Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-107-2012.pdf
PDF · 166.49 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/107/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: C. T.-G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, T., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ján Tokár, s.r.o., Werferova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: TESCO STORES SR, a.s. so sídlom Kamenné nám. 1/A, Bratislava, IČO: 31 321 828 zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 823,74 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 03.08.2012 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 823,74 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnila tým, že dňa 28.04.2012 v čase okolo 10.45 hod. pri odchode z Hypermarketu TESCO v P. utrpela úraz, keď vrazila do sklenených dverí, ktoré sa otvárajú na fotobunku. Predmetné sklenené dvere sa nachádzajú na mieste vedúcom smerom k eskalátorom, ktoré ústia v podzemných garážach. Pri prestupovaní uvedených dverí nedošlo k ich otvoreniu v dôsledku čoho narazila hlavou do týchto dverí. Utrpela zranenie - fraktúru nosovej kosti s jej posunom. Vôbec si nevšimla, že sklenené dvere sú zatvorené a senzor alebo mechanizmus týchto dverí zlyhal a neotvoril posúvacie dvere. Prvotné poúrazové ošetrenie pomocou obväzov vykonali priamo na mieste za asistencie pracovníkov SBS hypermarketu, ktorí s použitím sily sklenené dvere otvorili a poskytli jej pomoc. Nárok uplatnila v zmysle ust. §415 a §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázala na bod 11.2 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády SR č. 391/2006 Zz o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko, v zmysle ktorého priehľadné dvere sa musia primerane označiť v úrovni očí zamestnanca. Keďže opomenutie tejto povinnosti malo za následok vznik škody na zdraví, v zmysle ust. §3 zák. č. 437/2004 Z. z. si uplatnila nárok na náhradu za bolesť. Pri určení výšky náhrady vychádzala z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila v lekárskom posudku 48 bodmi vynásobeným hodnotou bodu za rok 2011 vo výške 15,72 Eur, teda sumu 755 Eur. Suma 68,74 Eur predstavuje náklady vynaložené na uplatnenie pohľadávky, pričom suma pozostáva zo sumy 7 Eur za vydanie lekárskeho posudku a sumy 61,74 Eur za odmenu za poskytnuté právne služby v súvislosti so spísaním výzvy na úhradu bolestného. Celkovo si uplatnila sumu 823,74 Eur s príslušenstvom a nárok na náhradu trov konania.
2. Žalovaný k žalobe uviedol, že neexistuje priamy svedok udalosti nárazu žalobkyne do vstupných dverí hypermarketu P.. Hneď po tom ako sa zamestnanci žalovaného dozvedeli o udalosti, poslali na miesto ako prvú pomoc pani Moniku Ondovčákovú a pána Kolomana Baču, ktorí jej priniesli vodu a pomohli jej zdvihnúť sa zo zeme. Žalobkyňa odmietla privolanie záchrannej služby a rovnako aj syn žalobkyne odmietli preukázať svoju totožnosť pre účely vykonania zápisu (služobný záznam) . Služobný záznam
bol podpísaný osobami ktoré poskytovali pomoc žalobkyne na mieste. Má za to, že žalobkyňa vedomá si toho, že si zranenie z nedbanlivosti spôsobila sama tak nemala záujem vec riešiť oficiálnou cestou. Inak vždy keď dôjde k škodovej udalosti sa spisuje záznam a vyžiadajú sa svedecké výpovede svedkov o priebehu udalosti. Takto vykonaný záznam slúži ako podklad pre prípadné odškodnenie poškodeného. V tomto prípade však žalobkyňa nemala záujem o riešenie bežným spôsobom. Žalovaný vykonáva pravidelnú ročnú revíziu vchodových dverí do hypermarketu. Posledná revízia dverí bola vykonaná 08.03.2012 s výsledkom, že dvere sú plne funkčné bez závad. Keďže žalovaný neporušil nijakú zákonnú povinnosť, neuznáva nárok žalobkyne.
3. Súd vo veci vyhlásil dňa 28.01.2014 rozsudok, ktorým návrh žalobkyne zamietol. Proti predmetnému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č. k. 1Co/532/2014-161 zo dňa 24.03.2015 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
4. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
5. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná od 1.7.2016 sa použije na všetky konania a to i konania začaté pred týmto dňom.
6. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
7. Súd opätovne vykonal dokazovanie aj v zmysle záverov odvolacieho súdu a zistil tento skutkový stav veci:
8. Podľa lekárskej správy vystavenej dňa 28.04.2012 C. lekárom traumatologickej ambulancie Nemocnice s poliklinikou P. zistil, že pacientka pri zatváraní senzorových dverí v Tescu pri vchode si poranila nos o 9.40 hod. Utrpela zlomeninu nosa a nosových kostí s posunom.
9. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 01.06.2012, vyhotoveným C. traumatológom úrazovej chirurgie, súd zistil, že bolestné u žalobkyne bolo ohodnotené položkou 12a - zlomenina nosových kostí s posunom s počtom bodov 40 a položka č. 2 - tržná rana nosa vrátane revízie a sutury, počet bodov 8, spolu 48 bodov.
10. Faktúrou číslo 2012057 zo dňa 31.07.2012, vyúčtoval JUDr. Ján Tokár s.r.o. Advokátska kancelária žalobkyni sumu 61,74 Eur, titulom odmeny za poskytnuté právne služby, uplatnenie práva na náhradu škody na zdraví (predžalobná výzva).
11. Listom zo dňa 17.07.2012 s názvom Predžalobná výzva - pokus o zmier zo dňa 18.06.2012- odpoveď oznámil žalovaný právnemu zástupcovi žalobkyne, že vykonal vnútorné šetrenie prípadu udalosti, z ktorého vyplývajú nasledovné skutočnosti. K nehode žalobkyne neprišlo zavinením žalovaného. Vstupné dvere boli plne technicky funkčné, po revízii, bez závad. Sklenené dvere sú zabezpečené farebnými šípkami v úrovni očí. Ich pripomienka, že dvere sú stále otvorené je z dôvodu vetrania podzemnej garáže z dôvodu extrémnych vonkajších teplôt, nie z dôvodu technickej závady. Z uvedeného dôvodu považujú nárok žalobkyne za nedôvodný.
12. Z protokolu preventívnej prehliadky spoločnosti SPEDOS servis vykonanej 08.03.2012 vyplýva, že ide o zariadenie: automatické dvere typ SP 860 L, prevedenie dvojkrídlové lineárne 2000x 2640, počet kusov jeden. Sú tam špecifikované prevedené práce zo záverom, zariadenie je schopné ďalšej prevádzky.
13. Zo služobného záznamu zo dňa 28.04.2012 vyplýva popis udalosti, ktorá sa udiala 28.04.2012. Je podpísaná 4 osobami a to osobou, ktorá ho spísala a prítomnými osobami.
14. Právny zástupcu žalobkyne na pojednávaní uviedol, že uplatňuje si nárok v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a zároveň v zmysle bodu 11.2, prílohy č. 1 nariadenia vlády č.
391/2006. Uplatnená suma predstavuje 823,74 Eur. Táto suma pozostáva z viacerých položiek a to zo sumy 755 Eur titulom bolestného, ktorá bola vyčíslená počtom bodov 48 podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vynásobením hodnoty jedného bodu 15,72 Eur. Ďalej ako príslušenstvo uplatňuje sumu 61,74 Eur za poskytnutie právne služby, vyhotovenie predžalobnej výzvy. Ďalej 7 Eur za vyhotovenie lekárskeho posudku a trovy konania za zaplatený súdny poplatok 49 Eur. Úroky z omeškania uplatňuje od 21.6.2012 z dôvodu, že v ten deň bola doručená výzva žalovanému. Príčinná súvislosť medzi právnym úkonom a výškou škody je jednoznačne v tom, že žalovaný zabudol označiť dvere v súlade s právnymi predpismi, v čoho dôsledku žalobkyňa narazila do týchto dverí a žalovaný ani nerozporoval to, že tieto dvere v čase úrazu žalobkyne ani neboli označené. Tieto dvere žalovaný až následne označil v súlade s právnymi predpismi. Príčinná súvislosť je v tom, že keby tieto dvere fungovali a otvorili by sa, tak žalobkyňa by do nich nevrazila a nespôsobila si úraz alebo ak by boli v súlade s právnymi predpismi označené ako majú byť, tak by ich videla a nevrazila by do nich.
15. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že v čase keď sa to odohralo, tak bola v časti kde sú eskalátory. Bola tam len ona a jej syn. Potom tam prišli nejakí ľudia, ale všetci sa otáčali, pretože dvere boli zablokované. Udalosť sa stala tak, že neúmyselne narazila do tých dverí pretože keď odchádzala z Tesca, tak dvere sa za ňou zatvorili a ona si to neuvedomila, a keď sa chcela vrátiť niečo kúpiť tak povedala synovi, že sa chce vrátiť a pri ceste cez zatvorené dvere nebolo nič označené. Narazila tam hlavou a prebrala sa na zemi s tým, že jej tiekla krv z úst a z nosa. Sedela na zemi a ani nevie odkiaľ syn prišiel naspäť. Prišli tam nejakí SBS- kári a videla ako rozťahujú násilne dvere a dávali jej obväzy a vodu. Uviedla, že za dva dni mala tamtóny v nose a po dvoch - troch dňoch sa spamätala a zavolala do Tesca. Hovorila s nejakou pani, ktorej funkciu uviesť nevedela. Tá sa jej pýtala kedy sa stal úraz. Ona uviedla, že o ničom nevie. Dala jej číslo na riaditeľa Tesca s ktorým tiež hovorila, že prečo to neprišla riešiť v sobotu. Po udalosti šla o synom na pohotovosť, kde bol pán doktor J. a ten ju poslal na krčné oddelenie. Čo sa týka krčnej lekárky C. tak má lekárske správy od tejto lekárky. Uviedla, že tam v ten deň nebola prvý krát. V súčasnom období tam nechodí, pretože má strach z dverí. Nachádzala sa tesne pri eskalátoroch. Syn išiel pred ňou s vozíkom, pretože on pokračoval s vozíkom po tých schodoch ďalej. Ona stála v časti tesne pri madlách eskalátora. Tam sa zastavila a povedala synovi, že sa vráti naspäť, nech ju počká v aute. On tým pádom odišiel a ona tam ako stála, sa otočila a sa vracala naspäť. Keďže na dverách nebol žiaden pásik a ani špina, tak išla s tým, že dvere sú otvorené.
16. Žalovaný k tomu uviedol, že nie je pravdou, že žalovaný si nesplnil či už prevenčnú alebo inú povinnosť súvisiacu zo škodovou udalosťou. Skutočnosť, že žalobkyňa bola na mieste sama len potvrdzuje tvrdenie, že ku škode došlo spôsobom, ktorý si sama zavinila. Čo sa týka označenia dverí a tvrdenia žalobkyne, že dvere neboli označené vo výške očí, štandardné označenie dverí je práve tým trojuholníkom, ktorý označuje otváranie dverí. Zákon neuvádza presne ako majú byť dvere presne označené. Nemusí tam byť plná čiara, kruhy alebo vlnovky alebo logo spoločnosti. Stačí označenie dverí vo výške očí akým spôsobom sa dvere otvárajú, a teda v ktorom smere sa otvárajú a iné špecifikácie zákon neuvádza. Označenie trojuholníkmi dáva výrobca dverí a celá garancia pochádza od samotného výrobcu, pretože samotné dvere podliehajú vyhradenému technickému zariadeniu. Celý režim údržby a nastavenie sa riadi doporučením výrobcu. Tento výrobca nesie plnú zodpovednosť za dvere, za nastavovanie dverí, za revíziu dverí a za preventívne prehliadky týchto dverí. Dvere boli asi mesiac pred incidentom nastavené. Konkrétne 08.03.2012 a incident sa stal 28.04.2012. Z protokolu preventívnej prehliadky vyplýva, že kontrola celkového stavu zariadenia je vyhovujúci a rovnako aj ďalšie body ktoré sú tam označené krížikom na predmetných dverách nebola zistená závada technická alebo iná, za čo spoločnosť SPEDOS servis ako aj autorizovaný servis a zároveň aj výrobca týchto dverí ručí. Protokol preventívnej prehliadky sa vykonáva minimálne raz ročne a navyše podľa sezón sa prenastavuje mechanizmus otvárania týchto dverí. V prípade škodovej udalosti sa v spoločnosti spisuje škodový služobný záznam zo všetkými účastníkmi škodovej udalosti. V tomto prípade bol služobný záznam napísaný bez poškodenej a to z dôvodu, že poškodená nemala záujem sa legitimovať na mieste a teda nemali akým spôsobom zistiť o koho ide. Služobný záznam bol spísaný bez jej prítomnosti a len za prítomnosti osôb, ktoré boli či už prítomné alebo dostali prvé informácie o udalosti.
17. Predžalobnou výzvou - pokus o zmier zo dňa 18.06.2012 vyzval právny zástupca žalobkyne žalovaného na zaplatenie sumy 755 Eur a 7 Eur ako nákladov na uplatnenie pohľadávky za vydanie lekárskeho posudku, teda celkovej sumy 762 Eur titulom škody na zdraví. Výzva bola žalovanému doručená dňa 21.06.2012, čo vyplýva z kópie poštovej doručenky.
18. Súd sa oboznámil aj s lekárskou správou vystavenou C. zo dňa 28.04.2012 UPS-ORL ambulancia, ako aj s naskenovanými fotografiami vstupných dverí hypermarketu Tesco v P..
19. Z výpovede svedka L.o, ktorý je synom žalobkyne súd zistil, že k nehode došlo v sobotu keď, sa vracali s matkou hlavným vchodom do podzemných garáží. Mama zistila, že niečo zabudla kúpiť a rozhodla sa vrátiť. Rozhodla sa vtedy, keď už vstupovala na eskalátor. On s nákupným košíkom išiel dole a mama sa vrátila naspäť. Potom len počul dunivý náraz a ako mama spadla. Keď počul dunivý náraz tak potlačil nákupný vozík dole a vrátil sa po eskalátoroch naspäť. Tam uvidel mamu ležať na zemi. To ako sa to konkrétne stalo, nevidel. Keď k nej prišiel, SBS sa pokúšali otvoriť dvere. Boli zaseknuté. Zasekli sa asi tým nárazom. Boli tam ľudia a pozerali z druhej strany z vonku. SBS otvárali dvere z vonkajšej strany. Jeden z nich cez garáže prešiel k nim a ďalšia SBS-kárka k nim cez dvere pretlačila vodu a obväzy. V tom čase boli dvere roztiahnuté asi na 5 cm. Mama v bezvedomí nebola a sedela na múriku. Bola pri vedomí a všetko vnímala. Ten SBS-kár, ktorý bol vnútri pri nich im doporučil, aby navštívili pohotovosť. Nik ich nežiadal, aby sa legitimovali alebo spísali nejaký záznam. Následne šli k lekárovi a od lekára sa už naspäť nevrátili.
20. Z výpovede svedka C. T. súd zistil, že je zamestnancom spoločnosti SPEDOS Slovensko s.r.o. v pracovnom zaradení servisný technik. Spoločnosť vykonáva prehliadky automatických dverí žalovaného a aj údržbu. Čo sa týka prehliadky, tak tú mal žalovaný zazmluvnenú 2-krát ročne a údržba automatických dverí a ich oprava je v podstate aj v rámci prehliadky. Čo sa týka vykonávania prehliadky, tak tá sa realizuje 2 krát do roka, a to v marci a v septembri príslušného roka. V danom roku bola prehliadka v marci príslušného roka. Výsledkom prehliadky je protokol, ktorý podpisuje príslušný zamestnanec, ktorý prehliadku vykonáva a zamestnanec Tesca. Pán D. je jeho kolega. Dvere, ktoré sú umiestnené v P. vyrába ich spoločnosť. Pri výrobe dverí sú dvere označované malým trojuholníkom, ktorý označuje smer otvárania dverí, keď sú namontované a keďže dvere majú presklenú stenu tak chlapi ju označia po namontovaní veľkým čiernym krížikom a ten krížik je tam dovtedy, kým neskončí stavba a každý užívateľ si nezvolí svoj dizajn. Nevie o tom, aby od nejakého konkrétneho zákazníka bola požiadavka čo má byť nalepené na daných dverách. Každý si tam dáva svoje logá či už sú to lekárne alebo obchodné domy a podobne. Nevedel uviesť kedy bola konkrétne vykonaná prehliadka v danom roku, ale mala byť v septembri. Nie vždy je on osobne prítomný na danej prehliadke, pretože má ďalších kolegov. Uviedol, že nad každými dverami je snímač a žalovaný mal požiadavku, aby bolo zabezpečenie dverí tak, aby tam nikoho neprivrelo a vie, že sú tam dva senzory- lúče. Jeden vo vzdialenosti 5 cm od dverí do obidvoch strán a ďalší lúč 20 cm od dverí. Čiže celkovo je tam okolo pol metra priestor. Ak by sa v danom priestore niekto nachádzal, tak by sa tie dvere nezatvorili. V tom snímači je ďalšie čidlo pohybu na otváranie dverí a to je nastavené tak, aby približne priestor 2,5m bol pokrytý na otváranie dverí už pred dverami. Niekedy je to dva metre. Podľa toho ako to priestor umožňuje. Nevedel sa vyjadriť, aká je vzdialenosť konkrétne v priestoroch hypermarketu Tesco. Na konkrétnu otázku systému otvorenia dverí uviedol, že osoba ak sa dostane do priestoru 2 až 2,5 m pred dvere, závisí od toho či osoba tam zostane stáť alebo sa hýbe, pretože čidlo je nastavené na pohyb a nie na prekážku. Čiže tá osoba nesmie zostať stáť. Ale ak by daná prekážka bola už 20 cm pred dverami kde pôsobí druhý senzor na zatváranie dverí, tak by sa tie dvere zatvoriť nemali. Na otázku či je možné, že po náraze sa dvere neotvoria uviedol, že je to možné, pretože dvere majú elektroniku, ktorá sníma silu motora ako musí ťahať dané dvere. Keď sa dvere napríklad po náraze skrížia tak elektronika vyhodnotí, že dvere idú ťažko a tým pádom ich netvorí a treba ich načítať. Dané dvere sa dajú otvoriť iba manuálne z vnútra od eskalátorov na pohone je tiahlo zámku, to sa zatiahne a dvere sa manuálne otvoria. Nemá vedomosť o tom, že by takýto problém bolo potrebné riešiť v P. Uviedol, že dvere sa dajú nastaviť rôznym spôsobom, aby sa neotvárali úplne. Je to napríklad v zimnom období, aby sa zatvárali a otvárali rýchlejšie. Ale v Tescu sa to nedá, pretože Tesco to musí riešiť prostredníctvom ich spoločnosti. Uviedol názornú situáciu, že keď by stál za dverami vo vzdialenosti 75 cm a zrazu si zmyslel, že sa chce vrátiť a urobil prudký pohyb vrátenia sa, tak aj tie dvere a ich motor má určitý čas reakcie, kedy sa rozbehnú plynule. Čiže ak stojí tých 70 cm alebo 50 cm a stojí, nie sa hýbe tak, senzor nereaguje a dvere sa zatvoria, keďže už nie je v zóne 25 cm pred dverami. Aj človek, ktorý by stál pred ním tak by sa nestihol uhnúť, keby urobil takýto náhly pohyb. Uviedol, že aj napriek preventívnym prehliadkam sa môžu pokaziť takého dvere. Je to len elektronika. Je to ako auto, ktoré po prehliadke sa môže pokaziť. Pri prehliadke skúšajú funkčnosť dverí a elektroniku do detailov nepozerá. V prípade, že by došlo k takejto poruche elektriky tak nemôže byť vyriešená bez toho, aby niekto z ich firmy prišiel a odstránil danú poruchu. Uviedol, že snímač pohybu nemôže siahať až celkom k eskalátorom, pretože eskalátory sú v pohybe, takže ten snímač by potom stále zaberal.
21. V protokole o preventívnej prehliadke spoločnosti SPEDOS servis zo dňa 08.03.2012 ohľadne dvojkrídlových lineárnych dverí 2000x2640 1ks a zo záznamu z protokolu o preventívnej prehliadke rovnakých dverí zo dňa 11.09.2012 rovnako vyplýva, že zariadenie je schopné ďalšej prevádzky.
22. Súd sa ďalej oboznámil s listinami predloženými spoločnosťou SPEDOS dverové a vrátové systémy a to vyhlásením o zhode na automatické dvere SK 806 zo dňa 07.05.2009, s potvrdením vedúcej servisného strediska spoločnosti SPEDOS Slovakia s.r.o., z ktorého vyplýva, že spomínané automatické dvere boli namontované v roku 2008, na základe zmluvy o údržbe sa na nich v pravidelných intervaloch vykonávajú pravidelné prehliadky. V roku 2012 bola preventívna prehliadka vykonaná 08.03.2012 a 11.09.2012. Na zariadení neboli zaznamenané žiadne závady, ktoré by mohli ovplyvniť ich bezpečnú prevádzku. Spoločnosť žalovaného urobila nadštandardné opatrenia, ktoré legislatíva nevyžaduje a to kvôli zvýšeniu bezpečnosti zákazníkov, konkrétne nastavený cyklus preventívnych prehliadok automatických dverí je dvakrát v roku a automatické dvere sú zabezpečené 2 kombinovanými radarmi i napriek tomu, že pôvodné vybavenie zodpovedalo príslušným normám. Radary takto zabezpečujú minimálne riziko pri prechode automatickými dverami a pri pohybe okolo nich.
23. Z výpovede svedkyne C. súd zistil, že je zamestnancom SBS spoločnosti. Priamo pri škodovej udalosti nebola, iba im prišiel povedať zákazník, že pani mala vonku úraz a že sa jej neotvorili dvere. Kolega pán Bačo vybehol vonku a potom sa vrátil a povedal nech prinesú vodu a obväz. Zobrali to a išli tam. On rozťahoval dvere. Cez tú škáru sa potom podala voda a obväz a potom išli robiť svoju prácu. Nevedela, či sa robil nejaký záznam o danej udalosti. Uviedla, že kamerové záznamy k dispozícií má manažér SBS a záznamy sa uchovávajú 7 dní. Uviedla, že dovtedy nezaznamenali takú situáciu ktorá sa stala žalobkyni.
24. Z výpovede svedka T. súd zistil, že je zamestnancom spoločnosti ABAS s.r.o., ktorá vykonáva strážnu službu pre žalovaného. Predmetný deň prišiel jeden zákazník s tým, že jedna pani zakrvavená sedí pri dverách. Sedela v časti smerom ku eskalátorom, v tej časti za dverami. Dvere boli zatvorené a snažil sa dvere otvoriť silou ale nedalo sa. Tak dookola cez sporiteľňu a garáž prešiel hore a dostal sa do časti k poškodenej a keďže videl, čo sa stalo, zahlásil do vysielačky kolegom, aby priniesli vodu a gázu. Pani sedela na zemi, držala si tvár a krvácala. Snažil sa otvoriť dvere, ale otvoril ich asi na 10 cm. Kolegyňa mu podala vodu a gázu a on to dal poškodenej. Iným spôsobom sa dvere otvoriť nedajú. Údržbári majú spôsob ako ich otvárať, ale on je SBS-kár a on iný spôsob nemal. Následne sa pýtal poškodenej na meno, ktoré mu odmietla povedať. Potom povedal, že zavolá záchranku a taktiež to bolo odmietnuté. Pýtal sa potom syna žalobkyne a ten mu tiež nepovedal svoje meno a tým to pre neho skončilo. Volali údržbárovi, aby prišiel a odstránil túto poruchu. Údržbár je zamestnancom Tesca a nie je tam každý deň. Vtedy tam nebol, lebo bola sobota alebo nedeľa. Následne prišiel údržbár a odstránil poruchu a dvere fungovali ďalej. Následne vyhotovil služobný záznam, ktorý sa nachádza v súdnom spise. Jeho podpis sa nachádza rovnako na danom zázname. Potom už s poškodenou nebol vôbec v kontakte.
25. Z výpovede svedka O. súd zistil, že je zamestnancom spoločnosti ABAS s.r.o., ktorá poskytuje strážnu službu pre žalovaného. Pri škodovej udalosti nebol priamo prítomný. Cez vysielačku od pána Baču dostal informáciu, že pri eskalátoroch sa nachádza človek. Kolega tam išiel pozrieť, zhodnotil situáciu a oznámil im, že je tam pani, ktorá má skrvavenú tvár a aby priniesli vodu a obväz a nejaké prostriedky na poskytnutie prvej pomoci. Medzi tým ako to s pani M. priniesli, tak pán J. už bol z druhej strany a snažil sa roztiahnuť dané dvere, aby mu mohli podať tú vodu a obväzy. Keď mu to podali tak on pokračoval v poskytovaní prvej pomoci a on s kolegyňou sa vrátil na svoje stanovisko. Následne prišiel údržbár, ktorý spravil dvere a to bolo asi všetko. Mal pohotovosť, bol doma a následne prišiel opraviť dvere.
26. Z výpovede svedka B. súd zistil, že nebol priamo pri udalosti a všetko, čo o udalosti vie, vie iba sprostredkovane od kolegov.
27. Z výpovede svedka JH. súd zistil, že je zamestnancom žalovaného, u ktorého pracuje od r. 2009. Vo svojej výpovedi uviedol, že bolo to v lete a bolo to určite v sobotu, pretože nebol v práci, ale má služby a je v pohotovosti a preto bol dodatočne privolaný na konkrétne miesto. Bol privolaný kvôli tomu, že sa dvere nedali otvoriť. Keď prišiel na konkrétne miesto tak zistil, že dvere sa nedali otvoriť z dôvodu, že boli vyhodené z koľajničky. Reťaz spadne stále len na jednu stranu. Na druhú nemôže, pretože z jednej strany je koľajnička a z druhej strany je pevné sklo. Takže môže vypadnúť len do tej strany, na
ktorej je koľajnička. Iná závada zistená nebola. Valček, ktorý sa nachádza v koľajničke, po ktorej sa pohybujú dvere, odpojil, nahodil retiazku späť a naspäť to zapojil. Dvere spojazdnil. Nič viac tam nerobil. Všetko keď vyskúšal, tak sa dvere otvorili, zatvorili. Fungovali ďalej. Z dôvodu tejto poruchy nebola volaná servisná služba. Na servis dverí prišli až riadne v termíne ako bolo určené. K príčine vysunutia dverí z koľajničky uviedol, že musel do nich niekto naraziť vozíkom alebo sa potkol a spadol a narazil do dverí. Nevedel si to inak vysvetliť. Priamo pri tom nebol. Uviedol, že od dverí po madlo eskalátorov je zhruba 3 metre. Predtým je drážkovaná plocha pred eskalátormi zhruba 70 cm. Tých 70 cm je teda vrátene tých 3 metrov.
28. Krajský súd v Košiciach v zrušujúcom uznesení konštatoval, že súd prvej inštancie nevysvetlil prečo na daný prípad neaplikoval ust. § 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., v zmysle ktorého povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzhľadom na povahu činnosť vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore a v nadväznosti na toto ust. aj § 13 tohto zákona, ktoré priamo odkazuje na nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z.. Ďalej z odôvodnenia zrušujúceho rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, či súd skúmal aj prevenčnú povinnosť žalovaného ustanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka a teda, či žalovaný urobil všetky potrebné preventívne opatrenia pri zabezpečení posuvných priehľadných dverí z hľadiska ich viditeľnosti tak, aby zabránil možným úrazom.
29. Žalovaný na výzvu súdu v písomnom podaní zo dňa 04.08.2017 uviedol, že žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáha priznania nároku na náhradu škody podľa ust. § 415 a 420 ods. 1 OZ. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ. Pre priznanie nároku na náhradu škody je nevyhnutné, aby žalobkyňa preukázala všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to 1) protiprávny úkon, 2) spôsobenie škody, 3) príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Tzn., že na to, aby bol žalobkyňa v konaní úspešná musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom naplnenia predpokladov zodpovednosti za škodu. Zo strany žalovaného bolo preukázané, že žalovaný si plnil všetky povinnosti vo vzťahu k bezpečnosti prevádzky dverí, a to aj nad rámec toho, ako mu to ukladajú právne predpisy. Žalobkyňa nepreukázala, že k spôsobeniu škody došlo nárazom do dverí žalobkyňou. Z výpovedi svedkov a zo zápisov je zrejmé len to, že žalobkyňa bola nájdená sedieť na zemi so zranením nosa, pričom odmietla preukázať svoju totožnosť, popísať skutkový dej priamo na mieste a odmietla tiež privolanie záchrannej služby. Žalobkyňa z prevádzky žalovaného bez ďalšieho odišla a kontaktovala žalovaného až po štyroch dňoch od incidentu. Podľa názoru žalovaného aj tento časový odstup, ktorý spôsobila samotná žalobkyňa znemožňuje objektívne preukázať, čo sa v danom momente stalo, či následné zranenie žalobkyne bolo naozaj spôsobené nárazom do dverí, alebo či nenastalo ešte iné zranenie počas nasledujúcich štyroch dní, čo v konaní musí preukázať žalobkyňa. Žalovaný zastáva názor, že žalobkyňa nepreukázala zákonné predpoklady na priznanie nároku na náhradu škody. Žalobkyňa v súvislosti s označovaním dverí poukazuje na bod 11.2 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády SR č. 391/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisku, podľa ktorého priehľadné dvere sa musia primerane označiť v úrovni očí zamestnanca. Žalovaný zastáva názor, že dvere boli označené dostatočne výrobcom dverí, pričom z fotografií je zrejmé, že sa nejedná o žiadny 3 cm trojuholníček, ale o riadne označenie so smerom otvárania dverí.
30. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 20.09.2017 poukázala na výsluch žalobkyne vykonaný dňa 27.11.2012 a výsluch svedkyne C. Ďalej uviedol, že žalovaný dvere, ktoré spôsobili žalobkyni úraz v prevádzke TESCO v P. dodatočne opatril bielym prerušovaným pruhom vo výške oči. Žalovaný ináč štandardne označuje vchody do svojich prevádzok, ktoré majú podobu priehľadných pohyblivých dverí, modrým resp. bielymi pruhmi vo výške približne 120 cm nad úrovňou zemského povrchu. Žalovaný preto nesplnil riadne minimálne svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ, dvere neboli riadne označené, ako je to obvykle u obdobných dverí aj u samotného žalovaného. Žalobkyňa ďalej poukázala na ust. § 420a ods. 1 OZ, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému prevádzkovou činnosťou. Je názoru, že na danú vec by mohlo byť aplikovateľné i ust, § 420a ods. 1 OZ.
31. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.11.2017 v súvislosti so závermi zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu uviedol, že účelom zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov je upraviť základné podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzťahujúce sa na subjekty pracovnoprávnych vzťahov a obdobných pracovných
vzťahov (zamestnávajúci - zamestnávaný) v záujme vylúčenia alebo zníženia pravdepodobnosti vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a ich následkov na zdraví zamestnancov a vylúčenia alebo odstránenia s tým spojených neproduktívnych nákladov zamestnávateľa a spoločnosti. Zákonodarca tieto podmienky na zaistenie BOP, v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom na povahu vykonávanej činnosti, rozšíril aj na iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré nevykazujú typické znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založené na pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním činnosti (práce) a s osobným výkonom tejto činnosti (práce). Právna úprava tak sleduje zvýšenie právnej istoty zamestnancov a iných osôb, ktorí vykonávajú činnosť (prácu), aby v oblasti BOZP mali rovnaké postavenie, zabezpečujúce ich ústavné práva na ochranu života a zdravia. Znenie ust. § 2 ods. 1 a 2 tohto zákona v spojitosti s ust. § 3 písm. a) a b) tohto zákona umožňuje, aby sa tento zákon vzťahoval aj na v budúcnosti prijatú právnu úpravu iných foriem právneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom vo všetkých sektoroch a odvetviach činnosti. Pôsobnosť zákona v súlade s čl. 1 ods. 3 Smernice Rady 89/391/ EHS mierne presahuje nad rámec tejto smernice. Pôsobnosť tohto zákona je v súlade aj s dohovorom MOP č. 155 z roku 1981, ktorý upravuje problematiku BOZP pre pracovníkov, pričom pracovníci (čl. 3 písm. b) cit. dohovoru) zahŕňa všetky zamestnané osoby vrátane verejných zamestnancov. Ustanovenie vymedzilo okruh zamestnávateľov a zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon a to: 1) v pracovnoprávnych vzťahoch na a) zamestnancov podľa zákona č. 311/2001 Z. z., b) zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003 Z. z. 2) v obdobných pracovných vzťahoch na a) príslušníkov podľa zákona č. 73/1998, b) colníkov podľa zákona č. 200/1998 Z. z., c) štátnych zamestnancov podľa zákona č. 312/2001 Z. z., d) príslušníkov HAZZ podľa zákona č. 315/2001 Z. z., e) vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z.. Zákon v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je potrebný na ochranu života a zdravia a vymedzený konkrétnymi požiadavkami vykonávaných činnosti, vzťahuje sa aj na iné osoby a vzťahy, ako sú pracovné vzťahy zamestnávateľov a zamestnancov. Už tradične sa právna úprava BOZP v nevyhnutnom rozsahu vzťahuje aj na osoby, ktoré sa s vedomím zamestnávateľa zdržiavajú na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch. Zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia aj tých osôb, ktoré sú s jeho vedomím v jeho priestoroch používaných na plnenie pracovných úloh. Ide o rôzne osoby (obchodného partnera, žiakov na exkurzii, osoby na súkromnej návšteve u šéfa firmy alebo u zamestnanca a i.), ktoré sa nachádzajú na pracoviskách. Predpokladom tejto povinnosti je fakt, že tieto osoby sa u zamestnávateľa nachádzajú s vedomím predstaviteľa zamestnávateľa, a to napríklad pracovníka strážnej služby. Žalovaný je teda názoru, že zákon č. 124/2006 nie je možné na daný prípad aplikovať. Pod predmetný zákon nemožno v žiadnom prípade subsumovať verejne dostupné priestranstvá, akým je aj miesto, kde došlo k úrazu žalobkyne pri vzťahu, aký je medzi žalobkyňou a žalovaným. Napriek uvedenému boli sporné dvere označené v súlade s bodom 11.2 prílohy č. 1 Nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisku, čo žalovaný v konaní preukázal fotodokumentáciou. Rovnako rám dverí, sa pri zatvorenej polohe nachádza presne uprostred dverí. Tento rám je na oboch sklenených krídlach predmetných dverí výrazne biely, pričom tento nemožno aj bez označenia pri dostatočnej pozornosti prehliadnuť a tak nadobudnúť dojem, že tieto sú otvorené. Žalobkyňa tesne pred úrazom prechádzala cez tieto dvere a teda mala presnú vedomosť o tom, kde sa nachádzajú, ako fungujú.
32. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 02.01.2018 dáva do pozornosti súdu znenie vyhlášky 147/2013 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností. V tejto vyhláške sa uvádza, že táto vyhláška ustanovuje podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich (ďalej len „stavebné práce“), pričom je nepochybné, že má dopad aj na ďalšie prípady, ktoré bezprostredne nesúvisia s vykonávaním prác. Napríklad v zmysle bodu 3.2 prílohy číslo 2 k tejto vyhláške sa uvádza, citujeme: „Výkop v zastavanom území obce na verejných priestranstvách a výkop v uzavretých objektoch, kde sa súčasne vykonávajú aj iné práce, musí byť zakrytý alebo na hrane inak zabezpečený proti pádu ... Zmysel uvedeného je nepochybný, a to je prevencia proti pádu ľudí na sídliskách do výkopov, a je nepochybné, že ak by do výkopu spadol človek, ktorý stavebné práce nevykonával a vznikla by mu tým škoda, mal by nárok na náhradu škody voči tomu, kto by opomenul označenie takéhoto výkopu zabezpečiť. Obdobne je tomu aj s primeraným označením priehľadných dverí v prevádzke a to v úrovni oči. Okrem toho sám žalovaný uvádza, citujeme: Zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia tých osôb, ktoré sú s jeho vedomím v priestoroch používaných na plnenie pracovných úloh. Ide o rôzne osoby (obchodného partnera, žiakov na exkurzií, osoby na súkromnej návšteve u šéfa firmy alebo u zamestnanca a i.), ktoré sa
nachádzajú na pracoviskách. Žalobkyňa sa nachádzala v priestoroch žalovaného, pričom žalovaný je obchodný partner, ktorý predáva tovar a taktiež zamestnávateľ. Žalobkyňa uskutočnila u žalovaného nákup tovaru, teda obchod, za ktorý žalovanému riadne zaplatila, a teda sa stala obchodným partnerom žalovaného s istými právami a povinnosťami. Na základe uvedeného na žalobkyňu sa vzťahuje príslušná ochrana. K tvrdeniu žalovaného o tom , že sporné dvere boli označené v súlade s bodom 11.2. prílohy č. 1 Nariadenia vlády 391/2006 Z.z o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko, žalobkyňa uviedla, že uvedené tvrdenie nebolo zo strany žalovaného nijako preukázané. Napriek tomu žalobkyňa dodáva, že malý trojuholníček, nemôže rozhodne spĺňať požiadavku zákona na primerané označenie. Primeranosť je síce otázkou posúdenia súdu, avšak nie je výlučne subjektívnou kategóriou. Pre posúdenie otázky primeranosti žalobkyňa odkazuje napríklad na prílohou Nariadenia vlády Českej republiky číslo 147/2013 Sb. o podrobnějších požadavcích na pracoviště a pracovní prostředí, konkrétne bodom 3.4.2 kde sa uvádza, cituje: Průhledné nebo prosklené dveře musí být ve výšce 1,1 m až 1,6 m nad podlahou náležitě výrazně označeny. Toto citované nariadenie pritom v § 1 uvádza, že zapracováva príslušné predpisy Európskych spoločenstiev na zaistenie BOZP a následne v poznámke pod čiarou odkazuje na žalobcom toľko citovanú smernicu rady 89/391/EHS. Ergo po syntéze vyššie uvedeného je nepochybné, že pod pojmom primerané označenie sa chápe výrazne označenie, ktoré upozorní príslušnú osobou na prekážku. Žalovaný priznal svoju chybu a to svojím konaním, keď dvere, ktoré spôsobili žalobkyni úraz dodatočne opatril bielym prerušovaným pruhom vo výške oči. Toho času už žalovaný priehľadné dvere štandardne označuje modrým respektíve bielymi pruhmi vo výške približne 120 centimetrov nad úrovňou zemského povrchu. Do spisu žalobkyňa predložila na porovnanie ilustráciu fotografie obdobných dverí z vchodu do budovy Okresného úradu Košice a vchodu do budovy Krajského súdu v Košiciach, z ktorých je zrejmé, čo bezpečnostní technici týchto spomenutých inštitúcií považujú za primerane označenie.
33. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k takémuto právnemu záveru:
34. Podľa ust. §415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa ust. § 420 ods. 1, 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 420a ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
Podľa ust. § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorázove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa ust. §1 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a zmene ďalších právnych predpisov /ďalej zákon/, Tento zákon ustanovuje a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky posudok") a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Podľa ust. §3 ods. 1, 2 zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
35. Žalobkyňa sa domáha nároku z titulu náhradu škody. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V §420 odsek 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť, pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe musí byť v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním (porušením povinnosti). V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené
konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. V prípade, že sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti, pričom dôkazné bremeno postihuje poškodeného, zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Škodca sa zodpovednosti zbaví tak, že preukáže, že škodu nezavinil.
36. Súd preto v prvom rade skúmal prvý predpoklad náhrady škody a to porušenie povinností zo strany žalovaného. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na predmetných dverách, do ktorých mala naraziť žalobkyňa nebola hlásená porucha ani pred touto udalosťou dňa 28.04.2012 ani po nej. Na všetkých dverách vrátane sporných dverí bola v pravidelných intervaloch vykonávaná servisná kontrola, čo mal súd za preukázané z protokolov preventívnej prehliadky predložených servisnou spoločnosťou SPEDOS Slovensko s.r.o. za rok 2012. Po udalosti, zakladajúcej nárok na náhradu škody, boli dvere uvedené do funkčného stavu údržbárom, ktorý mechanickým spôsobom odstránil závadu a sfunkčnil dvere. Dvere sa nedali otvoriť z dôvodu, že boli vyhodené z koľajničky, čo mohol spôsobiť prudký náraz do dverí, pričom iná závada zistená nebola. Nebolo preukázané, že na dverách bola iná porucha mechanická alebo elektronická, ktorej opravu by bolo potrebné a nevyhnutné riešiť prostredníctvom servisnej spoločnosti. V prípade elektronickej poruchy, táto je vykonávaná iba zmluvnou spoločnosťou.
37. Z písomného vyjadrenia vedúcej servisného strediska spoločnosti SPEDOS Slovensko s.r.o. vyplýva, že žalovaný kvôli zvýšeniu bezpečnosti zákazníkov urobil nadštandardné opatrenia, ktoré legislatíva nevyžaduje, spočívajúce v tom, že nastavený cyklus preventívnych prehliadok automatických dverí je dvakrát v roku a automatické dvere sú zabezpečené dvoma kombinovanými radarmi i napriek tomu, že pôvodné vybavenie automatických dverí zodpovedalo príslušným normám; radary takto zabezpečujú minimálne riziko pri prechode automatickými dverami a pri pohybe okolo nich. Na dverách sú nainštalované dva senzory, senzor zatvárania dverí a senzor pohybu. Prvý senzor má dva lúče, jeden vo vzdialenosti 5 cm od dverí do obidvoch strán a druhý do 20 cm od dverí, vytvára tak priestor okolo pol metra, a ak by sa niekto v danom priestore nachádzal, dvere by sa nezatvorili. Druhý senzor - pohybu je nastavený tak, aby približne priestor dva a pol metra do obidvoch strán bol pokrytý na otváranie dverí. Je nastavený na pohyb nie na prekážku, teda ak niekto v danom priestore zostane stáť, senzor na neho nereaguje, dvere sa zatvoria. Pri prudkom pohybe dvere potrebujú určitý čas na reakciu, teda na otvorenie. Zároveň senzor je nastavený do takej vzdialenosti, aby nereagoval na pohyblivé eskalátory.
38. Z uvedeného vyplýva záver, že dvere boli funkčné, bez závad, ich neotvorenie nebolo spôsobené žiadnou poruchou mechanickou ani elektronickou. Žalovaný si plnil a splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zabezpečenia bezpečnosti prevádzky zariadenia.
39. Súd z výpovede žalobkyne zistil, že táto po odchode z hypermarketu stála v časti pri madlách eskalátora, kde sa zastavila a povedala synovi, že sa vráti naspäť, ako tam stála, otočila sa a vracala sa späť. Z uvedeného popisu udalosti v nadväznosti na popis fungovania jednotlivých senzorov dverí, teda súd dospel k záveru, že žalobkyňa nebola v dosahu senzora zatvárania dverí (5-20 cm od dverí), preto sa dvere zatvorili, stála v dosahu senzora pohybu (dva a pol metra od dverí v časti začiatku eskalátora), pričom v danom priestore už senzor reaguje, avšak z dôvodu, že žalobkyňa najprv stála (senzor nereaguje na prekážku ale na pohyb) a následne sa otočila a vykonala pohyb smerom k dverám, senzor nestačil reagovať a dvere sa nestihli otvoriť. Súd je názoru, že v dôsledku rýchlej reakcie žalobkyne, ktorá po tom, čo stála a následne urobila náhly pohyb smerom k predmetným dverám, do týchto narazila a utrpela úraz. Toto konanie žalobkyne a nadväzujúcej reakcie resp. nereakcii dverí, nemožno klásť za vinu žalovanému, teda, že dvere sa neotvorili a žalobkyňa nárazom do dverí utrpela úraz. Žalobkyňa tesne pred nárazom do dverí, týmito krátko predtým vychádzala von smerom k eskalátorom, bola si vedomá toho, že sa tam nachádzajú sklenené dvere, avšak v dôsledku jej nedostatočnej pozornosti zaoberajúc sa myšlienkou, že zabudla niečo kúpiť, nevenovala dostatočnú pozornosť priestoru pred sebou. Hypermarket Tesco v Trebišove žalobkyňa nenavštívila prvýkrát (čo je zrejmé aj z výpovede samotnej žalobkyne), vedela o tom, že smerom k eskalátorom stoja sklenené dvere, ktoré sú opatrené senzorom, ktorý reaguje na pohyb, avšak aj takáto elektronika, ktorou sú vybavené pohyblivé dvere si vyžaduje nevyhnutný čas, po uplynutí ktorých sa dvere po zachytení pohybu otvoria. Podľa názoru súdu si žalobkyňa nepočínala tak, aby ku škode nedošlo, a teda iba v dôsledku jej nepozornosti došlo k úrazu žalobkyne.
40. V zmysle záverov uznesenia odvolacieho súdu sa súd opätovne zaoberal skutočnosťou, či si žalovaný splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zabezpečenia bezpečnosti prevádzky a to konkrétne
ust. § 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
41. V zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. d) cit. zákona, povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú aj na d) fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore. Účelom zákona (Komentár k zákonu č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci www.dashofer.sk Copyright © 2006 by Dashöfer Holding, Ltd. & Verlag Dashöfer) je upraviť základne podmienky BOZP vzťahujúce sa na subjekty pracovno-právnych vzťahov a obdobných pracovných vzťahov (zamestnávajúci - zamestnávaný) v zaujme vylúčenia alebo zníženia pravdepodobnosti vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a ich následkov na zdraví zamestnancov a vylúčenia alebo odstránenia s tým spojene neproduktívne náklady zamestnávateľa a spoločnosti. Zákonodarca tieto podmienky na zaistenie BOZP, v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom na povahu vykonávanej činnosti, rozšíril aj na iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré nevykazujú typické znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založene na pracovno-právnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním činnosti (prace) a s osobným výkonom tejto činnosti (prace). Pravna úprava tak sleduje zvýšenie právnej istoty zamestnancov a iných osôb, ktorí vykonávajú činnosť (prácu), aby v oblasti BOZP mali rovnaké postavenie, zabezpečujúce ich ústavne pravo na ochranu života a zdravia. Znenie § 2 ods. 1 a 2 tohto zákona v spojitosti s § 3 písm. a) a b) tohto zákona umožňuje, aby sa tento zákon vzťahoval aj na v budúcnosti prijatú právnu úpravu iných foriem právneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom vo všetkých sektoroch a odvetviach činnosti, pravdaže, ak tento vzťah budúca právna úprava explicitne nevylúči alebo neobmedzí z pôsobnosti tohto zákona. Také vymedzenie je v súlade s tradičným rozsahom pôsobnosti právnej úpravy BOZP na Slovensku. Pôsobnosť zákona v súlade s čl. 1 ods. 3 smernice Rady 89/391/EHS mierne presahuje nad rámec tejto smernice. Vo svojom základe je v súlade s vymedzenou pôsobnosťou citovanej smernice, ktorá rámcovo upravuje požiadavky na zlepšenie starostlivosti o BOZP vo vzťahu k pracovníkovi (čl. 3 písm. a) citovanej smernice), ktorým je akákoľvek osoba zamestnaná zamestnávateľom vrátane praktikantov a učňov a zamestnávateľovi (čl. 3 písm. b) citovanej smernice), ktorým je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá má zamestnávateľsky vzťah k pracovníkovi a zodpovedá za podnik. Pôsobnosť tohto zákona je v súlade aj s dohovorom MOP č. 155 z roku 1981, ktorý upravuje problematiku BOZP pre pracovníkov, pričom vyraz pracovnici (čl. 3 písm. b) citovaného dohovoru) zahŕňa všetky zamestnane osoby vrátane verejných zamestnancov. Ustanovenie vymedzilo okruh zamestnávateľov a zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon. Pôsobnosť tohto zákona sa vzťahuje aj na služobne pomery a štátno-zamestnanecké pomery, ktoré sa spravujú osobitnými predpismi. Ide o pracovne vzťahy prokurátorov, profesionálnych vojakov, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, zamestnancov štátnej správy a ďalších. Ustanovená pôsobnosť zákona sa vzťahuje na všetky priestory a pracoviska, pracovne prostriedky, stavebne objekty, technológie, pracovne postupy a pod. v pôsobnosti zamestnávateľa. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí sústavne vykonávať každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva čo len jedného zamestnanca a každý zamestnanec. Povinní sú vykonávať ich pri všetkých nimi zabezpečovaných činnostiach, na všetkých riadiacich stupňoch a súčasne zasadne vždy vopred tak, aby sa zaručil požadovaný stupeň ochrany telesnej a duševnej integrity zamestnanca. Do takto vymedzeného okruhu nepatria osobne a nepracovne aktivity, napríklad súkromne prace na záhrade, chalupe, rodinnom dome, ani záujmová činnosť. Nepatri sem tiež vlastná umelecká produkcia (výkon) v najužšom význame slova. Už tradične sa právna úprava BOZP v nevyhnutnom rozsahu vzťahuje aj na osoby, ktoré sa s vedomím zamestnávateľa zdržiavajú na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch.
42. Na základe takto vymedzenej pôsobnosti citovaného zákona je súd názoru, že zákon č. 124/2006 a to konkrétne ust. § 2 ods. 2 písm. d), v zmysle ktorého sa povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore, nie je možné aplikovať na daný prípad.
43. V zmysle § 13 ods. 4 zákona č. 124/2006, podrobnosti o požiadavkách na stavby a ich súčasti, komunikácie, pracoviská, pracovné prostriedky, pracovné postupy a činnosti z hľadiska zaistenia bezpečnosti ochrany zdravia pri práci ustanovujú osobitné predpisy. Týmto osobitným predpisom je napr. aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko. Toto nariadenie vlády sa vzťahuje na všetky pracoviská v odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry, okrem pracovísk uvedených v odseku 2 tohto nariadenia.
44. Nariadenie vlády č. 391/2006 Z. z. sa vzťahuje na všetky pracoviská v odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry okrem dopravných prostriedkov používaných mimo pracoviska a na pracoviskách v dopravných prostriedkoch, dočasných pracovísk alebo mobilných pracovísk, pracovísk, na ktorých sa vykonáva banská činnosť a dobývanie ložísk nevyhradených nerastov, rybárskych plavidiel, polí, lesov a iných plôch, ktoré sú súčasťou pôdohospodárskeho pracoviska a lesníckeho pracoviska a sú situované mimo ich objektov. Pracoviskom sa pritom rozumie miesto, ktoré je určené na výkon práce zamestnancov v priestoroch zamestnávateľa, na ktoré má zamestnanec prístup počas výkonu práce. Na zaistenie BOZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby pracovisko spĺňalo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uvedené v prílohách č. 1 a 2 nariadenia. Je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť pracovisko tak, aby (1) dopravné cesty k únikovým východom a samotné únikové východy boli trvalo voľné a priechodné, (2) sa vykonávala údržba pracoviska, pracovných prostriedkov a zariadení, najmä tých, ktoré sú uvedené v prílohách č. 1 a 2 nariadenia, (3) aby sa každá zistená porucha, ktorá má vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov, čo najskôr odstránila, (4) sa pracovisko, pracovné prostriedky a zariadenia pravidelne čistili a udržiavali tak, aby zodpovedali primeranej úrovni hygieny (minimálne lehoty čistenia vykurovacích telies, osvetľovacích telies a okien na pracovisku sú uvedené v prílohe č. 3 nariadenia) a (5) sa pravidelne udržiavali a kontrolovali bezpečnostné prostriedky a zariadenia určené na prevenciu alebo vylúčenie nebezpečenstiev, najmä tých, ktoré sú uvedené v prílohách č. 1 a 2 nariadenia, s cieľom zabezpečiť ich funkčnosť. Zamestnávateľ musí napríklad zabezpečiť, aby sa dali dvere únikových východov otvárať smerom von a neboli zamknuté, podlahy pracovísk nemali žiadne nebezpečné hrboly, diery ani šikmé plochy a boli pevné, stabilné a nešmykľavé, tehotným ženám a dojčiacim matkám musí byť poskytnutá možnosť oddychovať poležiačky v primeraných podmienkach a zamestnancom bola poskytnutá pitná voda. Pracoviská, ktoré sa uviedli do prevádzky po 1. júli 2006, musia vyhovovať požiadavkám na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku uvedeným v prílohe č. 1 nariadenia. Pracoviská uvedené do prevádzky pred 1. júlom 2006, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku uvedené v prílohe č. 2 nariadenia, musia splniť požiadavky uvedené v prílohe č. 1 nariadenia najneskôr do 30. júna 2008. V zmysle nariadenia musia všetky zmeny na pracovisku uskutočnené po 1. júli 2006 vyhovovať požiadavkám BOZP na pracovisku uvedeným v prílohe č. 1 nariadenia.
44. Podľa prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 391/2006 Z. z., čl. 11, bod 11.2 - priehľadné dvere sa musia primerane označiť v úrovni očí zamestnanca. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dvere boli označené na úrovni oči, a to štandardným spôsobom - malým trojuholníkom, ktorý označuje smer otvárania dverí. Okrem tohto označenia dverí, prostriedkom dverí prechádza biely rám, ktorý je zjavne viditeľný práve pri zatvorených dverách. Ak by žalobkyňa venovala dostatočnú pozornosť pri prechádzaní týchto dverí, nemohlo by dôjsť k úrazu narazením do predmetných dverí. Súdu sa javí ešte za potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by boli dvere na úrovni oči označené aj iných spôsobom, tak ako to deklaroval právny zástupca žalobkyne súdu na ostatnom pojednávaní, ktoré označenie považuje za primerané (dvere z vchodu budovy Okresného úradu Košice, Krajského súdu v Košiciach), podľa názoru súdu aj takéto označenie by nebolo dostačujúce v prípade, ak osoba prechádzajúca takýmito dverami nevenovala dostatočnú pozornosť pri ich prechádzaní (napr. sklopený zrak).
45. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
46. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
47. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 420a ods. 1 OZ na danú vec, na ktoré poukázal právny zástupca žalobkyne, k tomu súd uvádza, že ustanovenie § 420a prichádza do úvahy len vtedy, keď prevádzkovou činnosťou vznikla škoda, ktorú nemožno poriadiť právnemu režimu niektorého ustanovenia o osobitnej
zodpovednosti. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škodcom môže byť tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba. V prípade právnickej osoby, najmä pri obchodných spoločnostiach, nezáleží na tom, či ide o prevádzkovú činnosť, ktorá je zapísaná v obchodnom registri alebo o inú prevádzkovú činnosť. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, musí byť medzi oboma skutočnosťami príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno spočíva na poškodenom. Táto príčinná súvislosť nie je daná vtedy, ak je daný liberačný dôvod ustanovený v odseku 3, t. j., ak škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo ak škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného.
48. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané porušenie povinností zo strany žalovaného, rovnako nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti zo strany žalovaného, preto súd žalobu zamietol. Z uvedeného dôvodu sa už súd výškou škody nezaoberal.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V súlade so zásadou úspechu, súd priznal žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, plnú náhradu trov konania voči žalobkyni.
50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.