Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/148/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu E. S., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. E. XXX/X, XXX XX L., právne zastúpená JUDr. Alžbeta Boriková, Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom, Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, proti žalovanému Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX L., právne zastúpený JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, o náhradu škody z ublíženia na zdraví s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 4C/258/2012-402 zo dňa 28.2.2017 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku v časti priznanej sumy 1.620,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.7.2012 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalobkyňa sa v konaní domáha náhrady škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s útokom psa vo vlastníctve žalovaného.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

I. „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6136,35 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5645,73 Eur od 1.7.2012 do zaplatenia, s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 173,- Eur od 4.4.2014 do zaplatenia, s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 152,19 Eur od 30.6.2015 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 165,63 Eur od 25.7.2016 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Alžbety Borikovej, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. “

3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 13.8.2010 v čase okolo 7.20 hod. v areáli Vojenského múzea vo Svidníku na žalobkyňu zaútočil pes rasy nemecký vlčí špíc, ktorý patril dcére žalovaného, o ktorého sa staral žalovaný, pričom uvedenú skutočnosť aj sám potvrdil. Skutočnosť, že žalovaná bola dňa 13.8.2010 napadnutá psom vyplývajú jednak zo správy Falck Záchranná, a.s. ako

aj z lekárskej správy Y.. M. Y. Nemocnica Svidník, n.o. zo dňa 13.8.2010 a z lekárskej správy chirurgickej ambulancie Nemocnica arm. Generála L. Svobodu zo dňa 13.8.2010. Zo správy Falc Záchranná, a.s., vyplýva, že dňa 13.8.2010 bola žalobkyni poskytnutá zdravotná starostlivosť posádkou rýchlej lekárskej pomoci na základe hlásenia výjazdu krajským operačným strediskom, pričom po príchode na adresu výjazdu bola doma prítomná žalobkyňa, ktorá udávala, že bola pohryzená susedovým psom a prežívala emočný stres. Lekár z posádky rýchlej lekárskej pomoci skonštatoval, že žalobkyňa mala povrchové rany rúk a pravého kolena a bola pod emocionálnym stresom, pričom mala zvýšenú srdcovú frekvenciu a zvýšený krvný tlak. Vzhľadom na uvedené bola žalobkyni podaná liečba na upokojenie a stabilizáciu stavu a bola transportovaná na chirurgické oddelenie NsP Svidník. Vyššie uvedenými lekárskymi správami zo dňa 13.8.2010 bolo skonštatované, že žalobkyňa v uvedený deň pohryzená psom, pričom sa vyľakala, necítila so dobre, búšilo jej srdce a zároveň boli konštatované zranenia a to drobné hryzne ranky na predlaktí, na palci ľavej ruky a na pravom predkolení cca 1cm. Z lekárskej správy MUDr. R. F. zo dňa 20.8.2010 je zrejmé, že žalobkyňa utrpela hryznú ranu ľavého predlaktia 2cm, hryznú ranu palca ľavej ruky 1 cm, krvnú podliatinu na pravom ramene 3 x 3 cm, hryznú ranu ľavej driekovej oblasti 2 cm, hryzne ranky pod pravý kolenom cca 1 cm, stresové zachrípnutie. Z veterinárneho osvedčenia o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka je zrejmé, že pes Vlčí špic, vek 1 rok s menom R., ktorého vlastníkom je L. L. pohrýzol žalobkyňu, pričom následne sa tento pes musel dostaviť na vyšetrenie k veterinárnemu lekárovi a to dňa 16.8.2010, 20.8.2010 a 30.8.2010. Rozhodnutím Obvodného úradu Svidník, odbor všeobecnej vnútornej správy sp.zn.7/2011/00804-05/601-Pr zo dňa 17.1.2011 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb. tým, že dňa 13.8.2010 neurobil opatrenia na zabránenie úteku psa, ktorý bol zverený do jeho starostlivosti, čím porušil povinnosť ustanovenú všeobecne záväzným nariadením mesta Svidník č.1/2009 o niektorých podmienkach držania psov. Zo znaleckého posudku č.89/10 MUDr. T. U., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia vyplýva, že žalobkyňa utrpela zranenia povrchovú hryznú ranku medzičlánkového kĺbu palca ľavej ruky cca 1,5 cm s poškodením kĺbového puzdra, povrchovú hryznú ranku stredu vnútornej časti ľavého predlaktia priemeru cca 1,- cm, povrchovú hryznú ranku ľavej driekovej oblasti priemeru cca 1,5 cm, dve povrchové hryzne ranky prednej plochy pravého predkolenia pod kolenom, pomliaždenie strednej vnútornej plochy pravého ramena rozsahu cca 3 x 3 cm, pomliaždenie strednej vnútornej plochy ľavého ramena rozsahu cca 3 x 3 cm. V zmysle uvedeného posudku boli hryzne ranky bez akýchkoľvek pochybností spôsobené zubami blízko seba pôsobiacimi na kožný povrch stredne silnou intenzitou, ktorá len čiastočne narušila celistvosť kože, teda poranenie žalobkyne mohlo vzniknúť tak ako udáva vo svojej výpovedi vo vyšetrovacom spise a to pohryzením zvieraťom do poranených oblastí. Znalec vylúčil, aby hryzne rany vznikli iným spôsobom ako pôsobením zubov zvieraťa, avšak uviedol že pomliaždenie ramien mohli vzniknúť aj iným spôsobom, napríklad stisnutím rukami. Bolestné ohodnotil podľa zákona č. 437/2004 v celkovej hodnote 55 bodov. Znalec taktiež uviedol, že nie je možné konštatovať, že by žalobkyňa v dôsledku pohryzenia psom utrpela stresovú reakciu, keďže uvedená musí byť podložená odborným psychologickým a psychiatrickým vyšetrením, čo nebolo splnené. Z lekárskej správy MUDr. R. F. zo dňa 17.8.2010 vyplýva, že žalobkyňa sa v predchádzajúci deň zľakla po údere blesku, následne nemohla zaspať, mala trasenie rúk, zhoršenie ťažkosť od pohryznutia psom, je zachrípnutá, má pocit strachu, užíva lexaurín, má bolesti C oblasti- tŕpnutie rúk- zhoršenie chronických ťažkostí, ORL vyšetrenie: dysfónia spastika po stresovej reakcií, rana po pohryzení v štádiu hojenia. Od 15.12.2010 je žalobkyňa sledovaná v psychiatrickej ambulancií, pričom z jednotlivých správ zo dňa 15.12.2010, 31.3.2011, 19.5.2011, 12.10.2011, 1.2.2012, 1.3.2012, 16.5.2012 vyplýva, že žalobkyňa trpí posttraumatickou stresovou poruchou. Obdobne zo správy Centra zdravia R.B.K. psychiatrická ambulancia Svidník, MUDr. C. V. z 5.2.2014 je zrejmé, že u žalobkyne pretrváva post traumatická stresová porucha a generalizovaná úzkostná porucha, pričom žalovaná užíva s tým spojené ošetrujúcim lekárom predpísané lieky a to lexaurín, esoprex, spitomín, trittico a iné. Z jednotlivých pokladničných dokladov predložených žalobkyňou vyplýva, že žalovaná za obdobie rokov 2012-2014 zaplatila za vyššie uvedené lieky celkovo sumu 173,- Eur. Za obdobie od apríla 2014 do júna 2015 predložila pokladničné doklady na nákup vyššie uvedených liekov v celkovej hodnote 152,19 Eur, za obdobie júl 2015 do júl 2016 predložila pokladničné doklady v celkovej hodnote 165,63 Eur. Zo správy z psychiatrického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 18.5.2015 vyplýva, že u žalobkyne naďalej pretrváva postraumatická stresová porucha a odporúča sa pokračovanie v liečbe. Taktiež z príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že žalobkyňa uhradila sumu 15,- Eur za prednostné psychiatrické vyšetrenie, sumu 13,- Eur titulom poplatku na sociálne účely a sumu 30,- Eur titulom vypísania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského zo dňa 4.6.2012 vyplýva, že MUDr. L. V., priznal žalobkyni bolestné vo výške 75 bodov a to za hryznú rana palca (položka č. 114) 10 bodov + 5

bodov zvýšenie podľa § 9 ods. 5 a6 zákona č. 437/2004 Z.z., hryznú ranu ľavého predlaktia (položka č. 114) 10 bodov, hryznú ranu bedrovej oblasti (položka č. 161) 10 bodov, hryznú ranu predkolenia (položka č. 161) 10 bodov, pomliaždenie ramena vľavo (položka č. 113a) 15 bodov, pomliaždenie ramena vpravo (položka 113a) 15 bodov a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia priznal žalobkyni 297 bodov a to titulom poruchy úchopovej funkcie palca ľavej ruky (položka č.362a) 7 bodov, plošné jazvy (položka č.432a) 30 bodov, postraumatická stresová porucha s generalizovanou úzkosťou a ľahkou poruchou poznávania (položka č. 255) 260 bodov.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého mal jednoznačne preukázané, že na strane žalobkyne došlo k ujme titulom pohryzenia psom žalovanej strany. Úrazový dej mal súd prvej inštancie preukázaný tak, že dňa 13.8.2010 v čase o 7:20 hod. v areáli Vojenského múzea vo Svidníku na žalobkyňu zaútočil a niekoľkokrát ju pohrýzol pes rasy nemecký vlčí špic. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná strana uvedenú skutočnosť nevyvrátila ani nepreukázala opak. Predmetný dej mal preukázaný aj na základe rozhodnutia Obvodného úradu Svidník, odbor všeobecnej vnútornej správy sp.zn. 7/2011/00804-05/601-Pr. Zo dňa 17.1.2011, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb. tým, že dňa 13.8.2010 neurobil opatrenia na zabránenie úteku psa, ktorý bol zverený do jeho starostlivosti. Taktiež uvedenú skutočnosť mal súd prvého stupňa za preukázanú aj z výpovede svedkov X. K. a Y. F. v prípravnom konaní č.k. ČVS:ORP-349/SK-SK-2010, pričom pán K. potvrdil útek predmetného psa z dvora žalovaného a pán F. bol očitým svedkom toho ako pes žalovaného pobehoval okolo žalovanej v čase okolo 7:00 až 7:30. Z výpovede žalovaného v prípravnom konaní taktiež vyplýva, že z cintorína počul krik žalobkyne a keď tam dobehol videl ako jeho pes behal okolo žalobkyne, ktorá čupela a mala na rukách svojho psa. Žalobkyňa v dôsledku napadnutia a uhryznutia psom žalovaného utrpela hryzne rany palca, predlaktia, bedrovej kosti a predkolenia, pomliaždenie oboch ramien, ktoré si vyžiadalo viaceré lekárske ošetrenia a absolvovanie prolongovanej rehabilitácie. Aj znalec MUDr. T. U. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia a plastická chirurgia vo svojom znaleckého posudku uviedol, že hryzne rany boli bez akýchkoľvek pochybnosti spôsobené zubami zvieraťa. Z jednotlivých lekárskych správ zo psychiatrií mal súd za preukázané, že žalobkyňa trpí diagnózou F43.1 post traumatická stresová porucha, diag.2 F41.1. generelizovaná úzkostná porucha, diag.3 F06.7. ľahká kognitívna porucha (porucha poznávania).

5. Následne súd konštatoval, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a d) zavinenie. Porušenie právnej povinnosti mal súd za preukázanú na základe rozhodnutia Obvodného úradu Svidník v priestupkovom konaní č. 7/2011/00804/601-Pr, ktorý uznal žalovaného za vinného z priestupku podľa § 48 zákona SNR č. 372/1990 Zb o priestupkoch tým, že dňa 13.8.2010 v čase okolo 7:20 hod. neurobil opatrenia na zabránenie úteku psa rasy nemecký vlčí špic, ktorý mu bol zverený do starostlivosti, teda porušil povinnosť ustanovenú Všeobecne záväzným nariadením Mesta Svidník č. 1/2009 o niektorých podmienkach držania psov. Existencia škody spočívajúca v ranách spôsobených psom žalovaného ako aj postraumatickej stresovej poruche bola žalobkyňou preukázaná na základe jednotlivých lekárskych správ ako aj Znaleckého posudku č. 89/10 znalca MUDr. T. U. z odboru zdravotníctvo a farmácia. Súd prvej inštancie mal príčinná súvislosť preukázanú tým, že žalovaný dňa 13.8.2010 neurobil opatrenia na zabránenie útoku psa, ktorý mu bol zverený do starostlivosti, následkom čoho vznikla žalobkyni vyššie uvedená škoda. Zavinenie bolo konštatované ako nedbanlivostné.

6. S obranou žalovaného, ktorý poprel opodstatnenosť žalovanej pohľadávky čo do dôvodu v časti sťaženia spoločenského uplatnenia a do výšky náhrady škody a navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie poškodenia zdravia žalobkyne, sa súd prvej inštancie vysporiadal tak, že sa jedná o účelovú obranu bez reálneho odôvodnenia, pričom po nariadení znaleckého dokazovania žalovaný preddavok na znalecké dokazovanie nezaplatil, následkom čoho súd predmetný dôkaz nevykonal. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný nezniesol dôkazné bremeno čo sa týka uplatnenej obrany a žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi o jej zdravotnom stave a ďalšími dôkazmi o priebehu úrazového deja dostatočne preukázala žalobou uplatnený nárok.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd priznal žalobkyni náhradu škody na zdraví vzniknutej v dôsledku uhryznutia psom, ktoré pozostávalo z bolestného vo výške 1085,- Eur (75 bodov x 14,46 Eur), sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4294,- Eur (297 bodov x 14,46 Eur), poplatku za vystavenie

lekárskeho posudku vo výške 30,- Eur, nákladov na lieky vo výške 208,73 Eur, poplatkov súvisiacich s návštevou lekára vo výške 28,- Eur a náhrady škody spočívajúcej vo finančných prostriedkoch vynaložených na lieky súvisiace s diagnózou post traumatická stresová porucha a to v celkovej výške 490,82 Eur. Zároveň súd priznal úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo žalobkyňou preukázanej škody, keďže dňa 23.7.2012 vyzvala žalovaného na zaplatenie náhrady škody vo výške 5645,73 Eur do 30.7.2012, ktorý však žalovaný neuhradil. Taktiež súd priznal úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 173,- Eur od 4.4.2014 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 152,19 Eur od 30.6.2015 do zaplatenia a 5% ročne zo sumy 165,63 Eur od 25.7.2016 do zaplatenia, teda odo dňa, ktorými sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých výdavkov na lieky, ktoré si žalobkyňa uplatnila titulom náhrady škody.

8. Aplikoval ustanovenia §415, 420 ods. 1, 3, § 517 Občianskeho zákonníka, čl. 2 ods. 3 ústavy Slovenskej republiky, § 4 ods. 2, 3, 4, 5 zákona č. 282,2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, §3 ods.1, § 4 ods. 1, 2, §5 ods. 2 zákona č. 437/2004 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia).

Obsah odvolania

9. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I. a II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Za žalobné dôvody označil ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) Civilného sporového poriadku, v ktorom namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Svoje odvolanie dňa 9.5.2017 doplnil o vysvetlenie v čom spočívajú jednotlivé odvolacie dôvody. Namietal, že po celý čas trvania sporu nedošlo k jednoznačnému preukázaniu, že žalobkyňa bola pohryzená psom žalobcu. Poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutím o priestupku bol žalovaný uznaný vinným za to, že nevykonal opatrenia na zabránenie úteku psa ale nie z dôvodu, že pes spôsobil žalobkyni ujmu na zdraví. Z uvedeného dôvodu mala byť žaloba zamietnutá. Zároveň však namietal aj tú skutočnosť, že v priebehu celého konania namietal aj rozsah uplatňovanej škody. Poukázal na to, že lekárske správy psychiatrov obsahujú len tvrdenia žalobkyne ako podľa jej vlastných slov niečím trpí, avšak uvedené skutočnosti neboli nijako preukázané a taktiež poukázal na to, že samotná žalobkyňa aj po tvrdenom útoku jeho psa a počas diagnózy post traumatická stresová porucha mala psa v domácnosti. Na základe uvedeného namietal existenciu príčinnej súvislosti medzi jeho konaním, resp. nekonaním a údajnou ujmou na strane žalobkyne a v dôsledku uvedeného aj unesenie dôkazného bremena. Taktiež mal žalovaný za to, že súd sa nevysporiadal s jeho námietkami týkajúcimi sa nevyhnutnosti vynaloženia finančných prostriedkov na lieky, ktoré podľa jeho názoru nesúvisia s diagnózami žalobkyne. Čo sa týka skutočnosti, že žalovaný nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania, žalovaný poukázal na zmenu jeho sociálno-ekonomických pomerov , v dôsledku ktorých si nemohol dovoliť uhradiť vyrubené preddavky. Uviedol, že uvedená skutočnosť nemôže ísť na úkor zistenia skutočného stavu veci. Zároveň namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku a to náležitosti jasného a výstižného vysvetlenia ako boli posúdené podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán.

10. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného uviedla, že odvolanie žalovaného považuje za neprípustné a to z dôvodu, že žalovaný nesprávne uviedol voči čomu odvolanie podáva a taktiež z dôvodu, že pri podaní Doplnenie dôvodov odvolania nedodržal lehotu na podanie odvolania. Poukázala na ustanovenie § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku v zmysle ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. Na základe uvedeného mala za to, že nie je možné prihliadať na podanie označené ako Doplnenie dôvodov odvolania. Čo sa týka veci samej však žalobkyňa uviedla, že v zmysle právoplatného rozhodnutia Obvodného úradu Svidník bol žalovaný jednoznačne uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch tým, že neurobil opatrenia na zabránenie úteku psa, ktorý bol zverený do jeho starostlivosti. Taktiež uviedla, že rozhodnutie spolu s pripojeným spisom OÚ Svidník a predloženými lekárskymi správami jednoznačne preukázali, že žalobkyňa v tom čase bola skutočne pohryzená psom žalovaného, v dôsledku čoho bol jednoznačne daný právny základ nároku žalobkyne, nakoľko žalovaný

porušil právnu povinnosť zabrániť úteku psa, pričom uvedeným konaním žalobkyni vznikla ujma na zdraví. Poukázala na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 19.3.2013 preukázala príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na zdraví žalobkyne a porušením právnej povinnosti žalovaného a to lekárskou právo zo dňa 18.8.2010. Uvedenú príčinnú súvislosť preukazujú aj výsluchy svedkov v priestupkovom konaní, ktorí potvrdili, že daný skutok sa stal. Taktiež aj správa o poskytnutí lekárskej pomoci Falck SK a.s. jednoznačne preukazuje, že dňa 13.8.2010 sa uskutočnil výjazd RZP k domu žalobkyne, pričom v správe z výjazdu boli zadokumentované všetky poranenia, ktoré žalobkyňa od psa utŕžila. Y.. K. L. v správe zo dňa 28.5.2014 uviedol, že pes žalovaného bol nahlásený ako pes, ktorý žalobkyňu v daný deň uhryzol, čim opätovne bol preukázaný právny základ nároku žalobkyne. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom rozsahu uplatňovanej škody, žalobkyňa uviedla, že svoj nárok dostatočne preukázala a to kompletnou zdravotnou dokumentáciou vzťahujúcou sa na liečenie zranenia zo dňa 13.8.2010 a jeho následkov. Čo sa týka nároku na náhradu škody titulom vynaloženia finančných prostriedkov na lieky, žalobkyňa uviedla, že sa jedná o skutočné náklady na lieky predpisované ošetrujúcim psychiatrom, pričom všetky zrealizované náklady žalobkyne boli riadne zdokumentované pokladničnými dokladmi, uvedené v príslušných lekárskych správach a súdu prvej inštancie predložené. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že súdu bol predložený lekársky posudok o hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý vypracoval súdny znalec MUDr. L. V., v súlade so zákonom č. 437/2004. Zároveň uviedla, e súdu bola taktiež predložená aj kompletná zdravotná dokumentácia týkajúca sa predmetného úrazu a liečenia jej následkov, pokiaľ teda žalovaný namietal vystavený posudok bolo jeho dôkaznou povinnosťou predložiť relevantný dôkaz na jeho spochybnenie, respektíve navrhnúť súdu vykonanie takého dôkazu. Čo sa týka neodôvodnenia rozhodnutia, žalobkyňa má za to, že súd dostatočným spôsobom uviedol skutkový stav ako aj právne zhodnotenie a dostatočne jasne vysvetlil dôvody, na základe ktorých tak rozhodol.

Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

12. Žalovaný vo svojom odvolaní napáda záver súdu o tom, že škoda žalobkyni nevznikla konaním jeho psa. Má za to, že v konaní nebolo bez pochybností preukázané, že žalobkyňa bola pohryzená jeho psom a v priestupkovom konaní mu bola nebola uložená sankcia za spôsobenie ujmy na zdraví. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že dňa 13.8.2010 v čase medzi 7:00-7:30 bola žalobkyňa venčiť svojho psa v areáli vojenského múzea, a zároveň v rovnakom čase pes žalovaného opustil dvor žalovaného a bežal smerom k vojenskému múzeu. Ako to vyplýva z rozhodnutia v priestupkovom konaní, žalovanému bolo uložené pokarhanie za to, že v rozhodnom čase neurobil opatrenia na zabránenie útoku psa, ktorý mu bol zverený do starostlivosti. Ako to vyplýva zo znaleckého posudku.

13. Je zrejmé, že príčinou vzniku škody žalobkyne - poškodenia jej zdravia bol útok psa, čo vyplýva zo záverov znaleckého posudku v trestnom konaní, podľa záverov ktorého hryzné ranky nemohli vzniknúť žiadnym iným spôsobom, ani samopoškodením, len pôsobením zubov zvieraťa, v tomto prípade psa. Z obsahu vyšetrovacieho spisu OO PZ Svidník, č. ORP-349/SK-SK-2010 vyplýva, že svedkovia X. K., Y. F. potvrdili, že v rozhodnom čase videli stret žalobkyne a psa, ktorý patril žalovanému.

14. Odvolací súd pripomína, že predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 je protiprávny úkon, tj. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody (majetková ujma), príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody a prezumované zavinenie. Porušením právnej povinnosti je myslený objektívne existujúci rozpor medzi tým, ako fyzická (či právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať), a tým, ako konať mala, aby dodržala svoje povinnosti. Okrem porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej zákon ukladá v ust. § 415 všeobecnú povinnosť (tzv. generálnu prevenciu) každému počínať si tak, aby nedochádzalo k škodám na zdraví, na majetku a na iných hodnotách. Nedodržanie tejto povinnosti je rovnako porušením právnej povinnosti. Ak sa osoba dopustila konania, ktoré je v rozpore s povinnosťou

počínať si tak, aby nedochádzalo k škodám (§ 415 obč. zák.), je splnený jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ, lebo samotné konanie v rozpore s § 415 je porušením právnej povinnosti.

15. Protiprávny úkon musí byť preukázaný, rovnako ako vznik škody a existencia príčinnej súvislosti (kauzálneho nexu) medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Ako boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá. Škodca sa môže zodpovednosti zbaviť ak preukáže, že škodu nezavinil.

16. Tieto zásady sa uplatnia aj v prípade, že škoda bola spôsobená domácky chovaným zvieraťom, pričom zodpovednosť chovateľa za škodu poľa § 415 a § 420 je treba posudzovať z hľadiska potrebného dozoru nad chovaným zvieraťom, lebo jeho majiteľ je povinný vykonať potrebné opatrenia na to, aby zvieratá nemohli spôsobiť škodu. Z hľadiska dôkazného bremena v konaní o náhradu škody spôsobenej domácky chovaným zvieraťom je na poškodenom, aby preukázal splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 415 a § 420, ods. 1 a na škodcovi preukázanie takých skutočností, ktorými sa zodpovednosti zbaví (§ 420 ods. 3 .

17. V konaní bolo preukázané, že pes žalovaného v čase vzniku škody voľne pobehoval bez dozoru po chodníku. Je zrejmé, že žalovaný v rozhodnom čase nevykonával nad svojím chovaným zvieraťom náležitý dozor a že ako jeho majiteľ si nepočínal tak, aby pes neušiel a neurobil teda všetko pre to, aby zabránil vzniku škody; už tým je z občianskoprávneho hľadiska dané protiprávne konanie (opomenutie) žalovaného podľa § 420 ods. 1 OZ, pričom zavinenie vo forme nevedomej nedbalosti sa predpokladá. Za zistených skutkových okolností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania je možné prijať spoľahlivý záver o zodpovednosti žalovaného za škodu. V konaní žalovaný nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by jeho zodpovednosť za škodu vylúčili.

18. Súd pri určení výšky náhrady škody vo forme bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal z lekárskeho posudku, na predloženého žalobkyňou, ktorý vyhotovil MUDr. L. V., úrazový chirurg, ŽILPO, s.r.o., Vysokoškolákov 31, 01008 Žilina. Žalovaný v odvolaní namieta jeho správnosť vo vzťahu k existencii posttraumatickej stresovej poruchy ako aj nedôvodnosť záveru súdu o zamietnutí jeho návrhu na doplnenie dokazovania nariadením kontrolného znaleckého dokazovania.

19. Ako to vyplýva z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatenia predloženom v konaní žalobkyňou ( čl. 14-15), lekársky posudok bol vyhotovený dňa 4.6.2012. Obsahom posudku je hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Hodnota bolestného bola určená na celkový počet bodov 75. Jednotlivé položky nie sú v rozpore s položkami z hodnotenia bolestného súdnym znalcom MUDr. U. z 11.10.2010, ktorý sa nachádza v pripojenom vyšetrovacom spise. Vzhľadom k tomu, že lekársky posudok MUDr. V. bol vyhotovený neskôr, odvolací súd má za to, že je namieste v súlade s § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z.z. vychádzať z neskoršieho lekárskeho posudku. Vo vzťahu k hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia je možné považovať položky 362a - Porucha úchopovej funkcie palca ľavej ruky a položku 432a plošné jazvy v celkovej hodnote 37 bodov za preukázané a dôvodne uplatnené. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd mal za to, že je potrebné potvrdiť rozsudok v časti, ktorou súd žalobkyni priznal nárok na bolestné za 75 bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia v časti 37 bodov za položky 362a a 432a. Preto odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcom výroku v časti o zaplatenie 1.620,02 Eur ( 112 bodov x 14,46 Eur) s úrokom z omeškania v tejto časti potvrdil.

20. Ako to vyplýva z lekárskeho posudku tvoriaceho základ pre uplatnený nárok, ošetrujúci lekár do bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zahrnul aj položku 255 - Posttraumatická stresová porucha s generalizovanou úzkosťou a ľahkou poruchou poznávania. Je zrejmé, že táto diagnóza nepatrí do špecializácie v zdravotníckom odbore úrazová chirurgia a lekára, ktorý túto položku zahrnul do posudku nie je možné v zmysle citovaného zákona považovať za lekára, ktorý žalobkyňu v súvislosti s touto diagnózou naposledy liečil. Z lekárskeho posudku nie je ani zrejmé, z akých podkladov ošetrujúci lekár pri bodovom hodnotení predmetnej položky vychádzal. V tejto časti je potrebné považovať záver súdu za nedostatočne odôvodnený a je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného, že otázka posúdenia zdravotného stavu žalobkyne je odbornou otázkou, na zodpovedanie ktorej aj vzhľadom k pochybnostiam o správnosti záveru lekárskeho posudku je potrebné v konaní nariadiť znalecké dokazovanie ( viď tiež § 7, ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. ). Vzhľadom k

závažnosti diagnózy, iba lekár z odboru psychiatria môže stanoviť, či diagnóza pacientky predstavuje trvalú duševnú poruchu a zároveň iba takýto lekár môže ustáliť, či duševná porucha vznikla v dôsledku napadnutia psom žalovaného, alebo sa vyvinula bez príčinnej súvislosti s uvedenou skutočnosťou, resp. sú dané aj iné príčiny.

21. Predmetom konania je aj žalobkyňou uplatneného nárok na náhradu výdavkov na lieky. Žalobkyňa tvrdí, že tieto lieky sú jej predpisované ošetrujúcim psychiatrom, nie sú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia a je nútená ich užívať v dôsledku poškodenia zdravia v súvislosti s napadnutím psom žalovaného. Žalovaný namieta, že náklady na lieky nesúvisia s žalobkyňou tvrdenými diagnózami. Tak ako už bolo uvedené vyššie, až po posúdení rozsahu poškodenia zdravia v príčinnej súvislosti so škodou spôsobenou pohryzením psom žalovaného znalcom z odboru psychiatria bude možné dať uspokojivú odpoveď aj na otázku, či náklady za lieky, ktoré žalobkyňa má, súvisia so škodou na jej zdraví spôsobenou škodovou udalosťou a ak áno v akom rozsahu a zároveň bude potrebné sa vysporiadať s dôvodmi, prečo tieto lieky nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Odvolací súd má za to, že tieto otázky sú otázkami odbornými, ktoré je potrebné položiť znalcovi v rámci znaleckého dokazovania.

22. Z uvedených dôvodov, keďže je potrebné doplniť dokazovanie, odvolací súd v prevyšujúcej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 389, ods. 1, písm. b/ CSP.

23. Bude úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v rozsahu návrhov a predložených dôkazov strán sporu s prihliadnutím na záväzný právny názor odvolacieho súdu, nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré zodpovie na odborné otázky týkajúce sa miery poškodenia zdravia žalobkyne v súvislosti s napadnutím psom, objektivizovania nákladov za lieky s tejto súvislosti a následne na základe takto zisteného skutkového stavu vo veci opätovne rozhodnúť vrátane nároku na náhradu nákladov s súvislosti s návštevami lekára, nákladov na znalecký posudok. Súd svoju úvahu, ktorou sa bude riadiť náležite odôvodní. Jeho rozhodnutie musí zodpovedať zákonným kritériám podľa § 220, ods. 2 C.s.p.

24. Čo sa týka námietky žalobkyne, že žalovaný doplnil odvolacie dôvody po lehote na podanie odvolania, odvolací súd uvádza, že žalobca podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, pričom podaním označením ako Doplnením odvolacích dôvod iba špecifikoval tie dôvody, ktoré uviedol v pôvodnom odvolaní, a teda zo strany žalovaného nedošlo k rozšíreniu odvolacích dôvodov.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).