Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-50-2017.pdf
PDF · 98.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci žalobkyne: L. P., F..XX.XX.XXXX, Š. Z.O. J., T. F. X, XXX XX T. T., zast. JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: J. G., S.. E., F..XX.XX.XXXX, Š. Z. J., T. S. J., C.. R.. B. XXX/X, o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že právny úkon - dohoda dedičov D.. C. Š., S.. E., F..XX.XX.XXXX, T. P. XX, T. T. a J. G., S.. E., F..XX.XX.XXXX, T. C.. R.. B. XXX/X, S. J., uzatvorená dňa 31.05.2017 pred notárom JUDr. Miroslavom Rezňákom, so sídlom Železničná 257/19, Revúca ako súdnym komisárom, ktorá je obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.05.2017 pod č. 6D/82/2017, Dnot 114/2017, je voči žalobkyni právne neúčinná.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnej uplatnenej výške 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že je veriteľkou dlžníčky D.. C. Š., voči ktorej má žalobkyňa pohľadávku priznanú jej právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 14Co/327/2005 zo dňa 14.02.2006 vo výške 3.485,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy počnúc dňom 03.11.2004 do zaplatenia, ako aj trov konania. Predmetná pohľadávka žalobkyne je vymáhaná v exekučnom konaní EX 212/2006, vedenom u súdnej exekútorky JUDr. Stanislavy Kolesárovej, so sídlom v Banskej Bystrici a zostatok pohľadávky žalobkyne ku dňu podania žaloby predstavuje 2.691,46 Eur s príslušenstvom a trovami súdneho a exekučného konania. Dňa 31.05.2017 sa uskutočnilo v notárskej kancelárii JUDr. Miroslava Rezňáka, Železničná, Revúca, dedičské pojednávanie po poručiteľke E. E., F..XX.XX.XXXX - matka dlžníčky, ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Zo zápisnice o prejednaní dedičstva č. 6D/82/2017, Dnot 114/2017 zo dňa 31.05.2017 bol zistený okruh dedičov a to žalovaná v tomto konaní - J. G.A. a dlžníčka žalobkyne - D.. C. Š.. Dedičky uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej dedičstvo nadobudla v celosti len sestra dlžníčky - žalovaná J. G. a dlžníčka D.. C. Š.Á. na základe dedičskej dohody so sestrou nenadobudla dedičstvo ani finančnú čiastku na vyrovnanie za dedičstvo, pričom čistá hodnota dedičstva predstavovala 11.301,00 Eur a pozostávala zo spoluvlastníckeho podielu vo výške 2/4-ín k celku na rodinnom dome a pozemku zapísanom na LV č. XXX, kat. úz. Tornaľa a finančných prostriedkoch vedených na účte poručiteľky vo výške 1.301,00 Eur.
2. Žalobkyňa je toho názoru, že v tomto prípade je uzatvorenie dohody dedičov zo strany dlžníčky D.. C. Š. odporovateľným právnym úkonom, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky žalobkyne ako veriteľa, keďže D.. C. Š. dobrovoľne na základe dohody prenechala svoj zákonný podiel na dedičstve svojej sestre a to bez akéhokoľvek protiplnenia. Je pritom vylúčené, že by tento úkon urobila v dôsledku
započítania na dedičský podiel, pretože dedičia v čl. II zápisnice o pojednávaní vyhlásili, že započítanie neprichádza do úvahy. Žalobkyňa mala za to, že predmetným právnym úkonom ušiel z majetku dlžníka majetok, z ktorého mohla byť žalobkyňa ako veriteľka uspokojená, pretože tento majetok by bol postihnutý exekúciou, ktorá prebieha u súdnej exekútorky JUDr. Stanislavy Kolesárovej od roku 2006 a teda je predpoklad, že pohľadávka žalobkyne voči dlžníčke by bola po viac ako desiatich rokoch od neúspešného domáhania sa uspokojenia tejto pohľadávky vymožená. Uzatvorenie dohody dedičov v tomto znení je podľa žalobkyne úmyselným konaním dlžníka, ktorým sa snaží vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov, pretože dlžníčka nedisponuje žiadnym iným majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobkyne uspokojiť. V prebiehajúcom exekučnom konaní sa totiž za desať rokov podarilo vymôcť len 632,32 Eur.
3. Žalobkyňa teda v zmysle §§ 42a, 42b ods.2 a 42b ods.4 Občianskeho zákonníka žiadala určiť, že predmetná dohoda dedičov je voči žalobkyni právne neúčinná. Zároveň žiadala predbežne upraviť pomery medzi sporovými stranami neodkladným opatrením.
4. Súd svojím uznesením č. 6C/50/2017 zo dňa 27.11.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom v 1/2-ici k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. Tornaľa a to konkrétne k rodinnému domu so súpisným číslom XX, postavenom na parc. CKN XXXX a pozemkami na parc. CKN XXXX - zast. plochy a nádvoria vo výmere 728 m2 až do právoplatného skončenia vo veci samej. Toto uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť dňom 21.12.2017.
5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná, ktoré je zároveň vyjadrením k obsahu žaloby, z obsahu ktorého vyplýva, že predmetná dedičská dohoda uzavretá v notárskej kancelárii JUDr. Miroslava Rezňáka dňa 31.05.2017 bola uzavretá medzi ňou a sestrou - dlžníčkou žalobkyne z toho dôvodu, že ona sa starala o svojich rodičov a to jednak otca zomrelého v roku 2002, ako aj matky, ktorá zomrela v roku 2017, vo svojom byte, zabezpečovala starostlivosť o nich v prípade nemoci a neprispievali jej žiadnymi finančnými prostriedkami na náklady spojené s bývaním v jej trojizbovom byte, sestra navštívila rodičov len raz ročne a stále riešila svoje osobné problémy. Už v čase, keď sa rozhodovali o tom, že sa rodičia presťahujú k nej do Rimavskej Soboty, jej rodičia odovzdali kľúč od svojho rodinného domu v Tornali a už vtedy bola uzavretá dohoda, že matkin podiel na rodinnom dome bude patriť jej, s čím jej sestra súhlasila. Naopak jej rodičia skôr finančne podporovali sestru, ktorá mala osobné a rodinné problémy, taktiež o nehnuteľnosť v Tornali sa starala ona a sestra bola v tomto dome len v deň dedičského konania v roku 2017. Ona si nemyslí, že by sa sestra chcela vedome zbaviť majetku a v dedičskom konaní urobila len to, na čom sa ako rodina už pred tým dohodli. Keďže jej komunikácia so sestrou je dosť obmedzená, nemala vedomosti o tom, že sestra má dlhy a nemala žiadne vedomosti ani o tomto konkrétnom dlhu a prebiehajúcej exekúcii.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, exekučným príkazom sp. zn. EX 212/2006 exekútorského úradu súdnej exekútorky JUDr. Stanislavy Kolesárovej, správou o stave exekúcie zo dňa 26.10.2017, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. 8C/6/2005 zo dňa 21.05.2005, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 14Co/327/2005, zápisnicou o pojednávaní v notárskej kancelárii notára JUDr. Miroslava Rezňáka zo dňa 31.05.2017 č. 6D/82/2017, Dnot 114/2017, písomným vyjadrením žalovanej, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 15Co/6/2018 zo dňa 23.01.2018, výsluchom právnej zástupkyne žalobkyne a výsluchom žalovanej a po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:
7. Na exekútorskom úrade exekútorky JUDr. Stanislavy Kolesárovej so sídlom Banská Bystrica, Ulica prof. Sáru č. 5 prebieha exekúcia voči dlžníčke žalobkyne JUDr. Dagmar Šamudovskej pod sp. zn. EX 212/2006, pričom exekučným titulom je rozsudok 8C/6/2005 zo dňa 21.06.2005 v spojitosti s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 20.09.2005, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 14Co/327/2005 a 14Co/328/2005 zo dňa 14.02.2006, ktorými bola zaviazaná dlžníčka žalobkyne D.. C. Š. uhradiť žalobkyni pohľadávku vo výške 3.485,36 Eur s prísl. Ako to vyplýva zo správy o stave exekúcie zo dňa 16.10.2017, aktuálny zostatok tejto pohľadávky je vo výške 2.580,88 Eur s 9 %-nými ročnými úrokmi z omeškania a trovami súdneho a exekučného konania a teda za desať rokov sa v exekučnom konaní podarilo vymôcť od dlžníčky len sumu 632,32 Eur.
8. Zo zápisnice o prejednaní dedičstva po poručiteľke E. E., W.. XX.XX.XXXX - matke žalovanej a dlžníčky žalobkyne č. 6D/82/2017, Dnot 114/2017 zo dňa 31.05.2017 vyplýva, že dedičky uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej dedičstvo nadobudla v celosti len žalovaná a dlžníčka žalobkyne D.. C. Š. v dôsledku dohody so sestrou nenadobudla dedičstvo, ani finančnú čiastku za vyrovnanie na dedičstvo, ktoré nadobudla jej sestra - žalovaná, pričom čistá hodnota dedičstva predstavovala 11.301,00 Eur a pozostávala zo spoluvlastníckeho podielu v pomere 2/4-ín k celku na rodinnom dome a pozemku, zapísanom na LV č.XXX, kat. úz. Tornaľa, ako aj finančných prostriedkov vedených na účte poručiteľky vo výške 1.301,00 Eur. Z článku II. zápisnice o pojednávaní vyplýva, že dedičia vyhlásili, že započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy.
9. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne trvala na podanej žalobe a tejto žiadala v plnom rozsahu vyhovieť. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že so svojou sestrou C. Š. sú málokedy v osobnom kontakte, pred dedičským konaním nevidela svoju sestru 5 rokov, len si občas zavolajú, pretože jej sestra mala veľa osobných a rodinných problémov a ona sa starala o chorých rodičov, ktorí bývali u nej v jej byte. Keďže rodičia finančne podporovali jej sestru, niekedy jej dávali aj okolo 500,00 Eur, z tohto dôvodu sa v dedičskom konaní uzavrela dedičská dohoda, že dediť bude len ona a jej sestra sa vzdala v jej prospech svojho dedičského podielu, čo ona nepovažovala za čudné, pretože jej rodičia sestre pomohli počas života a dávali jej peniaze podľa svojich finančných možností. Ona je veľmi prekvapená zo zistenia, že jej sestra má toľko dlžôb, pretože jej to nikdy nespomínala, ona o tomto nevedela. Sestra mala pred tým svoju advokátsku kanceláriu a teraz spomínala, že od januára pracuje v súkromnej advokátskej kancelárii, a že si privyrába aj opatrovaním starých ľudí v Banskej Bystrici. Ďalej uviedla, že si nevie predstaviť, akým spôsobom by mala preukazovať tú skutočnosť, že nemala vedomosti o sestriných dlhoch a doteraz súdu ani žiadny dôkaz nenavrhla. Keďže nechce, aby sa spor predlžoval prípadným výsluchom jej rodinných príslušníkov, následne na pojednávaní uviedla, že súhlasí s podanou žalobou.
10. Právna zástupkyňa žalobkyne ešte na pojednávaní uviedla, že voči C. Š. už prebehlo aj konanie o osobnom bankrote, pretože okrem žalobkyne má ďalšie dlžoby a je voči nej vedených viacej exekučných konaní, podľa jej vedomostí v počte 42.
10. Podľa § 42a Občianskeho zákonníka (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať
11. Podľa § 42b Občianskeho zákonníka (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
12. Súd konštatuje, že podmienkou úspešnosti konania o vyslovenie právnej neúčinnosti právneho úkonu je, aby boli kumulatívne splnené štyri podmienky. Prvou podmienkou je vymáhateľná pohľadávka, čo v tomto prípade je splnené existenciou právoplatných rozsudkov č. 8C/6/2005 Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.06.2005, doplňujúceho rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.09.2005 v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 14Co/327/2005 a 14Co/328/2005 zo dňa 14.02.2006. Ide teda o vymáhateľnú pohľadávku, ktorá existovala už v čase dedičského konania po poručiteľke E. E.. Druhou podmienkou je skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pričom dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol
by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Keďže bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ, súd konštatuje, že toto dôkazné bremeno veriteľka uniesla, keďže napriek prebiehajúcej exekúcii z dlžnej sumy 3.485,36 Eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania a trovami súdneho a exekučného konania sa v exekučnom konaní podarilo od dlžníčky v prospech veriteľky vymôcť len sumu 632,32 Eur a v zmysle dedičskej dohody došlo k zmenšeniu majetku dlžníčky tak, že z nej nie je možné uhradiť pohľadávku veriteľky. Predmetom dedičstva, ktoré v zmysle dedičskej dohody nadobudla len sestra dlžníčky - žalovaná boli totiž nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícky podiel vo výške 2/4-ín k celku na rodinnom dome a pozemku zapísanom na LV č. XXX, kat. úz. Tornaľa, ako aj finančné prostriedky vedené na účte poručiteľky a čistá hodnota dedičstva predstavovala 11.301,00 Eur. Týmto právnym úkonom potom ušiel z majetku dlžníčky majetok, z ktorého mohla byť žalobkyňa ako veriteľka uspokojená. Treťou podmienkou je preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ak žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda, že o ňom vedel alebo musel vedieť, avšak k uzatvoreniu dedičskej dohody došlo medzi žalovanou a jej sestrou, teda blízkou osobou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, teda pre splnenie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, ak išlo o právne úkony medzi dlžníkom a osobou blízkou je postačujúce preukázať ich urobenie v určenej dobe a ukrátenie veriteľa. V týchto prípadoch totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, aj vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle predpokladá (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2007 zo dňa 17.12.2008). Blízka osoba musí naopak preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Žalovaná osoba, ktorá je osobou blízkou dlžníkovi sa môže odporovacej žalobe ubrániť, len ak preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešná obrana tejto žalovanej osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a ods.2 Občianskeho zákonníka teda spočíva nie len v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka a išlo pri tom o náležitú starostlivosť. Ak sa jej to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo, potom sa môže v zmysle ustanovenia § 42a ods.2 Občianskeho zákonníka ubrániť odporovacej žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom, alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/864/2000). Je preto na žalovanej osobe blízkej dlžníkovi, aby si splnila dôkaznú povinnosť a navrhla také dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že boli naplnené vyššie uvedené podmienky ubránenia sa odporovacej žalobe vo vzťahu k jej osobe. Musí preukázať, či a akú aktivitu vyvinula v čase uzavretia odporovaného úkonu, aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala, a že takáto činnosť predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Zo strany žalovanej však žiadna takáto aktivita nebola preukázaná, sama uviedla na pojednávaní po vysvetlení, že dôkazné bremeno je na nej, že so žalobou súhlasí, keďže nemá záujem o ďalšie predlžovanie sporu ďalším prípadným dokazovaním, nemohla sa teda ubrániť odporovacej žalobe. Samotné tvrdenie žalovanej, že nevedela o dlhoch svojej sestry nie je totiž pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/864/2000). Štvrtou podmienkou je skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, teda troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby, pričom súd zistil, že k uzavretiu dedičskej dohody v konaní 6D/82/2017, Dnot 114/2017 v notárskej kancelárii JUDr. Miroslava Rezňáka v Revúcej došlo dňa 31.05.2017 a žaloba bola podaná na súde dňa 30.10.2017, teda v rámci tejto lehoty.
13. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že došlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých štyroch podmienok, teda, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a žalovaná svoje dôkazné bremeno neuniesla, a keďže predmetnou dedičskou dohodou došlo k zmenšeniu majetku dlžníčky, z ktorého mohla byť žalobkyňa ako veriteľka uspokojená, potom súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že predmetný právny úkon - dedičská dohoda je voči žalobkyni neúčinná. Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v pomeroch účastníkov sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. To, že odporovaný právny úkon zostáva platným úkonom znamená, že vyvolal všetky predvídané právne následky, napr. prevod
vlastníctva k veci a len v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky, avšak len v tomto vzťahu, nenastali.
14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 C.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v plnej uplatnenej výške 100 %.
15. Podľa § 262 ods.2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8,24c, Jesenského 1470
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.