. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu zaslaním týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v plnom rozsahu, čo so istiny uplatneného nároku, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti II. výroku napadnutého rozsudku. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) a d) zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že Zmluva o úvere je absolútna obchod, a bez ohľadu na povahu účastníkov úverového vzťahu sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Poukázal na ust. § 502 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „“) s tým, že podľa jeho názoru je nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Ďalej žalobca poukázal na to, že nepristúpil k určeniu konečnej splatnosti bezdôvodne, ale v dôsledku konania žalovaných, t.j. v dôsledku toho, že prestali splácať úver riadne a včas. Mal za to, že názor okresného súdu spôsobuje značnú nerovnováhu a neprimerane zvýhodňuje žalovaných ako neplatičov a umožňuje, aby žalovaní užívali peňažné prostriedky, ktoré dostali od žalobcu bezodplatne, nakoľko žalobcovi nepriznal nárok na riadny úrok, ktorý predstavuje odplatu pre žalobcu za to, že žalovaným poskytol peňažné prostriedky. Uviedol, že splatnosťou nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Uviedol, že sa mu zdá neprípustné, aby sa tým, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovaných dostal do horšej situácie, a prišiel by tak o právo požadovať úroky za úver, ktoré predstavujú odplatu za užívanie istiny, a mal by nárok len na úrok z omeškania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok II. rozsudku zmenil tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 180,- Eur s 6,69% úrokom za úver zo sumy 7.287,98,- Eur od 11.04.2015 do zaplatenia a s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 485,17,- Eur od 11.04.2015 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 6. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

9. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako spoludlžník uzavreli dňa 13.06.2013 Zmluvu o úvere č. 0670988 0 03 v zmysle ust. § 497 - § 507 Obchodného zákonníka (ďalej len „Zmluva o úvere“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru/ spotrebiteľský na dobu určitú s cieľovou sumou zmluvy o stavebnom sporení vo výške 7.300,00,- Eur. Výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia bola 9,83,- Eur, výška úrokovej sadzby vkladov na účet stavebného sporenia 1,75% p.a., počiatočný vklad na účet stavebného sporenia 0% CS, splatnosť vkladov stavebného sporenia bola stanovená na 15. deň mesiaca, úroková sadzba úroku

z omeškania z omeškaných vkladov 5% p.a., počet mesačných vkladov do pridelenia CS 258, celková výška medziúver/celková výška úveru v sume 7.300,00,- Eur, úroková sadzba medziúveru zvýhodnená pre prvý rok 3,69% p.a., úroková sadzba medziúveru pre 2. až 5. rok 6,69% p.a., výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru pre prvý rok 22,45,- Eur, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru pre 2. až 5. rok 40,70,- Eur, splatnosť úrokov z medziúveru bola stanovená na 15. deň v mesiaci, počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia CS v počte 258, ročná percentuálna miera pri nákladov pri stavebnom úvere vo výške 4,82% p.a., ročná percentuálna miera nákladov pri medziúvere vo výške 6,79% p.a., priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov spotrebiteľských úverov za predchádzajúci štvrťrok v SR stanovená MF SR platná ku dňu podpisu zmluvy vo výške 19,25% p.a.. Súčasťou zmluvy bol aj Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby platný od 10.06.2013, Amortizačná tabuľka pre medziúver (MÚ) a stavebný úver (SÚ). Žalobca adresoval žalovaným listy zo dňa 17.03.2015, ktorým ich upozornil na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti s tým, že ak do 31.03.2015 dlžné splátky neuhradia, obdržia písomnú informáciu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s vyčíslenou výškou dlhu na zaplatenie celkového dlhu, ktorý bude vymáhaný prostredníctvom súdneho exekútora alebo súdnou cestou. Listom zo dňa 10.04.2015 zaslal žalobca oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým oznámil, že ku dňu 10.04.2015 nastáva mimoriadnu splatnosť celého úveru, na základe čoho ich žiadal o vrátenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva, ktorá k 10.04.2015 predstavuje sumu vo výške 7.773,15,- Eur. Doručenie uvedených oznámení žalovaným preukázal kópiami listových zásielok, ktoré boli podané na pošte dňa 13.04.2015, avšak žalobcovi boli vrátené dňa 07.05.2015, ako zásielky neprevzaté v odbernej lehote.

11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako vzťah spotrebiteľský. Nie je teda sporné, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože Zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená síce podľa ustanovení Obchodného zákonníka spĺňa základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv. Predmetná zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje žalobca v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaní v postavení spotrebiteľov, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať špeciálne ustanovenia o ochrane spotrebiteľov.

15. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy. Predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť žalovaných ako spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené je teda nepochybné, že Zmluva o úvere uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. V uvedených prípadoch sa teda špeciálne ustanovenia o ochrane spotrebiteľov aplikujú prednostne pred inými ustanoveniami, tzn. že ustanovenia na ochranu spotrebiteľa majú prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd naviac podotýka, že je pritom zrejmé, že obsah zmluvy si povinní ako spotrebitelia osobitne nevyjednali a nemali ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah.

17. V prípade úverom, by nemali byť pochybnosti, že tieto sú odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky, ako aj obdobie za užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie).

18. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstav poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru.

19. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet pritom zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach o pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§ 657, či § 658).

20. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom (náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia tvoriace cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia práva.

21. Kým kogentného pravidla o platení úrokoch aj po skončení úverového obdobia v normatívnej podobe niet, dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách sa dotýka ponuky zákona (dispozície). Ako pritom v spotrebiteľských veciach evidentne táto dohodnutá konštrukcia indikuje nárast dlhu, zákonite sa natíska otázka povinnosti vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody (úrokov popri úrokoch z omeškania a ďalších sankciách).

22. Je nepochybné, že taký odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách je v neprospech žalovaného. Ak by takejto dohody nebolo, zákon by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti úroky z omeškania pri pomerne novom pravidle o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvené v § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. „Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.“

23. V danom kontexte považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že sa stotožňuje s tou časťou odôvodnenia NS ČR vo veci 33 Odo 657/2005, v ktorej sa argumentuje, že úroky predstavujú odmenu (cenu) za ,,užívaní istiny“ a úroky z omeškania sankciu. Nie však s názorom, že cena je neuzavretá kým sa úver celý nesplatí a že popri úrokoch z omeškania sú prípustné aj úroky. Cena musí byť jasne stanovená, uzavretá a ustálená výhradne v spojení s ukončením úverovej služby, a teda uplynutím úverového obdobia či už pôvodne dohodnutého alebo predčasne skončeného. Neuzavretá a otvorená môže byť len sankcia, ktorej výšku reguluje všeobecne záväzný predpis tak, aby nenadobudla neprimerané rozmery. Ak by sme totiž pripustili, že cena sa môže meniť v čase a v závislosti od subjektívneho faktora správania spotrebiteľa, mala by táto skutočnosť zásadný dopad aj na ustálenie

podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienok, za ktorých bude spotrebiteľ kontrahovať.

24. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom.

25. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobcovi priznal len úroky z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, tzn. po zosplatnení. Odvolací súd poukazuje aj na to, že tento záver nie je len záverom súdu prvého stupňa, ale aj ostatných súdov v obdobných veciach, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, 1Co/30/2012 zo dňa 30.05.2012, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 476/2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo/143/98, ktorý je logický, pretože ak by žalobcovi ako veriteľovi boli po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru priznané aj úroky z úveru, išlo by o neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a neprimerané navyšovanie jeho dlhu, čím by medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako spotrebiteľmi vzniklo nerovnovážne postavenie. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôjde k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (zosplatneniu) možno zo strany veriteľa požadovať a započítavať do celkového dlhu už len úroky z omeškania.

27. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu voči II. výroku napadnutého rozsudku za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok napadnutom výroku potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

28. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že plne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).